Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_69Cb-15-2023.pdf
PDF · 102.03 KB
Case nature
Area
Subarea
69Cb/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu: IDOS SK s.r.o. so sídlom Osadná 2, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 03, IČO: 36 762 202, v konaní zastúpený: JUDr. Mgr. Andrea Pállová, advokátka so sídlom advokátskej kancelárie: Podzámska 2959/18A, 949 01 Nitra, IČO: 33 986 665, proti žalovanému: ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o., so sídlom: A. B. XXX, XXX XX A. B., IČO: 36 609 340, o zaplatenie 37.956,94 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 37.956,94 Eur, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 28 160,78 Eur od 11.6.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 9 796,16 Eur od 11.6.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %. ;
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07.10.2022, domáhal v upomínacom konaní proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 37.956,94 Eur s príslušenstvom, ktoré tvoril úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 28 160,78 Eur od 11.6.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 9 796,16 Eur od 11.6.2022 do zaplatenia, paušálna náhrada nákladov vo výške 40,- Eur a nárok na náhradu trov konania.
2. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným boli uzavreté dve ústne zmluvy o dielo, predmetom ktorých boli stavebné práce na stavbe D1 Hubová - Ivachnová. Prvá zmluva o dielo bola uzatvorená na základe písomnej objednávky č. 120220437 zo dňa 06.05.2022. Práce boli riadne vykonané a žalovaným boli prevzaté dňa 10.05.2022. Následne bola zo strany žalobcu vystavená faktúra č. 10220027 zo dňa 11.05.2022 na sumu 28.160,78 Eur so splatnosťou 10.06.2022. Druhá zmluva o dielo bola uzatvorená na základe písomnej objednávky č. 120220472 zo dňa 11.05.2022. Práce boli riadne vykonané a žalovaným boli prevzaté dňa 11.05.2022. Následne bola zo strany žalobcu vystavená faktúra č. 10220028 zo dňa 11.05.2022 na sumu 9.796,12 Eur so splatnosťou 10.06.2022. Cena diela nebola dodnes aj napriek snahe o mimosúdne riešenie sporu riadne a včas uhradená.
3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 10.01.2023 rozhodol vo veci platobným rozkazom sp.zn. 37Up/1361/2022-25 tak, že zaviazal žalovaného k úhrade istiny vo výške 37.956,94 Eur, úroku z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 28 160,78 Eur od 11.6.2022 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 9 796,16 Eur od 11.6.2022 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a náhrade trov konania vo výške 2.365,38 Eur. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 09.02.2023, t.j. v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietal,
že nenastala splatnosť faktúr, keďže žalovaný bol oprávnený jednostranne predĺžiť splatnosť oboch faktúr na základe Všeobecných obchodných podmienok (VOP), ktorými sa riadi obchodný vzťah medzi žalovaným a žalobcom (bod 7.5.). V zmysle tohto bodu VOP splatnosť faktúr vyhotovených zhotoviteľom sa mala predĺžiť o čas prípadného omeškania úhrady faktúr objednávateľovi, zo strany investora. Poukázal na znenie „dohody“ o použití VOP na obchodný vzťah uvedený na každej objednávke, ako aj na skutočnosť, že mu zo strany investora neboli uhradené faktúry. K aplikácii VOP uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom ku dňu dodania tovaru a ani neskôr, nenamietal aplikáciu VOP na predmetný obchodný vzťah, ani žiadnym iným spôsobom neoznámil žalovanému dôvod, prečo by sa VOP nemali aplikovať na predmetný vzťah. Žalovaný je preto toho názoru, že v rámci svojich objednávok, predložil žalovanému tzv. ofertu - ponuku na uzatvorenie obchodného vzťahu s jasnou vôľu uzatvoriť do 30-ich dní zmluvu a zároveň pre prípad, že by do 30-ich dní nebola uzatvorená zmluva, tak žalovaný v rámci svojich objednávok predložil žalovanému offertu – že v takom prípade sa predmetný obchodný vzťah bude riadiť VOP, pričom v objednávke je jasne, určito a zrozumiteľne uvedené, na ktorej webovej stránke sú tieto VOP zverejnené. Žalovaný má preto za to, že žalobca týmto v celom rozsahu akceptoval ofertu
- ponuku žalovaného na uzatvorenie predmetného obchodného vzťahu, a to v celom jej rozsahu, teda v celom rozsahu znenia objednávky, teda vrátane v objednávke uvedenej vôle žalovaného k tomu, že na predmetný obchodný vzťah sa budú aplikovať uvedené VOP (v prípade neuzatvorenia zmluvy, ktorá by obsahovala zmluvné dojednania).
