Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-134-2013.pdf
PDF · 94.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/134/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Jána Burika v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, IČ: 00001350, právne zastúpená Mgr. Romanom Ambrožom, advokátom, so sídlom U. XX, D., proti odporcovi: K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 59.201,08 Kč s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/21/2012-65 zo dňa 10.9.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť mu sumu 59.201,08 Kč s úrokom z omeškania vo výške 19,20 % z čiastky 52.046,59 Kč za obdobie od 29.10.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15 % z čiastky 51.096,16 Kč za obdobie od 29.10.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 30 % z čiastky 17.046,59 Kč za obdobie od 29.10.2010 do zaplatenia a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že súd aplikoval článok 15 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, článok 16 ods. 2 citovaného nariadenia, článok 3 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky podpísaného v Ríme dňa 19.6.1980, § 497, § 502 ods. 2 a § 506 zákona č. 513/1991 Sb..
Na základe citovaných ustanovení Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 mal súd za to, že nakoľko spor medzi účastníkmi vyplýva zo záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o úvere, má právomoc na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci, nakoľko odporca ako spotrebiteľ má bydlisko na území Slovenskej republiky.
Pokiaľ sa týka rozhodného práva, ktoré súd v predmetnej veci aplikoval, t. j. českého právneho poriadku, vychádzal z voľby práva vyplývajúcej z článku 1 podmienok pre platobné karty klientov ČSOB, podľa ktorého právne vzťahy súvisiace s vydaním a užívaním platobnej karty sa riadia právnym poriadkom Českej republiky.
Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 10.4.2008 uzavretá zmluva o úvere k ČSOB kreditnej karte č. XXXXXXXXXR. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporca prostredníctvom poskytnutej kreditnej karty čerpal finančné prostriedky, že si nesplnil riadne svoje povinnosti a nesplácal splátky podľa článku V obchodných podmienok, však v konaní preukázané neboli. Z navrhovateľom predložených dôkazov nie je zrejmé, ako odporca čerpal poskytnutý úver, ako si plnil, resp. neplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere, v akých splátkach, či v lehote splatnosti, alebo sa dostal do omeškania. Navrhovateľ v zmysle § 79 O.s.p. uviedol, čoho sa svojím návrhom domáha, avšak pokiaľ sa týka požadovaného nároku, len poukázal na priložený listinný dôkaz - históriu úverového účtu odporcu, z ktorého však vôbec nie je zrejmé, či navrhovateľom požadovaný nárok je dôvodný. Podľa tvrdení navrhovateľa odporca prečerpal úverový limit 35.000,- Kč o sumu 17.049,59 Kč, čo spolu predstavuje 52.046,59 Kč, pričom žalobným návrhom sa domáha zaplatenia sumy 59.201,08 Kč. Táto suma podľa návrhu má pozostávať z položky označenej ako pohľadávka celkom, v ktorej je zahrnutá dlžná istina vrátane kapitalizovaných úrokov. Navrhovateľ súdu nepreukázal čerpanie finančných prostriedkov odporcom, ani dôvodnosť navýšenia dlžnej istiny, z návrhu nie je zrejmé, z čoho celková žalovaná suma pozostáva, v akej výške boli kapitalizované úroky určené, za aké obdobie, z akej sumy boli vypočítané. Súd poukazuje na to, že je právom navrhovateľa rozhodovať o tom, aký procesný materiál súdu dodá, pričom po preskúmaní žalobného návrhu a listinných dôkazov mal za to, že navrhovateľ súdu nepreukázal svoje tvrdenia o dôvodnosti žalobným návrhom uplatňovaných súm.
Uvedené konanie je konaním návrhovým, a preto bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať skutočnosti, ktoré by odôvodňovali oprávnenosť jej žaloby. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka, ktorý tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Súd vychádza predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi. Iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy má možnosť v sporovom konaní vykonať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, v zásade to však nie je jeho povinnosťou.
Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Odporca ako úspešný účastník by mal právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však ich náhradu neuplatnil, súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. majúc za to, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca riadne a včas neplnil podmienky, k plneniu ktorých sa zaviazal v zmluve po predchádzajúcich výzvach, na ktoré odporca adekvátne nereagoval a dlžnú čiastku neuhradil, navrhovateľ bol nútený pristúpiť k zosplatneniu úveru. K tomu došlo dňa 25.9.2009. Pri vyhotovovaní žaloby navrhovateľom došlo k chybe v počítaní, keď namiesto sumy 58.250,65 Kč v petite uviedol sumu 59.201,08 Kč, pričom v odôvodnení skutkového stavu správne poukazoval na dôkazy, z ktorých suma 58.250,65 Kč vyplýva. Ide o podrobný výpis z úverového účtu, kde ku dňu 28.10.2010 výška dlžnej istiny bola vo výške 51.096,16 Kč, výška úrokov z úveru 579,82 Kč a výška úrokov z omeškania 6.574,67 Kč, čo spolu tvorí sumu 58.250,65 Kč. Poukazuje na bod 4.2. obchodných podmienok, podľa ktorých úverový limit ani čiastkový úverový limit nie je dovolené
prekročiť. V prípade ak klient úverový limit alebo čiastkový úverový limit prekročí, bude suma, o ktorú bol prekročený, úročená debetnou úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve, t. j. vo výške 30 % p.a.. Vychádzajúc z podrobného výpisu z úverového účtu pri dlžnej istine vo výške 51.096,16 Kč bol úverový limit prekročený o 16.096,16 Kč. Navrhovateľ pri vyhotovovaní žaloby opäť nesprávne na základe chyby v písaní uviedol výšku prekročenia úverového účtu, keď vychádzal z omylom uvedenej sumy 52.046,59 Kč, a teda nesprávne požadoval debetný úrok zo sumy 17.046,59 Kč. Navrhovateľ však opäť správne poukázal na dôkazy, z ktorých je zjavné, že úverový limit bol prekročený o sumu 16.096,16 Kč. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd nepovažoval za preukázané to, že odporca si svoje povinnosti neplnil. Okresný súd v Žiline nariadil pojednávanie v predmetnej právnej veci na deň 10.9.2012. Navrhovateľ sa z uvedeného pojednávania ospravedlnil podaním zo dňa 4.9.2012, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť, pretože náklady za cestovné a premeškaný čas by zbytočne navýšili žalovanú čiastku. Navrhovateľ považoval svoj nárok za dostatočne podložený a navrhol, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a priznal navrhovateľovi celú žalovanú čiastku s príslušenstvom, resp. ak nebude považovať jeho nárok za preukázaný, nech konanie odročí a vyzve navrhovateľa k doplneniu svojich skutkových tvrdení, resp. dôkazov. Navrhovateľ má za to, že okresný súd dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho zamietol navrhovateľov nárok vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere tým, že navrhovateľovi zamietol žalobou uplatnený nárok na dlžnú sumu s príslušenstvom, ktorý mu prináleží v dôsledku toho, že odporca neplnil svoj dlh riadne a včas. Navrhovateľ sa domnieva, že predložil okresnému súdu všetky listinné dôkazy, ktoré tento jeho nárok potvrdzujú. V ospravedlnení z pojednávania vyslovenie žiadal o odročenie pojednávania pre prípad, ak súd nebude považovať všetky tvrdenia za preukázané. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domnieva, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a tým aj právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, prípadne doplnenie dôkazov na pojednávaní. K podanej žalobe navrhovateľ pripojil listinné dôkazy preukazujúce jeho nárok, a to žiadosť o ČSOB kreditnú kartu, obchodné podmienky pre ČSOB kreditnú kartu, podmienky pre platobnú kartu klientov ČSOB, oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte, oznámenie o zosplatnení úveru, výpis úročenia a relevantnú časť histórie úverového účtu. S ohľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje.
Odvolacie námietky odporcu nie sú dôvodné.
Základnými povinnosťami účastníka sporového, t.j. kontradiktórneho konania je povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná. Účastník má povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok a preukázať ich predloženými alebo navrhnutými dôkazmi. Každý účastník nesie dôkazné bremeno za svoje tvrdenia. Túto povinnosť má navrhovateľ aj v prípade nečinnosti odporcu.
