Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TN-12Sa-19-2022.pdf
PDF · 160.99 KB
Case nature
Area
Subarea
TN-12Sa/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Kútikovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. X/X, XXX XX E. F., zastúpeného zástupcom: G. A. H. I., J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: K. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, IČO: 00151866, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TN-OOPI-2022/027573-002 zo dňa 12.9.2022
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj ,,prvostupňové rozhodnutie“) č. OU-TN-OVVS2-2022/003181-042 zo dňa 10. 06. 2022 bol A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X/X E. F. (ďalej len ,,žalobca“) uznaný vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o priestupkoch alebo zákona č. 372/1990 Zb“) na tom skutkovom základe, že dňa 06. 07. 2021 v čase približne o 16:00 hod. na verejnej komunikácii pri štátnej hranici s Českou republikou, v tesnej blízkosti budovy spoločnosti MÝTO na parcele č. 1475/11, v k. ú. K. C., neuposlúchol výzvu príslušníka Policajného zboru, aby upustil od svojho konania, pri pokuse o odstránenie betónového zátarasu, ktorý slúžil na uzatvorenie hraničného prechodu, čím neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, za čo mu bola uložená sankcia pokuty vo výške 20,- Eur ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že Okresný úrad Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len ,,prvostupňový správny orgán“ alebo ,,správny orgán I. stupňa“) vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Procesný postup prvostupňového správneho orgánu v súvislosti so zabezpečením dôkazov hodnotil ako nedostatočný a neobjektívny. Mal za to, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, čoho následkom je vydanie nezákonného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán dostatočne nezdôvodnil svoje rozhodnutie, neuviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, neuviedol ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a dostatočne sa nevysporiadal vo svojom odôvodnení s argumentami obvineného ako účastníka konania. Podľa žalobcu v odôvodnení rozhodnutia nie je dostatočne odôvodnená správna úvaha, ktorou sa správny orgán riadil. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok presvedčivých dôvodov, ako správny orgán dospel k svojim záverom, a preto je rozhodnutie formalistické, je založené iba na vágnych predpokladoch a domnienkach správneho orgánu. V odvolaní poukázal na znenie § 12 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore (ďalej len ,, zákon o policajnom zbore“ alebo zákon o PZ“), v zmysle ktorého ak to povaha služobného zákroku vyžaduje, pred výzvou sa použijú slová „V mene zákona“. Uviedol, že v uvedenom prípade predmetná výzva nebola použitá, ani jeden svedok nepotvrdil, že by voči obvinenému smerovala jasná a zrozumiteľná výzva s použitím slov „V mene zákona“, čím zasahujúci policajt L. porušil zákon, a preto nemohlo dôjsť k neuposlúchnutiu výzvy verejného činiteľa, keď táto výzva nebola vyslovená v súlade so zákonom. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ak mu policajt L. mal dať nejakú výzvu, mali byť splnené nasledovné podmienky: 1. ide o výzvu danú v súvislosti s plnením úloh podľa zákona o policajnom zbore, 2. výzva spĺňa podmienky primeranosti, 3. sleduje sa ňou legitímny ciel, 4. je adresná a dostala sa do sféry vnímania jej adresáta – pričom podľa nášho názoru nielenže nebolo preukázané, že by policajt L. dal výzvu obvinenému, ale v danej situácii by takouto výzvou neboli splnené podmienky 2, 3 a 4, pretože určite nebola primeraná situácii, nesledoval sa ňou žiadny legitímny ciel a svedkovia potvrdili, že v danej situácii bolo rušno, krik, vrava a hluk od ostatných zúčastnených ľudí tak, že nebolo počuť. Žalobca uviedol, že ako obvinený sa vo výpovedi vyjadril, že žiadnu výzvu od L. nedostal, resp. nepočul, pričom nepopieral, že by komunikoval s príslušníkmi policajného zboru – zasahujúcimi policajtmi, ale išlo skôr o bežný rozhovor, komunikáciu smerujúcu k objasneniu aktuálnej situácie, ktorá sa v tom čase na mieste odohrávala. Ďalej uviedol, že nepočul žiadnu zákonnú výzvu smerujúcu k jeho osobe. Mal za to, že zasahujúci policajti prekročili svoju právomoc verejného činiteľa, pretože neprimerane zasiahli donucovacími prostriedkami proti osobám, ktoré sa nedopúšťali žiadnej protiprávnej činnosti. Podvliekanie gurtne pod betónové zátarasy, ktoré tam boli umiestnené v rozpore so zákonom o cestnej premávke a ďalšími európskymi právnymi predpismi o voľnom pohybe osôb cez hranice štátov Eurozóny, v žiadnom prípade nie je podľa žalobcu protiprávnym konaním. Tiež uviedol, že celý incident skôr svedčí o trestnej činnosti zasahujúcich policajtov. Poukázal na zásadu in dubio pro reo a žiadal zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie tak, že sa konanie zastaví z dôvodu, že skutok sa nestal alebo že skutok sa nepodarilo obvinenému preukázať. Poukázal na konanie H. M., ktoré bolo zastavené. Žalobca vo svojom odvolaní tiež uviedol, že ako procesnú chybu uvádza, že nebol vypočutý H. M..
3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov (ďalej aj ,,odvolací správny orgán“ alebo ,,druhostupňový správny orgán“ alebo ,,správny orgán II. stupňa“) rozhodnutím č. OU-TN-OOP1-2022/027573-002 zo dňa 12. 09. 2022 tak, že prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol (ďalej aj ,,napadnuté rozhodnutie“).
