Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/160/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: V.. U. K., narodený XX. Q. XXXX, bytom v H., C. C. Č.. XXXX/XX, právne zast.: JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom v Bardejove, Baštová č. 5A, proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 12. januára 2017, číslo KaGŠ-147/3-185/2016- PravO, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. marca 2023, č. k. -75, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 22. marca 2023, č. k. -75, postupom podľa (ďalej len „“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 12. januára 2017, číslo KaGŠ-147/3-185/2016-PravO, ktorým tento podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz zo 14. septembra 2016, číslo 6477 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe podľa v spojení s o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „“), pretože porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že požil alkoholické nápoje v služobnom čase.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách , , , , , , , a v režime stanovenom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru o správnosti postupu a zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Aj s odkazom na v tejto veci skôr vydaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uzavrel, že návrh na prepustenie žalobcu bol spracovaný veliteľom v zákonom stanovenej subjektívnej lehote počítajúc od 28. júla 2016, kedy bol veliteľ

oboznámený s odborným vyjadrením znalca, a teda došlo k ustáleniu skutkových okolností. Ďalej uviedol, že žalobca vzhľadom na svoje pomery vedieť mal a mohol, že kvapky Bromhexin B a skorocelový sirup obsahujú alkohol. V odbornom vyjadrení I.. W. G., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia, (okrem iného) vo svojich záveroch uviedla, že žalobca uvádzal požitie 50ml kvapiek Bromhexin 8 KM kvapky zn. KREWEL (teda jedno celé balenie 50 ml alebo obsah polovice zo 100 ml balenia), čo vysoko prekračovalo odporúčané dávkovanie, a ktoré predávkovanie môže spôsobiť problémy gastrointestinálneho traktu (ako hnačka, nauzea, či zvracanie) s tým, že pripustila, že v spojení so skorocelovým extraktom, ktorý obsahoval 40%-ný alkohol vo forme vodky a bol požitý o 12:00 hod. v daný deň, mohol ovplyvniť dychové skúšky. Jednoznačne však znalkyňa ustálila, že pozitívne výsledky merania dychových skúšok boli spôsobené užitím alkoholu. Keďže žalobca udával požitie troch polievkových lyžíc (45 ml) skorocelového sirupu v 40% vodke o 12:00 hod. a 50 ml Bromhexinových kvapiek, znalkyňa predpokladala v závislosti od hmotnosti žalobcu, že koncentrácia etylalkoholu 0,55 g/kg (promile) by sa žalobcovi z krvi odbúrala za 2,75 až 4,58 hodín (v prípade hmotnosti žalobcu 75 kg) a koncentrácia etylalkoholu 0,52 g/kg (promile) by sa z krvi odbúrala za 2,60 až 4,33 hodín (v prípade hmotnosti žalobcu 80 kg). Obranu žalobcu krajský súd zhodnotil ako účelovú. Zloženie skorocelového sirupu si žalobca mal a mohol overiť, o správnom dávkovaní a o zložení kvapiek Bromhexin mohol byť informovaný z príbalového letáku, prípadne inak. Žalobca si mal a mohol byť vedomý, že v prípade ich požitia je možná následná pozitívna dychová skúška na alkohol. Alkoholickým nápojom sa nerozumie len alkohol vo forme piva, vína, prípadne destilátu, a pod., ale akákoľvek tekutina obsahujúca alkohol, ak množstvo, ktoré osoba požije, je spôsobilé zvýšiť hladinu alkoholu v krvi (v dychu) a prípadne i ovplyvniť v negatívnom smere stav osoby. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za riadne odôvodnené. Rovnako postupom správnych orgánov nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania; žalobca tiež nekonkretizoval v čom, alebo akým spôsobom mali byť porušené dobré mravy.

4. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

II.

5. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

7. Konkrétne namietal, že je vylúčené, aby sa veliteľ dozvedel o porušení základnej povinnosti profesionálneho vojaka až 28. júla 2016. Vykonané dychové skúšky z 10. júna 2016 jasne preukazovali vedomosť veliteľa o skutku žalobcu spočívajúcom v porušení základnej povinnosti - požitie alkoholických nápojov v služobnom čase. K tvrdeniu žalovaného, že tento čakal na podklady od Vojenskej polície, žalobca uviedol, že tieto podklady mal už 10. júna 2016 a vykonal ich vlastným šetrením, t.j. dychovou skúškou. Tieto zistenia v žiadnom prípade nepotreboval overovať prostredníctvom Vojenskej polície. Ďalej namietal, že nebol dôvod na postup podľa , podľa ktorého, ak má veliteľ pochybnosti o tom, či konanie profesionálneho vojaka, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, nie je trestným činom, môže požiadať o stanovisko Vojenskú políciu. V tejto veci neexistoval žiaden dôvod žiadať Vojenskú políciu o stanovisko, keďže neexistovala pochybnosť o tom, či konanie žalobcu nie je trestným činom; navyše o stanovisko podľa menovaného zákona môže požiadať iba veliteľ. A keďže bola o stanovisko požiadaná Vojenská polícia, potom veliteľ musel mať vedomosť o tom, že žalobca porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa Dodal, že v tomto prípade veliteľ nežiadal Vojenskú políciu o stanovisko, či skutok žalobcu nie je trestným činom, a teda podmienky pre postup podľa zákona neboli splnené a iná aktivita veliteľa je neprípustná. Pokiaľ potom veliteľ požiadal o stanovisko Vojenskú políciu, pochybil a zmeškal lehotu na podanie návrhu na prepustenie.

8. Vyjadril tiež nesúhlas so zamietnutím návrhu žalobcu o pripojenie spisu Vojenskej polície, z ktorého by bolo zrejmé, na základe akého titulu sa začalo konanie Vojenskou políciou, kto požiadal o stanovisko, čo mala Vojenská polícia vyšetriť a či mala vykonať šetrenie na žiadosť veliteľa podľa Rovnako namietal, že krajský súd sa nevyjadril k rozsiahlemu vyjadreniu žalobcu z 03.

marca 2020. Nakoniec namietal porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, keď v skutkovo obdobnom prípade u iného profesionálneho vojaka bol spracovaný návrh na prepustenie do 30 dní, avšak v prípade žalobcu bola vykonaná nadpráca Vojenskou políciou, čím podľa názoru žalobcu došlo k zmeškaniu lehôt na podanie návrhu na prepustenie.

9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím - personálnym rozkazom.

III.

10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 05. októbra 2023.

11. Uviedol, že veliteľ nemá konať už na základe akéhokoľvek podozrenia, že došlo k naplneniu dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru, ale až, keď sú tieto dôvody riadne zistené a preukázané. To vychádza už zo samotného charakteru tohto opatrenia, keď prepustenie zo služobného pomeru je takým vážnym zásahom do práv a oprávnených záujmov dotknutého profesionálneho vojaka, že zákonodarca nechcel vyvolať účinky konania iba na základe podozrenia. Výklad prezentovaný žalobcom by mal za následok každodenné spracovávanie návrhov na prepustenie zo strany veliteľov a ich zasielanie na príslušný služobný úrad bez toho, aby velitelia vojenských útvarov disponovali určitými relevantnými o možnom vzniku dôvodu na prepustenie. Námietku žalobcu ohľadom aplikácie vyhodnotil aj s ohľadom na v predchádzajúcom rozsudku sp. zn. ustálený okamih zistenia dôvodu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka za neopodstatnený. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s personálnym rozkazom považoval za zákonné, riadne a dostatočne odôvodnené. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

12. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 22. októbra 2023 na vedomie.

V.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

14. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 12. januára 2017, číslo KaGŠ-147/3-185/2016-PravO, ktorým tento podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz zo 14. septembra 2016, číslo 6477 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe podľa v spojení s , pretože porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že požil alkoholické nápoje v služobnom čase.

18. upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov s tým, že na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby sa vzťahuje , ak to ustanovuje tento zákon (, ).

19. Podľa , štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len ""), ak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa alebo ods. 2 alebo obmedzenie alebo zákaz podľa , alebo zákaz podľa .

20. Podľa , profesionálny vojak nesmie požiť alkoholické nápoje v služobnom čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa a alebo podľa .

21. Podľa , konanie o prepustení zo služobného pomeru (ďalej len "") sa začína na žiadosť profesionálneho vojaka, na návrh veliteľa alebo na podnet služobného úradu.

