Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_23CoE-161-2013.pdf
PDF · 87.18 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/161/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnených: 1./ W. H., X./ Y. H., obaja bytom I. V. XX/X, T., proti povinnému: R. H., bytom S. XX/X, T., o vymoženie zameškaného výživného na oprávnenú 1./ od 01.11.2009 do 31.01.2010 vo výške 202 eur a na oprávneného 2./ od 01.11.2009 do 31.01.2010 vo výške 181 eur a bežného výživného na oboch oprávnených od 01.02.2010, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/532/2010-51 zo dňa 18. decembra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie vykonávanej v prospech oprávneného 2./. Uviedol, že oprávnení 1./ a 2./ sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 17.02.2010 domáhali proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie zameškaného a bežného výživného, na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 17P/27/2008-50 zo dňa 28.01.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2009 a vykonateľnosť dňa 16.02.2009. Na vykonanie exekúcie bol súdom poverený súdny exekútor JUDr. René Matuška dňa 11.03.2010. Povinný podaním zo dňa 26.03.2012 navrhol zastaviť exekúciu na bežné výživné vykonávanú v prospech oprávneného 2./ Ako dôvod uviedol zlú finančnú situáciu, že s manželkou žije na hranici sociálneho minima. Ďalej v návrhu tvrdil, že zameškané výživné uhradil, ako aj časť trov exekútora o čom nevie doložiť žiadny doklad. Zároveň požiadal o odpustenie trov exekúcie. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie prihliadal na listinné dôkazy: oznámenie súdneho exekútora JUDr. René Matušku zo dňa 28.06.2012, oznámenie súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka zo dňa 04.10.2012, vyjadrenie Y. H. zo dňa 13.08.2012 a spis, sp. zn. 15Er/313/2010. Vychádzajúc z obsahu návrhu na zastavenie exekúcie a ustanovenia § 80 Ex. por., posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie voči oprávnenému 2./ ako nedôvodný. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol dôvody, pre ktoré je možné exekúciu zastaviť. Poukázal na nepriaznivú finančnú situáciu, čo nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. Ex. por. umožňuje zastaviť exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, čo v tomto prípade nie je splnené. Správu o majetkových pomeroch podáva súdny exekútor, a ak zistí, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd na jeho podnet môže exekúciu zastaviť. Uvedený podnet zo strany súdneho exekútora a oprávneného 2./ nebol podaný. Súd prvého stupňa dodal, že podľa oznámenia súdneho exekútora zo strany povinného nedošlo k uhradeniu celého bežného výživného a trov exekúcie. Zo súdneho registra bolo zistené, že voči povinnému sa vedie exekúcia pre vymoženie výživného aj na Y. H.. Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/313/2010 bolo zistené, že zo strany povinného v súčasnosti nedochádza k dobrovoľnému plneniu výživného Y. H., o čom svedčí oznámenie súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka zo dňa 04.10.2012 a vyjadrenie Y. H. zo dňa 13.08.2012. Na základe uvedeného nie je možné exekúciu zastaviť ani v zmysle § 80 Ex. por., nakoľko pri zastavení exekúcie musia existovať skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné plniť dobrovoľne. V súlade s judikatúrou publikovanou v Občianskoprávnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk (R 19/1965 a R 19/1987) súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie voči oprávnenému 2./ v zmysle
§ 80 Ex. por., prihliadal aj na plnenie vyživovacej povinnosti voči Y. H.. Keďže v exekúcii vedenej pod sp. zn. 15Er/313/2010 zo strany povinného nedochádza k dobrovoľnému plneniu výživného, súd prvého stupňa nenadobudol presvedčenie, že povinný bude dobrovoľne plniť výživné na oprávneného 2./ aj v tomto konaní. Je na povinnom preukázať také správanie, že bude možné očakávať dobrovoľné plnenie výživného.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie povinný, podľa ktorého spĺňa § 57 ods. 1 písm. h/, pretože nemá ani taký majetok, ktorý by stačil na úhradu predbežných exekučných trov, ktoré sú ku dňu 22.11.2012 vo výške 1.399,12 eur. Súdny exekútor správu o majetkových pomeroch povinného súdu prvého stupňa nepredložil, pretože ich ani neskúmal. Povinný uviedol, že sa oženil v roku 2009 a býva spolu s manželkou v byte, ktorý aj so všetkým zariadením užívala už pred svadbou a má ho v osobnom vlastníctve. Má za to, že spĺňa aj § 80 Ex. por., pretože dobrovoľne riadne platil výživné na plnoletú dcéru Y. H. aj po zastavení exekúcie až do ukončenia denného štúdia na fakulte Cyrila a Metoda v Trnave. Ako sa uvádza v uznesení, že nedochádza k jeho dobrovoľnému plneniu výživného na dcéru Y., vzniklo to tak, že s dcérou nie je v žiadnom kontakte už 20 rokov a nedala mu vedieť, že nespravila štátne skúšky a opakuje denné štúdium v období 2012/2013. Táto exekúcia už trvá roky a povinný nechce platiť každý mesiac aj trovy za bežné výživné na plnoletého syna Y.. Výživné si bude dobrovoľne plniť. Žiada odvolací súd, aby zastavil exekúciu na bežné výživné a odpustil predbežné trovy exekúcie vo výške 1.399,12 eur podľa § 57 ods. 1 písm. h/ a § 80 Ex. por.