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replike) poprel, že by mal vedomosť o obsahu VOP, poprel, že by uzavrel dohodu so žalovaným o tom, že sa ich obchodný vzťah bude riadiť VOP, poukázal na to, že VOP nie sú datované, nie je preukázané, že v dobe objednávok VOP boli dostupné na webovej adrese, ktorú uviedol žalovaný, rozporoval skutočnosť, že objednávka by bola podpísaná žalobcom, na základe čoho by mal žalobca súhlasiť s VOP. Objednávky boli len písomným potvrdením ústnych dojednaní sporových strán o predmete a cene diela, aby táto skutočnosť nebola medzi stranami v budúcnosti sporná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že na to, aby VOP boli právne záväzné pre žalobcu, tak v zmysle bodu 19.7. VOP sa vyžadovalo ich podpísanie zhotoviteľom, teda žalobcom. Keďže podpis žalobcu na VOP absentuje, má za to, že nie je možné hovoriť o aplikovateľnosti VOP na záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného. K zhotoveniu diela žalobca poukázal, že zhotovenie diela, jeho prevzatie a samotný nárok na zaplatenie ceny diela nebol zo strany žalovaného popretý. K námietke ohľadom omeškania generálneho zhotoviteľa stavby s úhradou faktúr uviedol, že tento na základe jeho dopytu konštatoval, že neeviduje záväzky z obchodného vzťahu voči žalovanému z obdobia, v ktorom žalobca vykonával dielo. Podaním zo dňa 31.05.2023 doplnil svoje skutkové tvrdenie o Potvrdenie úhrady – odpoveď, z ktorej vyplýva, že generálny dodávateľ stavby (spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a.s.) toho času neeviduje žiadne splatné záväzky voči žalovanému, ktoré vznikli z realizácie pilotovej steny č. IV na stavbe D1 Hubová – Ivachnová. Týmto listinným dôkazom vyvrátil jediný argument žalovaného, na ktorom postavil celú svoju procesnú obranu.
5. Žalovaný vo vyjadrení (duplike) zotrval na svojom tvrdení, že pre tento spor je podstatný bod 7.5. VOP, podľa ktorého splatnosť faktúr je podmienená riadnou úhradou pohľadávky zo strany investora, a že predmetné potvrdenie o ktorom žalobca vo vyjadrení hovoril je bez právneho významu, lebo ak niekto neuznáva záväzok, potom tvrdí, že neexistujú záväzky, ktoré by mal uhradiť. Opätovne poukázal na to, že žalobca mal možnosť sa s predmetnými VOP oboznámiť a v prípade nesúhlasu namietať, aby sa obchodný vzťah neriadil VOP, ale tak neurobil. Zároveň uviedol, že je bežnou praxou, že medzi obchodnými partnermi sa uplatňujú VOP bez toho, aby boli pripojené k objednávke, ak sú stranám známe, stačí odkaz na miesto, kde sú sprístupnené. Vzhľadom na uvedené žiadal zamietnuť žalobu.
6. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 03.07.2023 strany zotrvali na svojich argumentačných líniách. K pohľadávkam, predĺženiu splatnosti pohľadávok a aplikovateľnosti VOP, v tomto strany sporu zotrvali na tvrdeniach, ktoré vykonali v prípravnej fáze civilného konania v rámci svojich podaní. Vo vzťahu k platnosti VOP žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia o poukázanie na bod 1.2 z predloženého znenia VOP, z ktorého vyplýva, že VOP tvoria neoddeliteľnú časť zmluvy. Zároveň poukázal na to, že predložené VOP neobsahujú dátum vyhotovenia VOP. Žalovaný opätovne tvrdil, že žalobca mal možnosť sa s VOP oboznámiť, uplatnené pohľadávky sú z dôvodu predĺženia ich splatnosti nárokované predčasne a predložené potvrdenie generálneho investora stavby je irelevantné pre účely tohto konania. Vo vzťahu k dokazovaniu, žalovaný krátkou cestou doručil listinný dôkaz – faktúru č. 310220027 vystavenú dňa 15.03.2022 spoločnosťou TUBAU, a.s. spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a.s. vo výške 59.984,62 Eur, s prílohou Súpis prevedených prác k 28.02.2022 a Grafickým denníkom z februára 2022, ktorými
preukazoval existenciu pohľadávky voči generálnemu dodávateľovi stavby. Súd tento listinný dôkaz krátkou cestou doručil žalobcovi. Po oboznámení sa s jeho obsahom súd akceptoval tento listinný dôkaz do konania. Súd sa na doplnenie skutkových tvrdení dotazoval žalobcu, či je uvedený obchodný prípad prvým obchodným vzťahom so žalovaným, ktorý sa týkal stavebných prác na stavbe D1 Hubová- Ivachnová. Žalobca uviedol, že sa jednalo o prvé dielo, ktoré vykonával pre žalovaného. V minulosti vykonával stavebné práce pre spoločnosť TUBAU, a.s., avšak pohľadávky voči tejto spoločnosti si uplatňuje v rámci konkurzu, keďže na túto spoločnosť bol vyhlásený konkurz. Žalovaný uvedenú skutočnosť nevyvrátil.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to Faktúrou č. 10220027 zo dňa 11.05.2022 (č.l. 5), Faktúrou č. 10220028 zo dňa 11.05.2022 (č.l. 5), Objednávkou č. 120220472 zo dňa 11.05.2022 (č.l. 6), Objednávkou č. 120220437 zo dňa 06.05.2022 (č.l. 7 - 8), Dodacím listom č. DL-220009 zo dňa 10.05.2022 (č.l. 9), Dodacím listom č. DL-220008 zo dňa 10.05.2022 (č.l. 9), VOP (č.l. 35 - 44), Potvrdením úhrady - odpoveď (č.l. 98), pričom z vykonaného dokazovania, z obsahu celého spisového materiálu a z prednesov právnych zástupcov strán sporu zistil nasledovný skutkový stav veci.
8. Strany sporu medzi sebou uzatvorili dve ústne zmluvy o dielo, ktorých podstatné náležitosti vyplývali z písomnej objednávky č. 120220437 zo dňa 06.05.2022 a objednávky č. 120220472 zo dňa 11.05.2022. Žalobca sa pre žalovaného zaviazal vykonať dielo – stavebné práce, ktoré pozostávali z búracích prác – búrania hlavíc pilót, odkopu zeminy, výstuží, betonáže, debnenia oporných stien, izolácií, tesnenia, kotevných prác, stavebných prác, vrátane dokončovacích prác na budovanej pilótovej stene VI. na stavbe D1 Hubová – Ivachnová. Dielo - práce boli riadne vykonané a žalovaným boli prevzaté dňa 10.05.2022 a 11.05.2022. Cena diela bola následne zo strany žalobcu vyfakturovaná faktúrou č. 10220027 zo dňa 11.05.2022 na sumu 28.160,78 Eur, splatnou 10.06.2022 a faktúrou č. 10220028 zo dňa 11.05.2022 na sumu 9.796,12 Eur splatnou 10.06.2022. V konaní nebolo sporné, že do dnešného dňa cena diela nebola zo strany žalovaného uhradená. Objednávky boli podpísané C. C. D., riaditeľom divízie špeciálneho zakladania (zamestnancom žalovaného) a C. E. F., konateľom žalovaného. Súčasťou každej objednávky bolo uvedené nasledovné vyhlásenie: „Objednávka je dojednaním o podstatných náležitostiach Zmluvy, ktorú zmluvné strany uzavrú do 30-ich dní od podpisu Objednávky. V prípade neuzavretia Zmluvy, sa obchodný vzťah uzatvorený touto Objednávkou, riadi podľa § 273 zák. č, 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú zverejnené na G., resp. na rube tejto Objednávky, ktoré sú zástupcom zmluvných strán známe, čo potvrdzujú podpisom tejto Objednávky.“
9. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej „Obchodný zákonník“), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
10. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
11. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
12. Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.
