Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/329/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B. C. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: D. E. B. nar. X.X.XXXX bývajúcej v F. G. C. H. I. XXXX/XXX zastúpenej JUDr. Zuzanou Semanovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Garbiarskej ulici č. 5 a J. K. C. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v A. I. XX zastúpeného JUDr. Ingrid Repkovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Ružovej ulici č. 33 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -376 zo 6.6.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II č.k. -470 z 22.9.2022 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku III. o určení výživného a súvisiacom výroku IV. o dlžnom výživnom.

II. U k l a d á obom rodičom a maloletému dieťaťu A. B. C. povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu šiestich mesiacov.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Z v e r u j e mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. A. B. sumou 290 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 14.9.2021 opakovane do budúcna.

IV. Dlžné výživné voči mal. A. B. za obdobie od 14.9.2021 do 31.5.2022 vo výške 1 014,37 eur z a v ä z u j e otca uhradiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. S c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave styku v znení:

„Otec je oprávnený stretávať sa v mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 15.00 hod. kedy vyzdvihne dieťa v školskom zariadení, no nedele do 17.30 hod. kedy dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 15.00

hod. kedy vyzdvihne dieťa v školskom zariadení do 17.30 hod. kedy dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska, počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou A. B. v každom roku od 30.6. od 18.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 08.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou A. B. v nepárnom kalendárnom roku od posledného školského dňa pred začatím jarných prázdnin od 18.00 hod. do nedele do 17.30 hod., počas vianočných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou A. B. v nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 25.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 17.30. hod.

Otec dieťa v stanovenom čase vyzdvihne od matky a matke po ukončení styku odovzdá v mieste jej bydliska rovnako ako pri realizácii styku počas školského roka pokiaľ sa dieťa nebude nachádzať v školskom zariadení.

Matka sa zaväzuje dieťa na styk s otcom pripraviť, v stanovenom čase otcovi v mieste svojho bydliska odovzdať a od otca prevziať.“

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd Košice II opravným uznesením opravil výrok I. Okresného súdu Košice II č.k. -376 zo dňa 6.6.2022 v dátume narodenia maloletej, kde správne má byť uvedené: „narodená XX.XX.XXXX“

3. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o určení výživného (III.) a súvisiacemu výroku o dlžnom výživnom (IV.) podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodu podľa , a a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch III. a IV. tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej A. B. 150 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 14.9.2021 opakovane do budúcna. Dlžné výživné voči maloletej A. B. za obdobie od 14.9.2021 do 31.5.2022 nepriznáva. Zároveň navrhol, aby žiaden z účastníkov nemal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že uložená vyživovacia povinnosť nezodpovedá reálnym potrebám maloletej A., je nedôvodne vysoká a neprimeraná. V rámci súdneho konania navrhol uzatvoriť dohodu ohľadom výšky výživného v sume 180 Eur. Po dôkladnom oboznámení sa s príjmami a výdavkami matky a odôvodnenými potrebami maloletej, považuje pôvodne uvedenú výšku 150 Eur za adekvátnu vzhľadom na potreby maloletej a jeho finančným možnostiam, a to napriek tomu, že matka požadovala výživné 500 Eur a jej právna zástupkyňa v záverečnej veci žiadala určiť výživné 300 Eur mesačne. Navrhovaný rozsah pokladal za adekvátny a zároveň mal za to, že vzhľadom na výrazný rozdiel vo výške jeho príjmu k príjmu matky, by takáto suma mohla vyrovnať narastajúcu životnú úroveň maloletej aj napriek osobnej starostlivosti matky. Súd pri zisťovaní a vypočítaní priemerného príjmu za predchádzajúce mesiace oboch rodičov tieto posudzoval rôzne, čím vypočítal odlišný priemer. Súd zohľadňoval rôzne časové obdobia nasledovne: u matky obdobie 01-09/2021, t.j. deväť mesiacov s priemerom čistej mzdy a následne iba uviedol ďalšie príjmy za obdobie od 10/2021 do 4/2022, uvedené v bode 34 odôvodnenia rozsudku. U otca obdobie od 10/2020 až 9/2021, t.j. za dvanásť mesiacov s priemerom čistého príjmu a následne uviedol iba príjmy za ďalšie obdobie 10, 11, 12/2021 uvedené v bode 30. odôvodnenia rozsudku. Uvedené vytvára úplne skreslený a nepravdivý výpočet skutočného priemerného čistého príjmu z dlhodobého pravidelného príjmu u oboch. Mal za to, že takýmto spôsobom súd matku zvýhodnil nižším príjmom a u neho, započítaním navyše tých mesiacov, kedy mal najvyššiu výplatu, ho tak znevýhodnil „vyšším príjmom“. Ako príklad znevýhodnenia uviedol, že zo mzdových listov rodičov, príjem za príspevok na rekreáciu zamestnanca je započítaný v čistom príjme, ale v čistej mzde nie je započítaný. S poukazom na uvedený výpočet je zrejmé, že pri takomto výpočte priemeru je súdom za rok 2021 u neho započítaný do príjmu aj príspevok na rekreáciu vo výške 143 Eur a u matky nie je započítaný do príjmu jej príspevok na rekreáciu vo výške 138,60 Eur. Za rok 2022 súd v bode 32. a 34. odôvodnenia rozsudku uviedol vymeriavací základ, čo nezodpovedá priemernému príjmu, ktorý dosiahol ten ktorý rodič za dané obdobie v roku 2022. Z uvedeného dôvodu a väčšej prehľadnosti predložil v tabuľke č. 1 prehľad čistej mesačnej mzdy od všetkých zamestnávateľov za obdobie od januára do decembra 2021. V tabuľke č. 1 je priemerná mesačná čistá mzda rodičov od zamestnávateľov: matka Agel Šaca celkovo 15.368,18 Eur ročne, t.j. 1.280,68 Eur mesačne. U neho zamestnávateľ Mesto Košice a Obec Vyšná Myšľa celkom 16.429,65 Eur ročne t.j. 1.369,14 Eur mesačne. Pri výpočte opomenul súd skutočnosť, že matka podávala za rok 2021 daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby, podľa ktorého od všetkých zamestnávateľov dosiahol úhrn príjmov vo výške 22.153,14 Eur. V tabuľke č. 1 nie