4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ozrejmil podrobne priebeh prvostupňového konania, pričom poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia ako aj na obsah podaného odvolania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 21.10.2021 vydal prvostupňový správny orgán v priestupkovej veci žalobcu rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. OU-TN- OVVS2-2021/029702-002, ktorým obvineného uznal vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil neuposlúchnutím výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci na tom skutkovom základe, že dňa 06.07.2021 v čase približne o 16.00 h na verejnej komunikácii na štátnej hranici s Českou republikou v tesnej blízkosti budovy spoločnosti MÝTO na parcele č. 1475/11 v k. ú. K. C. sa snažil podvliecť pod betónovú zátarasu, ktorá slúžila na uzatvorenie hraničného priechodu, upínací pás tzv. gurtňu za účelom odstránenia tejto zátarasy v čom sa mu snažil po viacnásobných výzvach na upustenie od konania zabrániť príslušník policajného zboru B. H. N. L. tým spôsobom, že dal nohu pred túto betónovú zátarasu v mieste, kde sa upínací pás dal prevliecť, na čo si kľakol pred B. H. N. L. a snažil sa mu odsunúť nohu, čo sa mu nepodarilo, preto ľavou rukou chytil pravú nohu B. H. N. L. a pravou rukou a pravým ramenom ho udrel do oblasti pása, ktorý následne voči nemu použil donucovacie prostriedky, a to hmaty, chvaty sebaobrany a putá v zmysle zákona o PZ, teda neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci a súčasne uložil obvinenému za spáchaný priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 47 ods. 2 zákona o priestupkoch peňažnú sankciu - pokutu vo výške 20,- Eur. Žalobca podal proti rozkazu o uložení sankcie v zákonom stanovenej lehote odpor. Prvostupňový správny orgán v predmetnej priestupkovej veci vytýčil ústne pojednávanie na deň 02. 02. 2022, 23. 02. 2022, 04. 04. 2022, 28. 04. 2022, 02. 06. 2022. Žalovaný uviedol, že preskúmal rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa v celom rozsahu pričom žiadne pochybenia prvostupňového správneho orgánu podľa § 46 Správneho poriadku nezistil. Ďalej uviedol, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi normami a
v súlade so zásadou zákonnosti. Prvostupňový správny orgán aplikoval príslušné právne predpisy v takom rozsahu, za takých podmienok a takým spôsobom, ako to vyplýva z ich hmotnoprávnych ako aj z procesnoprávnych ustanovení. Ak by bolo rozhodnutie nezákonné, vykazovalo by takú vadu, ktorá by bola dôvodom na jeho zrušenie alebo zmenu. Takéto porušenie však odvolací orgán nezistil. Vykonanie dôkazov a ich hodnotenie je plne v kompetencii prvostupňového správneho orgánu. Počas samotného prejednávania skutku prvostupňový správny orgán podľa názoru odvolacieho orgánu vykonal všetky dôkazy, ktoré vzhľadom na závažnosť skutku a na jeho náležité posúdenie boli potrebné. Odvolací orgán zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh priestupkového konania a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom, vo veci vyslovenia viny bolo dostatočne preukázané spáchanie priestupku svedeckými výpoveďami. Uložená sankcia bola riadne odôvodnená v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch. K námietke právneho zástupcu žalobcu v odvolaní o tom, že výzva nebola riadne v zmysle zákona o policajnom zbore vyslovená, odvolací orgán uvádza, že podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona o policajnom zbore, policajt je pri vykonávaní služobného zákroku povinný, ak to povaha a okolnosti dovoľujú, použiť výzvu zodpovedajúcu zákroku. Ak to povaha služobného zákroku vyžaduje, pred výzvou použije slová „V mene zákona“. Odvolací orgán konštatuje, že je bez pochýb preukázané, že výzva bola riadne použitá a zodpovedala zákroku, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami: H. O. P., H. N. L., A. Q. a H. I.. Policajt môže dávať výzvy, požiadavky, pokyny a príkazy, ktoré nie sú vo všeobecne záväzných právnych predpisoch výslovne vyjadrené. Tieto môžu súvisieť predovšetkým so zaistením bezpečnosti policajta alebo iných osôb ako aj ukončením páchaného protiprávneho konania. Podmienkou je, aby bola táto výzva daná v medziach zákona a aby sledovala legitímny cieľ. Aj nepomenované výzvy policajta sú výzvami zákonnými, ich uposlúchnutie je vynútiteľné a sankcionovateľné. Výzvy H. N. L. spĺňali nasledujúce podmienky: 1. išlo o výzvy dané v súvislosti s plnením úloh podľa zákon o PZ – príslušníci policajného zboru boli na miesto spáchania priestupku vyslaní z dôvodu, že tam dochádzalo k neohlásenému stretnutiu, 2. výzvy spĺňali podmienky primeranosti – neohlásené stretnutie, dav ľudí, 3. sledoval sa nimi legitímny cieľ – zabránenie protiprávnemu konaniu, 4. boli adresné a dostali sa do sféry vnímania ich adresáta – obvineného, ktorý bol v bezprostrednej blízkosti H. N. L.. Občania sú povinní podrobiť sa výkonu právomoci verejného