Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_16P-192-2013.pdf
PDF · 106.2 KB
Case nature
Subarea
16P/192/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. J. L., M.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú. U., P. F. J. D. P. M. F., pracovisko Y., dieťa rodičov, matky A. Š.B., M.. XX.X.XXXX, Q. Ú. XXX a otca L. L., M.. X.X.XXXX, Q. L. XX, L., právne zastúpeného T.. T. W., J. P. P. L. XX, B., v konaní o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Z v e r u j e s a mal. J. L., M.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu maloletého syna sumou 80,-- Eur mesačne počnúc od 1.6.2013, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Z a o s t a l é v ý ž i v n é zo strany otca na maloletého syna za obdobie od 1.6.2013 do 31.8.2013 v celkovej výške 240,-- Eur súd zaväzuje otca splácať v mesačných splátkach po 20,-- Eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým J. L., M.. X.X.XXXX každú sobotu nepárneho týždňa v roku v čase od 9:00 hod. do 12:00 hod. a každú nedeľu párneho týždňa v roku od 9:00 hod. do 12:00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná v čase určenom ako začiatok styku maloletého na stretnutie s otcom náležite pripraviť a odovzdať otcovi a otec je povinný v čase určenom ako koniec styku maloletého matke riadne vrátiť.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom zo dňa 31.5.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.6.2013 domáhala, aby súd zveril mal. L. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne vo výške 100,-- Eur s účinnosťou od 1.6.2013. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej spolužitie s otcom maloletého fungovalo do mája 2013, kedy došlo medzi ňou a otcom maloletého k hádke, po ktorej zavolala rodičov, aby prišli pre ňu do L.. Medzi jej rodičmi a otcom maloletého dieťaťa došlo k výmene názorov. Od uvedenej doby býva v domácnosti svojich rodičov, kde má zo synom vytvorené vhodné podmienky pre jeho zdravý rast a vývoj. Mesačne synovi kupuje jednorázové plienky v hodnote cca. 80,-- Eur, syna nedojčí a z toho dôvodu mu zakupuje mlieko v hodnote 30,-- Eur mesačne. Okrem toho, synovi zakupuje rôzne detské výživy a kašičky v hodnote 30,-- Eur mesačne. Syn rastie a neustále potrebuje oblečenie a hygienické potreby. Otec maloletého jej začiatkom mája prispel na výživu syna a chod domácnosti sumou 300,-- Eur. Potom čo prerušili spolužitie mu zaslala späť na účet 200,-- Eur a 100,-- Eur si nechala na výživu syna. Odkedy prerušili spolužitie syna nenavštívil a telefonicky sa o neho nezaujímal. Ona so
synom býva v rodinnom dome u svojej starej matky, ktorej podľa možností prispieva na chod domácnosti mesačne sumou 100,-- Eur až 150,-- Eur.
K návrhu sa vyjadril otca maloletého dieťaťa a to písomným podaním zo dňa 25.7.2013 spísaným jeho právnym zástupcom a doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.7.2013, v ktorom uviedol, že matka s dieťaťom z bytu odišla dňa 18.5.2013 a on bol napadnutý a zbitý jej otcom a dvoma bratmi, ktorí sa mu doposiaľ vyhrážajú, čo tvorí prekážku jeho stretávania sa s maloletým. Je zamestnaný ako robotník s mesačným príjmom cca. 400,-- Eur. Býva v byte svojej matky, ktorej mesačne platí od júna 2013 za bývanie po 100,-- Eur. Medzi jeho bežné výdavky patrí cestovné v sume 30 Eur mesačne, strava 150 Eur, internet 25 Eur a výdavky na oblečenie podľa potreby. Vyslovil súhlas s tým, aby dieťa bolo zverené do výchovy matke a zároveň navrhol, aby bol zaviazaný platením výživného vo výške primeranej potrebám maloletého a jeho možnostiam t.j. 60,-- Eur mesačne a zároveň žiadal, aby súd upravil jeho styk so synom tak, že je oprávnený sa s ním stretávať každú sobotu v čase od 9:00 hod. do 16:00 hod, tak že dieťa preberie o 9:00 hod pred bytom matky a vráti ho pred jej bytom o 16:00 hod.
