Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13P-234-2012.pdf
PDF · 110.64 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/234/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N.: N., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., R. B. XXX/X, zastúpenej JUDr. Miroslavom Michaličkom, advokátom so sídlom Trnava, Vajslova 11 a A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - L., N. XXX/X, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 19C/7/2009-29 zo dňa 09.03.2009 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloletého A. N., nar. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka dieťaťa je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého A. vždy od piatka v párnom týždni kalendárneho roka od 19.00 hod. do nasledujúceho piatka v nepárnom týždni kalendárneho roka do 19.00 hod. a otec dieťaťa je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého A. od piatka v nepárnom týždni kalendárneho roka od 19.00 hod. do nasledujúceho piatka v párnom týždni kalendárneho roka do 19.00 hod. s tým, že k odovzdávaniu a preberaniu maloletého dieťaťa bude prichádzať vždy v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého aktuálne končí zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Súd výživné rodičom na maloletého A. N. neurčuje.
Právo zastupovať maloletého A. N. a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
Súd konanie v časti zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej N. N. zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec maloletých detí sa návrhom zo dňa 30.07.2012 domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 19C/7/2009-29 zo dňa 09.03.2009 tak, že obe maloleté deti zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že deti budú jeden týždeň u otca a jeden týždeň u matky. Začiatok striedavej starostlivosti bude odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v piatok o 17,00 hod s tým, že v tom čase začne styk otca s dieťaťom. Dieťa bude mať trvalé bydlisko na adrese R. B. D. č. X, H., odovzdávanie dieťaťa sa bude konať vždy na adrese trvalého bydliska toho rodiča, ktorému končí aktuálne styk s dieťaťom. Svoj návrh odôvodnil tak, že dňom 01.07.2010 nadobudla platnosť novela Zákona o rodine na základe ktorej môže súd zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. Chce sa rovnakým dielom podieľať na výchove a starostlivosti ako matka maloletých detí, stretávanie
s deťmi každý druhý víkend je veľmi málo a to aj z dôvodu, že najmä maloletý A. si vyžaduje častejšie stretnutia, čo mu nie je umožnené. Je spôsobilý vychovávať maloleté deti a o osobnú starostlivosť o maloleté deti má záujem a táto starostlivosť je v záujme maloletých detí, ktoré majú silné citové väzby na oboch rodičov.
Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že trvá na podanom návrhu. A. si začali striedať po týždni od 26.10.2012 a to na základe dohody až do približne polovice decembra. Následne mu ale bolo zo strany matky povedané, že to nie je ešte právoplatné, že to bolo iba na skúšku a ona s tým ďalej nesúhlasí. Odvtedy ho mával väčšinou iba na víkendy. Trvá na návrhu aj preto, že keď chcel tráviť viacej času s maloletými deťmi, ale vždy sa cíti ako únosca malých detí, pretože matka detí mu posiela SMS, že na neho zavolá policajtov, že toto nie je čas kedy môže byť on s deťmi. Pretože s matkou detí sa dá len ťažko dohodnúť, podal si takýto návrh. Čo sa týka stretávania s dcérou, tam je to zložitejšie. Dcéra sa mu vyjadrila, že pre ňu by bolo lepšie, keby bol syn u neho ten týždeň, že aj ona by si od brata oddýchla. Vie sa o syna postarať. Doteraz navštevovala lekárov so synom matka a to hlavne kvôli jeho sluchovému postihnutiu. On sa na zdravotný stav syna bol pýtať odborného lekára, bolo mu povedané, že momentálne je stav syna stabilný, nemenný a aktuálne by sa to zhoršovať nemalo. Ďalej otec uviedol, že syn síce u neho oblečenie nemá, má tam ale samostatnú izbu s písacím stolom. Doteraz chodil ku nemu na tri alebo štyri dni, preto by bolo zbytočné nakúpiť mu oblečenie, ktoré by potom mesiac stálo v skrini. Čo sa týka jeho príjmov, tak tieto môžu byť od 300,- do 400,- eur mesačne. Pracuje formou brigád, cez zimu odpratával sneh, na jar začal upravovať trávniky a záhrady. Dávku v hmotnej núdzi, ani podporu si vybaviť nemôže, pretože je stále spoločníkom spoločnosti JUMAR, s. r. o.. Teraz od septembra by mohol mať vyšší príjem, pretože spoločnosť podpísala zmluvu o obchodnom zastúpení s inou spoločnosťou. V konečnom návrhu otec žiadal zveriť maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že odovzdávanie a preberanie dieťaťa by prebiehalo v piatok o 19,00 hod, kedy už bude doma aj matka dieťaťa. Dieťa by si striedali v týždenných intervaloch a keďže ich príjmy nie sú také rozdielne, výživné navrhuje neurčiť ani jednému rodičovi. Čo sa týka dcéry N., tak v tejto časti berie svoj návrh späť a žiada konanie zastaviť.
Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že starostlivosť o maloletého A. by mohli vyriešiť rozšírením styku otca s dieťaťom, ktorý by mohol prebiehať každý druhý týždeň od stredy od 17,00 hod do nedele do 19,00 hod. Syn sa často vyjadroval, že k otcovi nechce ísť v piatok, ale že až v nedeľu. Aj keď bol syn chorý, tak sa otec stretnutí dožadoval. Najzávažnejší problém je ten, že syn má zdravotné problémy so sluchom. Ona berie informácie, ktoré sa týkajú syna, ale zo strany otca je to iba arogancia, on jeho ochorenie iba zľahčuje. Synovi sa veľmi zhoršil sluch v priebehu pol roka a pokiaľ to takto pôjde ďalej, môže prísť k úplnej hluchote. Syn potrebuje mať stabilné zázemie, nie vláčiť so sebou tašky ako kočovník. Keďže otec nemá pre syna nič zabezpečené, musí mu vopred vždy všetko nabaliť. Je pravdou, že syn chodil zo školy domov taxíkom. Je to vopred nahlásené. V škole ho pani vychovávateľka o 16,00 hod nasadí, trikrát do týždňa býva doma dcéra N., ktorá je s bratom až pokiaľ nepríde ona domov z práce. Keď nie je doma dcéra, tak je tam jej priateľ, s ktorým už začali žiť v spoločnej domácnosti. Matka ďalej uviedla, že uzatvorila nové manželstvo dňa 13.07.2013 s S. U., ktorý je aj konateľom spoločnosti kde je zamestnaná. Hospodária zatiaľ každý samostatne. Manžel jej mesačne dáva na domácnosť 500,- eur a hradí aj ďalšie výdavky ako sú výlety, dovolenky a nákupy. Ona má príjem stále do 500,- eur netto mesačne. Je pravdou, že zdravotný stav syna sa od poslednej kontroly, ktorá bola v tom decembri nezhoršil, ale predtým prišlo k zhoršeniu o viac ako 20%.
Právny zástupca matky uviedol, že je pravdou, že sa rodičia dohodli na striedaní dieťaťa a to v mesiacoch október až december 2012 s tým, že pokiaľ A. prejavil záujem a chcel byť u otca, tak mu to bolo umožnené. Pokiaľ neprejavil záujem, tak bol u otca tri alebo štyri dni a potom asi dva týždne u matky. Takýmto spôsobom trávil syn u otca čas až do prázdnin a počas prázdnin býval u otca od stredy do piatka. Vzhľadom k zdravotnému postihu dieťaťa trvajú na psychologickom posúdení vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, čo je potrebné zabezpečiť v súvislosti s týmto ochorením a aký vplyv môže mať v tomto prípade striedavá osobná starostlivosť. Podľa ich názoru príjem otca nepostačuje na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o dieťa počas 14 dní. Ďalší problém je komunikácia o výchove a informáciách o dieťati. Rodičia sa nedokážu dohodnúť o akýchkoľvek nákladoch na výchovu, zdravotné pomôcky, školské pomôcky a aktivity pre dieťa. Tiež nebude v prospech maloletého A. odlúčenie od jeho sestry N.. Otec doteraz napriek 12 mesiacov trvajúcemu súdnemu sporu nezabezpečil pre maloletého
ošatenie a ďalšie každodenné potreby. Doterajší styk otca prebiehal v rozsahu troch až štyroch dní. U otca absentuje skutočný záujem o výchovu maloletého a starostlivosť. Ošetrujúcu foniatričku navštívil až po výzve súdu. Z uvedených dôvodov navrhujú návrh otca zamietnuť a znovu ponúkajú rozšírený styk otca s A. každý druhý týždeň od stredy od 19,00 hod do nedele do 19,00 hod.