činiteľa bez ohľadu na vlastný súkromný názor a bez toho, že by najprv hodnotili zákonnosť postupu verejného činiteľa. Listina základných práv a slobôd a ani žiadny právny predpis nepripúšťa, aby jednotliví občania najprv hodnotili zákonnosť postupu verejných činiteľov a až na základe tohto hodnotenia výzvu uposlúchli alebo neuposlúchli. Ďalej uviedol, že obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Obvinený aj jeho právny zástupca má tiež právo vypočúvať svedkov, resp. klásť im otázky pri ústnom pojednávaní alebo dať vypočuť svedkov a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe. Priestupok H. M. bol v zmysle § 57 ods. 2 zákona o priestupkoch prejednaný samostatne. V súvislosti s uloženou sankciou uviedol, že pri ukladaní druhu a výšky sankcie stotožnil s prvostupňovým správnym orgánom, ktorý prihliadal na spôsob spáchania priestupku, a to že obvinený sa skutku dopustil úmyselne, na mieru zavinenia, nakoľko konal vedome, a aj napriek opakovaným výzvam zasahujúceho príslušníka policajného zboru neupustil od protiprávneho konania, prihliadal na závažnosť jeho konania, a to že nerešpektoval výzvu verejného činiteľa, pričom mal vedieť svoje protiprávne konanie ovládať a po výzve upustiť od takéhoto konania, čo považoval za priťažujúce okolnosti, ale súčasne vzal do úvahy aj to, že obvinený nebol riešený v priestupkovom konaní za obdobný priestupok, ku skutku sa nepriznal, svoje konanie neoľutoval. Uložená sankcia je postačujúca s tým, že v budúcnosti sa obvinený zdrží takéhoto konania, bude ovládať svoje správanie vhodným spôsobom a v prípade riešenia ďalšieho priestupku na obdobnom skutkovom základe, bude správny orgán obvineného postihovať prísnejšie. Za spáchanie tohto priestupku mohla byť obvinenému v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 zákona o priestupkoch uložená sankcia - pokuta až do výšky 100,- Eur.
Správna žaloba – žalobné body
5. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení žaloby
žalobca podrobne opísal priebeh doterajšieho administratívneho konania s odkazom na odôvodenie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu.
6. Žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nasledovne: Žalobca má za to, že žalovaný v predmetnom konaní vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, pričom v tejto súvislosti uviedol, že každé rozhodnutie, ktorým sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej či právnickej osoby musí byť spravodlivé a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Podľa zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (ďalej len ,,Správny poriadok“), každé rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Pri odôvodnení rozhodnutia je správny orgán povinný konkretizovať dôkazné prostriedky, ktoré ho viedli k výroku rozhodnutia, a tiež je povinný uviesť postup pri aplikácií tzv. správnej úvahy pri použití právnych predpisov.
7. Žalobca ďalej uviedol, že dôkazné bremeno musí v procesných postupoch, v ktorých sa vyvodzuje administratívnoprávna zodpovednosť zaťažovať správny orgán, ktorý má povinnosť riadne a v súlade so zákonom objasniť skutkový stav veci. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že správny orgán pritom nezisťoval ďalšie skutkové okolnosti, na ktoré následne aj poukazoval žalobca vo svojom odvolaní, pričom má za to, že rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom dostatočne a hodnoverným spôsobom sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu. Žalobca sa domnieva, že spoľahlivé zistenie skutkového stavu je podmienkou, ktorá má byť splnená na strane správneho orgánu za predpokladu jeho úmyslu vyvodiť zodpovednosť voči obvinenému. Správny orgán tak prostredníctvom dokazovania ako súboru procesných úkonov má zistiť skutkový stav tak, aby o jeho pravdivosti a úplnom zistení stavu veci neboli dôvodné pochybnosti. Ako už žalobca uviedol vo svojom odvolaní, povinnosť správneho orgánu dokazovať vinu obvinenému za správny delikt sa odvodzuje z vyhľadávacej zásady, uplatňujúcej sa v správnom konaní začatom z podnetu správneho orgánu. Táto zásada vyjadruje zodpovednosť správneho orgánu za zhromaždenie podkladov pre rozhodnutie tak, aby skutkový stav bol náležite zistený. Žalobca hodnotí procesný postup žalovaného v súvislosti so zabezpečením dôkazov za nedostatočný a neobjektívny. Má za to, že skutkový stav nebol správnym orgánom zistený dostatočne, keďže v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku je správny orgán povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia tak mal žalovaný jasne uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, resp. jasne a konkrétne označiť' dôkazy, na základe hodnotenia ktorých dospel k správnej úvahe, nie uviesť len odkaz na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise. V prípade označenia takéhoto odôvodnenia za správne a postačujúce potom možno každý právny záver podporiť odkazom na obsah spisu.
