Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/105/2022

Potvrdené rozhodnutím 1To/12/2024
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov Mgr. Anny Mihálikovej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom 12. marca 2024 prejednal odvolania podané prokurátorom a obžalovaným A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/105/2022 z 30.6.2023 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného A. B. a prokurátora z a m i e t a , pretože nie sú dôvodné."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 30. 6. 2023 v Liptovskom Mikuláši takto

rozhodol:

Obžalovaný

A. B. C. D. E. F. G. , nar. XX. X. XXXX v C. H., trvale bytom X. XXXXXX XX/XX, I., C. H.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že

dňa 6. 9. 2022 v čase o 10:30 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo zn. Seat Altea, evidenčné číslo C. po ulici Ploštínska v obci Ploštín, mestskej časti Liptovského Mikuláša smerom do Liptovského Mikuláša, kde pred predajňou COOP Jednota č. 94 bol zastavený hliadkou Obvodného oddelenia Liptovský Mikuláš a bol podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, kde v čase o 10:33 hod. mu bola analyzátorom dychu AlcoQuant 6020 plus, číslo prístroja A410203, nameraná hodnota 0,87 mg/l alkoholu v dychu, čo je v prepočte 1,81 ‰ alkoholu v krvi,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. l/) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr. zákona a § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona per analogiam súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/, § 74 ods. 1 Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému ústavné ochranné protialkoholické liečenie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 13. 12. 2022 obžalobu na A. B., stíhaného za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe opísanom vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. po poučení podľa na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa , že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný odpovedal áno na otázky podľa , či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, podľa , či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, podľa , či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa Tr. zákona, podľa , či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu a podľa , či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa Tr. zákona.

Prokurátor a obhajca navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a to predovšetkým výpoveď svedka H. J. B. a zápis o dychovej skúške. Svedok H. B. vo výpovedi potvrdil, že hliadka polície, ktorej bol členom, zastavovala v inkriminovaný deň vozidlo vedené obžalovaným a vyzvala obžalovaného na podrobenie sa dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu. Zápisom o dychovej skúške mal súd preukázané množstvo alkoholu v dychu obžalovaného. Z dôkazov zadovážených v prípravnom konaní vyplýva, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Vyhlásením o tom, že obžalovaný je vinný zo spáchania skutku, ktoré súd prijal, obžalovaný nenamietal skutkové závery obžaloby ani právne posúdenie skutku, čím sa vzdal práva na dokazovanie viny. Súd zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, súd ho uznal vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 9/2022 vypracovaný znalkyňou H. K. H. z odboru zdravotníctva farmácia odvetvia Psychiatria. Podľa znaleckého posudku u obžalovaného je prítomný syndróm závislosti od alkoholu, etylizmus je hodnotený podľa Jellínka ako III. vývojové štádium, prítomná je fyzická aj psychická závislosť od alkoholu. Znalkyňa navrhla uložiť obžalovanému ústavnú ochrannú protialkoholickú liečbu.

Podľa evidenčnej karty vodiča obžalovaný má udelené vodičské oprávnenie od roku 1979 pre kategóriu B, C, BE, CE, AM a T a od roku 2004 pre kategóriu B1, C1 a C1E. V evidenčnej karte má evidovaný jeden priestupok spáchaný na úseku cestnej premávky z júla 2021, ktorý bol vybavený v blokovom konaní uložením pokuty 50,- eur. Priestupok nebol spáchaný závažnejším spôsobom konania. V trestnom konaní pod sp. zn. bol dňa 29. 9. 2004 potrestaný za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (alkoholu) podľa § 201 písm. c/ Tr. zákona zákazom činnosti viesť motorové vozidlá.

V evidencii priestupkov má obžalovaný nad rámec obsahu evidenčnej karty vodiča evidovaný jeden záznam o priestupku z augusta 2021, ktorý bol objasňovaný mestskou políciou a vybavený uložením blokovej pokuty.

V registri trestov má obžalovaný jeden záznam. Rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 29. 9. 2004, bol A. B. odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Tr. zákona (účinného do 31. 12. 2005) na podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky. Uvedené odsúdenie je takej povahy, že sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa , t. j. priznanie sa obžalovaného k trestnej činnosti a jej úprimné oľutovanie, žiadna priťažujúca okolnosť nebola zistená. V dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby (až na rok) znižuje o 1/3-inu z jedného roka na osem mesiacov.