Matka oprávnených 1./ a 2./ k odvolaniu povinného uviedla, že absolútne nesúhlasí, aby odvolací súd vyhovel povinnému. Podľa jej znalostí povinný v byte jeho manželky, ktorý spoločne užívajú, dal vymeniť všetky okná a investoval nemalú sumu do prerobenia bytového jadra, chodili na spoločné zahraničné dovolenky. Vie, že tieto veci sú nepredajné, no povinný vlastnil osobný automobil zn. S. Y., U. PD XXX CP. Vždy na konaniach o zníženie výživného uvádzal, že automobil predal, no na predchádzajúcom i na poslednom pojednávaní o zníženie výživného dňa 16.01.2013 na Okresnom súde Prievidza sa preukázalo, že majiteľom auta je jeho manželka, čím dlhodobo zavádzal súd. Vyjadrenie povinného, že si bude plniť vyživovaciu povinnosť, či na jej deti alebo jeho dcéru Y. H. považuje za zavádzanie, pretože už v januári 2013 si svoju vyživovaciu povinnosť nesplnil, o čom matka oprávnených 1./ a 2./ ako dôkaz predkladá výpis z jej účtu z internetbankingu, za mesiac 1/2013 zo dňa 31.01.2013, na ktorý výživné bolo vždy poukazované. Doložila čestné prehlásenie, že do 31.01.2013 nedostala žiadne výživné. Žiada odvolací súd, aby odvolanie povinného na zastavenie exekúcie, ako aj odpustenie exekučných trov zamietol.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa poverením č. 5307 068096 zo dňa 11.03.2010 poveril súdneho exekútora JUDr. Reného Matušku vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti, zameškané výživné za obdobie od 01.11.2009 do 31.01.2010 na W. vo výške 202 eur a ďalej bežné mesačné výživné podľa vykonateľného exekučného titulu od 01.02.2010, zameškané výživné za obdobie od 01.11.2009 do 31.01.2010 na mal. Y. vo výške 181 eur a ďalej bežné výživné podľa vykonateľného exekučného titulu od 01.02.2010 spolu so súdom stanoveným preddavkom na odmenu, DPH a náhradou hotových výdavkov vo výške 49,79 eur, a to na podklade rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 17P/27/2008-50 zo dňa 28.01.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2009 a vykonateľnosť dňa 16.02.2009. Uznesením, č.k. 9Er/532/2010-39 zo dňa 16.03.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2011 zamietol námietky povinného proti exekúcii, námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie v časti 19 % DPH z účelne vynaložených nákladov spojených s exekučnou činnosťou uznal za dôvodné a v prevyšujúcej časti námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie zamietol. Písomné podanie zo dňa 26.03.2012, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 27.03.2012 obsahovalo návrh povinného na zastavenie exekúcie na bežné výživné v prospech oprávneného 2./ a odpustenie trov exekúcie. Súd prvého stupňa následne napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie vykonávanej v prospech oprávneného 2./ zamietol.