8. V súvislosti s uloženou sankciou žalobca namietal, že v rozhodnutí žalovaného absentuje hodnoverné a dostatočne odôvodnené rozhodnutie o samotnej výške uloženej pokuty, ktorú považuje vzhľadom na údajné porušenia za neadekvátnu, v istom zmysle až za nespravodlivú. V súvislosti s výškou finančnej sankcie má správny orgán podľa žalobcu určitú voľnosť, no môže sa ľahko stať, že dôjde k vybočeniu zo základných hraníc, ktoré boli v právnej norme správnou úvahou sledované, preto je pri aplikácii takýchto právnych noriem potrebné uviesť dôvody, z ktorých správny orgán vychádzal, a to v odôvodnení výroku rozhodnutia. Ďalej uviedol, že uložená pokuta vychádza z nesprávneho posúdenia. Odôvodnenie žalovaného najmä v časti o výške pokuty považuje za argumentačne slabé, nejasné, nedostatočné a zmätočné. Žalovaný mal podľa názoru žalobcu posudzovať závažnosť konania, jeho následky a tým zabezpečiť spravodlivé rozhodnutie, ktoré bude spĺňať preventívny účel, čo však dostatočne a spravodlivo nespravil. S poukazom na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku má za to, že žalovaný nedostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty, keď svoje stotožnenie sa so správnosťou jej vyčíslenia nedostatočne vysvetlil a odôvodnil. V záujme riadneho odôvodnenia, ako neoddeliteľnej súčasti obsahových náležitosti zákonného rozhodnutia, ktoré má vzbudiť presvedčivosť v jeho výrok má za to, že nepostačuje, keď správny orgán jednak o nej rozhodujúci v prvom stupni, ako aj orgán odvolací, ktorý má záujem argumentovať správnosť rozhodnutia orgánu prvého stupňa iba zopakuje nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Správny orgán má v záujme zdôvodnenia spravodlivosti výšky uloženej pokuty analyzovať' vzhľadom na zistený skutkový základ, a túto analýzu, resp. vysvetlenie jednotlivých bodov tohto ustanovenia obsiahnuť do odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ uvedené opomenie, nemožno konštatovať, či skutočne na jednotlivé body uvedeného zákonného
ustanovenia prihliadal, a teda nemožno ani mať dôveru v správnosť jeho postupu v správnom konaní. Domnieva sa, že pri takom rozpätí výšky pokuty medzi najnižšou a najvyššou sumou pokuty, ktorú môže správny orgán uložiť, je v rámci rozhodnutia povinný odôvodniť jej výšku, teda uviesť a vysvetliť všetky okolnosti, na ktoré sa pri jej vyčíslení v tak širokých zákonných medziach prihliadal, a to najmä v záujme poskytnutia presvedčivosti v spravodlivosť uloženej pokuty. Keďže uvedené žalovaný vo svojom rozhodnutí opomenul, má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že v ňom absentuje náležité odôvodnenie výšky uloženej pokuty a spôsob odôvodnenia.
9. V závere žaloby žalobca zhrňujúc svoje závery uviedol, že z dôvodu hospodárnosti nebude duplicitne uvádzať ďalšie hmotnoprávne a procesnoprávne nedostatky a v plnej miere, preto odkazuje na podané odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
10. Žalovaný doručil vyjadrenie k správnej žalobe žalobcu dňa 22. 03. 2023, v ktorom uviedol, že navrhuje, aby správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol a rozhodol, že trovy konania znáša žalobca.
11. V odôvodnení písomného vyjadrenia zhrnul priebeh administratívneho konania, pričom k žalobným námietkam žalobcu uviedol, že žalovaný nezistil žiadne pochybenie prvostupňového správneho orgánu podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi normami a v súlade so zásadou zákonnosti. Prvostupňový správny orgán aplikoval príslušné právne predpisy v takom rozsahu, za takých podmienok a takým spôsobom, ako to vyplýva z ich hmotnoprávnych ako aj z procesnoprávnych ustanovení. Ak by bolo rozhodnutie nezákonné, vykazovalo by takú vadu, ktorá by bola dôvodom na jeho zrušenie alebo zmenu. Takéto porušenie však žalovaný nezistil.
12. K námietke žalobcu v podanej správnej žalobe o tom, že skutkový stav nebol správnym orgánom zistený dostatočne a procesný postup žalovaného v súvislosti so zabezpečovaním dôkazov považuje za nedostatočný a neobjektívny, žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že protiprávneho konania sa žalobca dopustil a svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch tým, že neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Pri vyslovení viny žalobcu prvostupňový správny orgán vychádzal z výpovedí svedkov, ktoré zhodne a jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázali protiprávnosť konania žalobcu. Uvedené považuje žalovaný za dostačujúce. Svedkovia boli riadne poučení podľa § 35 ods. 1 Správneho poriadku o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať, vypovedali o skutočnostiach. ktorých sa zúčastnili a boli priamymi svedkami.
13. K námietke žalobcu v žalobe o tom, že výzva policajta nebola riadne v zmysle zákona o policajnom zbore vyslovená, žalovaný uviedol, že podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona o policajnom zbore policajt je pri vykonávaní služobného zákroku povinný, ak to povaha a okolnosti dovoľujú, použiť výzvu zodpovedajúcu zákroku. Ak to povaha služobného zákroku vyžaduje, pred výzvou použije slová „V mene zákona". Žalovaný konštatuje, že je bez pochýb preukázané, že výzva bola riadne použitá a zodpovedala zákroku, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami. Podľa § 34 zákona o policajnom zbore je každý povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33 a oprávnení podľa osobitných predpisov. Policajt môže dávať výzvy, požiadavky, pokyny a príkazy, ktoré nie sú vo všeobecne záväzných právnych predpisoch výslovne vyjadrené. Tieto môžu súvisieť predovšetkým so zaistením bezpečnosti policajta alebo iných osôb ako aj ukončením páchaného protiprávneho konania. Podmienkou je, aby bola táto výzva daná v medziach zákona a aby sledovala legitímny cieľ. Aj nepomenované výzvy policajta sú výzvami zákonnými, ich uposlúchnutie je vynútiteľné a sankcionovateľné. Výzvy H. N. L. spĺňali nasledujúce podmienky: 1. išlo o výzvy dané v súvislosti s plnením úloh podľa zákona o PZ - príslušníci policajného zboru boli na miesto spáchania priestupku vyslaní z dôvodu, že tam dochádzalo k neohlásenému stretnutiu, 2. výzvy spĺňali podmienky primeranosti - neohlásené stretnutie, dav ľudí, 3. sledoval sa nimi legitímny cieľ – zabránenie protiprávnemu konaniu, 4. boli adresné a dostali sa do sféry vnímania ich adresáta
- obvineného, ktorý bol v bezprostrednej blízkosti H. N. L.. Občania sú povinní podrobiť sa výkonu právomoci verejného činiteľa bez ohľadu na vlastný súkromný názor a bez toho, že by najprv hodnotili
zákonnosť postupu verejného činiteľa. Listina základných práv a slobôd a ani žiadny právny predpis nepripúšťa, aby jednotliví občania najprv hodnotili zákonnosť postupu verejných činiteľov a až na základe tohto hodnotenia výzvu uposlúchli alebo neuposlúchli.