je uvedený a započítaný príjem matky na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru od zamestnávateľa Základná škola L., ktorý predstavoval úhrn príjmov 1.586,48 Eur za rok 2020/2021. Zároveň poukázal na skutočnosť, že matka vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.3.2022 sama poukázala aj na iné jednorazové príjmy od štátu vo výške 350 Eur, ktoré jednoznačne zvyšujú jej príjem a súd im dostatočne nevenoval svoju pozornosť. K samotnému určovaniu výšky priemerného mesačného príjmu uviedol, že tento sa určuje z priemeru za posledných dvanásť mesiacov a odvodov Sociálnej poisťovni. Rovnako aj z hľadiska daní voči štátu pre ročné zúčtovanie sa berie časové obdobie od 1.1. do 31.12., nakoľko v odôvodnení rozhodnutia sa uvádza daňové priznanie matky. Poprel tvrdenia matky prezentované v súdnom konaní, ako aj vo vyjadrení zo dňa 3.6.2022, že v jej zamestnaní sa výrazne znížili príjmy. Jej základný pracovný týždenný úväzok je 37,5 hodiny, pričom má možnosť privyrábať si formou nadčasov, matkou nazývané ako služby, pričom matka má niekedy vyššie mesačné príjmy, ako on a nejedná sa o trinásty a štrnásty plat. Na rozdiel od neho vo svojom zamestnaní nemá možnosti nadčasov, resp. iného spôsobu privyrobenia si peňazí a zvýšenia príjmu. Súd nesprávne pribral k výpočtu naviac mesiac roku 2022, aby tak konštatoval jeho vyšší príjem. Predložil potvrdenie z obce Vyšná Myšľa, podľa ktorého je jeho čistá priemerná mesačná mzda za obdobie 7/2021 do 6/2022 vo výške 52,84 Eur, čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 7/2021 do 6/2022 vo výške 53,07 Eur. V ďalšom uviedol, že bol zvolený za poslanca na štyri roky a odmeny vo výške 100 Eur za rok v hrubom sa vzdal aj z toho dôvodu, že zamestnávateľ – Mesto Košice, odmieta urobiť ročné zúčtovanie príjmov od ďalšieho zamestnávateľa. Dovolil si upriamiť pozornosť súdu na skutočné príjmy matky, medzi ktoré patria prídavky na dieťa vo výške 25,50 Eur, daňový bonus 40 Eur a príjem z prenájmu nehnuteľnosti v sume 550 Eur. V ďalšom mal za to, že súd pri určovaní výšky výživného neprihliadal na všetky príjmy matky a nezohľadnil skutočné všetky príjmy oboch rodičov pri určení výšky výživného. V tabuľke č. 2 rozpísal prehľad celkových mesačných príjmov oboch rodičov, jeho celkový mesačný príjem 1.369, 14 Eur a príjem matky 2.046,18 Eur. Po započítaní výživného 290 Eur je príjem matky 2.186,18 Eur. Z tabuľky č. 2 takto vyplýva, že priemerný mesačný príjem matky spolu s ostatnými príjmami je vo výške 2.040 Eur a jeho príjem vo výške 1.369,14 Eur, čo je vo výraznom nepomere k príjmu matky. Vo vzťahu k výdavkom na voľnočasové aktivity maloletého dieťaťa vo vzťahu ku gymnastike uviedol, že voľnočasovú aktivitu krúžku gymnastiky prezentovala matka s mesačným výdavkom 60 Eur, preto nepovažuje za odôvodnený náklad, keďže tento krúžok už nenavštevuje a do tabuľky ju nezahrnul. Súd taktiež neobjektívne posúdil návštevnosť maloletej krúžku trampolíny 4x týždenne, t.j. 80 Eur mesačne. Je nejasné, prečo súd započítal za trampolínu 80 Eur, keď matka tvrdila, že dcéra cvičí na trampolínach iba 2x týždenne, t.j. 40 Eur. V ďalšom ročné členské za návštevu voľnočasového krúžku Atletika Košice je vo výške 180 Eur, t.j. 18 Eur na mesiac. V rámci krúžku atletiky v tejto súvislosti poukázal na výdavky prezentované matkou vo výške 4 x 50 Eur ako sezónne výdavky na oblečenie na tréningy, ktoré sa nezakladajú na pravde a ani nezohľadňujú skutočne vynaložené výdavky na oblečenie. Oblečenie – dresy pre deti na krúžok sú zahrnuté v členskom poplatku na rok. Tréner na krúžku trampolíny si nevyžaduje žiadne špeciálne oblečenie pre deti. Matkou prezentované výdavky na sezónne oblečenie vo výške 200 Eur tak považuje za nepravdivo nadhodnotené. Výdavky uvedené súdom sa nezhodujú s reálnou výškou výdavkov so záujmovej činnosti a matka sa snažila umelo navýšiť tieto výdavky na voľnočasové aktivity. Súd nesprávne zhodnotil predložené listinné a ústne vyjadrenia a tým dospel k nesprávnemu záveru pri vyhodnotení potrieb dieťaťa. Nadväzujúc na výdavky prezentované matkou na sezónne oblečenie potrebné na tréningy, považoval zavádzajúce aj výdavky prezentované matku na letné tábory. S matkou bolo zaužívané, že letné tábory hradili rodičia na polovicu, avšak cez letné prázdniny v roku 2022 boli dohodnuté iba dva letné tábory a to Atletický kemp a Mladý záchranár. Tretí tábor (prímestský kreatívny tábor s remeslami) v sume 70 Eur nebol s matkou dohodnutý. Vo vzťahu k uhrádzaniu poplatkov na letné tábory uviedol, že kompenzáciu alikvotnej čiastky výdavkov na letné tábory je možné preplácať aj formou poskytnutia príspevku na rekreáciu zamestnancov, v zmysle ktorého je príspevok na rekreáciu vo výške 55% oprávnených výdavkov, maximálne však v sume 275 Eur za kalendárny rok. Poukázal na skutočnosť, že matka využíva uvedený príspevok na rekreáciu, čo je preukázateľné aj na základe mzdového listu matky za mesiac august 2021 vo výške 138,60 Eur. Zvýšené výdavky na aktivity počas prázdnin prepočítané na 1/10 boli 9,86 Eur. Výdavky, ktoré prezentovala matka ako vynaložené na starostlivosť o dieťa sa pohybovali v rozsahu 550-700 Eur na mesiac. Mal za to, že súd nesprávne vyhodnotil neprimeranosť výdavkov, pretože ani nepožadoval ich vysvetlenie, alebo zdokladovanie, nakoľko mesačné výdavky na jedno dieťa v uvedenej sume nepovažuje za bežné. Z predložených dokladov vyplývalo, že výdavky na stravu boli vo výške 200 Eur. Taktiež z nich vyplynulo, že sa jedná o spoločné náklady na stravu pre matku a dcéru. Zo spoločných dokladov za stravu je teda je zrejmé, že časť výdavkov, ktorá tvorí stravné pre dcéru predstavuje sumu 100 Eur na mesiac. Matkou predložené doklady na drogériu a hygienické potreby predstavujú sumu