22. Podľa , konanie o prepustení je začaté dňom doručenia návrhu na podľa služobnému úradu.

23. Podľa , návrh na spracuje veliteľ do 30 dní odo dňa, keď zistil dôvod na podľa až g/, a , a , až g/ a .

24. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného mal preukázané, že

- žalobca bol v služobnom pomere profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe,

- dňa 10. júna 2016 v čase o 14:08 hod. sa podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v krvi vykonanej príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky za prítomnosti príslušníkov vojenskej polície a opakovane o 14:29 hod. a 14:50 hod. s pozitívnym výsledkom merania alkoholu v krvi,

- vojenská polícia následne listom z 28. júla 2016 informovala o tejto skutočnosti Vojenský útvar 1090 Topoľčany [prílohu predmetného oznámenia tvorilo aj odborné vyjadrenie zo 07. júla 2016 evidované pod číslom 18/2016 znalca I.. G., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia so záverom o užití alkoholu žalobcom],

- veliteľ spracoval návrh na žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a tento dňa 05. augusta 2016 bol doručený služobnému úradu,

- prvostupňový správny orgán listom z 08. augusta 2016 oznámil žalobcovi začatie konania o prepustení zo služobného pomeru a súčasne ho v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku upovedomil o možnosti vyjadrenia sa k príslušnému návrhu,

- potvrdenie o oboznámení žalobcu so začatím konania o prepustení zo služobného pomeru žalobcu počnúc dňom 05. augusta 2016 žalobca vlastnoručne podpísal dňa 10. augusta 2016,

- žalobca sa k oznámeniu o začatí konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru vyjadril dňa 10. júna 2016 vyjadrujúc nesúhlas s prepustením usúdiac, že si nebol vedomý faktu ohľadom požitia alkoholických nápojov v služobnom čase; skutok, ktorý spáchal navyše nemal dôsledok na výkon zamestnania ani na bežný priebeh služby, nikoho tým neohrozil ani nemal vplyv na bežné fungovanie,

- prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím - personálnym rozkazom zo 14. septembra 2016 číslo 6477 prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe podľa v spojení s Z.z, pretože porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že požil alkoholické nápoje v služobnom čase,

- na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 12. januára 2017, číslo KaGŠ-147/3-185/2016-PravO odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz zo 14. septembra 2016,

- následne krajský súd rozsudkom z 24. apríla 2019, č. k. -171 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 29. júla 2020, č. k. -221 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie

[dospel k záveru, že nebola dodržaná subjektívna lehota 30 dní od zistenia dôvodu na , subjektívna lehota veliteľovi začala plynúť dňom 05. augusta 2016, t.j. v čase, kedy sa žalobca podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v krvi; prvostupňový správny orgán potom vec nesprávne právne posúdil, keď začal konanie o prepustení žalobcu po uplynutí stanovenej lehoty a z uvedeného dôvodu vydal nezákonné rozhodnutie],

- Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 16. júna 2021, sp. zn. zrušil rozsudok krajského súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec mu vrátil na ďalšie konanie [dospel k záveru, že až preverením obrany žalobcu, ktorý tvrdil, že dôvodom pozitívnej skúšky na alkohol nebol alkohol v krvi ako taký, ale požitie liekov alebo iných prípravkov v súvislosti s jeho zdravotným stavom a uvádzanie skutkových okolností, ktoré uviedol aj v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, mohli byť ustálené zistené skutkové okolnosti veci; obrana žalobcu bola vyvrátená znalcom

- odborným vyjadrením zo 07. júla 2016 číslo 18/2016, ktorý sa dostal do sféry pôsobenia subjektu, ktorý bol kompetentný konať a rozhodnúť o personálnych otázkach žalobcu, vrátane skončenia služobného pomeru žalobcu až dňa 28. júla 2016, ktorého potom bolo potrebné počítať subjektívnu 30-dňovú lehotu na podanie návrhu na žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka],

- krajský súd následne vychádzajúc z vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

26. Žalobca v kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal, že subjektívna lehota na podanie návrhu na žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v súlade s uplynula dňa 10. júla 2016. Mal za to, že veliteľ sa dozvedel (respektíve musel dozvedieť) o vykonaní skúšky na prítomnosť alkoholu s pozitívnym výsledkom u žalobcu dňa 10. júna 2016. Potom zákonná 30-dňová subjektívna lehota na podanie príslušného návrhu uplynula 10. júla 2016. Na druhej strane žalovaný a podobne aj krajský súd (viazaný právnym názorom vysloveným v skoršom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) mali za to, že subjektívna lehota na podanie návrhu na žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka začala plynúť 28. júla 2016, t.j. v čase, kedy bolo veliteľovi, respektíve príslušnému vojenskému útvaru doručené zo strany vojenskej polície oznámenie o zistení disciplinárneho opatrenia žalobcu spočívajúce v tu prejednávanom skutku - požitie alkoholických nápojov v služobnom čase, a pokiaľ veliteľ spracoval návrh na žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a tento bol doručený prvostupňovému správnemu orgánu dňa 05. augusta 2016 bol podaný včas.

