Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_6C-78-2013.pdf
PDF · 90.53 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/78/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO, a. s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Helenovu Strachotovou, usadeným euroadvokátom so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi M. K., G.. XX. XX. XXXX, K. Ž. XXX/X, L. M., v konaní o zaplatenie 433,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 294,23 eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 16. 06. 2011 do zaplatenia v mesačných splátkach po 20,-eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 11. 06. 2013, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku 433,25 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 39 % ročne zo sumy 380,15 eur od 04. 07. 2011 do zaplatenia a úrokmi z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 389,04 eur od 16. 06. 2011 do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania aj trov právneho zastúpenia s tým, že vo veci navrhol vydať platobný rozkaz.
Pretože súd nemal preukázané podmienky na vydanie platobného rozkazu, nariadil vo veci pojednávanie na deň 20. 08. 2013.
Navrhovateľ, ktorý bol riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil. Pôvodný návrh doplnil podaním zo dňa 15. 08. 2013, ktorým zotrval v celom rozsahu na návrhu. Poukázal na to, že odporca mu mal na poskytnutý spotrebiteľský úver uhradiť sumu v celkovej výške 717,-eur, ktorá pozostávala z poskytnutého úveru vo výške 569,-eur, zmluvne dohodnutých úrokov v celkovej výške 127,24 eur a poplatkov za poistenie úveru v celkovej výške 20,76 eur. Úver bol odfinancovaný v súlade so žiadosťou odporcu na účet predajcu dňa 13. 01. 2010. Odporca však zaplatil navrhovateľovi za poskytnutý spotrebiteľský úver iba sumu v celkovej výške 422,77 eur, ktorá bola použitá na úhradu splátok splatných v mesiacoch február - november 2010 vo výške 327,96 eur. Odporcovi bola v súlade s čl. V.-3. Všeobecných podmienok účtovaná zmluvná pokuta vo výške 4,78 eur. Odporca požiadal o odklad dlžných mesačných splátok úveru, čím sa celková splatnosť úveru posunula s tým, že úhrada odloženej dlžnej sumy sa automaticky posúva až na koniec splácania a predstavuje dlžnú úverovú istinu.
Úver sa stal splatným ku dňu 15. 06. 2011 v celom rozsahu a v súlade s čl. V.-5. Všeobecných podmienok je od 16. 06. 2011 odporca oprávnený účtovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej podľa platných právnych predpisov. Dlžnú sumu 433,25 eur navrhovateľ špecifikoval ako neuhradenú úverovú istinu vo výške 380,15 eur, 8,89 eur dlžné zmluvné úroky a poplatky za poistenie, 5,43 eur zmluvné úroky, 3,46 eur poplatky za poistenie úveru, 44,21 eur neuhradené zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním úveru. Navrhovateľ uviedol, že po splatnosti úveru až doteraz, odporca na predmetný spotrebiteľský úver nič nehradil.
Odporca nespochybnil tvrdenie navrhovateľa, že si požičal finančné prostriedky, ktoré použil na nákup notebooku. Viac rokov sa mu však nedarí po finančnej stránke, zamestnávatelia mu nevyplatili dojednanú mzdu a to bol dôvod, pre ktorý nesplatil dojednaný úver. Okrem dlžoby voči navrhovateľovi má ešte aj iné dlžoby a aj nedoplatky na výživnom na maloleté dieťa. Nakoľko neplatil výživné po 100,- eur mesačne od januára 2013, bývalá manželka dala podnet na trestné stíhanie, takže aby sa vyhol trestnému stíhaniu, musí získať prostriedky na zaplatenie dlžného výživného. Odporca nespochybnil tvrdenie navrhovateľa, že celkovo zaplatil 422,77 eur ale uviedol, že je ochotný navrhovateľovi zaplatiť len to, na čo sa zaviazal. Je nemajetný, prostriedky na obživu si zabezpečuje príležitostnými prácami, takže na zaplatenie dlžnej sumy žiadal poskytnúť mesačné splátky po 20,-eur.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník, uzavreli dňa 04. 01. 2010, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 569,-eur s tým, že tento úver bol poskytnutý na nákup tovaru v predajni NAY ELEKTRODOM Liptovský Mikuláš (ďalej len zmluva). Odporca sa zaviazal splatiť tento úver v 12-tich mesačných splátkach po 59,75 eur, takže celkom mal zaplatiť navrhovateľovi 717,-eur (náklady úveru 148,-eur). Prvá splátka bola dojednaná do 15. 02. 2010 a splatnosť nasledujúcich splátok vždy do 15. dňa v mesiaci. Ročná úroková sadzba bola 39 %, RPMN 55,53 % a priemerná hodnota RPMN 51,75 %. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ odporcovi tento úver v skutočnosti aj poskytol a takisto bolo medzi účastníkmi nesporné, že odporca nedodržal dojednané splátky a celkom zaplatil navrhovateľovi 422,77 eur. Listom zo dňa 11. 07. 2011 navrhovateľ odstúpil od zmluvy, uviedol, že splatnosť úveru nastala dňom 15. 06. 2011 a súčasne vyzval odporcu na zaplatenie 433,25 eur - odstúpenie od zmluvy bolo odporcovi doručené dňom 14. 07. 2011.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Nakoľko z ničoho nemožno vyvodiť, že by odporcovi bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, jedná sa v zmysle § 3 ods. 2 citovaného zákona o spotrebiteľský úver. Právne vzťahy účastníkov v tomto konaní sa preto musia posudzovať primárne podľa zákona o ochrane spotrebiteľov a v prípade, ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka sa síce jedná o tzv. absolútny obchod, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia Obchodného zákonníka možno použiť iba v prípade, ak by táto právna úprava bola výhodnejšia ako úprava Občianskeho zákonníka.