14. K námietke žalobcu, že nebol vypočutý H. M., žalovaný uvádza, že priestupok H. M. bol v zmysle § 57 ods. 2 zákona o priestupkoch prejednaný samostatne. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Obvinený aj jeho právny zástupca má tiež právo vypočúvať svedkov, resp. klásť im otázky pri ústnom pojednávaní alebo dať vypočuť svedkov a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe. Žalobca, ako aj právny zástupca mali možnosť na ústnych pojednávaniach navrhnúť vypočutie svedka H. M., čo však neučinili a nevyužili tak svoje právo. Žalovaný poukazuje na to, že osoba obvinená z priestupku nesie procesnú zodpovednosť za spôsob využitia svojich práv.
15. Ďalej žalovaný uviedol, že preskúmal aj druh a výšku uloženej sankcie, ktorá bola riadne a dostatočne odôvodnená v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a má z a to, že prvostupňový správny orgán riadne rozviedol svoju úvahu, ktorou sa riadil pri uložení druhu a výmery sankcie. Prihliadal na závažnosť konania žalobcu, a to že nerešpektoval výzvu verejného činiteľa, pričom mal vedieť svoje protiprávne konanie ovládať a po výzve upustiť od takéhoto konania, na spôsob spáchania priestupku, a to že žalobca sa skutku dopustil úmyselne, na mieru zavinenia, nakoľko konal vedome, a aj napriek opakovaným výzvam zasahujúceho príslušníka policajného zboru neupustil od protiprávneho konania, ale súčasne vzal do úvahy aj to, že žalobca nebol riešený v priestupkovom konaní za obdobný priestupok, ku skutku sa nepriznal, svoje konanie neoľutoval. Preto mu bola uložená peňažná sankcia - pokuta na dolnej hranici a to vo výške 20,- Eur. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že uložená sankcia je postačujúca s tým, že v budúcnosti sa žalobca zdrží takéhoto konania, bude ovládať svoje správanie vhodným spôsobom a podľa názoru žalovaného, spĺňa aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania žalobcu. V prípade riešenia ďalšieho priestupku na obdobnom skutkovom základe, bude správny orgán žalobcu postihovať prísnejšie. Námietku žalobcu preto považuje žalovaný za irelevantnú.
16. Žalobca nevyužil právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov – dôvody
17. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
18. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 SSP nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 21.06. 2023 do 30.06.2023.
19. . Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu prechádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP a §194, § 195 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd nezistil dôvodnosť žalobných námietok a ani mimo žalobné námietky nezistil pochybenia v postupe a rozhodnutiach orgánov príslušných na prejednanie priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktoré by mohli byť dôvodom pre zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.
20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 134 ods. 1SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
22. Podľa § 194 ods. 1 a ods. 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
23. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c)ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e)ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 327/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len ,,zákon o priestupkoch“), priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
25. Podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
26. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto neuposlúchne výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci.
27. Podľa § 47 ods. 2, za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 100 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) až g) pokutu do 300 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. h) až l) pokutu do 500 eur.
28. Podľa § 77 zákona o priestupkoch, výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).
29. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore(ďalej len zákon o policajnom zbore“), policajt je pri vykonávaní služobného zákroku povinný, ak to povaha a okolnosti dovoľujú, použiť výzvu zodpovedajúcu zákroku.
30. Podľa § 12 ods. 2 zákona o policajnom zbore, ak to povaha služobného zákroku vyžaduje, pred výzvou použije slová „V mene zákona“.
31. Podľa § 34 zákona o policajnom zbore, každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33 a oprávnení podľa osobitných predpisov.
32. Správny súd preskúmaním veci zistil, že žalobca bol prvostupňovým rozhodnutím uznaný vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 06. 07. 2021 v čase približne o 16:00 hod. na verejnej komunikácii pri štátnej hranici s Českou republikou, v tesnej blízkosti budovy spoločnosti MÝTO na parcele č. 1475/11, v k. ú. K. C., neuposlúchol výzvu príslušníka Policajného zboru, aby upustil od svojho konania, pri pokuse o odstránenie betónového zátarasu, ktorý slúžil na uzatvorenie hraničného prechodu, čím neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, za čo mu bola uložená sankcia pokuty vo výške 20,- Eur ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur . Žalovaný napadnutým rozhodnutím v odvolacom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu - Okresného úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-TN-OVVS2-2022/003181- 042 zo dňa 10.06.2022 a odvolanie žalobcu zamietol.
33. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých tento orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán si zabezpečil dôkazy, logickým hodnotením ktorých získal relevantné skutkové zistenia, a ktoré posúdil v súlade s platnou právnou úpravou. 34. Každú skutkovú podstatu priestupku charakterizujú záujmy spoločnosti, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým je protiprávne konanie namierené. Záujmy spoločnosti tak predstavujú objekt priestupku ako vybrané spoločenské vzťahy, proti ktorým konanie smeruje (napr. riadny výkon verejnej správy, poriadok v správe, občianske spolunažívanie a pod.). Keďže porušovanie alebo ohrozovanie záujmu spoločnosti je právne neurčitým pojmom, posudzuje sa jeho naplnenie v každom konkrétnom prípade. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Spôsobilým subjektom priestupku je páchateľ priestupku, ktorým môže byť len deliktuálne spôsobilá fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 15 rokov a u ktorej neexistujú dôvody vylučujúce jej príčetnosť(§ 5 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb.). Subjektívna stránka predstavuje zavinenie, ktoré môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti, pričom na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel. Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus), jej fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania. Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje. Objektom priestupku je právom chránený záujem spoločnosti, ktorý je spáchaním priestupku ohrozený alebo porušený.
35. Skutková podstata priestupku proti verejnému poriadku, ktorá je kladená žalobcovi za vinu, je zakotvená v ustanovení § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Podľa nej sa priestupku dopustí ten, kto neuposlúchne výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Objektom priestupku je ochrana verejného poriadku. Subjektom je každý kto neuposlúchne výzvu verejného činiteľa, ktorú verejný činiteľ urobil pri svojej právomoci, pričom výzva je bezprostredný úkon a nepredchádza jej formálnoprávny postup s jej adresátom. Pre objektívnu stránku je charakteristické konanie, ktoré spočíva v neuposlúchnutí výzvy verejného činiteľa. Na spáchanie priestupku postačuje zavinenie aj z nedbanlivosti (subjektívna stránka).
36. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. a) proti verejnému poriadku, ktorého sa dopustil žalobca, keď neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Z obsahu podanej správnej žaloby je tiež zrejmé, že naplnenie subjektívnej stránky priestupku ani deliktuálna spôsobilosť žalobcu spornými neboli. Žalobca namietal, že svojim konaním nenaplnil objektívnu stránku priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Z.z., pretože prvostupňové rozhodnutie skutok vymedzilo tak, že žalobca neuposlúchol výzvu príslušníka Policajného zboru, aby upustil od svojho konania, pri pokuse
o odstránenie betónového zátarasu, ktorý slúžil na uzatvorenie hraničného prechodu, čím neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci.
37. Žalobca vychádzal z formulácie skutku, ktorej úlohou (so zachovaním náležitostí výroku rozhodnutia v zmysle § 77 zákona č. 372/1990 Zb.) je vymedzenie a špecifikácia konania majúceho znaky priestupku takým spôsobom, aby toto sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním, pričom poukazoval na fakt, že výzva, ktorá bola adresovaná žalobcovi nemala náležitosti kvalifikovanej výzvy podľa zákona o policajnom zbore a teda nejedná sa o skutok reprezentujúci konanie obvineného z priestupku, ktoré je subsumovateľné ako naplnenie objektívnej stránky.
38. K námietke žalobcu v podanej žalobe o tom, že skutkový stav nebol správnym orgánom zistený dostatočne a procesný postup žalovaného v súvislosti so zabezpečovaním dôkazov považuje za nedostatočný a neobjektívny je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že protiprávneho konania sa žalobca dopustil a svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch tým, že neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Pri vyslovení viny žalobcu prvostupňový správny orgán vychádzal z výpovedí svedkov, ktorý sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti žalobcu, ktorí zhodne a jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázali protiprávnosť konania žalobcu a tiež z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu, ktorého súčasťou jej aj záznam zachytený na CD – nosiči s jeho prepisom, ktorý zachytáva priebeh konania a skutočnosť, že rozhovor medzi žalobcom a H. L. nebol len bežný rozhovor. Žalobca nechcel od svojho konania upustiť a H. L. vyzýval opakovane žalobcu, aby upustil od svojho konania. Svedok H. O. P. na ústnom pojednávaní dňa 23.02.2022 a dňa 02.06.2022 vo svojej výpovedi uviedol, že A. B. sa snažil odtiahnuť zátarasy, H. N. L. mu zabraňoval v jeho činnosti a vyzval A. B., aby upustil od svojho konania, ale presné slová, ktoré použil H. N. L., uviesť nevedel, nespomenul si. Svedok H. N. L. na ústnom pojednávaní dňa 02.06.2022 vo svojej výpovedi uviedol, že sa snažil zabrániť A. B., aby odtiahol betónový zátaras, keď sa snažil A. B. podvliecť cez otvor gurtňu na odtiahnutie zátarasy tak, že dal nohu pred otvor a opakovane vyzýval A. B., aby upustil od protiprávneho konania, čo opakoval počas incidentu asi 5 krát. Vyzval ho priezviskom „pán B., upustite od protiprávneho konania a neodťahujte zátarasy." Svedok A. Q. na ústnom pojednávaní dňa 23.02.2022 uviedol, že boli spoločne vyslaní s H. N. L. a s ďalšími príslušníkmi PZ na hraničný priechod, kde mali nahlásené, že dochádza k neohlásenému stretnutiu. A. B. sa snažil podvliecť gurtňu popod betónovú zátarasu, kde sa H. N. L. postavil, pričom už predtým vyzýval A. B., aby nemanipuloval so zátarasami a upustil od svojho konania. Toto opakoval viackrát. A. B. bol v pokľaku pri tejto zátarase a N. L. stál pred ním. Osobne svedok A. Q. voči A. B. nepoužil žiadnu výzvu. Stál asi jeden meter pred H. N. L. a počul výzvu, ktorú uviedol a znela: upustite od svojho konania. Svedok H. I. na ústnom pojednávaní dňa 02.06.2022 uviedol, že keď A. B. a ešte nejakí ľudia pravdepodobne z ĽSNS začali odťahovať betónové zátarasy, pristúpil H. N. L. ku zátarase, kde sa snažil A. B. podvliecť cez otvor gurtňu. Na to ho H. N. L. vyzval, aby nepodvliekal tú gurtňu cez zátarasu. Aká presne bola výzva použitá s odstupom času nevedel povedať. Výziev bolo viac, nebolo to však tak, že hneď po príchode dal H. N. L. nohu pred zátarasu, ale najskôr padli slovné výzvy. Mal dojem, že padli minimálne 2-3 výzvy. Ďalej uviedol, že H. N. L. bol asi meter od A. B. a bolo mu rozumieť čo hovoril, hlavy mali asi meter od seba a A. B. sa pozeral na H. N. L., reagoval na to zdvihnutím hlavy. Vzhľadom na uvedené, považuje správny súd skutkový stav za dostatočne zistený a námietku žalobcu v tomto smere za nedôvodnú.