Obžalovaný od potrestania v roku 2004 stojí pred trestným súdom prvýkrát, v uvedenom období trvajúcom 18 rokov sa spôsobom svojho života nedostal do rozporu so zákonom v trestnoprávnej rovine. Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, postoj k súdenej trestnej činnosti, skutkové okolnosti (mieru ovplyvnenia alkoholom) ako aj význam záujmu chráneného Tr. zákonom, ktorý bol konaním obžalovaného dotknutý, je na naplnenie účelu trestu z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie postačujúci podmienečný trest odňatia slobody vymeraný v prvej polovici sadzby s určením skúšobnej doby vymeranej rovnako v prvej polovici sadzby. V súvislosti s návrhom na uloženie peňažného trestu súd uvádza, že obžalovaný sa už v minulosti dopustil rovnakého trestného činu, za ktorý je aktuálne trestne stíhaný. Skutočnosť, že odsúdenie za uvedený trestný čin je zahladené, nelikviduje samotnú skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil skutku majúceho znaky uvedeného trestného činu. Pri úvahách o druhu trestu nemožno prehliadnuť ani okolnosti spáchania skutku a to predovšetkým mieru ovplyvnenia alkoholom v čase vedenia motorového vozidla, ktorá predstavuje stupeň strednej opilosti blížiacej sa k ťažkej opilosti. U obžalovaného je prítomný syndróm závislosti od alkoholu, preto je nevyhnutné, aby práve hrozba výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody pôsobila výchovne na obžalovaného a odradilo ho od spáchania rovnakej, prípadne inej trestnej činnosti. V nadväznosti na uvedené zistenia by bolo uloženie peňažného trestu neprimerane mierne. Naviac neboli navrhované, resp. predkladané žiadne dôkazy ozrejmujúce zárobkové a majetkové pomery obžalovaného.

Neuniklo pozornosti súdu, že prokurátor v záverečnej reči navrhoval uloženie podmienečného trestu odňatia slobody so súčasným uložením obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov počas skúšobnej doby. Z ustanovení vyplýva, že uloženie uvedeného obmedzenia prichádza do úvahy iba so súčasným uložením probačného dohľadu nad správaním obžalovaného počas skúšobnej doby (, resp. ). Súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že uloženie probačného dohľadu ako súčasti podmienečného trestu odňatia slobody je nepochybne sprísnenou formou podmienečného odsúdenia. Vykonaným dokazovaním však súd nezistil žiadne skutočnosti majúce základ v osobe obžalovaného, resp. v okolnostiach spáchania skutku odôvodňujúce uloženie tzv. prísnejšieho podmienečného odsúdenia. Obžalovaný od potrestania v roku 2004 do spáchania súdeného skutku viedol v podstate bezúhonný život (s výnimkou dvoch dopravných priestupkov), spôsobom života sa nedostal do rozporu s normami trestného práva, resp. s inými právnymi predpismi. Vykonaným dokazovaním súd nezistil ani žiadne skutočnosti odôvodňujúce uloženie obmedzenia obžalovanému spočívajúceho v zákaze požívania alkoholu počas skúšobnej doby. Uloženie uvedeného obmedzenia prichádza do úvahy, ak navrhované obmedzenie má súvislosť so skutkovými okolnosťami. Uloženie uvedeného obmedzenia však nemožno vyvodiť len zo skutočnosti, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu ako návykovej látky, pretože uvedená okolnosť je obligatórnym znakom skutkovej podstaty žalovanej trestnej činnosti. Uloženie tohto obmedzenia prichádza do úvahy, ak sa dokazovaním preukáže, že u obžalovaného sú prítomné poruchy správania zapríčinené užívaním alkoholu, čím je dané riziko recidívy, resp. opakovaných porúch správania v dôsledku požívania alkoholu. Uvedené okolnosti na strane obžalovaného neboli žiadnym spôsobom preukázané. Záver znalkyne H. H., podľa ktorého obžalovaný trpí na poruchy správania zapríčineného užívaním alkoholu, je vyjadrením závislosti obžalovaného na alkohole a uvedená okolnosť sa premietla do uloženia ochranného liečenia. V prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku nad obžalovaným „visí“ hrozba výkonom trestu odňatia slobody v prípade, ak nevyhovie požiadavke vedenia riadneho života počas skúšobnej doby. Uvedená hrozba je tak dostatočnou motiváciou, aby

odradila obžalovaného od ďalšieho protiprávneho konania. Vo svetle doterajšieho spôsobu života od roku 2004 je spáchanie súdeného skutku obžalovaným ojedinelým vybočením z vedenia riadneho života.