Navrhovateľ svoj nárok opieral o uzatvorenú zmluvu o úvere a poskytnutie finančných prostriedkov odporcovi na základe uzavretej zmluvy. Navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi síce preukázal platné uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorá je konsenzuálnym kontraktom a vzniká už samotnou dohodou zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy týchto peňažných prostriedkov (úverový limit) a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z konsenzuálneho
charakteru tohto zmluvného typu vyplýva, že na vznik záväzkového vzťahu z úverovej zmluvy sa nevyžaduje reálne čerpanie úveru dlžníkom. Nárok na vrátenie úveru však zakladá až poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech dlžníka a splatnosť.
Dôkazné bremeno na preukázanie poskytnutia finančných prostriedkov dlžníkovi zaväzuje nepochybne navrhovateľa. Je na navrhovateľovi, akým spôsobom si túto dôkaznú povinnosť splní. Možno však súhlasiť s konštatovaním prvostupňového súdu, že v tomto smere navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol.
Vychádzajúc z odvolacích námietok odporcu, odvoláva sa na predložené listinné dôkazy, ktorými mal preukázať uplatnený nárok. Listinné dôkazy, ktoré označuje, a to žiadosť o ČSOB kreditnú kartu, Obchodné podmienky pre ČSOB kreditnú kartu, Podmienky pre platobnú kartu klientov ČSOB, oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte, oznámenie o zosplatnení úveru a výpis úročenia, však nemožno pokladať za listiny preukazujúce poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Ďalej udáva, že súdu predložil relevantnú časť histórie úverového účtu. Tým má zrejme na mysli bližšie neoznačené listiny, ktoré sa nachádzajú na č. l. 21 až 29 spisu a obsahujú kolónky pohľadávka celkom, dlžná istina, nabehnuté úroky, dlžné úroky, úrok z omeškania, dlžné poplatky, konečná splatnosť. Táto listina však neobsahuje také údaje, z ktorých by vyplývalo poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi zo strany veriteľa, ktorou by v zásade mohol byť aj výpis z úverového účtu odporcu a z ktorej by najmä vyplývalo, kedy a v akej výške dlžník čerpal úverové prostriedky poskytnuté veriteľom.
Ku dňu rozhodnutia prvostupňového súdu a rovnako aj ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu možno konštatovať, že poskytnutie finančných prostriedkov odporcovi preukázané nebolo.
Navrhovateľ má za to, že súd tým, že neodročil pojednávanie, mu odňal možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.
Je právom a povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.
V zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka. Prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia argumentujúc tým, že náklady za cestovné a premeškaný čas by zbytočne zvýšili žalovanú čiastku.
Sporové konanie je kontradiktórne a navrhovateľ nemá oprávnenie si vymieniť, že pre prípad ak nebude chcieť návrhu navrhovateľa vyhovieť, oznámi mu túto skutočnosť a pojednávanie z tohto dôvodu odročí.
Dôvody uvedené navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania.
Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka.
Jedným z inštitútov, ktorý slúži na posilnenie postavenia účastníka a má eliminovať prekvapivosť súdneho rozhodnutia, je ust. § 118 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
Navrhovateľ mal v konaní oprávnenie dozvedieť sa, že jeho skutkové tvrdenia o poskytnutí peňažných prostriedkov dlžníkovi - odporcovi ostali spornými, čo však predpokladalo jeho účasť na pojednávaní, ktorú sám z vlastného rozhodnutia nevyužil.
V danej veci neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania. Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena zo strany účastníka je zamietnutie jeho návrhu.
Súd nemôže svojím postupom kompenzovať nedostatočnú procesnú bdelosť toho-ktorého účastníka. V sporovom konaní je takýto postup neprípustný a súd by ním porušoval rovnosť účastníkov v konaní. O nedbalom prístupe navrhovateľa k svojim procesným povinnostiam, a to predovšetkým k povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, svedčí aj podané odvolanie, keď navrhovateľ sám konštatuje, že nesprávne uviedol v skutkových tvrdeniach, ako aj v petite žaloby výšku istiny prečerpaného úverového limitu, ako aj celkovej dlžnej pohľadávky, napriek tomu nepodal návrh na zmenu žaloby.
Rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania je vecne správny a krajský súd ho preto potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania mu však nevznikli, preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.