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje zveriť maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, výživné rodičom neurčiť. V prípade, ak by prišlo u A. k zhoršeniu jeho postihnutia, matka si môže kedykoľvek podať návrh na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodné listy mal. detí, správu z ÚPSVaR zo šetrenia pomerov u otca, správu z RPPS zo dňa 18.10.2012, fotodokumentáciu, potvrdenie o návšteve školy, správu o mal. A. zo školy, potvrdenie o príjme matky, správu z ÚPSVaR zo dňa 16.11.2012 a z RPPS, písomné vyjadrenie matky o priebehu striedania a vyjadrenie k návrhu otca, písomnú správu zo školy ohľadne A., potvrdenie o zdravotnom stave dieťaťa, lekárske záznamy k uvedenému, správu z ÚPSVaR Nitra ohľadne evidencie otca a poberania štátnych sociálnych dávok, výpis zo živnostenského registra na otca, správu z RPPS zo dňa 15.04.2013, správy z pohovoru s mal. deťmi zo dňa 24.07.2013, sobášny list matky, písomné vyjadrenie právneho zástupcu matky, pripojený spis OS Nitra sp. zn. 24P/125/2012, 19C/7/2009 z neho rozhodnutie na č. l. 29 a nasledovné a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 19C/7/2009-29 zo dňa 09.03.2009 bolo manželstvo rodičov maloletých detí N. rozvedené. Obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej N. sumou 70,- eur mesačne a na výživu maloletého A. sumou 60,- eur mesačne. Výšku výživného na pojednávaní navrhla matka maloletých detí s tým, že uviedla, že priemerný čistý mesačný príjem otca detí môže byť od 40.000,- do 50.000,- Sk. Matka maloletých detí bola v tom čase bez príjmu, nakoľko zabezpečovala starostlivosť o maloletého A.. Styk otca s maloletými deťmi bol upravený na základe dohody rodičov tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi kedykoľvek po predchádzajúcej ústnej dohode s matkou. Dohoda rodičov bola taká, že otec sa s deťmi stretával každý druhý víkend.
Dňa 30.07.2012 podal otec návrh na zverenie oboch maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti.
Dňa 01.10.2012 sa rodičia zúčastnili psychologickej konzultácie na RPPS s tým, že následne dňa 05.10. sa konzultácie zúčastnili aj maloleté deti. Maloletá N. vo svojej výpovedi uviedla, že otec o ňu neprejavuje záujem, viac sa zaujíma o jej brata. Keď jej zavolá na mobil, pýta si A.. Nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, ani s pravidelným stykom s otcom. Nerozumie si s ním. Maloletý A. sa vyjadril, že keď je u otca, tak sa strieľajú v byte, chodia na bicykel a na korčule, chodia do parku a k rieke, babka varí. Otca má rád, stačí mu ale aby s ním bol 5 dní. Súhlasil by s tým, keby mohol byť u ocina týždeň. To by bolo lepšie. Sestra N. mu nechýba keď je u otca, lebo sa hádajú za počítač. Rodičom bolo na uvedenej konzultácii odporúčané vyskúšať formu rozšírenej úpravy styku, ktorá by preverila schopnosť otca postarať sa aj o vzdelávací proces dieťaťa.
Ďalšia konzultácia bola uskutočnená dňa 14.11.2012 za účelom zhodnotenia doterajšieho priebehu úpravy styku. Po vyjadreniach oboch rodičov bolo skonštatované, že maloletý A. znáša skúšanú formu týždenného pobytu dobre, je pre neho prijateľným riešením úpravy styku.
Zo správy ZŠ K., ktorú maloletý navštevuje zo dňa 07.12.2012 vyplýva, že v správaní dieťaťa počas pobytu u otca neboli zistené žiadne zmeny, maloletý na vyučovanie chodí pripravený, čisto oblečený, s pripravenou desiatou.