40 Eur, podstatná časť však predstavuje výdavky pokrývajúce výdavky matky a v tomto smere bol toho názoru, že matkou prezentované výdavky na drogériu a hygienické potreby sú nadhodnotené. Vo vzťahu k nákupom v lekárni za vitamíny, lieky a podobne, tieto matka nezdokladovala. Zaužívanou praxou bolo zabezpečovať vitamíny a lieky rovnako, čím poukázal na reálne výdavky pre dieťa maximálne vo výške 240 Eur ročne (20 Eur mesačne). Výška výdavkov na oblečenie, ktoré matka uviedla zodpovedá objektívne skutočným potrebám na maloletú na rok a prepočítané ako výdavky na oblečenie vo výške 30 Eur na mesiac. Poukázal na skutočnosť, že maloletá nosí používané oblečenie po deťoch od matkiných kolegýň z práce, čo maloletá ohundre. Následne v tabuľke č. 5 zrekapituloval základné výdavky podľa dokladov a vyjadrení matky. Základné výdavky školská jedáleň, stravovanie 25 Eur, školský klub detí, družina 11 Eur, mobil 10 Eur, strava 100 Eur, drogéria 15 Eur, vitamíny, lieky, príslušenstvo 20 Eur, oblečenie, obuv 30 Eur, školské potreby 21 Eur spolu celkové základné výdavky 232 Eur mesačne. Súhrn výdavkov na maloletú s pripočítaním záujmovej činnosti, krúžkov a voľnočasových aktivít 60 Eur, zvýšené sezónne výdavky letné tábory a aktivity 10 Eur mesačne, spolu 302 Eur mesačne. Ak odpočítal od celkových výdavkov vo výške 302 Eur sumu výživného 150 Eur, ktorú platí, detské prídavky 25,50 Eur a daňový bonus 40 Eur, tak matke ostane na ťarchu uhradiť výdavky na dcéru 86,50 Eur. Záverom uviedol, že výška výživného vo výške 290 Eur je neprimerane vysoká. Opätovne tabuľkou č. 6 znázornil nereálne tvrdenia matky týkajúce sa jej výkladu výdavkov a príjmov a zastával názor, že výživné hradené jedným z rodičov môže slúžiť výlučne a len na úhradu nákladov na odôvodnené potreby a záujmy dieťaťa. Mal vážnu obavu, že výživné, ktoré bude musieť matke zaplatiť táto ich využije na úhradu svojich potrieb a dlhov, pretože počas spoločného života bola náchylná na požičiavanie si peňazí a zadlžovanie sa. Navrhované výživné v sume 150 Eur zodpovedá potrebám maloletej a zároveň je daný priestor aj pre neho, aby v čase ktorý trávi s maloletou mal finančné prostriedky na uhrádzanie jej potrieb. V prípade, že odvolací súd vyhovie jeho návrhu a zmení rozsudok a zaviaže ho prispievať na výživu maloletej 150 Eur mesačne, za rozhodné obdobie by bol povinný zaplatiť výživné v sume 1 350 Eur (9 mesiacov x 150 Eur). Reálne spolu s nákladmi zaplatil sumu 2 247,37 Eur, a preto mu nevzniká povinnosť zaplatiť žiadne dlžné výživné. V prílohe pripojil potvrdenie o príjme obcou Vyšná Myšľa, letný prímestsky tábor Mladý záchranár, potvrdenie o výške príjmu zamestnanca za obdobie 1-12/21, potvrdenie mesta Košice o nevyplácaní bonusu.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch III. a IV. potvrdil ako vecne správny, prípadne ich zmenil tak, že otca zaväzuje prispievať na výživu sumou 300 Eur mesačne a zaviaže ho k úhrade dlžného výživného za obdobie od 14.9.2021 do 31.6.2022. Podľa otca, pri jeho príjme vrátane príjmu ostatných členov jeho spoločnej domácnosti, je výživné na 10 ročnú slečnu 5 Eur, z toho 3,33 Eur na jedlo denne, postačujúce. Otec má iba 1 dieťa. Žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je aj jeho povinnosťou adekvátne zabezpečiť oprávnené potreby maloletého dieťaťa na jeho každodenný život, a nie akoby bolo zo sociálne slabej rodiny. Keď sa jedná o výživné otec prerátava každý jeden cent, čo znamená, že si jeho jediné dieťa asi nezaslúži život na úrovni na akú bolo zvyknuté a aký životný štandard si udržiava otec. Otec poukazuje ako štát dotuje dieťa, dáva návrhy na využitie rôznych poukazov a predvída štátom ešte neschválené príspevky vopred, koľko dá štát pre jeho mal. dieťa, len aby on nemusel platiť. Poukázala na to, že otec si môže dovoliť dovolenku pri mori, kde bol s priateľkou 8 dní, chodiť na rôzne výlety, kúpiť pozemok v Poľove, na ktorom stavia rodinný dom, investovať finančné prostriedky do svojho auta, aby ho vybavil cúvacou kamerou a monitorom a potom ho darovať dospelej dcére svojej priateľky, preto predpokladá, že má dostatok aj pre mal. A.. Otec si nezariadil čas tak, aby mohla s ním ísť k moru aj A., o výmene termínov v čase prázdnin vedel ešte v júni 2022. Zároveň poukázala na situácie, kedy otcovi vôbec nejde o strávený čas s maloletou, pretože niekoľkokrát jej povedal že „ber si A. k sebe!, môj otec mi je prednejší“ alebo keď mu je partnerka prednejšia. Nastali situácie kedy napriek tomu že, vedel že nebude doma po službe, doniesol maloletú k bráne a tam čakali hoci boli dohodnutí, že do rána bude u neho. Zbytočne vystavuje opakovane dieťa stresovej situácii. Otec od ich rozchodu v auguste 2017 neprejavil úprimný a skutočný záujem o maloletú. Nemá na ňu žiadny svoj čas. Vôbec mu nejde o čas strávený s ňou, ide mu len o to aby to bolo na papieri, aby sa mohol vyhrážať, a aby musel platiť čo najmenej. Zároveň na maloletú kričí a táto sa ho bojí. Uviedla, že čas strávený s maloletou je ešte menej ako tomu bolo doteraz, pretože otec odmieta byť s mal. v čase, keď slúži( 4x do mesiaca). Otec nebol schopný vytvoriť stabilné domáce prostredie, aby sa maloletá cítila u neho bezpečne. Vo vzťahu k príjmom uviedla, že všetky svoje príjmy súdu riadne a včas doložila tak, ako ju vyzval. Otec k návrhu a ani na pojednávaní svoje príjmy súdu nepredložil vôbec. Ďalšie mesačné príjmy z jej strany boli dopísane vo vyjadreniach až do apríla 2022, vždy pripravené na aktuálne súdne pojednávanie. Príjem za príspevok na rekreáciu na rok 2021 využila v auguste 2021 kedy išli s dcérkou do Demänovskej doliny cez zľavomat. Jednorazový príspevok 350 Eur od štátu za Covid

