Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/86/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Dany Wänkeovej, na neverejnom zasadnutí konanom 20. augusta 2013 prejednal sťažnosť podanú prokurátorom proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. z 21.6.2013 a takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. z 21.6.2013 a u k l a d á okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

odôvodnenie:

Okresný súd Ružomberok uznesením, č.k. -155 z 21.6.2013 podľa vo veci trestného stíhania obvineného T. C., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom G., B. U. XXX/XX, týkajúceho sa trestnej činnosti, ktorej sa mal dopustiť tak, že:

dňa 20.12.2012 v čase okolo 15.30 hod. v Ružomberku, na ulici Nad Skalkou na miestnej komunikácii pred rodinným domom súpisné číslo 990/38 ako vodič súval (správne má byť cúval - pozn. nadriadeného súdu) s motorovým vozidlom kategórie N1, zn. Citroen Berlingo 1,9D, ev.č. RK-289AT, bielej farby a v dôsledku toho, že riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke, prehliadol chodca L. X., nar. XX.X.XXXX, prechádzajúceho cez vozovku z jednej strany na druhú stranu v priestore za motorovým vozidlom a ľavou zadnou časťou motorového vozidla narazil do poškodeného, ktorý v dôsledku nárazu spadol na vozovku, kde zostal ležať, v dôsledku čoho utrpel ťažké zranenie zlomeninu krčka stehennej kosti riešenú operačne s náhradou bedrového kĺbu vpravo a iné drobné poranenia, s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 3 až 5 mesiacov, čím obvinený svojím konaním porušil ustanovenia , , s poukazom na ustanovenie , o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,

rozhodol tak, že odmieta obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok -8 zo dňa 25.4.2013 a vrátil uvedenú trestnú vec prokurátorovi Okresnej prokuratúry Ružomberok z dôvodu zistenia závažných procesných chýb.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že po preštudovaní vyšetrovacieho spisu súd zistil, že skutkový stav nebol riadne zistený, je potrebné odstrániť procesné pochybenia prípravného konania a došetriť základné skutkové okolnosti, bez ktorých nie je možné rozhodnúť na hlavnom pojednávaní. V stručných dôvodoch uznesenia možno identifikovať tri podstatné argumenty, na ktorých založil okresný súd svoje rozhodnutie:

- vo veci mal byť vypracovaný doplnok k znaleckému posudku, pretože znalecký posudok Ing. T. C. je jednostranný, v tomto smere neobjektívny, a preto nemôže byť základom pre podanie obžaloby a je potrebné a nevyhnutné ho doplniť a objektivizovať,

- podľa názoru súdu nie je dostatočne objasnená závažná okolnosť skutkového deja, a to viditeľnosť v čase spáchania skutku,

- po doplnení znaleckého posudku je tiež potrebné skúmať mieru spoluzavinenia poškodeného, a to minimálne v rovine otázky právnej kvalifikácie žalovaného trestného činu v druhom odseku, pričom súd nota bene zdôraznil, že pokiaľ sa skutok právne kvalifikuje v druhom odseku, kde využíva osobitné kvalifikačné pojmy, v tomto prípade závažnejší spôsob konania, je potrebné v opise skutku v obžalobe dostatočne zrejme objasniť, o ktorý závažnejší spôsob konania ide a ktoré ustanovenie ktorého zákona a akým spôsobom tento závažnejší spôsob konania napĺňa, pretože nie každé porušenie zákona má a priori za následok naplnenie tohto osobitného kvalifikačného pojmu.

Zistené skutočnosti považuje okresný súd za závažné porušenie práva obvineného na obhajobu, nakoľko v zmysle Tr. zák. (správne má byť - pozn. nadriadeného súdu) orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Podľa názoru okresného súdu podanie obžaloby prokurátorom nebolo dôvodné, nakoľko výsledky vyšetrovania dostatočne neodôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Výsledky vyšetrovania podľa názoru súdu, s poukazom na procesné chyby prípravného konania, dostatočne neodôvodňujú postavenie obvineného pred súd, a preto obžalobu okresný súd odmietol.