Z lekárskych správ súd zistil, že maloletý A. je sledovaný v DFNsP pre perc. poruchu sluchu obojstrannú stredného stupňa kompenzovanú načúvacím prístrojom.
Zo správy RPPS zo dňa 15.04.2013 ohľadne zhodnotenia vplyvu doterajšieho striedania vyplýva, že maloletý A. prežíval nastavenú úpravu styku formou týždenných pobytov u každého z rodičov dobre a spontánne vyjadril túžbu zachovania takéhoto fungovania. Aj maloletá N. prejavila spokojnosť s takouto úpravou s tým, že počas týždňa keď je A. u otca, bude mať viacej času pre seba a svoje záujmy. Bude mať svoj pokoj. Obaja sú radi keď nie sú spolu. N. sa tiež vyjadrila, že nevie prečo mamina nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou u brata, možno preto, že A. je po príchode domov aj tri dni neznesiteľný, neposlúcha. Aj maloletý A. sa vyjadril, že je u otca spokojný, dokonca sa mu u otca aj lepšie spí. Keď je u otca, tak sa spolu pripravujú aj do školy. Z družiny pre neho príde ocino alebo babka. Keď je u maminy a táto nestíha, pošle po neho taxík. Potom ho doma čaká N.. Ten týždeň, čo je u ocina mu N. nechýba lebo inak si robia zle.
Dňa 24.07.2013 bol vykonaný pohovor s maloletými deťmi cestou kolízneho opatrovníka za prítomnosti psychologičky RPPS. Maloletá N. sa vyjadrila, že sa od posledného stretnutia nič nezmenilo. Ona sa s otcom stretla naposledy na konci školského roka, kedy bola otcovi ukázať vysvedčenie. Tento ju pochválil a dal jej 10,- eur. Ďalší kontakt s otcom si predstavuje na základe ich dohody podľa potrieb. Maloletá N. sa vyjadrila, že A. sa stretával s otcom počas prázdnin sporadicky. Po návrate od otca vyhlasuje, že chce u otca bývať, no neskôr zmení názor a už o tom nerozpráva. Maloletý A. sa v rámci pohovoru vyjadril, že chodí k otcovi na návštevy, to znamená, že u neho momentálne nespáva, ale teraz zostane u otca dlhšie. Na otca sa teší. Obe deti sa vyjadrili, že majú k manželovi matky vytvorený pozitívny vzťah. V závere uvedenej správy sa kolízny opatrovník vyjadril, že vzhľadom k nezmeneným okolnostiam je za striedavú osobnú starostlivosť u maloletého A., pričom styk s N. nebude upravený.
Otec býva v súčasnej dobe aj naďalej v byte, v ktorom v minulosti bývali rodičia spolu s maloletými deťmi. Byt je zložený z kuchyne prepojenej s obývačkou. V spálni otca má maloletý samostatnú jednolôžkovú posteľ. Z pripojeného spisu 24P/125/2012 súd zistil, že spoločnosť JUMAR sk, s. r. o., v ktorej je otec jediným spoločníkom a zároveň aj konateľom je od roku 2012 nečinná. Podľa vyjadrenia otca jeho príjem pozostáva z príležitostných brigád, z ktorých dosahuje v priemere 300,- až 400,- eur mesačne. Náklady na bývanie sú do 100,- eur mesačne. Okrem toho si platí 20,- až 25,- eur poplatky za mobilný telefón a raz za dva týždne natankuje palivo za 20,- eur.
Matka býva spolu s maloletými deťmi a svojim manželom v trojizbovom byte, ktorý nadobudla po svojej matke. V byte sa platí mesačne nájomné 137,- eur, elektrina 27,- eur, plyn 9,- eur, poplatok za TV a internet 22,- eur. Od 02.08.2012 matka pracuje v spoločnosti empea, s. r. o.. Manžel matky S. U. je v uvedenej spoločnosti konateľom. Matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem cca 500,- eur. Podľa jej vyjadrenia s manželom spoločne nehospodária, tento jej dáva mesačne na domácnosť 500,- eur a hradí aj ďalšie náklady celej rodiny.
Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov; ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súd vzhľadom k späťvzatiu návrhu otca v časti zverenia do striedavej osobnej starostlivosti maloletej Veroniky v zmysle § 96 ods. 1 O. s. p. konanie v tejto časti zastavil.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa - otca maloletého A. bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k tomuto dieťaťu prišlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá zároveň odôvodňuje aj zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu. V čase vyhlásenia rozhodnutia o rozvode manželstva dňa 09.03.2009 nebolo možné v zmysle Zákona o rodine zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Takáto možnosť bola zavedená až novelou Zákona o rodine, ktorá nadobudla svoju účinnosť dňom 01.07.2010. V zmysle uvedenej novely konkrétne § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov; ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR z 23. Februára 2010 sp. zn. III.ÚS 1206/09 záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Súd nemusí takéto dokazovanie vykonávať, ak je nesúhlas rodiča založený len na zjavne iracionálnom alebo nepreskúmateľnom dôvode. Ak pôjde o tento iracionálny či nepreskúmateľný dôvod alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase postaviť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti
nevyhovejú. Opačný postup je totiž v rozpore so základným právom druhého rodiča na spravodlivý proces podľa článku 36 Listiny a súčasne zásahom nielen do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa podľa článku 32 ods. 4 Listiny, ale aj do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa toho istého článku Listiny.
Chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nie je vždy prekážkou striedavej starostlivosti a nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou na to, aby sa snažili spolu čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota komunikovať, aby svoje správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde k zmene starostlivosti a zvereniu dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča (nález Ústavného súdu ČR z 02. novembra 2010 sp. zn. I.ÚS 2661/10).
Keďže obaja rodičia prejavili záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a súd mal súčasne za preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a obaja majú vytvorené vhodné podmienky a predpoklady na zabezpečenie starostlivosti, súd návrhu otca vyhovel a maloletého A. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Medzi otcom a dieťaťom existuje silná citová väzba, maloletý sa cíti v spoločnosti svojho otca dobre a uvoľnene, otec dokáže zabezpečiť synovi adekvátnu osobnú starostlivosť a preto bude striedavá osobná starostlivosť jednoznačne na prospech a v záujme maloletého dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v týždňových intervaloch tak, ako požadoval v návrhu otec dieťaťa, ktoré striedanie je momentálne primerané veku a potrebám maloletého A.. Dĺžka striedavej osobnej starostlivosti bude u oboch rodičov rovnaká, taktiež príjmy rodičov sú v súčasnej dobe približne rovnaké a preto s poukazom na ich rovnaké možnosti a schopnosti, ako aj majetkové pomery, súd výživné ani jednému rodičovi neurčil. Súd pre úplnosť poukazuje na povinnosť rodičov rovným dielom zabezpečovať pravidelné opakujúce sa potreby maloletého A., ako aj mimoriadne nepravidelné výdavky na toto dieťa. Čo sa týka zdravotného postihnutia dieťaťu, tu chce súd poukázať na rovnaké rodičovské nielen práva, ale aj povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o dieťa. To znamená, že rodič, ktorý má práve dieťa v osobnej starostlivosti je povinný s dieťaťom absolvovať všetky vopred plánované lekárske vyšetrenia a kontroly a následne s výsledkami oboznámiť druhého rodiča, aby mal aj tento aktuálne poznatky o zdravotnom stave dieťaťa počas jeho následnej osobnej starostlivosti o dieťa. Je iba na rodičoch akou formou si tieto informácie budú odovzdávať, aby v budúcnosti nemohlo prísť k spochybneniu týchto úkonov. Obdobne sa rodičia musia správať aj vo vzťahu k plneniu si školských povinností dieťaťa, prípadne iných podstatných vecí týkajúcich sa maloletého dieťaťa.
Súd zároveň zmenil aj výrok predchádzajúceho rozhodnutia o práve zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok tak, že toto právo prináleží obom rodičom, pretože v prípade striedavej osobnej starostlivosti už nemá pôvodné znenie opodstatnenie a mohlo by spôsobovať v bežnom zabezpečovaní starostlivosti o dieťa praktické problémy.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.