Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20S-28-2013.pdf
PDF · 83.42 KB
Case nature
Subarea
20S/28/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. AA/2012/16343- OPHN/2 zo dňa 28.09.2012, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č.j. AA/2012/16343-OPHN/2 zo dňa
28. septembra 2012 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č. 2011/41439/53 OB zo dňa 20. júla 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňovým rozhodnutím č.k. 2011/41439/53 OB zo dňa 20.07. 2012 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš rozhodol, že podľa § 29 ods. 4 písm. a) zák. č. 599/2003 Z.z. je povinná žalobkyňa vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom za obdobie 01.02.2011 do 30.04.2012 v sume 423,03 eur, zvýšené o 10% v sume 42,30 eur. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa bola poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi od 01.02.2011 do 30.04.2012. Okruh spoločne posudzovaných osôb predstavuje F. T. s manželom Ing. U. T.. V žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi neuviedla skutočnosť, že spolu s manželom sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinných domov v obci V. súp. č. XXX a XXX a do 24.042012 vlastníkmi aj bytu v G. U.. V čase podania žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi boli teda vlastníkmi viacerých nehnuteľností, žalobkyňa v mesiaci 4/2012 dosiahla príjem 5.255,15 € prevyšujúci sumu životného minima, keď obdržala časť kúpnej ceny, za predaj bytu (5.100,- €), z toho dôvodu jej za uvedené obdobie dávky v hmotnej núdzi nepatrili. Preto ich v rozhodnom období nebolo možné považovať za občanov v hmotnej núdzi, pretože v zmysle § 8 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi za občana v hmotnej núdzi sa nepovažujú tí, ani keď ich príjem nedosahuje životné minimum, ak si svojim majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi. V čase podania žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi teda žiadateľka zamlčala majetkové pomery ich manželskej dvojice. Na základe vyššie uvedených skutočností menovanej so spoločne posudzovanou osobou dávka a príspevky v hmotnej núdzi v rozhodnom období nepatrili. Z tohto dôvodu bolo uložené žiadateľke vrátiť dávku a príspevky, ktoré boli vyplatené neprávom v sume, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Na odvolanie žalobkyne vo veci rozhodoval druhostupňový správny orgán, ktorý rozhodnutím c.j. AA/2012/16343-OPHN/2 zo dňa 28.09.2012 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení sa
stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu o povinnosti vrátiť priznanú dávku a príspevky vyplatené neprávom za rozhodné obdobie. Námietky, ktoré účastníčka uviedla v odvolaní, odvolací orgán neakceptoval. Účastníčka už v čase podania žiadosti vlastnila okrem nehnuteľnosti, v ktorej bývala, aj inú nehnuteľnosť, predajom ktorej si v zmysle Zákona o pomoci v hmotnej núdzi mohla riešiť stav hmotnej núdze a v mesiaci 4/2012 dosiahla príjem 5.100 €, takže dávky žalobkyni zo 4/2012 nepatrili. Skutočnosť, že s nehnuteľnosťou nemohla nakladať, považuje odvolací orgán za zavádzajúcu, nakoľko na liste vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nebola uložená žiadna ťarcha formou záložného práva.
V zákonnej lehote podala žalobkyňa voči uvedenému rozhodnutiu správnu žalobu. Uviedla v nej, že s manželom bývala v G. U. v 2-izbovom byte, ktorý vlastnila, avšak jej otec potreboval opatrovanie a býval v V.. Z tohto dôvodu sa s manželom rozhodli, že predajú byt v G. U. a nasťahujú sa do V., kde si kúpili rodinný dom. Keďže predaj bytu sa oneskoril a potrebovali súrne peniaze na kúpu domu, požičali si finančné prostriedky a dom kúpili. Následne však záujemca o kúpu bytu od zmluvy odstúpil, preto sa stalo, že v určitom období boli vlastníkmi rodinného domu v V., ako aj bytu v G. U.. Byt sa im podarilo predať až v apríli 2012. Z týchto peňazí následne splatili dlhy, ktoré im vznikli v súvislosti s kúpou rodinného domu v V.. Tiež vysvetlila, že kúpili len 1 rodinný dom a nie 2 rodinné domy, ako sa to uvádza v napadnutom rozhodnutí. Na Obecnom úrade Bobrovec podala žiadosť o zrušenie súpisného č. XXX. Je pravda, že za kúpu bytu v mesiaci máj 2012 bolo na jej účet pripísaných 26.000,- eur, avšak tieto finančné prostriedky použila na splatenie dlhu voči veriteľom, ktorí jej požičali kúpnu cenu za rodinný dom v V.. Nie je teda možné, aby si z týchto finančných prostriedkov riešila svoju hmotnú núdzu a taktiež nie je možné, aby predala rodinný dom v V., pretože tento jej slúži na trvalé bývanie. Žiadala napadnuté rozhodnutie, ako i prvostupňové rozhodnutie zrušiť.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.04.2013. To, že žalobkyňa s manželom sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností rodinných domov č. XXX a XXX v V., zapísaných na LV č. XXXX, je nesporné. Túto skutočnosť žalobkyňa v žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi neuviedla a nadobudnuté nehnuteľnosti spoločne posudzovaných osôb im na trvalé bývanie neslúžili.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. z týchto dôvodov.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, sa nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom, 1) ak si svojím majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi.
