Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/56/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkýň v 1. rade: A. B. C. D. E. F. G. H. I. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom A., D. X, v 2. rade: J. C. K. D. E. L. M. G. H. I. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom A. N. O. XXXX, korešpondenčná adresa: A., P. XX/X a v 3. rade: A. P. C. Q. R. S. G. H. I. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom A., T. XX, všetky zastúpené advokátkou: JUDr. Ľubica Sopková, Malacky, Pribinova 3 proti žalovaným v I. rade: A. P. U. D. Q. V. G. H. I. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Marta Vícenová, Malacky, Záhorácka 15B a v II. rade: W. S. G. V. U. L. X. D. U. , narodený dňa X.X.XXXX, zomrel dňa X.X.XXXX, naposledy bytom A., H. XX, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, na odvolanie žalovaných v I. a II. rade proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 26. októbra 2021, č. k. -397, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

II. Žalobkyniam v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva medzi žalovaným v II. rade ako darcom na jednej strane a žalovanou v I. rade ako obdarovanou na strane druhej zo dňa 30.6.2016, ktorá bola vložená do katastra nehnuteľností a zapísaná Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, pod V-3576/2016, je neplatná. Zároveň priznal žalobkyniam v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v I. rade v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Žalobkyniam v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v II. rade nepriznal.

2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami (ďalej len „“) a , , , a , dôvodiac tým, že v danom prípade všetky žalobkyne osvedčili, že na požadovanom určení majú naliehavý právny záujem, pretože v rámci svojho postavenia ako dcéry žalovaného v II. rade nemajú iný právny prostriedok na to, aby zabránili prevodu majetku z ich otca na tretie osoby. Žalovanému v II. rade psychický stav neumožňoval ku dňu 30.6.2016 uzavrieť predmetnú darovaciu zmluvu slobodne a vážne, z dôvodu ktorého je tento právny úkon absolútne neplatný.

3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalovaní z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietli, že žalobkyne nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, odstraňovanie dedičskej neistoty v mase majetku nemôže byť naliehavým právnym záujmom. Rozhodnutím súdu sa právne postavenie všetkých žalobkýň nezmení a žalovaný v II. rade nemôže byť do budúcnosti absolútne obmedzený v nakladaní so svojim majetkom. Súdu prvej inštancie tiež vytkli, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Napriek viacerým (aj protichodným) znaleckým posudkom sa priklonil k záverom posudku A. Y. a tento vyhodnotil ako komplexnejší, správnejší a objektívnejší, avšak súd podľa nich nie je spôsobilý vykonať hodnotenie týchto záverov a preto bolo jeho povinnosťou nariadiť požadované kontrolné znalecké dokazovanie. Podstatným je spôsob života, ktorý žalovaný v II. rade viedol, motorové vozidlo riadil ešte v priebehu súdneho konania, bežne fungoval bez opatery a žil so žalovanou v I. rade v usporiadaných pomeroch. Tvrdenia všetkých žalobkýň považujú za osočovanie (najmä žalovanej v I. rade) bez racionálneho základu. Dôvodmi odcudzovania žalovaného v II. rade od svojich dcér vidia výlučne v správaní žalobkýň. Súd prvej inštancie nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázanú nespôsobilosť žalovaného v II. rade vykonať napadnutý úkon a neprimeraným spôsobom zasiahol do jeho osobných práv a slobôd na úkor záujmu tretích osôb. Odvolaciemu súdu navrhli, aby žalobu zamietol a priznal im trovy konania v rozsahu prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyne v 1. až 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za zákonný a vecne správny. Dôvodili, že už zo samotného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu. Predmetnou darovacou zmluvou sa ich otec zbavil celého svojho majetku, pričom neexistujú také skutočnosti, ktoré by zakladali u nich niektorý zo zákonných dôvodov vydedenia. Nastal teda taký stav vlastníckych práv, že žalovaná v I. rade je vlastníkom všetkého (takmer) majetku žalovaného v II. rade, čím sa vlastne žalovaný v II. rade stal absolútne závislým len a len na žalovanej v I. rade, ktorá dokonca disponuje aj celým dôchodkom žalovaného v II. rade. Žalovaný v II. rade sa tak dostal do tak nevýhodného postavenia, že v prípade potreby nemá žiadnu možnosť, žiaden taký majetok, aby si zabezpečil potrebnú opateru. V prejednávanej veci je objektívne daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy, a to už i z existenciálnych dôvodov samotného žalovaného v II. rade. Spochybnili riadnu starostlivosť žalovanej v I. rade o ich otca, ktorá mu bráni v stretávaní sa s nimi, vedome má zanedbávať návštevy lekárov žalovaného v II. rade. Súd prvej inštancie podľa ich názoru vykonal riadne a dostatočné dokazovanie, ktoré bolo potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolaciemu súdu navrhli, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne a právne správny a priznal im náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

5. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.5.2022 zobral žalovaný v II. rade odvolanie proti napadnutému rozsudku späť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaná v I. rade ako obdarovaná a zároveň povinná z vecného bremena mu dlhodobo neumožňuje užívanie darovaných nehnuteľností a rovnako tak mu dlhodobo neposkytuje celkovú doživotnú opateru a starostlivosť, a to i napriek jeho opakovaným písomným výzvam. Aktuálne mu bývanie, opateru a starostlivosť pri jeho nepriaznivom zdravotnom stave, kedy je odkázaný na pomoc druhých ľudí, poskytujú a v celom rozsahu riadne zabezpečujú jeho tri dcéry – žalobkyne v 1. až 3. rade.

6. Podaním zo dňa 6.9.2022 žalobkyne v 1. až 3. rade súdu oznámili, že žalovaný v II. rade dňa X.X.XXXX zomrel.

7. Odvolací súd preskúmal vec (, ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v I. a II. rade v dôsledku podaného späťvzatia odvolania nie je možné podrobiť odvolaciemu prieskumu a odvolacie konanie je potrebné zastaviť ( ).

8. Podľa na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

9. Podľa nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

10. Podľa , ak si procesné úkony iné ako uvedené v odseku 2 odporujú, posúdi ich súd so zreteľom na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov.

11. Podľa , ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa 369 ods. 1 dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

13. Podľa , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

14. Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

15. K procesnému spoločenstvu dochádza už okamihom podania žaloby, v prípade, ak je v nej uvedených viacero žalobcov alebo žalovaných. Môže k nemu dôjsť so súhlasom súdu aj v priebehu konania, ak žalobca rozšíri okruh žalovaných alebo do konania na strane žalobcu vstúpi ďalší žalobca ( ) alebo v dôsledku sukcesie, ak na miesto žalobcu alebo žalovaného vstúpia tí, na ktorých práva a povinnosti, o ktorých sa koná, boli prevedené ( ), alebo v dôsledku straty procesnej subjektivity vstúpia na miesto pôvodnej strany jej právni nástupcovia (, ). Procesné spoločenstvo môže vzniknúť aj spojením viacerých konaní, ktoré začali pred súdom a týkajú sa tých istých strán ( ). Zmyslom inštitútu spoločenstva je zhospodárniť konanie a niekedy tiež zabrániť nebezpečenstvu dvoch alebo viacerých rozhodnutí, ktoré by si navzájom odporovali (HANDL, V., RUBEŠ, J. a kol. Občanský soudní řád. Komentář. Praha: Panorama, 1985, s. 404).

16. Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Aj v prípade, že konanie skončí nemeritórne, výsledok konania musí byť voči všetkým spoločníkom rovnaký. Procesný úkon jedného z nich platí aj pre ostatných, preto zákon výslovne vyžaduje, aby na zmenu žaloby, späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru bol daný súhlas všetkých spoločníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. Pokiaľ konsenzus všetkých spoločníkov chýba, procesný úkon nie je účinný, a preto súd naň neprihliadne. Iné procesné úkony zaväzujú aj ostatných spoločníkov, s výnimkou tých, ktoré si odporujú. To znamená, že iný spoločník výslovne nesúhlasí s takýmto procesným úkonom (napr. nesúhlasí s navrhnutým dôkazom), rozporuje ho, resp. uskutoční iný procesný úkon, ktorý je v rozpore s úkonom druhého spoločníka (napr. jeden spoločník žiada prerušiť konanie a druhý žiada v konaní pokračovať) súd posúdi tieto úkony so zreteľom na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov ( ). Pokiaľ ide o odvolacie konanie platí, že podaním odvolania jedným zo spoločníkov nastáva suspenzívny účinok vo vzťahu k ostatným spoločníkom. To znamená, že voči žiadnemu zo spoločníkov odvolaním napadnuté rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť. To platí aj v prípade, ak ďalší spoločník odvolania nepodá alebo sa k odvolaniu nepripojí, teda ho nerozporuje. Otáznik vyvoláva situácia, ak sa iný spoločník odvolania vzdá alebo podané odvolania zoberie späť. V tomto prípade ide o rozpor v procesných úkonoch spoločníkov. Súčasná právna úprava obsahuje ustanovenie, podľa ktorého pri odporujúcich si úkonoch spoločníkov, ich posúdi súd podľa kritérií uvedených v (CSACH, K. (ed.) Pluralita účastníkov právnych vzťahov v hmotnom a procesnom práve. Pezinok: Justičná akadémia Slovenskej republiky, 2019, s. 76-77).