27. V prejednávanej veci bolo žalobcovi kladené za vinu, že ako profesionálny vojak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že požil alkoholické nápoje v služobnom čase, čím porušil , a ktorá skutočnosť následne zakladala obligatórny dôvod na skončenie štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením zo služobného pomeru podľa V tomto smere najvyšší správny súd aj s ohľadom na námietky žalobcu uplatnené v správnej žalobe ako aj v podanej kasačnej sťažnosti zdôrazňuje, že otázka služobného času v tu prejednávanej veci nebola sporná; žalobca nijak nerozporoval, že by pozitívny výsledok získaný vykonanou skúškou na prítomnosť alkoholu u žalobcu bol dosiahnutý skúškou, ktorá sa uskutočnila mimo služobného času. Rovnako nebol sporný výsledok skúšky na prítomnosť alkoholu. Žalobca zásadnú otázku videl primárne v tom, že veliteľ podal návrh na žalobcu zo služobného pomeru oneskorene, t.j. po uplynutí 30-dňovej zákonom stanovenej lehoty plynúcej mu z vyššie citovaného Konanie o prepustení zo služobného pomeru sa začína (okrem žiadosti profesionálneho vojaka, alebo z podnetu služobného úradu) aj na návrh veliteľa. Konanie o prepustení je začaté dňom doručenia návrhu na služobnému úradu s tým, že v tomto konkrétnom prípade návrh na spracuje veliteľ do 30 dní odo dňa, keď zistil dôvod na aj podľa Slovné spojenie „zistil dôvod“ nemožno automaticky stotožňovať so skutočnosťou, kedy došlo k spáchaniu skutku, nakoľko dôvod na zo služobného pomeru profesionálneho vojaka musí byť dostatočne jasný a preukázaný, a teda vychádzajúci z dostatočného množstva informácií, na základe ktorých možno bezpečne ustáliť dôvod na profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Nie vždy totiž už v čase spáchania

skutku má veliteľ, navyše ako jediný subjekt oprávnený na spracovanie a podanie návrhu na podľa , k dispozícií z hľadiska kvalitatívneho také penzum informácií, ktoré mu nebránia spracovať a podať príslušný návrh.

28. Zároveň najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že v tu prejednávanej veci pôvodne vec objasňovala vojenská polícia ako orgán príslušný na odhaľovanie priestupkov, zisťovanie ich páchateľov a ich objasňovanie [pozri o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)]. Konkrétne pôvodne vojenská polícia vo veci konala s ohľadom na podozrenie zo spáchania priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami podľa , podľa ktorého cit.: „Priestupku sa dopustí ten, kto požije alkoholický nápoj alebo užije inú návykovú látku, hoci vie, že bude vykonávať zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť majetok“, pričom v procese objasňovania priestupku si vyžiadala odborné vyjadrenie I.. G., ktorej úlohou bolo zodpovedať vojenskou políciou položené otázky [1/ Mohlo užitie bromhexinu v takom množstve ovplyvniť výsledky meraní a o koľko (mg/l), 2/ Čím bolo spôsobené, že menovaný mal pozitívne výsledky merania vykonaných dychových skúšok prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi, 3/ Po akom čase by užitie uvedených liekov neovplyvňovalo výsledky meraní (...)]. Na základe vypracovaného odborného vyjadrenia ako aj preukázanej skutočnosti, že žalobca nevykonával zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť majetok (vychádzajúc z písomného vojenského rozkazu č. 47 veliteľa 1. mechanizovanej brigády a podaného vysvetlenia priameho nadriadeného I.. V.. N.) dospel k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo k spáchaniu priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami podľa (žalobca nevykonával zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť majetok). Vojenská polícia potom v súlade s odložila vec záznamom, keďže nebolo preukázané podozrenie zo spáchania priestupku a súčasne v súlade s o zistení disciplinárneho previnenia spočívajúcom v porušení základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa informovala veliteľa. Z uvedeného je zrejmé, že do zaslania oznámenia z 27. júla 2016, doručeného veliteľovi (respektíve príslušnému vojenskému útvaru) dňa 28. júla 2016 bola vec prejednávaná výlučne vojenskou políciou ako orgánom oprávneným na objasňovanie priestupkov a v tomto štádiu konania nebola daná žiadna právomoc veliteľa. Tá nastala až v okamihu, kedy sa tento na základe zaslanej informácie zo strany vojenskej polície dozvedel všetky podstatné skutočnosti ohľadom skutku žalobcu majúceho znaky disciplinárneho previnenia.