Dňa 26.6.2013 bola okresnému súdu doručená písomná sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry proti uzneseniu a dňa 3.7.2013 boli doručené písomné dôvody sťažnosti. Prokurátor svoju sťažnosť po konštatovaní základných údajov odôvodnil nasledovne: „S rozhodnutím súdu nemožno súhlasiť. Mám za to, že výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňovali postavenie obvineného T. C. pred súd, a preto dozorujúci prokurátor v súlade s ustanovením podal na obvineného obžalobu. Podľa môže samosudca obžalobu odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi len v prípade zistenia závažných procesných chýb, najmä porušenia práva na obhajobu. Skutočnosti uvádzané súdom, že mal byť vypracovaný doplnok znaleckého posudku vzhľadom na výpoveď obvineného, svedkyne J. C., vykonanie konfrontácie medzi obvineným a poškodeným po vypracovaní znaleckého posudku, že nebola dostatočne objasnená viditeľnosť v čase spáchania skutku, že je potrebné skúmať spoluzavinenie poškodeného, kvalifikáciu skutku, nie sú závažnými procesnými chybami a v žiadnom prípade neobjasnením skutočností uvádzaných súdom v uznesení o odmietnutí obžaloby nedošlo k porušeniu práv obvineného na obhajobu, tak ako to konštatuje súd v predmetnom uznesení. Poukazujem v tejto súvislosti na skutočnosť, že po vypočutí obvineného a vykonaní konfrontácie medzi obvineným a poškodeným boli vypočutí obidvaja znalci a títo aj po zohľadnení výpovede obvineného zotrvali na záveroch svojich znaleckých posudkov. V prípade, že súd bude potrebovať pre svoje rozhodnutie aj vypracovanie doplnku znaleckých posudkov, môže tak urobiť v konaní pred súdom. Znalec z odboru cestná doprava pri vypracovávaní posudku zohľadnil aj viditeľnosť v čase skutku, keď vychádzal aj zo zápisnice o obhliadke miesta činu, kde je uvedené, že viditeľnosť bola znížená, dopravná nehoda sa stala cez deň, avšak bol súmrak. Skúmanie spoluzavinenia poškodeného a prípadná zmena kvalifikácie skutku je možná aj v konaní pred súdom a je na právnej úvahe súdu a ani tieto skutočnosti však nie sú dôvodom na odmietnutie obžaloby. Navrhujem preto, aby Krajský súd v Žiline predmetné uznesenie Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. z 21.6.2013 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.“

Ku dňu rozhodovania o sťažnosti prokurátora sa obvinený T. C. a poškodený k dôvodom sťažnosti prokurátora nevyjadrili.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením , v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu , alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Krajský súd zistil, že podaná sťažnosť je prípustná v súlade s ustanovením a , bola podaná oprávnenou osobou v zmysle , v lehote stanovenej a bola riadne odôvodnená v súlade s ustanovením

Krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Podľa samosudca obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.

V zmysle doterajšej právnej praxe závažné procesné chyby prípravného konania sú najmä chyby, ktoré samy o sebe alebo v spojení s inými vážnym spôsobom spochybňujú zákonnosť prípravného konania a jeho výsledkov, alebo ktoré majú za následok, že k niektorým úkonom prípravného konania nemožno prihliadnuť ako k dôkazu, pričom náprava týchto skutočností v konaní pred súdom nie je možná. Závažnými procesnými chybami sú najmä nedoručenie uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému, konanie a rozhodnutie nepríslušného orgánu alebo orgánu, ktorý mal byť vylúčený, vykonanie konania bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, získanie dôkazov nezákonným donútením alebo hrozbou, vykonanie konania bez obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, a neumožnenie obvinenému alebo jeho obhajcovi po skončení vyšetrovania preštudovať spisy.