17. Nerozlučným spoločenstvom je potrebné chápať situácie, kedy sa z povahy veci účinok rozsudku vzťahuje na všetkých spoločníkov zhodne. Tí sa preto nemôžu od seba procesne odlúčiť, ani nemôžu postupovať v konaní každý inak. Preto sa úkony jedného spoločníka vzťahujú i na ostatných nerozlučných spoločníkov a zaväzujú ich. (Najvyšší súd Českej republiky, sp. zn. ).

18. Späťvzatie odvolania je procesný úkon odvolateľa (strany v konaní, ktorá podala odvolanie), obsahom ktorého je jednoznačný, pochybnosti nevyvolávajúci prejav odvolateľa, že rezignuje na svoj pôvodný zámer (aby o odvolaní vecne rozhodol súd druhej inštancie) a už netrvá na vecnom prejednaní jeho odvolania a merito´rnom rozhodnutí zo strany odvolacieho súdu. Z ustanovenia vyplýva, že ak odvolateľ vezme odvolanie späť, odvolací súd nemá inú možnosť, než odvolacie konanie zastaviť. Spa¨tˇvzatie odvolania je z tohto hľadiska definitívne. Späťvzatím odvolania sa stráca spôsobilý podklad pre odvolacie konanie.

19. Odvolací súd v prvom rade posúdil charakter spoločenstva na strane žalovaných a dospel k záveru, že v prejednávanej veci na strane žalovaných vystupujú dvaja žalovaní, ktorých spája nerozlučné procesné spoločenstvo, čo v zmysle uvedených skutočností znamená, že úkony jedného spoločníka sa vzťahujú aj na ďalších nerozlučných spoločníkov a zaväzujú ich. Predmetom konania je určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou žalovaný v II. rade ako darca previedol na žalovanú v I. rade ako obdarovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území A. a Z. N. J.. Súčasťou darovacej zmluvy bola aj dohoda zmluvných strán o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve žalovaného v II. rade v bezodplatnom doživotnom bývaní a užívaní nehnuteľností s tým, že žalovaná v I. rade sa ako povinná z vecného bremena zaviazala tieto práva znášať a zabezpečiť žalovanému v II. rade celkovú doživotnú opateru a starostlivosť.

20. Žalovaní v I. a II. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podali odvolanie proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré však neskôr žalovaný v II. rade zobral späť dôvodiac, že žalovaná v I. rade ako obdarovaná a zároveň povinná z vecného bremena mu dlhodobo neumožňuje užívanie darovaných nehnuteľností a rovnako tak mu dlhodobo neposkytuje celkovú doživotnú opateru a starostlivosť. V priebehu odvolacieho konania žalovaný v II. rade zomrel. Otázkou, ktorou sa odvolací súd primárne zaoberal bolo, či účinky späťvzatia odvolania sa vzťahujú aj na ďalšieho nerozlučného spoločníka, žalovanú v I. rade. Z ďalšieho postupu žalovanej v I. rade (po smrti žalovaného v II. rade) je možné usúdiť, že na podanom odvolaní trvá a teda absentuje konsenzus spoločníkov na strane žalovanej. V tomto prípade tak ide o rozpor v procesných úkonoch spoločníkov, kedy súd odporujúce si úkony spoločníkov posúdi podľa kritérií uvedených v , t. j. posúdi tieto úkony so zreteľom na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov. Odvolací súd zohľadňujúc tieto kritériá dospel k záveru, že dispozičný procesný úkon žalovaného v II. rade, t. j. späťvzatie odvolania zaväzuje aj žalovanú v I. rade, nakoľko povaha a okolnosti sporu podporujú správnosť tohto záveru. Bez rozhodnutia, či žalobkyne v 1. až 3. rade vo veci majú, či nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, odvolací súd za elementárny argument považuje skutočnosť, že v dôsledku úmrtia žalovaného v II. rade by sa všetky žalobkyne v prípade odvolacieho prieskumu veci stali zároveň žalovanými ako právne nástupníčky strany sporu, ktorá počas konania zomrela ( ). Je tak v súlade s požiadavkou rozumného usporiadania vzťahov posúdiť späťvzatie odvolania žalovaným v II. rade ako zaväzujúce aj pre žalovanú v I. rade a v dôsledku účinne podaného späťvzatia odvolania nerozlučnými odvolateľmi konanie zastaviť.

21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l a . Žalobkyniam v 1. až 3. rade, ktorým by patril plný úspech, keďže zastavenie odvolacieho konania zavinila strana žalovaná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s ohľadom na povahu a okolnosti sporu je tak uvedené najmä v bode 20. tohto odôvodnenia, ktoré považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).