29. Najvyšší správny súd sa stotožňuje so záverom, ku ktorému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo 16. júna 2021, sp. zn. , a ktorý sa už vyjadril k otázke okamihu, od ktorého možno počítať v tu prejednávanej veci subjektívnu 30-dňovú lehotu na spracovanie a doručenie návrhu na zo služobného pomeru služobnému úradu. Na tomto mieste najvyšší správny súd aj s odkazom na menovaný rozsudok bez ďalšieho uvádza, že cit.: „ (...) Z informácií, ktoré boli známe dňa 27.07.2016 a boli doručené 28.07.2016 Vojenskému útvaru 1090, Topoľčany, bolo zrejmé, že podozrenie na pozitívnu skúšku alkoholu v krvi zistili orgány, ktoré kontrolovali požitie alkoholu u žalobcu, Vojenská polícia Bratislave a Policajný zbor SR, dychovou ako aj opakovanou skúškou, keď bolo 10.06.2016 potvrdené konkrétne množstvo zisteného alkoholu v krvi žalobcu. Preverovanie skutočností, na základe ktorých sa nachádzal žalobca na svojom určenom pracovisku a preverovanie jeho obrany a tvrdení, že predpokladal, že bude PN, mal bolesti zubov a skutkové okolnosti, ktorými odôvodňoval alkohol v krvi (vypitie skorocelového sirupu na bolesť zubu, Bromhexinu, a to deň pred dychovými skúškami), návšteva lekárky a všetky skutkové okolnosti, ktoré žalobca na svoju obranu uvádzal aj v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, boli dôvodom na následne vypracovanie odborného vyjadrenia vo veci č. 18/2016 zo 07.07.2016, I.. W.S. Š., znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia. Práve odborné vyjadrenie preverovalo či žalobcom uvádzané skutkové okolnosti mohli ovplyvniť dychovú skúšku a zistenú hladinu alkoholu v krvi žalobcu, pričom toto dokazovanie nepotvrdilo obranu a tvrdenia žalobcu, ktorými sa bránil a ktoré mali spôsobiť pozitívny nález alkoholu v krvi. Vzhľadom na tieto konkrétne skutkové okolnosti veci je potrebné konštatovať, že až preverením obrany žalobcu, ktorá bola preverená nariadením odborného vyjadrenia znalca, mohlo byť jednoznačne preukázané, čo spôsobilo (nespôsobilo) alkohol v krvi žalobcu, a preto až po vypracovaní odborného vyjadrenia znalca zo dňa 07.07.2016 a jeho doručení Vojenskému útvaru 1090 Topoľčany,