19 bol zahrnutý už v januárovej výplate 2022 a nie zvlášť. Tvrdenie otca že si privyrába v nemocnici je ridikulózne. Je vysokošpecializovaná ARO sestra, kde prirodzene aj sestry majú služby podľa rozpisu na daný mesiac. Služby sa neustále menia, termíny preto nie sú vždy fixné. Jedná sa však o 3- 4 slušby, max. 5 služieb mesačne. Aj tvrdenie otca, že si zámerne znížila služby nie je pravdivé. Vždy mala 3

- 4 služby mesačne. Keby nemala služby, tak by jej výplata predstavovala ledva 850Eur. V súkromnej spoločnosti Agel 13. a 14. platy nie sú, občas sú príplatky či odmeny v júny prípadne v novembri, ktoré sú zahrnuté vo výplate. Na Magistráte Mesta Košice, kde otec pracuje na oddelení kontroly, 13. aj 14. platy a aj odmeny majú. Otec okrem príjmu z Magistrátu Mesta Košice má príjem z obce Vyšná Myšľa. Vzdať sa poslaneckého platu v Lorinčíku, len aby nemusel robiť ročné zúčtovanie je infantilná výhovorka. Prídavky na dieťa vo výške 25,50 Eur mesačne, boli v jej vyjadreniach uvedené niekoľkokrát. Podporu štátu obdržala iba jednorazovo a to vo výške 74,50Eur, a nie každý mesiac. Daňový bonus 40 Eur, ktorý poberal otec celých 9 rokov a až na jej výzvu ho zrušil k 1.11.2021. Náklady na mal. dieťa sa zvyšujú nie iba s ohľadom na jej vek, ale tiež už aj na nepriaznivú ekonomickú situáciu a enormné zvyšovanie cien od mája 2022. K svojim príjmom opakovane uviedla, že tento pozostáva z mesačného príjmu cca 1 100 Eur, rodičovský príspevok 25,50 Eur, daňový bonus 40 Eur a príjem z prenajatého bytu je 64,69 Eur, spolu 1 229,79 Eur. Jej príjmy sa oproti roku 2021 v roku 2022 znížili. Naopak príjmy otca 1.367,14 Eur, 13. až 14. plat + 2734,28 Eur, odmeny, daňový bonus na dieťa do 31.10.2021 – 40Eur príjem z Vyšnej Myšle okolo 53,50 Eur, príjmy z predaja pozemkov, ktoré súdu nepriznal, 900 Eur príjem družky + daňové bonusy + prídavky na deti + výživné, prípadne príjmy z brigád. Takto spolu priemerný mesačný príjem otca musí byť prirodzene oveľa vyšší ako to priznáva, logicky by nemal z čoho ísť na dovolenku k moru, z čoho financovať nepotrebnú úpravu vozidla, kúpiť pozemok v Poľove na stavbu domu, stavba, hoci aj menšieho rodinného domu v Poľove, a pod. Výdavky uviedla 526 Eur podnájom, výdavky spojené s bytom na C. 485,51 Eur, internet 29,52 Eur, pôžička na auto 90 Eur, mobil 40 Eur, strava 250 Eur, hygiena a drogéria 70 Eur, pohonné hmoty 250 Eur, pôžička 103 Eur a ďalšie výdavky na voľnočasové aktivity. Čo sa týkalo oblečenia, žiaden klub nezabezpečuje oblečenie pre deti a otec má takto mylné informácie. Urážajú ju tvrdenia otca, že produkuje čo najviac nákladov. Doteraz všetko platila sama bez jeho pomoci, ale s pomocou svojich rodičov. Maloletú vozí dennodenne na všetky jej aktivity, pričom otec nemá záujem o žiadne aktivity s maloletou a tým pádom nemá ani prehľad o tom, ako maloletá žije. Je pre ňu prospešné byť v kolektíve, aby sa rozvíjala a naučila nové veci. Otca vždy informovala o táboroch a on s tým aj vždy súhlasil, aj s platením, ale len sľuboval a neplatil. Maloletú nikdy nenútila na žiadne krúžky či športové aktivity, ani na žiadne tábory, ale podporuje ju vo všetkom čo je pre jej zdravie prospešné. Vo vzťahu k letným táborom uviedla, že na tieto sa maloletá prihlási, ak o ne prejaví záujem. Príspevok na rekreáciu podľa sa nevzťahuje na letné detské prímestské tábory a nemal by ju otec poučovať, kedy a kde využije rekreačný príspevok. K výdavkom počas roka uviedla, že tieto rastú každým dňom a jej výdavky na maloleté dieťa sa neúmerne navyšujú. Taktiež všetky výdavky na školské potreby sa nepomerne zvýšili a tieto zabezpečovala výlučne sama. Otec nemôže vedieť, aké jej výdavky nekorešpondujú s realitou, keďže o nich nemá prehľad. Tvrdenie otca, že žije v spoločnej domácnosti s priateľom nie je pravdivé. Žije iba s maloletou dcérou a vždy tomu tak aj bolo. Nemá žiadneho partnera, s ktorým by bývala, či býva v jednej spoločnej domácnosti. Týmto svojím tvrdením otec iba odkláňa pozornosť súdu od jeho vlastnej domácnosti, v ktorej spoločne býva už dva roky so svojou partnerkou, ktorá má svoj príjem a finančné pomery, ako aj skoro dve dospelé deti. Nie je preto pravdou, že otec trávi s maloletou čas 50/50. Na záver poznamenala, že odvolanie otca považuje za neúctivé a účelovo konštruktívne. Je smutné, aké konfabulácie a zavádzajúce konštrukcie s číslami je otec schopný vyprodukovať, len aby sa vyhol primeraného výživného na svoje jediné a veľmi šikovné maloleté dieťa.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správny.