13. Vo veci bolo nesporné, že predmetom posúdenia bol vzťah medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Čiže sa jednalo o relatívny obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 1 ObZ, ktorý vznikol uzatvorením pomenovanej zmluvy – zmluvy o dielo upravenej v ustanovení § 536 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy o dielo boli stavebné práce.
14. Spornou skutočnosťou v tomto konaní bola aplikovateľnosť dojednania VOP medzi stranami sporu pre uzatvorené zmluvy o dielo a skutočnosť, či došlo k jednostrannému predĺženiu splatnosti faktúr
v zmysle bodu 7.5 VOP, teda k dohode o spôsobe úhrady ceny diela. Obchodné podmienky sú považované za tzv. nepriame zmluvné dojednania, pretože v zásade nie sú výsledkom negociácie zmluvných strán, ale sa odkazom preberajú do obsahu zmluvy. Súd uvádza, že úprava VOP sa v Obchodnom zákonníku nachádza v ustanovení § 273. Pričom jeho ods.1 je kogentným ustanovením, čo znamená, že ho zmluvné strany nemôžu vylúčiť a nemôžu sa od neho odchýliť. Obchodný zákonník rozlišuje tri druhy obchodných podmienok: 1.) všeobecné, 2.) známe zmluvným stranám, 3.) priložené k návrhu zmluvy.
15. Všeobecné obchodné podmienky sa môžu stať obsahom zmlúv, pokiaľ sa jedná o všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami. Pri obchodných podmienkach, ktoré vypracovali odborné alebo záujmové organizácie, zákon predpokladá, že zmluvným stranám sú tieto podmienky známe. Ďalším druhom obchodných podmienok sú také, ktoré síce nie sú vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, ale sú zmluvným stranám známe. Druhá zmluvná strana, ktorej je zaslaný návrh zmluvy, ich spravidla pozná z doterajšej zmluvnej praxe. Vo väčšine prípadov ide o podmienky, ktoré vypracovala jedna zmluvná strana, ktorej predmetom podnikania je určitá typická činnosť. Tretím druhom všeobecných obchodných podmienok sú také všeobecné obchodné podmienky, ktoré druhá zmluvná strana nepozná. Takéto obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, musia byť priložené k návrhu zmluvy a zmluva na tieto podmienky musí odkázať. Zákon pripúšťa, aby sa všeobecné obchodné podmienky vzťahovali aj na zmluvu, ktorá je uzatvorená ústne. Avšak bez ohľadu na to, o aký druh obchodných podmienok ide, druhá strana, ktorá obsah obchodných podmienok nebude poznať, môže požadovať ich predloženie alebo môže odmietnuť uzavrieť zmluvu. Ak obchodné podmienky nebudú pripojené k zmluve, musia byť v zmluve presne identifikované.