Obžalovaný spáchal stíhaný skutok v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Vzhľadom na to, že obžalovaný už bol v minulosti jedenkrát odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 Tr. zákona(v znení účinnom do 31. 12. 2005), ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku a v prebiehajúcom trestnom stíhaní je súdený opätovne za rovnaký trestný čin, ktorého sa dopustil taktiež ako vodič dopravného prostriedku, v zmysle § 61 ods. 3 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá sa ukladá v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 Tr. zákona, t. j. nad 5 rokov a 6 mesiacov. Skutočnosť, že odsúdenie obžalovaného za rovnaký trestný čin je zahladené, nemá žiadny vplyv na ukladanie tohto trestu (§ 61 ods. 7 Tr. zákona). V zmysle prechodného ustanovenia § 438d Tr. zákona sa ustanovenie § 61 ods. 3 použije aj na páchateľa, ktorý bol odsúdený za prejednávaný trestný čin aj pred 1. novembrom 2011, pretože sa súdeného skutku dopustil po uvedenom dátume. Vykonaným dokazovaním neboli preukázané žiadne mimoriadne okolnosti predchádzajúcej trestnej veci, na základe ktorých by použitie § 61 ods. 3 Tr. zákona bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.

V súvislosti s rozhodovaním o treste zákazu činnosti však súd dáva do pozornosti stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, podľa ktorého analógia je pri aplikácii neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa , , teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa , (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Uvedené stanovisko je použiteľné aj vo vzťahu k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Ako už bolo vyššie uvedené obžalovaný od jeho potrestania v roku 2004 do spáchania súdeného skutku sa nedostal spôsobom svojho života do rozporu so zákonom v trestnoprávnej oblasti, je možné uviesť, že dlhodobo viedol riadny život, pričom v evidenčnej karte vodiča, resp. v lustrácii priestupkov má evidované len dva dopravné priestupky napriek tomu, že držiteľom vodičského oprávnenia je už od roku 1979. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení v spojení so súdom prijatým vyhlásením obžalovaného o vine (ktoré je neodvolateľné) súd pri použití analógie znížil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá pod dolnú hranicu trestnej sadzby uvedeného trestu určenej pri použití § 61 ods. 3 Tr. zákona. Výmera trestu je tak úmerná osobe obžalovaného, spôsobu jeho doterajšieho života, jeho postoju ku súdenému skutku a k dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky, ako aj miere ovplyvnenia alkoholom. Účelom trestu zákazu činnosti je dočasne znemožniť výkon uvedenej činnosti, pri ktorej sa páchateľ dopustil trestného činu. Takto uložený trest a jeho výmera naplnia zmysel tohto trestu.

V zmysle ust. § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona súd uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie. Podkladom pre jeho uloženie bol znalecký posudok H. K. H.. Súd mal jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil prejednávaného skutku pod vplyvom návykovej látky (alkoholu), ako aj v súvislosti s jej užívaním, keďže obžalovaný podľa znalkyne trpel v čase spáchania skutku, ako aj v čase jeho znaleckého vyšetrenia poruchami psychiky a správania zapríčinenými užívaním alkoholu. Obžalovaný sa dlhodobo od roku 2004 lieči ambulantne pre syndróm závislosti od alkoholu, výsledok liečenia je kolísavý, pričom pre hepatopathiu mu boli doporučené nízke dávky tabletiek na potlačenie túžby po alkohole. Z uvedeného vyplýva, že dlhodobá ambulantná liečba nepriniesla očakávaný výsledok, naviac podľa znaleckého posudku je u obžalovaného prítomná fyzická aj psychická závislosť na alkohole, pričom obžalovaný sa nachádza v rozhodujúcom vývojovom štádiu alkoholizmu. Vyššie uvedené zistenia súd dôvodom pre vykonávanie ochranného liečenia v ústavnej forme. V súvislosti s obhajobou obžalovaného, že podľa vyjadrenia H. A. nepotrebuje ústavnú formu liečenia súd uvádza, že obžalovaný nepredložil do skončenia dokazovania žiadnu lekársku správu o jeho aktuálnom zdravotnom stave preukazujúcu jeho tvrdenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.