6. Kolízny opatrovník v doplňujúcej správe z 28.9.2022 oznámil odvolaciemu súdu, že komunikácia medzi rodičmi prostredníctvom právnych zástupcov je neefektívna a nie je v záujme maloletého dieťaťa, pretože v týchto veciach sa majú vedieť dohodnúť samotní rodičia a súvisí to s ich rodičovskými kompetenciami. Vzhľadom na uvedené navrhol v odvolacom konaní rodičom nariadiť výchovné opatrenie za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi po dobu 6 mesiacov. V prílohe predložil komunikáciu rodičov s úradom.

7. Otec v odvolacej replike reagoval na matkou uvedené tvrdenia, avšak tieto sa týkali hlavne nedodržiavanie dohody o úprave styku s maloletým dieťaťom. Opakovane uvádzal, že má obavu, že

výživné nebude použité v prospech dcéry, ale na márnotratné výdavky matky, pretože už v minulosti mala dlžoby, ktoré musel finančne usporiadať. Rovnako sa javia absolútne nelogické jej vyjadrenia, kde uvádzala, že nakupuje potraviny po záruke, a na druhej strane si dohodli letecký výlet do Grécka s priateľom, ktorého vehementne zapiera. Vo vzťahu k voľnočasovým aktivitám počas školského roka uviedol, že matka mu poskytla informácie o aktivitách a krúžkoch, na ktoré dieťa v školskom roku 2022/2023 prihlásila. Je to výber matky a dcéra sa tomu musí prispôsobiť. Nemá možnosť akokoľvek do tohto výberu zasiahnuť a len zabezpečuje účasť maloletej na týchto aktivitách, kedy je dieťa v jeho starostlivosti. V ďalšom z jej vyjadrení nie je zrejmé, aby matka uviedla reálnu námietku k jej skutočným príjmom, či ju tak potvrdzuje pravdivosť príjmov tak, ako ich uviedol v odvolaní. Matke od mesiaca jún 2022 pravidelne zasiela výživné vo výške 290 Eur mesačne. V mesiaci august 2022 zaplatil výživné v dvoch splátkach a to 150 Eur a zvyšok výživné doplatil v mesiaci august 2022. Matka bola o tom informovaná. V mesiaci september 2022 uhradil výživné 290 Eur k 15. dňa v mesiaci. Uviedol, že sa nevyhýba plateniu výživného, mal však za to, že výživné má slúžiť dieťaťu a má pokrývať jeho odvodnené potreby, ale zároveň má zodpovedať aj jeho možnostiam a schopnostiam. Ohľadne ostatných tvrdení matky uviedol, že tieto nemajú nič spoločné so súdnym konaním. Čo sa týka odsúvacej kamery táto bola namontovaná v minulosti pre zabezpečenie pohodlia a bezpečnosti matky, čoho dôkazom bola aj komunikácia s matkou zo dňa 7.3.2020 ohľadne opravy cúvacej kamery. Zdôraznil, že v čase odchodu matky z bytu, mal vlastný byt na Považskej ulici, ktorý si kúpil v máji 2017. Tento bol kompletne zariadený a chodila tam prespávať. Napriek tomu, že má svoju dcéru rád, poskytuje jej starostlivosť, zo strany matky je označovaný za papierového otca, čo rovnako neprospieva nie len jeho psychickej pohode, ale ani maloletej. Vo vyjadrení poukázal na to, že sa snažil stabilizovať pomery, pretože sa všetci v minulosti museli prispôsobovať tomu ako si matka zobrala naviac služby, alebo ako si ich presúvala. Vzhľadom k tomu, že celkový príjem matky je podľa predložených príjmov vyšší ako jeho, mohlo by dôjsť k situácii, kedy by matka nedostala výživné v rozsahu ako si vymienila, resp. ako o tom rozhodol súd. V ďalšom poukazoval na spôsob komunikácie a správanie sa maloletej a mal za to, že matka často vystupuje, tak voči dieťaťu ako aj voči nemu z pozície nárokovateľnosti matky na dieťa. Takéto správanie matky je preukázaným správaním programujúceho rodiča, čo považuje za ohrozujúce pre vývoj dcéry. V tejto súvislosti poukazuje na indikatúru syndrómu PAS, pričom do dnešného dňa identifikoval zo strany matky minimálne v 15. bodoch permanentne opakujúce sa spozorované príznaky, ktoré sú identifikátorom programujúceho rodiča. Aj napriek tomu, že predmetom odvolacieho konania nie je úprava styku rodičov vo vzťahu k maloletej, pretože v tejto časti bola uzatvorená rodičovská dohoda, považoval za potrebné sa k uvedeným skutočnostiam vyjadriť, aby sa matka s ním nerelevantne oboznámila a snáď aj pripustila zmenu vo výchove maloletej.