Podľa § 29 ods. 1 cit. zákona v znení do 31.12.2012, občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný ohlásiť úradu písomne do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu.
Podľa § 29 ods. 4 cit. zákona v znení do 31.12.2012, občan v hmotnej núdzi je povinný vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť zvýšené o 10% odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec, alebo vo výške, v akej sa vyplácali, ak
a) nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť a prijímal dávku a príspevky alebo ich časť, hoci vedel a musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, než patrili; v prípade
podozrenia z trestného činu podvodu úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania,
b) úmyselne spôsobil, že dávka a príspevky alebo ich časť sa vyplatili neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili; úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania.
Krajský súd v Žiline konštatuje, že prvostupňové správne rozhodnutie i rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu boli vydané predčasne, pretože v danom štádiu konania nebol ešte dostatočne zistený skutkový stav. V zmysle § 29 ods. 4 písm. a) citovaného zákona na vrátenie dávky a príspevkov je potrebné kumulatívne splnenie viacerých podmienok. Prvou je, že občan v hmotnej núdzi nesplnil niektorú z povinností uložených týmto zákonom a druhou je, že prijímal dávku a príspevky, hoci vedel a musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, než patrili. Splnenie prvej podmienky je dané, pretože skutočne bolo preukázané, že žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť uvedenú v § 29 ods. 1 zákona a neohlásila úradu do ôsmich dní zmenu, ktorá spočívala v tom, že v apríli 2012 z predaja bytu v G. U. obdržala 5.100 €. Taktiež v čase podania žiadosti zamlčala, že vlastní rodinný dom v V. (v tom čase s dvoma súpisnými číslami XXX a XXX). Tieto právne úkony sú také zmeny, ktorú sú rozhodujúce na samotný vznik a trvanie nároku na dávku, a preto bolo z jej strany povinnosťou tieto skutočnosti nahlásiť. Príjem žalobkyne so spoločne posudzovanou osobou v 4/2012 prevyšoval sumu životného minima a manželia T. sa nenachádzali v hmotnej núdzi.
Čo sa však týka druhej podmienky, doposiaľ nebolo vykonané žiadne dokazovanie na vedomosť žalobkyne takých okolností, z ktorých by musela predpokladať, že sa dávka a príspevky vyplácajú neprávom. V tomto ohľade bude potrebné doplniť dokazovanie najmä ohľadne chronológie, akým spôsobom a z akých pohnútok došlo ku kúpe rodinného domu v V. a taktiež k predaju bytu v G. U.. Nie je možné totiž za každých okolností považovať vlastnenie dvoch nehnuteľnosti súčasne za nesplnenie podmienok uvedených v § 8 citovaného zákona - že si predajom jednej z nich môže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi. Keby totiž bolo preukázané, že jedna nehnuteľnosť bola kúpená výlučne z požičaných peňažných prostriedkov za účelom zmeny trvalého bývania z dôležitých dôvodov (v danom prípade z dôvodu opatrovania rodiča) a druhá nehnuteľnosť (kde by osoba pôvodne trvale bývala) by bola predaná len za účelom vyplatenia tohto dlhu, je zrejmé, že by nenastal žiadny prírastok na strane žiadateľky, ktorá by týmto spôsobom len vymenila jednu nehnuteľnosť určenú na trvalé bývanie za druhú. Tieto skutočnosti však musí preukázať samotná žiadateľka, ktorú vo vzťahu k preukázaniu týchto skutkových okolností ťaží dôkazné bremeno (§ 29 ods. 2 cit. zákona). To, že tieto skutočnosti popísala v žalobe, bolo síce dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, avšak bude potrebné, aby tieto skutočnosti preukázala v správnom konaní, a to uvedením skutkových dôvodov a predložením alebo označením dôkazov. Preto súd zrušil napadnuté rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p..
V súvislosti so splnením druhej podmienky uvedenej v § 29 ods. 4 písm. a) zák. č. 599/2003 Z.z. je potrebné taktiež konštatovať, že obe správne rozhodnutia trpia vadou nedostatku dôvodov ohľadne splnenia tejto podmienky. Ani v jednom z rozhodnutí správny orgán neuviedol, v čom videl preukázanie tej skutočnosti, že žalobkyňa vedela a musela predpokladať z okolností, že dávky sa vyplácajú neprávom, najmä keď samotná žalobkyňa i v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu tvrdila, že z jej pohľadu sa dávky nevyplácali neprávom, pretože nehnuteľnosti, hoci v rozhodnom období vlastnila obe, boli vlastnené len z dôvodu, že rodinný dom bol kúpený z požičaných peňazí, ktoré boli vrátené z predaja bytu a bývanie v byte bolo nahradené bývaním v rodinnom dome v V., t.j. nedošlo k žiadnemu obohateniu žiadateľky kúpnou cenou bytu a týmito peniazmi si nemohla zabezpečiť životné potreby. Aj na tieto okolnosti mali byť úvahy správneho orgánu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí jasne formulované v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z týchto dôvodov bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť aj podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..
O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1, veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov konania. Keďže si však náhradu neuplatnila, súd jej ju nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.