39. K povahe výzvy verejného činiteľa, ktorá je súčasťou normatívneho vyjadrenia objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku je potrebné uviesť, že vždy, ak to povaha služobného zákroku dovoľuje, policajt je povinný pred vykonaním služobného zákroku použiť výzvu, ktorá konkrétnemu zákroku zodpovedá. Toto ustanovenie možno považovať za pozitívno-právny príklad prednosti zásady presvedčovania pred zásadou donucovania. Povaha služobného zákroku spočíva v bezprostrednom zásahu, ktorý smeruje k odvráteniu nebezpečenstva a obnove spoločensky žiaduceho stavu. Vždy pred samotnou realizáciou služobného zákroku by mal policajt použiť výzvu, ktorá obsahovo zodpovedá predmetnému zákroku a smeruje k dobrovoľnému odstráneniu dôvodov, ktoré odôvodňujú vykonanie tohto zákroku. V prípade márnej výzvy, teda ak ani na základe jej realizácie nie je odstránený dôvod pre vykonanie služobného zásahu, policajt je oprávnený na jeho vykonanie. Súčasne tak je aj dotknutá osoba upovedomená o tom, že ak sama dobrovoľne neodstráni dôvody, ktoré si inak vyžadujú vykonanie služobného zákroku, policajt vo vzťahu k nej tento zákrok vykoná. Povinnosti policajta použiť pred vykonaním služobného zákroku túto výzvu zodpovedá oprávnenie na strane dotknutej osoby byť najprv vyzvaná na odstránenie dôvodov zakladajúcich vykonanie služobného zákroku. Policajt je povinný
pred vykonaním služobného zákroku použiť vo vzťahu k dotknutej osobe obsahovo primeranú výzvu. Z uvedeného vyplýva, že, keď si to povaha služobného zákroku vyžaduje, využije policajt aj formuláciu "V mene zákona". Z obsahu zákonného zmocnenia nevyplýva však, že v prípade ak policajt nevyužije pri výzve formuláciu ,,V mene zákona“ ide o výzvu nezákonnú alebo bezvýznamnú. V danom prípade, je jednoznačne preukázané, že H. N. L. ako policajt pri služobnom zásahu vyzval žalobcu, aby upustil od svojho konania, pričom výzva adresovaná žalobcovi spĺňa zákonom predpokladané náležitosti, aj keď jej samotná formulácia neobsahovala expressis verbis slová ,,V mene zákona“. Išlo o výzvu, ktorá bola primeraná služobnému zákroku, vyslovená v bezprostrednej blízkosti žalobcu, a ktorá sledovala legitímny cieľ. Vzhľadom na uvedené súd považuje námietku žalobcu prednesenú v správnej žalobe v súvislosti, že výzva nebola riadne v zmysle zákona o policajnom zbore vyslovená za nedôvodná.
40. Bez významu je aj námietka žalobcu, že nebol v administratívnom konaní vypočutý H. M.. Z administratívneho spisu ako aj z vyjadrení žalobcu a žalovaného je zrejmé, že konanie o priestupku H. M. bolo prejednané v samostatnom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté, že predmetné konanie bolo podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavené z dôvodu, že nebolo preukázané spáchanie skutku. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý má zistiť všetky skutočnosti v procese dokazovania pre náležité objasnenie veci. Uvedené však nezbavuje práva osobu obvinenú z priestupku navrhovať vykonanie dôkazov, o to viac ak je presvedčená, že svedčia v jej prospech. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, právo vypočúvať svedkov, resp. klásť im otázky pri ústnom pojednávaní alebo dať vypočuť svedkov a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe. Žalobca v žiadnom štádiu administratívneho konania nevyužili iniciatívu a nenavrhol ako dôkaz výsluch svedka - H. M.. Výpoveď H. M. nebolo možné použiť v priestupkovom konaní žalobcu, pretože H. M. vypovedal v priestupkovom konaní č. OU – TN – OVVS2-2022/003181-020, v ktorom mal procesné postavenie obvineného. Taktiež nie je prípustné, aby svedecké výpovede svedkov v priestupkovom konaní H. M. boli použité v priestupkovom konaní žalobcu. Ak by správny orgán pripustil takýto postup konal by v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že nevykonal dôkaz navrhnutý zo strany žalobcu, t.j. pripojenie administratívneho spisu v konaní o priestupku H. M., v ktorom podľa žalobcu žalovaný vydal protichodné rozhodnutie napriek identickému stavu. Žalobca a H. M. neboli v pozícii spoluobvinených, pretože priestupok H. M. bol v zmysle § 57 ods. 2 zákona o priestupkoch prejednaný samostatne. V tejto súvislosti správnemu orgánu I. stupňa a správnemu orgánu II. stupňa nebolo možné vytknúť nedôslednosť pri zisťovaní náležitého zistenia skutočného stavu veci a dokazovania.