8. Otec vo vyjadrení k informáciám kolízneho opatrovníka zo dňa 28.9.2022 uviedol, že sa vždy s matkou snažil dohodnúť, ale rovnako aj on má pracovné povinnosti, ktorými matku nezaťažuje a osobný život a preto jej nemôže byť vždy k dispozícii. Podľa jeho vedomostí matka, aj keď pracuje v zdravotníckom zariadení nepracuje na smeny, t.j. pracuje v riadnej dennej prevádzke. Okrem ústnych tvrdení žiadnym relevantným dokladom nepreukázala svoj pracovný čas dohodnutý v pracovnej zmluve , ale všeobecne sa odvoláva na systém práce na oddelení, kde pracuje. V ďalšom poukázal na diametrálne odlišné vyjadrenie matky, ktoré vyvstali v konaní a to na jednej strane, že dieťa sa ho bojí, nechce u neho prespávať, pretože sa nevie u neho vyspať, nevie dieťa pripraviť na vyučovanie, na druhej strane sa dožaduje, aby dieťa cez týždeň prespalo u neho, keď má matka naviac službu. Uvedené nasvedčuje tomu, že matka sa dožaduje starostlivosti podľa toho, ako jej to vyhovuje, resp. ako to ona potrebuje, pritom neprihliada na záujmy a potreby maloletej. Dovolil si uviesť, že je ochotný podrobiť sa odbornému poradenstvu, ak to má prispieť k objektivizácii pomerov medzi rodičmi, zlepšenie ich vzájomnej komunikácie bez náležitého osočovania jeho osoby a predovšetkým, ak to má byť v prospech maloletej A.. Zastával názor, že prístup kolízneho opatrovníka k objektivizácii pomerov medzi rodičmi bol nedostatočný.

9. Matka vo vyjadrení z 12.12.2022 uviedla, že správanie otca nasvedčuje tomu, aby obom ukázal, kde je ich miesto, že on rozkazuje ako a čo kedy bude, potreby maloletej A. a jej najlepší záujem ho nezaujímajú. Robí jej aj maloletej naprieky a neustále vyvoláva konfliktné a nepríjemné situácie. Všetky slovné útoky otca na ňu a vlastne na A., sa ale začali rozhodnutím súdu prvej inštancie. Maloletej dcére nechce dať opodstatnené a primerané výživné, ktoré je v jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch a pritom má dostatok finančných prostriedkov, aby ich vynakladal na veci a situácie, ktoré nie je nutné vynakladať a hlavne nemajú prednosť pred výživným. Vo vyjadrení sa opakovane vyjadruje ku skutočnostiam, ktoré boli zahrnuté v jej predchádzajúcich vyjadreniach.