sa do sféry veliteľa útvaru žalobcu dostali skutočnosti preukazujúce jednoznačnú pozitivitu na alkohol v krvi žalobcu počas služby v ozbrojených silách. Lehota 30 dní mohla plynúť od doby, kedy sa v preskúmavanej individuálnej skutkovej situácii žalobcu, zistenia obsiahnuté v odbornom vyjadrení znalca, boli spôsobilé dostať do sféry pôsobenia veliteľa žalobcu, nie hocikoho, ale veliteľa 1. mechanizovanej brigády, veliteľ Vojenského útvaru 1090, Topoľčany, ktorý neinicioval kontrolu na pracovisku žalobcu či došlo k požitiu alkoholu (kontrolu inicioval Náčelník štábu VÚ Topoľčany a zástupca náčelníka štábu (C. a H.). Veliteľ Vojenského útvaru 1090, Topoľčany, Y. (zástupca veliteľa Q. a C.), pri kontrole žalobcu na pracovisku na požitie alkoholických nápojov nebol (tieto závery nevyplývajú z obsahu administratívneho spisu), s poukazom na obsah listu z 27.07.2016. Potom nie je možné konštatovať, že by lehota, v ktorej bol povinný správny orgán návrh na spracovať a bol predložený (subjektívna lehota 30 dní od zistenia dôvodu na ), nebola dodržaná (...).“ V tomto smere možno podporne a analogicky odkázať na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. septembra 2015, sp. zn. , podľa ktorého cit.:„(...) Pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty je podstatné, kedy nadriadený dôvod zistil, pričom je potrebné zároveň rozlišovať, že nadriadeným v zmysle citovaného zákona nie je každý služobný funkcionár, ale iba ten, ktorý je oprávnený voči nemu prijať personálne alebo disciplinárne opatrenia. Rovnako získanie relevantných overiteľných informácií o dôvodoch možno považovať za kvalifikované zistenie v zmysle zákona. Za okamih zistenia porušenia služobnej prísahy, vyžadovaný v zákone, nepostačuje okamih zistenia takéhoto porušenia, ale aj dostatočne zistený súhrn poznatkov o skutočnostiach, ktoré sú mu vytýkané a to orgánom určeným vo vnútornej štruktúre PZ na prešetrenie sťažností na príslušníkov PZ. Hlásenie, či telefonické, alebo osobné informovanie o tom, že došlo k neprimeranému zásahu zo strany žalobcu, či nezákonnému postupu policajta, nie je informáciou, ktorá umožňuje čo i len predbežné zhodnotenie konania policajta, teda úsudok, že jeho účasťou bol naplnený právny dôvod k zo služobného pomeru. Subjektívna lehota začína nadriadenému plynúť až po tom, čo obdržal informáciu z inšpekčného odboru, to aj napriek tomu, že nadriadený disponoval už určitými informáciami o možnom protiprávnom konaní policajta. Súd sa preto nestotožňuje s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie, ktoré mu bolo doručené dňa 20.04.2012, bolo vydané po uplynutí lehoty uvedenej v “

30. Pokiaľ žalobca odkazoval na , podľa ktorého cit.: „Ak má veliteľ pochybnosti o tom, či konanie profesionálneho vojaka, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, nie je trestným činom, môže požiadať o stanovisko Vojenskú políciu. Na tento účel veliteľ poskytuje Vojenskej polícii potrebné informácie. Poverený príslušník Vojenskej polície97) (odkaz na v znení ; pozn. súdu) začne trestné stíhanie alebo vráti spis veliteľovi na ďalšie konanie.“, najvyšší správny súd v súlade s vyhodnotil kasačnú sťažnosť v tomto rozsahu ako neprípustnú, keďže sa opiera o dôvody, ktoré žalobca neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol. Najvyšší správny súd len dopĺňa, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýval postup podľa , v predmetnej veci ani potreba aplikácie menovaného zákona zo strany veliteľa nenastala, nakoľko nie je zrejmé a táto skutočnosť ani z obsahu administratívneho spisu nevyplynula, že by mal mať veliteľ pochybnosť o tom, či konanie žalobcu majúce znaky disciplinárneho previnenia, nebolo trestným činom. Rovnako z dodatočne vyžiadaného spisu vojenskej polície a evidovaného pod číslom VPBA-12/2016-OddTO nevyplývalo, že by v štádiu objasňovania priestupku vojenskou políciou mal veliteľ vojenskú políciu žiadať o vykonanie šetrenia podľa , žiadať o iné stanovisko, respektíve, že mal byť iným spôsobom činný v štádiu prešetrovania priestupku vojenskou políciou. Do príslušného priestupkového spisu mal možnosť žalobca kedykoľvek nahliadnuť.

31. K námietke žalobcu ohľadom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania spočívajúcej v tom, že žalovaný mal voči žalobcovi konať inak než v porovnaní s inými prípadmi (Y., I.) najvyšší správny súd uvádza, že každú jednu disciplinárnu vec je nevyhnutné posudzovať prísne individuálne, pričom nebolo zrejmé, že by obe menované osoby vystupovali v obdobnom postavení a vzťahovali sa na ne obdobné okolnosti ako v prípade žalobcu. V tomto smere najvyšší správny súd bez ďalšieho odkazuje na odôvodnenie krajského súdu (bod 19 rozsudku krajského súdu), s ktorým sa stotožňuje.

32. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd po zhodnotení všetkých relevantných kasačných námietok/sťažnostných bodov ( ) vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa zamietol.

33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti ( v spojení s veta druhá ).

34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.