Nadriadený súd po splnení revíznej povinnosti nezistil závažné procesné chyby v prípravnom konaní vyššie uvedeného charakteru, pričom ani prvostupňový súd po preskúmaní podanej obžaloby označené závažné procesné chyby v prípravnom konaní v napadnutom uznesení nekonštatuje. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dáva v podstate návod, akým spôsobom má byť doplnené dokazovanie, pretože výsledky vyšetrovania dostatočne neodôvodňujú postavenie obvineného pred súd, zároveň dáva pokyn na skúmanie právnej kvalifikácie a právnej argumentácie, ktorá by mala byť vyjadrená v obžalobe.

Sťažovateľ v samotnej podstate vystihol nesprávnosť záverov okresného súdu a nadriadený súd si argumentáciu prezentovanú v jeho sťažnosti osvojil.

Základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci vykonať súdne pojednávanie, je podanie obžaloby prokurátorom. V zmysle prokurátor podá obžalobu vtedy, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.

Posúdenie tejto otázky závisí od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom, a úzko súvisí s ustanovením Podľa tohto ustanovenia sú orgány činné v trestnom konaní pred podaním obžaloby povinné postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Účelom preskúmania obžaloby nie je riešiť otázku viny obvineného rozborom a zhodnotením dôkazov spôsobom ako na hlavnom pojednávaní. Podľa obsahu spisu však treba hodnotiť výsledky prípravného konania z toho hľadiska, či odôvodňujú postavenie obvineného pred súd (V 10/1980). Vrátenie veci prokurátorovi je opodstatnené vždy vtedy, keď súd nemá vzhľadom na priebeh a výsledky prípravného konania dostatočný a spoľahlivý podklad na riešenie základnej otázky, či je obvinený postavený pred súdom dôvodne. Ak ide o taký nedostatok, ktorý nie je prekážkou pre záver o dôvodnosti obžaloby a ktorý sa dá odstrániť v konaní pred súdom, nie je namieste vec vrátiť prokurátorovi na došetrenie.

Dôkazná núdza spôsobená nepoužiteľnosťou usvedčujúcich dôkazov zaobstaraných v prípravnom konaní vedie v konaní pred súdom k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku. K odmietnutiu obžaloby podľa by podľa názoru krajského súdu dôkazná núdza mohla viesť vtedy, ak by bola absolútna, t.j. ak by neexistoval ani jediný zákonným spôsobom získaný dôkazný prostriedok odôvodňujúci postavenie obvineného pred súd, resp. podstatný usvedčujúci dôkaz, o ktorý sa opiera obžaloba, by bol získaný nezákonne. Unesenie dôkazného bremena a „udržanie obžaloby“ je v každom prípade úlohou prokurátora, ktorý by už v procese získavania dôkazov v prípravnom konaní mal dbať na ich zákonnosť a ďalšiu použiteľnosť.

V neposlednom rade krajský súd zdôrazňuje, že z ustanovenia , veta prvá síce vyplýva, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ale v zmysle ustanovenia a je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na druhej strane. Preto nie súd, ale strany trestného konania pred nezávislým súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú. Úlohou súdu, ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdenie týchto dôkazov a rozhodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát ( veta prvá ), a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom ( ), ale aj zásady spravodlivého procesu ( ).

Nestranný súd má dostatok procesných prostriedkov na to, aby rozhodol o udržateľnosti, skutkovej alebo právnej, podanej obžaloby bez toho, aby v rozpore s princípom nestrannosti ukladal orgánom činným v prípravnom konaní konkrétne úkony, ktoré treba vykonať, bez ohľadu na to, ktorej strane konania budú výsledky takto doplneného dokazovania prospievať.

Výrok napadnutého uznesenia je nezákonný, a preto krajskému súdu nezostalo nič iné, len postupom podľa napadnuté uznesenie zrušiť a uložiť okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Úplne na záver nadriadený súd pripomína ustanovenie , podľa ktorého orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.