Poukázala na to, že všetky aktivity a výdavky spojené s nástupom do školy maloletej hradila výlučne sama. Otec okrem uhradenia výživného neprispel žiadnom finančnou sumou, hoci to sľúbil a dokonca nepomohol ani so svojou osobnou starostlivosťou. Od augusta 2022 sa jej majetkové pomery výrazne zmenili. S maloletou sa museli presťahovať. K ďalším výdavkom patrili sťahovacie náklady vo výške 1.000 Eur, skrinka do detskej izby 86,84 Eur, daň z nehnuteľnosti 38 Eur, odpad za A. 21 Eur, odpad za jej osobu 36 Eur. Od 1. decembra 2022 má zvýšené výdavky s hypotekárnym úverom 452 Eur, úver PSS 200 Eur, úhrady spojené s užívaním bytu 130 Eur, elektrina 40 Eur, internet 29,52 Eur, TV a rozhlas 5 Eur, mobil pre jej osobu 40 Eur, mobil A. 10 Eur, družina ŠKD 11 Eur, strava v škole 25 Eur, atletika 18 Eur, kurz angličtiny 35 Eur, plávanie 2 Eur, strava 300 Eur, hygiena, drogéria 70 Eur, pohonné hmoty 250 Eur, opatrovanie A. 100 Eur a výdavky na voľnočasové aktivity. Jej príjem sa výrazne znížil oproti času rozhodovania súdu prvej inštancie. Na rozdiel od nej sa otcov príjem od rozhodnutia súdu od júna 2022 zvýšil o 3,5 % a od 1.1.2023 sa opäť zvýšil o ďalších 8 %. Tiež obdržal na jeseň 2022 minimálne jednu ďalšiu jednorazovú odmenu vo výške 500 Eur, ktorú vyplácal svojim zamestnancom magistrát mesta. Naviac poukázala aj na ďalší mesačný príjem otca, akým je príjem ďalších členov jeho spoločnej domácnosti. Maloletá od septembra 2022 navštevuje v pondelok Kids academy, kurz je o 15.00 hod., v utorok atletika o 18.00 hod., štvrtok plávanie a vodné pólo od 15.30 hod. do 17.00 hod., atletika od 18.00 hod. do 19.00 hod. Nemala námietky voči navrhovanému odbornému poradenstvu, dôrazne sa však ohradila voči otcom navrhovanému ďalšiemu stresovaniu A., a to návštevou u klinického psychológia. V prílohe pripojila fotografie z dovolenky otca bez A., e-mailové vyjadrenie právneho zástupcu otca k službám matky, SMS správy, hypotéka VÚB, a.s. a spotrebný úver.

10. Otec doručil vyjadrenie k vyjadreniu matky s tým, že situácia sa vyhrotila dňa 2.2.2023, kedy podľa schválenej dohody mal maloletú o 15.00 hod. vyzdvihnúť v školskom zariadení a o 17.30 hod. odovzdať dieťa matke v mieste jej bydliska. Dňa 2.2.2023 v čase o 17.25 hod. prišiel s maloletou na adresu F. E. L. X, kedy prostredníctvom SMS správy napísal matke, nech si príde pre malú, že stoja pri bráne. Na to matka reagovala, že maloletá má kľúče. Na to jej odpísal, že by si mala maloletú prevziať osobne, pretože zase bude zle, keď bude sama doma. Navrhol jej, že maloletú si zoberie so sebou, spravia si úlohy a potom ju prinesie domov, kým bude v práci. S týmto matka nesúhlasila a rázne do SMS napísala, že nech je maloletá doma. Nechcel vyvolávať ďalšie stresové situácie pre dieťa a už len kontroloval následne, či je maloletá v poriadku. Keďže sa nejednalo o prvý takýto konflikt, kedy matka osobne dieťa neprevzala a nechala dieťa samé doma, túto uvedenú situáciu oznámil dňa 2.2.2023 aj na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach. Rovnako to oznámil aj kolíznemu opatrovníkovi podaním zo dňa 3.2.2023. Naďalej zastával názor, že napriek jeho snahe je medzi nimi neustáli konflikt pri komunikácii vo vzťahu k starostlivosti o maloletú. V prílohe pripojil záznam o podaní oznámenia z 2.2.2023 Okresnému riaditeľstvu PZ v Košiciach, oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vo veci nedodržiavania súdneho rozhodnutia.

11. Matka v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 10.2.2023 uviedla, že otec účelovo vytvára situácie, ktorými zámerne ubližuje jej a maloletému dieťaťu. Maloletá s otcom už nechce komunikovať, či dvíhať telefón a už vonkoncom s ním nechce byť. Otec robí všetko preto, aby sa ho báli, a aby nemusel platiť výživné, ktoré dieťa skutočne potrebuje. Je jednoznačné, že všetky iracionálne skutočnosti a situácie, ktoré vytvára, robí iba z dôvodu vyvolania strachu a obáv z toho, čo všetko on dokáže.

12. Matka opakovane doplnia svoje vyjadrenie zo dňa 21.2.2023 a uviedla, že podania otca sú iba dôkazom ňou tvrdených skutočností. Otec sa naozaj cíti, že spolu s ňou bojujú na bojisku a silou mocou, a to aj za cenu zavádzajúcich, klamlivých a účelovo prekrútených reálne vzniknutých situácií a skutočností, chce túto vojnu vyhrať. Z dôvodu vykonštruovaných situácií bola predvolaná na výsluch na políciu, pretože ju udal na OO PZ Košice KVP, že nedodržiava dohodu, pričom nie si je toho vedomá a nie je to pravda.

13. Matka v ďalšom doplňujúcom vyjadrení zo dňa 15.3.2023 poskytla podrobnejšie informácie týkajúce sa jarných prázdnin 2023.

14. Podaním zo dňa 16.3.2023 doplnila svoje stanovisko o prílohy, a to e-mailovú komunikáciu právnych zástupcov, SMS správy A. s ňou počas jarných prázdnin 2023.

15. K vyjadreniam matky doručil otec stanovisko z 23.3.2023 a uviedol, že ich považuje za opakovane zavádzajúce, vykonštruované s úmyslom a účelom vedome ho poškodzovať a dehonestovať ho pred

