Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-242-2013.pdf
PDF · 78.11 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/242/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Ul. 9. mája 1, Banská Bystrica, proti povinnému: A. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, Y.. M. XX, T., o vymoženie sumy 16,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 9Er/135/2007-9 zo dňa 05.03.2012, v časti výroku o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 9Er/135/2007-9 zo dňa 05.03.2012 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke Mgr. Bronislave Pračkovej, Exekútorský úrad so sídlom v Žiari nad Hronom, Ul. Janského 4, trovy exekučného konania vo výške 52,39 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 7 ods. 1, Občianskeho zákonníka, § 19, § 20, § 103 ods. 1, § 104 ods. 1, § 107 ods. 1, 4, § 2 ods. 1 písm. a) bod 1, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Súd prvého stupňa uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 06.03.2007, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste. Dňa 10.04.2007 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 01.06.2010 bol na súd doručený podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel dňa 03.07.2008 spolu s vyúčtovaním trov exekúcie. Súd zistil, že povinný nezanechal žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok s poukazom na uznesenie o dedičstve č. 223D/1524/2008, nachádzajúce sa v súdnom spise. S poukazom na ust. § 107 ods. 4 OSP, podľa ktorého, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví, mal za to, že exekúciu nie je možné viesť voči nejestvujúcemu subjektu a z toho dôvodu vyhlásil súd exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keď na ich náhradu zaviazal oprávneného, podľa princípu zavinenia. Z obsahu spisu mal preukázané, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na neexistujúcu fyzickú osobu. Súd zaviazal oprávneného k úhrade trov exekúcie vo výške 52,39 eura s DPH.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v časti trov exekučného konania oprávnený v zákonom stanovenej lehote z dôvodu, že nemá prehľad o tom, kedy boli vykonané úkony vyúčtované podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, ani kedy boli vykonávané úkony, ktoré boli vyúčtované
paušálnou sumou. Ak boli hodiny a úkony vyúčtované po smrti povinného (03.07.2008), tieto by nemali byť súdnej exekútorke priznané, pretože už nemajú priamu súvislosť s výkonom exekúcie. Zdôraznil, že je potrebné, aby súd preskúmal, či sú splnené všetky zákonné podmienky na to, aby trovy exekúcie platil oprávnený. Smrť povinného je skutočnosťou, ktorú oprávnený nezavinil. Namietal, že tvrdenie exekučného súdu, že z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na neexistujúcu fyzickú osobu, nie je pravdivý, pretože v čase spracovania návrhu na vykonanie exekúcie 27.02.2007, povinný ešte žil. Preto navrhol, aby zákonný sudca Okresného súdu Nitra, resp. Krajský súd v Nitre uvedené uznesenie v časti výroku o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil na nové konanie.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 06.03.2007, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste - č. k. PB-AA-2265306-2005, ktorý vydalo Krajské riaditeľstvo PZ - BB dňa 29.04.2005 a ktorý sa stal právoplatným dňa 29.04.2005 a vykonateľným dňa 14.05.2005.
Podľa § 212 ods. 2 písm. b) OSP, súd nie je viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je síce vo výroku vecne správne; súd prvého stupňa prebiehajúcu exekúciu správne zastavil ako aj správne zaviazal oprávneného na náhradu trov exekučného konania. Napriek tomu, že súd exekučné konanie správne zastavil, urobil tak podľa nesprávneho ustanovenia zákona, keď na daný prípad aplikoval ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a vo veci náhrady trov nesprávne aplikoval § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolaciemu súdu nie je jasné, prečo súd prvého stupňa v odôvodnení uvádza v prvom rade ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a následne v závere sa odvoláva na ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) cit. zákona, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 cit. zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2, veta prvá cit. zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 OSP pre jeho nemajetnosť, exekučný súd mal konanie zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP a pri náhrade trov konania mal vychádzať z § 203 ods. 2
veta prvá Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný, a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g) EP pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 M Cdo 8/2011, kde v odôvodnení konštatuje, že „dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví (§ 175h ods. 1 OSP); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h OSP. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva“. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť.
Rovnako odvolací súd zaznamenal omyl súdu prvého stupňa pri aplikácii práva, keď tento aplikoval popri ust. § 107 ods. 1 (ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať) aj ust. § 107 ods. 4 OSP (ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví). Zo súdneho spisu vyplýva, že povinný je fyzickou osobu, a preto bolo potrebné aplikovať iba § 107 ods. 1.
Rovnako odôvodnenie v závere uznesenia súdu prvého stupňa je rozporuplné. Súd uvádza, že zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy, pretože zo súdneho spisu vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na neexistujúcu fyzickú osobu. Toto tvrdenie súdu prvého stupňa nie je pravdivé, pretože zo súdneho spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie je zo dňa 27.02.2007 (č. l. 2) a z uznesenia o dedičstve (č. l. 25) je zrejmé, že povinný zomrel dňa 03.07.2008.
V ďalšom chce odvolací súd poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa síce správne na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, avšak ich výšku zjavne určil bez preskúmania ich opodstatnenosti, účelnosti, či nevyhnutnosti ich vykonania, nakoľko z predloženého spisu nevyplýva, že by mal súd prvého stupňa k dispozícii predmetný exekútorský spis. Bez náležitého preskúmania exekútorského spisu súd prvého stupňa nemohol zistiť aké úkony boli skutočne vykonané, taktiež nebolo možné posúdiť ich náročnosť a čas, ktorý bol nevyhnutný na ich vykonanie a navyše nebolo možné zistiť výšku skutočne vynaložených hotových výdavkov.
Súdny exekútor totiž pri vykonávaní exekúcie postupuje podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a týmto spôsobom zabezpečuje vykonateľnosť práva. Výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci a úkony súdneho exekútora sa považujú za úkony vykonané na základe poverenia súdu. Ustanovenia Exekučného poriadku ako aj vyhlášky garantujú súdnemu exekútorovi za túto činnosť právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Na podklade vyššie uvedených skutočností by preto nemala nastať situácia, ktorá by viedla k tomu, že súdnemu exekútorovi, ktorý vykonal exekučnú činnosť, súd nepriznal náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Náklady súdneho exekútora musia byť uhradené, preto musí byť zabezpečená odmena za jeho činnosť. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša v prvom rade povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby trovy exekúcie nahradil (§ 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Predmetné ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je však určitá forma procesného zavinenia oprávneného, resp. nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).
Na základe vyššie uvedeného, súd prvého stupňa bude po vrátení veci odvolacím súdom postupovať tak, že vyzve súdnu exekútorku Mgr. Bronislavu Pračkovú na predloženie predmetného exekučného spisu sp. zn. EX 225/07, z ktorého následne posúdi, či vykonané úkony vyúčtované v predloženej špecifikácii trov exekúcie zo dňa 25.05.2010 boli účelne vynaložené a opodstatnené, či ich vykonanie bolo nevyhnuté.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.