Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/22/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: X.. N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., T. O. H. XXX/XX, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, so sídlom Nitra, Damborského 5, v konaní o splnenie povinnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -61 zo dňa 28. novembra 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie v zmysle , ďalej len ,,CSP“) uznesením citovaným v záhlaví tohto rozhodnutia, zastavil konanie začaté na základe žaloby žalobcu zo dňa 26.10.2022 s tým, že vec odôvodnil právne s poukazom na , , . Skutkovo vec odôvodnil tak, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 26.10.2022 dňa požadoval, aby súd uložil žalovanému povinnosť v konaní o návrhoch na obnovu správneho konania proti rozhodnutiam žalovaného XXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXX/ XXXX, XXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXX/XXXXX, ktoré podával žalobca ako účastník konania vyrubiť mu súdny poplatok vo výške 16,50 eura. Vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby, podľa , pretože zo skutočností tvrdených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba bola celkom zjavne nedôvodná, avšak žalobca naďalej trval na podanej žalobe, podľa jeho názoru Okresný súd je oprávnený na rozhodnutie v predmetnej veci a v danej veci nie je možné postupovať podľa . Uviedol, že v danom prípade v postavení žalovaného vystupuje štátny orgán verejnej správy (Daňový úrad Nitra), pričom civilné súdy podľa prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. V posudzovanom prípade sa nejedná o súkromnoprávny spor, ale o spor verejnoprávny medzi žalobcom - daňovníkom a žalovaným - správcom dane. Na základe uvedeného tunajší súd nie je oprávnený na rozhodovanie v predmetnej veci a nemôže uložiť povinnosť plnenia orgánu štátnej správy, v tomto prípade Daňovému úradu Nitra. Žaloba žalobcu nemá oporu v žiadnom zo zákonných ustanovení . Dospel k záveru, že v danej veci teda nemá právomoc vo veci konať, pretože právomoc civilného súdu predstavuje prejednávať spory súkromnoprávneho charakteru, teda spory, kde je ohrozené alebo porušené súkromné subjektívne právo, preto konanie podľa zastavil s tým, že vec nebude postúpená žiadnemu inému orgánu z dôvodu, že súd nezistil konkrétny orgán, do ktorého právomoci by mala patriť predmetná vec. Zároveň súd poznamenáva, že ak by súd vo veci konal a rozhodol, atrahoval by tým právomoc, ktorú mu (ani nato nadväzujúca úprava obsiahnutá v ) nepriznáva, a teda by konal mimo právomoci zverenej mu (ultravires). Hoci je doktrína ultravi- res známa skôr v práve obchodných spoločností, je aplikovateľná i na uvedený prípad, pretože jej pod- statou je zákaz konania nad rámec () zverenej právomoci.

1.1. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že nezistil, že by predmetná vec patrila do právomoci správneho súdnictva a to vzhľadom na negatívnu a taxatívnu enumeráciu prípadov, ktoré sú obsiahnuté v (predovšetkým s ohľadom na predmetný prípad v písmene e). Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Inak povedané, ak sa dotknutý účastník domnieva, že príslušné predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutie či opatrenie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia. Z uvedeného dôvodu mal za to, že nebol namieste ani postup, v zmysle ktorého by súd mohol postúpiť vec správnemu súdu, keďže je zrejmé, že takáto vec nepatrí ani do jeho právomoci. Následne o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s a uviedol, že tým, že žalobca podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc, procesne zavinil zastavenie konania, preto by žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko však k zastaveniu konania došlo pred doručením žaloby žalovanému, ktorému nevznikli v konaní žiadne trovy, súd žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol v čas podaným odvolaním žalobca, domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a ďalšieho pokračovania vo veci, keď vyjadril, že o podanej žalobe je príslušný rozhodovať Okresný súd Nitra, t. j. tento je povinný pokračovať v konaní a rozhodnúť. Pri podávaní žaloby okrem toho, že táto musí spĺňať zákonom dané náležitosti musí byť adresovaná oprávnenému súdu nielen podľa miestnej príslušnosti, ale aj z hľadiska kompetencie súdu. Uviedol, že okresný súd má poznať rozhodnutie Ústavného súdu , ako aj iné judikáty, preto má z nich vychádzať. Pred podaním žaloby sa zaoberal tým, prečo podáva žalobu na Okresný súd Nitra a má za to, že jeho postup bol správny, avšak okresný súd uznesením konanie zastavil, keď dospel k záveru, že v danej veci nemá právomoc konať, pretože právomoc civilného súdu predstavuje prejednať spory súkromnoprávneho charakteru, teda spory, kde je ohrozené alebo porušené súkromné subjektívne právo. Podľa odvolateľa niet pochýb, že v podanej žalobe sa nejedná o súkromnoprávny spor, keď nie je rozhodujúce, či sa jedná o súkromnoprávny spor, ale hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú, či majú vznikať práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu. Vyjadril, že nie je dôležitý petit žaloby, ale to, z akého zákona má vzniknúť právo alebo povinnosť. On sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému podľa . Povinnosti, ktoré sú predmetom žaloby, ak má o nich rozhodnúť okresný súd, musia mať základ v procesnom práve. Má za to, že podaná žaloba má svoj základ v procesnom práve , preto na jej prejednanie je kompetentný okresný súd; v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Uviedol, že podal žalobu na určenie povinnosti podľa , ktorá má základ v procesnom práve a neumožňuje podanie žaloby na splnenie povinnosti, teda podľa takúto žalobu nie je možné podať, keď uvedený záver zastávajú judikáty a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako dôkaz.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania ( ), pričom dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle .

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

4. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca sa doručenou žalobou domáhal, aby Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie uložil žalovanému (Daňovému úradu Nitra) povinnosť v konaní o návrhoch na obnovu správneho konania proti rozhodnutiam žalovaného (ktoré konkrétne citoval v žalobe), ktoré podal

žalobca ako účastník konania, vyrubiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 eura. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol odvolaním žalobcu napadnutým uznesením a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (výrok II.).

5. V rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci nemá právomoc (keď v postavení žalovaného vystupuje štátny orgán verejnej moci - Daňový úrad Nitra), pretože civilné súdy podľa prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Dospel k záveru o tom, že v posudzovanom prípade sa nejedná o súkromnoprávny spor, ale naopak verejnoprávny spor medzi žalobcom (daňovníkom) a žalovaným (správcom dane). Následne v dôsledku skutočnosti, že nemá právomoc vo veci konať, konanie podľa zastavil, avšak vec nebola postúpená žiadnemu orgánu z dôvodu, že súd prvej inštancie nezistil konkrétny orgán, do ktorého právomoci by mala predmetná vec patriť. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že vec nepatrí ani do právomoci správneho súdnictva, a to najmä s poukazom na .

6. Odvolací súd uvádza, že procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného konania. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu článku 1 . Osobitne v tejto súvislosti je nevyhnutné zmieniť procesné podmienky na strane súdu, ku ktorým priraďujeme procesnú podmienku právomoci a príslušnosti súdu.

6.1. Generálne môžeme vymedziť, že právomoc je odrazom zásady legitimity a predstavuje právo a povinnosť súdu prejednať a rozhodnúť vec, pričom z dikcie je zrejmé, že pokiaľ súd nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť, musí konanie zastaviť a postúpiť vec tomu orgánu, do ktorého kompetencie spadá. Z uvedeného vyplýva, že zo strany súdu nemôže dôjsť k situácií, v zmysle ktorej súd dospeje k záveru o nedostatku svojej právomoci, avšak vec nepostúpi príslušnému orgánu (o ktorom minimálne predpokladá, že vec patrí do jeho právomoci), pretože takýmto konaním došlo k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Takýto postup súdu, by bol tiež v rozpore s ustanovením o súdoch, podľa ktorého súd nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci. S poukazom na vyššie uvedené sa teda odvolací súd nemohol stotožniť s procesným postupom zvoleným zo strany súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanom prípade dospel k záveru o nedostatku právomoci všeobecného súdu (, ), konanie zastavil (podľa ), avšak vec v rozpore s ustanovením v spojitosti s zákona o súdoch nepostúpil inému orgánu, do ktorého právomoci uvedená vec mala patriť z dôvodu, že nezistil konkrétny orgán, do ktorého právomoci by mala predmetná vec patriť. Možno konštatovať, že týmto konaním súdu prvej inštancie s určitosťou došlo k odopretiu poskytnutia spravodlivosti vo vzťahu k žalobcovi domáhajúcemu sa ochrany svojich práv.

6.2. Napriek vyššie uvedenému sa však odvolací súd nemohol stotožniť ani s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že v danom prípade nie je daná právomoc všeobecného súdu ( a ) v spojitosti s jeho záverom o tom, že prejednávaná vec nepatrí do právomoci správneho súdnictva (bod 11. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že žaloba žalobcu smeruje voči orgánu verejnej správy, Daňovému úradu Nitra, čo znamená, že nejde o súkromnoprávny spor ale o verejnoprávny spor (ako správne súd prvej inštancie konštatoval v druhej vete bodu 9. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov ( ) s výnimkou prípadov, ak zákon výslovne zveruje takéto právne veci do právomoci súdu ( ). Keďže ide o výrazne extenzívne pôsobenie civilných súdov, teda o zákonné rozšírenie všeobecnej právomoci civilných súdov, hovoríme o týchto zákonných splnomocneniach ako o rozšírenej právomoci civilných súdov. Za zákon sa v tomto prípade považuje celý rad konkrétnych právnych predpisov z oblasti verejného práva. Za najtypickejší prejav rozšírenej právomoci civilných súdov je možné označiť správne súdnictvo, teda kompetenciu civilného súdu v (ďalej ako „“).

