Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-987-2024.pdf
PDF · 83.83 KB
Case nature
Subarea
41Ek/987/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., C., D. X, XXX XX E. - F., IČO: XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXXX, pr. zast.: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., IČO: 35855673, G. XX, XXX XX E. proti povinnému: B. E., H. XXXX/XX, XXX XX I. E., IČO: XXXXXXXX, nar. XX.XX.XXXX o vymoženie 367,09 EUR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavol Crkoň, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 7713, 911 01 Trenčín, IČO: 11 935 391, pod č. k. 311EX 211/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta. II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 30.04.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 367,09 Eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu – Rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 14Up/1218/2021 zo dňa 11.08.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2021 a vykonateľnosť dňa 03.09.2021 (ďalej aj ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 24.05.2024 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: : JUDr. Pavol Crkoň, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 7713, 911 01 Trenčín, IČO: 11 935 391. 3. Súdny exekútor dňa 22.07.2024 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinnému bolo dňa 19.06.2024 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný doručil poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie dňa 1.07.2024. 4. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že návrh exekúcie č. 311EX 211/24 zo dňa 14.06.2024 na vymoženie pohľadávky 367,09 Eur je neoprávnený. Povinný tvrdil vyskytnutie skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekúcie a preto navrhuje zastavenie exekučného konania. 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie poukázal na skutkové okolnosti prípadu cit:“ Orange Slovensko, a. s. postupuje pri vymáhaní pohľadávok voči zákazníkom, ktorí si neplnia svoje zmluvné povinnosti v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a svoje nároky si uplatňuje v občianskom súdnom konaní. Konanie na súde prebehlo aj v prípade povinného a práve v tomto konaní mal povinný možnosť vzniesť námietky a tieto preukázať na súde. Rozhodnutie súdu je právoplatné a vykonateľné a nemáme dôvod ho spochybňovať. Vzhľadom na uvedené, oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a trvá na úhrada pohľadávky aj s príslušenstvom v celom rozsahu.“
6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa 22.07.2024, k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril cit: „návrh povinného nepovažujem za dôvodný. Povinný vo svojom návrhu nepoukazuje na žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k Exekučného poriadku. Povinný existenciu vymáhanej
pohľadávky nenamieta, vo svojom podaní dokonca vyjadril ochotu dlh splácať neskôr. Je úlohou exekútora zisťovať majetkové pomery povinného a vykonávať potrebné úkony na zaistenie majetku postihnuteľného exekúciou. Prípadné zastavenie exekúcie je možné aj zo strany exekútora, ak sú splnené podmienky v zmysle ust. § 61n Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.“
7. Podľa § 61k odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Súd uvádza, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 19.06.2024. Súdnemu exekútorovi bol dňa 01.07.2024 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 27.06.2024. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 13. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky, ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd v exekučnom konaní je v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a
formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 14. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia alebo existenciu predpokladov v zmysle § 61k ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 15. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, čo v konečnom dôsledku povinný ani nenamietal, resp vo svojom podaní vyjadril ochotu splácať svoj dlh po skončení výkonu trestu. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 14Up/1218/2021 zo dňa 11.08.2021 nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2021 a vykonateľnosť dňa 03.09.2021. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo preto vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1,2 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. 16. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za nedôvodný, pričom poukazuje na nasledovné: Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, taktiež uvádzal svoju nemajetnosť (teda nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok), nie je poberateľom sociálnych dávok, ako aj oslobodenie od vyživovacej povinnosti. Súd v exekučnom konaní tieto povinným namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Súd uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinný tak vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda v konaní, počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule, prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali
skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia alebo existuje dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku. 17. V súvislosti s vyššie uvedeným súd preto konštatuje, že tvrdenia povinného nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní, t. j. v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, ani o skutočnosti v zmysle § 61k odsek 1 písm. e) Exekučného poriadku, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, kedy povinným namietaná skutočnosť mala byť namietaná už v základnom konaní, pričom zároveň táto skutočnosť nie je dôvodom, pre ktorú by mal súd prebiehajúcu exekúciu zastaviť, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný. 18. Na základe preskúmania namietaných skutočností, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, príloh, návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného preto súd dospel k záveru, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal relevantnými dôkazmi. Samotné tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej úpravy, a preto súd predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol (I. výrok). 19. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.