Súd predvolal na pojednávanie matku, otca a jeho právneho zástupcu a kolízneho opatrovníka a následne vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca , kolízneho opatrovníka a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že naďalej býva v rodinnom dome s dieťaťom u svojej babky. Poberá rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur a prídavok na dieťa v sume 23,10 Eur. Naďalej má výdavky na syna na zakupovanie plienok v sume 60 Eur, na jeho stravu v sume 30 Eur mesačne a synovi tiež už zakupuje kašičky a mäso, keďže ich dokáže jesť. Po zdravotnej stránke je syn v poriadku, oblečenie mu zakupuje len príležitostne nakoľko má ešte veci po jej bratovi. Otec maloletého sa o neho nezaujíma a spočiatku sa ona ešte s ním telefonicky kontaktovala, ale pri týchto rozhovoroch sa otec na syna nepýtal. Okrem sumy 300 Eur ktorú jej pôvodne otec maloletého poskytol a z ktorej mu 200 Eur vrátila späť, potvrdila, že od otca maloletého v mesiaci máj dostala ešte sumu 100,-- Eur. Ona nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Do domácnosti babke prispieva sumou 100 Eur až 150 Eur mesačne podľa toho, ako jej to vychádza a rodičia jej zvyknú požičiavať sumu 50,-- Eur, tieto peniaze zatiaľ rodičom nevracia. Styk otca s maloletým akceptovala, avšak žiadala, aby bol upravený len každú druhú nedeľu v mesiaci a to vždy za jej prítomnosti.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí so zverením syna do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil však s výškou výživného a žiadal upraviť styk so synom tak, ako to navrhol v písomnom vyjadrení. Potvrdil, že býva naďalej v 3-izbovom byte, ktorý patrí jeho mame, avšak toho času tento byt obýva aj jeho brat so svojou priateľkou. Je naďalej zamestnaný, kedy pracovnú zmluvu má na dobu neurčitú a jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje vo výške minimálnej mzdy. Nevlastní žiadne hodnotnejšie veci. Do domácnosti matke prispieva sumou 100,-- Eur mesačne pričom táto s nimi nebýva, nakoľko pracuje v Rakúsku a domov sa vracia raz za tri resp. štyri mesiace. Ako ďalšie náklady uviedol náklady na internet v sume 22,-- Eur, cestovné vo výške 30 Eur mesačne a náklady na stravu presahujúce sumu 100 Eur mesačne. S matkou maloletého sa rozišiel v máji a to potom, čo došlo k incidentu u neho v byte, pri ktorom ho príbuzní matky zbili a on musel ísť do nemocnice. Aj preto nebol navštíviť syna, lebo sa mu rodina matky vyhrážala, aby k nim nechodil. Styk so synom chce realizovať tak, že si ho vyzdvihne u matky a následne s ním chce ísť domov. O syna by sa vedel postarať, nakoľko bratova priateľka pracuje na novorodeneckom oddelení.
Kolízny opatrovník doporučil maloletého zveriť do starostlivosti matky a určiť otcovi výživné prihliadajúc na jeho schopnosti a možnosti a na potreby maloletého dieťaťa.. Pre úpravu styku otca s dieťaťom navrhoval, aby sa táto realizovala vzhľadom na vek maloletého, len za prítomnosti matky.
Z rodného listu maloletého mal súd preukázané, že jeho rodičmi sú matka a otec uvedení v tomto konaní.
Zo správy Ú. U., P. F. J. D. P. M. F., pracovisko Y. zo dňa 9.8.2013 vyplynuli tie skutočnosti, ktoré matka uviedla vo svojej výpovedi a síce, že s maloletým žije v rodinnom dome u svojej babky. Podľa uvedenej správy má matka k dispozícii dve miestnosti, ktoré sú zariadené ako kuchyňa a spálňa. Celková hygiena domácnosti je na dobrej úrovni. Matka sa o syna riadne a zodpovedne stará a v rámci svojich možností synovi zabezpečuje všetko potrebné.
Podľa správy zamestnávateľa otca jeho čistý mesačný príjem za obdobie od januára 2013 do júna 2013 vrátane bol vo výške 323,65 Eur mesačne.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť.
Pokiaľ šlo o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté dieťa v súčasnej dobe žije s matkou, tá sa o maloletého riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, prihliadajúc tiež na vyjadrenie samotného otca maloletého, súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky.