6.3. Z obsahu žaloby žalobcu vyplýva, že sa domáha toho, aby súd uložil žalovanému, t. j. Daňovému úradu Nitra, povinnosť vyrubiť žalobcovi (ako účastníkovi konania) správny poplatok vo výške 16,50 eura v konaniach iniciovaných žalobcom o návrhu na obnovu správneho konania proti rozhodnutiam žalovaného (citovaných v podanej žalobe, ktoré žalobca aj priložil do súdneho spisu). V žalobe uvádza, že žalovaný od neho požadoval zaplatenie vyššej sumy správneho poplatku vo výške 165,50 eura namiesto ním tvrdenej sumy 16,50 eura, keď podľa žalobcu nie je zrejmý dôvod konania žalovaného, preto takúto skutočnosť odmietol, keďže takáto suma sa neviaže s jeho podaním ako poplatníka, a teda zvýšenú sumu za jeho podanie neuhradil, majúc za to, že „žalovaný si uplatnil vyššiu sumu ako mu priznáva zákon“. Zdôraznil, že (v dôsledku neuhradenia správneho poplatku v ním vyrubenej výške) konanie o obnove konania zastavil, pričom voči uvedenému rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Záverom svojho návrhu uviedol, že má za to, že vyššie uvedenými skutočnosťami je preukázané, že žalovaný nepostupoval správne a súladne so zákonom pri výške poplatku, z dôvodu čoho podal túto žalobu, keďže žalovaný určil správny poplatok (ktorý žiadal od žalobcu zaplatiť), ktorý sa nespája s podaním fyzickej osoby ako účastníka konania.

6.4. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca namietal nesprávnosť a nezákonnosť postupu orgánu verejnej správy (Daňového úradu Nitra), keď nesúhlasil s postupom tohto orgánu, ohľadom týmto orgánom vyrubeného správneho poplatku - výšky tohto poplatku (keď žalobca mal za to, že tento poplatok mal byť voči nemu ako fyzickej osobe- účastníkovi konania vyrubený v sume nižšej). Je teda zrejmé, že v danom prípade žalobca svojou žalobou napáda postup orgánu verejnej správy pri vyrubení správneho poplatku, t. j. ide o správnu žalobcu v zmysle , kde vecne príslušným súdom v prvej inštancii na rozhodnutie o správnej žalobe žalobcu (doručenej Okresnému súdu Nitra dňa 26.10.2022) je v zmysle , krajský súd (Krajský súd v Nitre), z dôvodu čoho bol súd prvej inštancie povinný postupovať podľa a vec postúpiť na rozhodnutie o podanej žalobe vecne príslušnému správnemu súdu.

7. Odvolací súd sa nestotožnil ani s postupom súdu prvej inštancie, keď uviedol, že nezistil, že by predmetná vec patrila do právomoci správneho súdnictva vzhľadom na negatívnu a taxatívnu enumeráciu prípadov, ktoré sú obsiahnuté v a to najmä s poukazom na psím. e) vec nepostúpil správnemu súdu. Je tomu tak práve preto, že súd prvej inštancie po tom, čo mal dospieť k záveru, že v prejednávanom prípade je daná rozšírená právomoc súdu podľa (s poukazom na obsah žaloby žalobcu, ktorou celkom zjavne napáda nesprávnosť a nezákonnosť postupu orgánu verejnej správy - Daňového úradu Nitra) mal postúpiť vec vecne príslušnému správnemu súdu podľa ( ) bez toho, aby zo strany súdu prvej inštancie došlo k predčasnému vyhodnoteniu toho, že nie je daná právomoc správneho súdu najmä s poukazom na psím. e) SPP (podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania), pretože je práve právomocou správneho súdu vyhodnotiť, či tento postup orgánu verejnej správy mohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, keď právomoc vyhodnocovať a konštatovať uvedené zákonodarca nezveril všeobecnému súdu ( ). Napokon, ak by správny súd, ktorému by súd prvej inštancie vec postúpil ako vecne príslušnému súdu (po preskúmaní obsahu žaloby a spisu) s takýmto postupom nesúhlasil, má možnosť predložiť na posúdenie kompetenčnému senátu ( ).

8. Taktiež s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nemohol stotožniť ani s odvolacou argumentáciou žalobcu, že postupoval správne, ak žalobu podal na Okresný súd Nitra majúc za to, že tento je príslušný na prejednanie jeho nároku, v rámci ktorého pre podporu uvedeného tvrdenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktoré je založené na úplne inom skutkovom stave a pojednáva o úplne inom nároku, resp. v uvedenom rozhodnutí sa Najvyšší súd SR zaoberal príslušnosťou civilného a správneho súdu v prípade konania o neodkladnom opatrení.

9. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd musel postupovať podľa , t. j. zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie ( ) o zastavení konania (bez použitia ustanovenia ), keď dospel k záveru (vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody), že rozhodnutie nie je správne, resp. neboli splnené podmienky pre jeho vydanie a zároveň k záveru o tom, že neprináleží odvolaciemu súdu uskutočniť postup podľa (vec postúpiť na rozhodnutie o podanej žalobe vecne príslušnému správnemu súdu) a to s poukazom na znenie ustanovenia , ktorý umožňuje odvolaciemu súdu len zrušenie napadnutého rozhodnutie

a jeho postúpenie inému orgánu (inému orgánu ako súdu), do ktorého právomoci vec patrí, avšak v danom prípade ide o situáciu podľa , resp. (rozšírenú) právomoc má všeobecný súd, t. j. nie iný orgán.

10. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).