41. Žalobca v podanej správnej namietal tiež, že uložená pokuta vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, jej odôvodnenie považuje za argumentačne slabé, nejasné a nedostatočné. Správny súd uvádza, že správny orgán I. stupňa ako aj žalovaný pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadol na závažnosť konania žalobcu, a to že nerešpektoval výzvu verejného činiteľa, pričom mal vedieť svoje protiprávne konanie ovládať a po výzve upustiť od takéhoto konania, na spôsob spáchania priestupku, a to že žalobca sa skutku dopustil úmyselne, na mieru zavinenia, nakoľko konal vedome, a aj napriek opakovaným výzvam zasahujúceho príslušníka policajného zboru neupustil od protiprávneho konania, ale súčasne vzal do úvahy aj to, že žalobca nebol riešený v priestupkovom konaní za obdobný priestupok, ku skutku sa nepriznal a svoje konanie neoľutoval. Preto mu bola uložená peňažná sankcia
- pokuta na dolnej hranici a to vo výške 20,- Eur. Z napadnutého rozhodnutia ako aj z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé aké aspekty vzal správny orgán pri ukladaní sankcie do úvahy. Správny súd je toho názoru, že správne orgány sa pri svojich úvahách v predmetnej veci o konkrétnej sankcii komplexne, jasne a zrozumiteľne vo vzájomných súvislostiach vysporiadali s výškou a druhom uloženej sankcie. Tiež zrozumiteľne a jednoznačne formulovali východiská, ktoré ich viedli k stanoveniu konkrétnej výšky sankcie, pričom s prihliadnutím na uvedené kritériá (§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch), neprekročili stanovené medze správnej úvahy.
42. K všeobecne namietanej nepreskúmateľnosti zo strany žalobcu, správny súd uvádza, že nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade žalobca)
nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore so zákonom. Vyššie uvedenými vadami napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpí. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie.
43. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku – subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). V predmetnej právnej veci bol podľa názoru správneho súdu presne a spoľahlivo zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty.
44. Vzhľadom na uvedené postupom prvostupňového orgánu a žalovaného, ktorého výsledkom boli ich vydané rozhodnutia nedošlo k porušeniu zásady legality, súčinnosti prípadne iných zásad správneho konania, pretože dôkazná situácia nasvedčovala riadnemu a správnemu zisteniu skutkového stavu, správnemu právnemu posúdeniu veci, pričom nebolo zistené ani porušenie práva žalobcu účinne sa brániť. Taktiež nebolo zistené porušenie základných zásad trestného konania, základných zásad ukladania trestov, mimo iného, že pokuta bola uložená v rozmedzí správnej úvahy limitovanej zákonom (na spodnej hranici) a správny súd dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia nenašiel, t.j. správny súd dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia nenašiel ani s uplatnením postupu v zmysle ust. 195 a nasl. SSP. Naopak preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia zistil, že konajúce orgány verejnej správy oboch stupňov v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 a § 32 Správneho poriadku spoľahlivo zistili skutkový stav veci. Prvostupňový správny orgán podľa ustanovenia § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. nariadili ústne pojednávanie vo veci priestupku, na ktoré bol predvolaný aj žalobca a svedkovia. Prvostupňový aj druhostupňový orgán vyhodnotil dôkazy v zmysle ustanovení § 34 ods. 5 Správneho poriadku, teda správne vyhodnotili skutkový a právny stav a na vec aplikovali správne právne predpisy (zákon č. 372/1990 Zb., zákon č. 171/1993 Z.z., Správny poriadok). Prvostupňový orgán uložil žalobcovi za spáchaný priestupok sankciu pokuty v zákonom stanovenom rozpätí (na spodnej hranici), pri určení ktorej a jej výmery prihliadal na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa.
45. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“
46. Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po
vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2016 z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu, z ústavy ani z dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu. Mutatis mutandis I. ÚS 56/01. Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali.
47. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani z jedného žalobou uplatnených dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom. Nad rozsah podanej správnej žaloby správny súd taktiež nezistil vady v postupe a v konaní orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP. Správna žaloba preto nebola dôvodná, následkom čoho ju správny súd podľa § 190 SSP zamietol.
48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože náhrada trov konania patrí len takému žalobcovi, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca úspešný v konaní nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje kasaený súd – Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasaenú s? ažnos? je potrebné poda? na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od dorueenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasaená s?ažnos? podaná v listinnej podobe musí by? podaná v potrebnom poete vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) S?ažnostné body možno meni? len do uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.