V zmluve bola dojednaná splatnosť 12 mesiacov, prvá splátka splatná 15. 02. 2010 a posledná 15. 01. 2011. Navrhovateľ vo vyjadrení síce uviedol, že došlo k odkladu dlžných mesačných splátok, ale nepredložil dôkazy preukazujúce toto tvrdenie a takisto nepredložil dôkazy o dĺžke odloženia týchto splátok - navrhovateľ preto nepreukázal svoje tvrdenie, že splatnosť celého dlhu nastala dňom 15. 06. 2011. Nakoľko navrhovateľ nesporne poskytol odporcovi úver, povinnosťou odporcu bolo úver
vrátiť a zaplatiť dojednaný úrok. Navrhovateľ sa zaviazal z titulu poskytnutého úveru 569,-eur zaplatiť navrhovateľovi 717,-eur. V skutočnosti zaplatil len 422,77 eur, a preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie rozdielu, t. j. 294,23 eur.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V zmysle zmluvných dojednaní celý úver mal odporca splatiť dňom 15. 01. 2011, kedy bola určená splatnosť poslednej 12-tej splátky. Keď tak neurobil, do omeškania sa dostal nasledujúcim dňom, čo je 16. 01. 2011. K tomuto dňu bola určená základná úroková sadzba 1 % a po zvýšení o 8 percentuálnych bodov, v zmysle citovanej právnej úpravy, predstavujú úroky z omeškania 9 % ročne. Navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania od 16. 06. 2011, ktorým návrhom b súd viazaný, a preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania 9 % ročne od 16. 06. 2011 do zaplatenia.
Podľa § 503 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Obchodného zákonníka
(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Vzhľadom na citovanú právnu úpravu súd nepriznal navrhovateľovi dojednaný úrok 39 % ročne od 16. 06. 2011 do zaplatenia, nakoľko zmluvný úrok ako odplata veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, prislúcha len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Keďže dňom splatnosti poslednej splátky úveru boli splatné aj úroky od 16. 06. 2011 (a teda ani od 16. 06. 2013), navrhovateľovi už nepatria úroky z úveru. Navyše navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy listom zo dňa 11. 07. 2011 a ak by už predtým nebol splatný celý úver, po odstúpení od zmluvy navrhovateľ sa už nemohol domáhať úrokov z úveru dojednaných v zmluve, nakoľko zmluvné úroky bol dlžník povinný platiť len do splatnosti úveru a po splatnosti iba prípadné úroky z omeškania.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Obč. zák.
(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Navrhovateľ odvodzoval nárok na priznanie zmluvnej pokuty zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré odporca nemohol ovplyvniť, a potom nebol preukázaný základný predpoklad pre priznanie zmluvnej pokuty a to jej individuálne písomné dojednanie. Súd nepriznal navrhovateľovi ani ostatné
nároky a to rôzne zmluvné úroky, poplatky, ktorých nárok odvodzoval navrhovateľ takisto zo Všeobecných obchodných podmienok a z vlastných sadzobníkov. Takto jednostranne stanovené podmienky sú v zmysle Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch sankcionované neplatnosťou, nakoľko sú v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko tieto ďalšie poplatky neboli individuálne dojednané, navrhovateľ si nedôvodne započítal na ich úhradu platby, ktoré poukázal odporca navrhovateľovi za účelom splatenia dohodnutého úveru. Účastníci si dojednali celkovú výšku úveru 717,- eur, odporca nesporne splatil z tejto sumy 422,-eur, takže nárok navrhovateľa bol dôvodný len v časti o priznanie 294,23 eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 16. 06. 2011 do zaplatenia a vo zvyšku súd návrh zamietol.
S poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O. s. p. súd povolil odporcovi na zaplatenie dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania mesačné splátky po 20,-eur. Zohľadnil sociálnu situáciu odporcu, ktorý je nezamestnaný, má viacero dlhov, najmä dlh na výživnom, ktoré je prednostnou pohľadávkou. Vzhľadom na výšku priznaného nároku, potom odporcom navrhnutá splátka 20,-eur je primeraná. Pokiaľ však odporca dojednané splátky nedodrží, nezaplatením do aj len jednej splátky sa stane splatným celý dlh naraz.
Náhradu trov konania si uplatnil v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. iba navrhovateľ. Nakoľko však mal iba čiastočný úspech, súd vzhľadom na výsledok konania rozhodol o náhrade trov v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).