Podľa § 41 ods. 1 Ex. por., exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 57 ods. 1 Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
Podľa § 57 ods. 2 Ex. por., exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 80 Ex. por., na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Ex. por.) alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina v zmysle § 41 ods. 2 Ex. por. Je ním teda vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. Je zrejmé, že súd prvého stupňa v predmetnej exekučnej veci po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd musí preto postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Ex. por. a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením judikovanej povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
Zastavenie exekúcie predstavuje jeden zo spôsobov skončenia exekučného konania, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu. Vyššie citovaného ustanovenie § 57 ods. 1 Ex. por. upravuje dôvody, pri existencii ktorých vzniká súdu povinnosť zastaviť exekúciu. Môže tak urobiť na návrh alebo aj bez návrhu, keď sa o dôvode na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie dozvie. Konanie o zastavenie exekúcie je v zmysle uvedeného relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Exekučný súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, môže si vyžiadať listiny, spisy a pod. Ak však povinný tvrdí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie, je povinný svoje tvrdenia dôkazne podložiť.
Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje jeden z prostriedkov nápravy namietaného porušenia základného práva povinného na súdnu ochranu. Účel tohto právneho prostriedku obrany povinného
v exekučnom konaní spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť, a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj odložiť.
Nakoľko sa exekúcia vedie na základe spôsobilého exekučného titulu, je spravovaná dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej oprávnený podáva návrh na vykonanie exekúcie, ako aj návrh na zastavenie exekúcie, súdny exekútor taktiež podnet na zastavenie exekúcie nepodal a u povinného nebola absencia majetku a finančných prostriedkov preukázaná, nemožno exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por.
V danej veci nie je naplnený predpoklad ani pre zastavenie exekúcie podľa § 80 Ex. por., k čomu odvolací súd dodáva:
Exekučný súd môže, ale nemusí zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy povinného, ak to navrhne povinný, exekúcia sa vykonáva pre bežné výživné, to znamená, že všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne, alebo exekučne a existujú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Spravidla sa vezme do úvahy, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zaostalého výživného, či má stále zamestnanie alebo iný príjem, ako ho charakterizuje zamestnávateľ, ako si plní svoje iné platobné povinnosti, a napokon sa môže prihliadnuť aj na stanovisko oprávneného (jeho zákonného zástupcu).
O zastavení rozhoduje exekučný súd, na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nie je právny nárok a je vecou úvahy súdu o tom, kedy možno dôvodne predpokladať, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Bežným výživným predpokladaným citovaným ustanovením § 80 Ex. por. je výživné, ktoré sa platí pribežne tak, aby nevznikal dlh na výživnom, a ani neexistoval taký dlh, resp. ak existoval, bol už uhradený bez toho, aby vznikli nepriaznivé následky pre osobu, ktorej má povinnosť plniť. V takom prípade možno predpokladať, že povinný bude plniť výživné dobrovoľne a v súlade s obsahom exekučného titulu. Dôvodom zastavenia exekúcie z tohto dôvodu je správanie sa povinného a predpoklad dobrovoľného plnenia rozhodnutím stanovenej povinnosti. Ide o jediný prípad, v ktorom zákon umožňuje povinnému na jeho návrh dosiahnuť zastavenie exekúcie aj vtedy, keď pohľadávka nie je zaplatená a naďalej existuje predpoklad pre výkon exekúcie. Musí ísť o výkon exekúcie zrážkami zo mzdy, vedený už len pre bežné výživné, pričom neexistujú nedoplatky za minulú dobu a nie je vedený súčasne ani výkon exekúcie pre inú pohľadávku.
Z dôvodu, že povinný v súčasnosti neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť a exekúcia sa vedie aj pre inú pohľadávku, konkrétne v prospech oprávnenej Y. H. (exekúcia vedená na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15Er/313/2010), čo vyplýva zo spisového materiálu, ktorého obsahom je vyjadrenie Y. zo dňa 13.08.2012 a oznámenie súdneho exekútora zo dňa 04.10.2012, mal odvolací súd za to, že nie je splnený zákonný predpoklad pre zastavenie exekúcie ani v zmysle ustanovenia § 80 Ex. por., a preto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.