16. Súd zo skutkových tvrdení strán zistil, že v danom prípade sa jednalo medzi stranami o prvý obchodno-právny vzťah. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní aplikácie všeobecných obchodných podmienok na prejednávaný prípad, sa jednalo o tretí druh všeobecných obchodných podmienok, a to všeobecných obchodných podmienok, ktoré mali byť priložené k návrhu zmluvy. Z rozhodovacej činnosti súdov vyššej inštancie vyplýva, že na to, aby sa všeobecné obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, stali súčasťou zmluvy, nepostačuje len odkaz v zmluve, ale aj naplnenie hmotnoprávnych predpokladov možnosti uplatniť v zmluve takýto odkaz na všeobecné obchodné podmienky. Týmito hmotnoprávnymi predpokladmi je skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú zmluvným stranám známe alebo už k návrhu zmluvy (teda nie až k zmluve, ale už jej návrhu predkladanom druhej zmluvnej strane) priložené. Ak tieto hmotnoprávne podmienky neboli splnené, súčasťou zmluvy sa všeobecné obchodné podmienky, napriek tomu, že zmluva bude odkaz na ne obsahovať, nestanú. (Rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 26Cob/18/2018 zo dňa 06.09.2018)
17. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade odkaz na internetovú stránku so všeobecnými obchodnými podmienkami pred uzatvorením zmluvy nestačí na to, aby sa stali súčasťou zmluvy. Rovnako za nedostatočne preukázané považoval aj uvedenie jednostranného vyhlásenia žalovaného v objednávkach o tom, že všeobecné obchodné podmienky sú zmluvným stranám známe. Tvrdenie o tom, že VOP boli žalobcovi známe bolo v konaní sporné. Bolo teda na žalovanom, aby preukázal splnenie tejto podmienky. Žalovaný si vo svojej obrane vystačil len so skutkovým tvrdením o tom, že VOP boli žalobcovi známe, avšak bez toho, aby pravdivosť svojho tvrdenia preukázal relevantnými dôkazmi. Preto neuniesol bremeno dôkazu a súd túto spornú skutkovú otázku vyhodnotil ako nepreukázanú. Súd navyše uvádza, že v predložených VOP absentoval podpis žalobcu a žalovaného, chýbal v nich dátum vyhotovenia (tzn. nebolo preukázané z ktorého obdobia sú vyhotovené). Pričom zo znenia VOP – z bodu 19.7 vyplýva, že tieto VOP mali byť platné a účinné dňom ich podpisu a podpisu Zmluvy zhotoviteľom a v zmysle bodu 1.2 VOP mali byť neoddeliteľnou súčasťou objednávky alebo zmluvy. Keďže nebolo preukázané splnenie zákonných požiadaviek pre aplikovanie VOP na uzatvorené zmluvy o dielo, súd na VOP neprihliadal a otázky, ktoré neboli upravené v zmluve sa posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
18. Následne na záver súdu vykonaný v predchádzajúcom bode, súd ako nedôvodný posudzuje aj argument týkajúci sa jednostranného predĺženia splatnosti faktúr v zmysle bodu 7.5 VOP. Ak sa totižto VOP nevzťahujú na ústne zmluvy o dielo, ani tento bod nemá vplyv na nárok, ktorý bol uplatnený v tomto konaní. Navyše, keď zo strany žalobcu bol predložený dôkaz o tom, že generálny dodávateľ stavby nemá voči žalovanému z daného obdobia, týkajúce sa vykonaného diela žiadne splatné záväzky.
19. Na základe uvedeného, súd vyhodnotil žalobcov nárok ako dôvodný a priznal mu nárok na zaplatenie ceny diela s príslušenstvom. Medzi stranami neboli dohodnuté úroky z omeškania. Preto súd priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1, 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe H. I. J. platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov. V čase omeškania so splatením pohľadávky bola úroková sadzba H. I. J. vo výške 0,00%. Preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 28 160,78 Eur od 11.6.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 9 796,16 Eur od 11.6.2022 do zaplatenia. Súd žalobcovi priznal aj nárok na paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
20. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd po posúdení veci dospel k záveru, že žalovaný si záväzok zo zmlúv o dielo nesplnil riadne a včas, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 37.956,94 Eur, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 28 160,78 Eur od 11.6.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 9 796,16 Eur od 11.6.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (výrok I. tohto rozsudku)
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko súd návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu, žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (výrok II. tohto rozsudku)
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.