Pokiaľ ide o výživné na maloletého syna , súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Matka v súčasnej dobe je nezamestnaná, kedy jej príjem tvorí len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Finančne jej vypomáhajú rodičia . Jej náklady na dieťa predstavuje len pokiaľ ide o sumu na zakúpenie plienok čiastka vo výške cca 60,-- až 80,--Eur mesačne. ďalšie náklady predstavujú náklady na stravu dieťaťa a tiež v neposlednom rade jej príspevky na bývanie, ktoré poskytuje svojej babke, u ktorej prebýva.
Otec maloletého je toho času zamestnaný a podľa správy zamestnávateľa otca jeho čistý príjem za obdobie od januára 2013 do júna 2013 vrátane bol 323,65 Eur. Pokiaľ ide o jeho náklady tieto otec mal len s bývaním, stravou a dopravou do práce. Akékoľvek ďalšie náklady, ktoré by mali predchádzať, jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu súd nepovažoval za relevantné, keďže vyživovacia povinnosť na dieťa má prednosť pred akýmikoľvek nie nevyhnutnými výdavkami povinného rodiča.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť, že maloleté dieťa je toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy jeho príjmové pomery a skutočnosť, že nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na maloletého syna na sumu 80,-- Eur mesačne, a v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol.
Súd priznal uvedené výživné spätne, počnúc od 1.6.2013 tak, ako to požadovala matka, berúc do úvahy ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania a pre maloleté dieťa možno ho priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, jedine ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V tomto prípade spätný odstup 10 dní pred podaním návrhu súd vyhodnotil ako časový odstup, ktorý nie je možné hodnotiť ako snahu matky zneužiť inštitút spätného priznávania výživného. Matka jednoducho požiadala o výživné na syna za mesiac, za ktorý zo strany otca nebolo uhradené a kedy bolo zrejmé, že otec uvedené výživné neuhradí čo napokon je preukázané aj jeho doterajším postojom, kedy napriek ním deklarovanej ochote uhrádzať na syna aspoň 60,--Eur mesačne do dnešného dňa takúto čiastku za uplynulé mesiace od podania návrhu na jeho výživu neuhradil.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloleté dieťa za obdobie od 1.6.2013 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom na maloletého, za obdobie od 1.6.2013 do 31.8.2013 v celkovej výške 240,-- Eur, na úhradu ktorej súd zaviazal otca v mesačných splátkach po 20,-- Eur splatných spolu s bežným výživným. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 80,-- Eur mesačne za mesiace jún 2013 až august 2013 vrátane, čo predstavovalo už spomínaných 240,-- Eur spolu ( 80,--Eur x 3). Keďže otec za uvedené obdobie na maloletého neuhradil žiadne výživné, z takto určenej sumy zaostalého výživného sa preto neodrátavala žiadna čiastka. Sumy úhrad, ktoré otec zrealizoval do mesiaca máj 2013, vrátane tohto mesiaca neboli započítané na úhradu tohto zaostalého výživného, keďže nimi bola pokrytá výživa maloletého za obdobie predchádzajúce mesiacu jún 2013, v ktorom bol podaný návrh zo strany matky.
Uvedené zaostalé výživné bolo vyčíslené k 31.8.2013, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného na maloletého bola určená na 15.deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť výživného za mesiac august 2013 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
Pokiaľ šlo o návrh otca na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom, tomu súd vyhovel, avšak nie v takom rozsahu, ako sa otec dožadoval. Súd umožnil otcovi stýkať sa s mal. synom pravidelne každý víkend v týždni, avšak striedajúc sobotu a nedeľu a tento styk mu umožnil len za prítomnosti matky. Pri úprave tohto styku vzal do úvahy predovšetkým vek dieťaťa, ktoré v čase vyhlásenia rozsudku malo len 6 mesiacov a teda prítomnosť matky je podľa názoru súdu žiaduca. Na druhej strane súd si uvedomuje, že je potrebné rozvíjať vzťah otca s mal. dieťaťom a preto neakceptoval požiadavku matky, aby sa tento styk realizoval len v dvojtýždňových intervaloch. Naopak umožnil otcovi týždenné intervaly styku s dieťaťom počas víkendov, aby si otec a dieťa na seba privykli a rozvíjal sa tak ich vzájomný vzťah.
Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).