súdom, ale aj pred maloletou dcérou. Mal za to, že zámerom matky je dosiahnuť u mal. A. vyvolanie pocitov viny, stresu, nervozity a strachu. Matka svojimi písomnými vyjadreniami odvracia pozornosť od tej skutočnosti, že nedodržiava dohodu a jej základné princípy. Správanie matky vyvoláva vždy konfliktnú situáciu, ktorá vedome smeruje k zbytočnému vyhroteniu situácie, bez ohľadu na mal. dcéru. Z matkinej strany nie je žiadna snaha pokojne komunikovať, práve naopak, provokovať, haniť, urážať a pod. V ďalšom sa vyjadroval k odovzdávaniu a preberaniu dieťaťa a okolnostiam v čase realizácie styku. Podrobnejšie sa vyjadril k svojim príjmom, ktoré sa nezvýšili, tak ako to matka úmyselne zavádza. Taktiež sa vyjadril k výdavkom na voľnočasové aktivity maloletej počas školského roka s tým, že maloletá uviedla, že chodí na angličtinu, ale nemá ju rada. Je predpoklad, že maloletá prestane navštevovať tento krúžok budúci školský rok. Inak zotrváva na vyjadreniach vo vzťahu k iným výdavkom matky. Opakovane zrekapituloval príjmy a výdavky v rozsahu, ako to bolo v predchádzajúcich vyjadreniach. Naďalej zastával názor, že súdom určené výživné 290 Eur je neprimerane vysoké, pričom súd vychádzal z nadhodnotených a nereálnych výdavkoch, ktoré matka uviedla. Rozdiel medzi skutočnými príjmami a výdavkami matky so započítanými zvýšenými nákladmi na dieťa sa matke zvýši suma 203 Eur. Bolo preukázané, že má dostatok finančných prostriedkov. Zároveň poukazoval na to, že matke prispieva na výdavky aj priateľ. Z vyjadrení matky tak vyplývajú extrémne odlišnosti vo vzťahu k predloženým podkladom týkajúcich sa jej príjmov a výdavkov. Odmietal jej tvrdenia, že si vymýšľa, ako neplatiť výživné. Výživné 290 Eur je matke uhrádzané na osobitný účet riadne a načas.

16. Odvolací súd si dovolil vo vzťahu k doručeným vyjadreniam rodičov ich obsah skrátiť, nakoľko vo svojej podstate sú reakciou na doručené vyjadrenia niektorého z rodičov, pričom s ich obsahom sú oboznámení, nakoľko im všetky boli doručené. Taktiež vyjadrenia rodičov sa týkali realizácie styku otca s dieťaťom, ktorý výrok nebol odvolaním napadnutý.

17. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

18. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie I., II., V. a VI. v spojení s opravným uznesením neboli odvolaním napadnuté, preto nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom preskúmavania v odvolacom konaní ( ).

19. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

21. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného (výrok III.) a súvisiacom výroku o dlžnom výživnom (výrok IV.) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Rozdielny názor účastníka konania na právne

posúdenie skutočností zistených dokazovaním oproti hodnotiacemu úsudku súdu však nečiní rozsudok nesprávnym, ani nezákonným.

23. K odvolacej argumentácii otca je v prvom rade potrebné uviesť, že podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj , , , ). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z , konkrétne z ust. umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia , v rámci ktorého odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

24. K odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, odvolací súd podotýka, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine a správne ich aplikoval na zistený skutočný stav. Taktiež za odvolací dôvod, že konanie má inú vadu, ktorá mohla za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nemožno považovať to, že súd nerozhodol podľa predstáv otca.

25. Odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery sami o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, na osobnú starostlivosť nepochybne kladie na úroveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa

v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude prestavovať pri deťoch najnižšieho veku, pre tie je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.

26. V ďalšom odvolací súd dodáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine), toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni rodiča. Preto na prípadné výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.

27. Na strane druhej, rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločnosti, výšky eventuálnych vlastných príjmov a podobne. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale práve so zreteľom napríklad k veku a zdravotnému stavu dieťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby možno považovať tiež aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa, životnej úrovne rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o vzťahu k vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov.

28. Odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti mal súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t. j. skúmanie odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t. j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného pre mal. dieťa zodpovedá tak jeho odôvodneným potrebám a veku, ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného pre mal. deti. Pokiaľ otec poukazuje na to, že súd prvej inštancie zvýhodnil matku, nakoľko pri určení

výživného vychádzal z jeho priemerného mesačného príjmu a nie priemernej mesačnej mzdy, odvolací súd dodáva nasledovné. Mzda je podľa plnenie peňažnej hodnoty, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za prácu. Do mzdy sa nezahŕňajú napríklad náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií alebo obligácií), daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, ale aj iné plnenia, ktoré poskytujú zamestnancovi. Ide o najrôznejšie položky, ktoré však súvisia nielen bezprostredne s jeho zamestnaním, ale napríklad aj s kolektívnou zmluvou. Za mzdu sa nepovažuje ani ďalšie plnenie poskytované zamestnancovi zo zisku po zdanení. Naopak, ako mzda sa posudzujú financie, ktoré dá zamestnávateľ zamestnancovi napríklad pri príležitosti jeho pracovného, či životného výročia, ak sa to však neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. V podstate mzda sú peniaze vyplatené za prácu. Príjem je na rozdiel od mzdy doslova to, čo dostane zamestnanec na ruku. Je to širší pojem, než mzda. Príjmom je teda prijatie takých peňazí, ktoré sa dosiahne aj zámenou, príjem je to, čo je ocenené cenami bežne používanými na danom mieste a v danom čase – podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia. Stručne zhrnuté, mzda je súčasťou príjmu a príjmom sú celkové peniaze, ktoré zamestnanec získa. Príjmom sú teda peniaze vypočítané zo všetkých známych zdrojov, ktoré by mohli zahŕňať mzdy, dary, úroky, bonusy a dividendy. Pokiaľ teda otec namietal, že jeho príjem je nižší v porovnaní s príjmom matky, je potrebné poukázať na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti z priemerného mesačného príjmu matky a priemerného mesačného príjmu otca. V opise mzdového listu od zamestnávateľa otca je rozdielna suma pri čistej mzde a čistom príjme. Je však potrebné podotknúť, že síce v príjme otca boli zahrnuté napríklad aj príspevok na rekreáciu alebo iné naturálne plnenia vo výške 140 Eur až 143 Eur, avšak v konečnom dôsledku nejde o takú sumu, ktorá by mala podstatný vplyv na stanovenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. Rovnako tak skutočnosť, že súd vypočítal priemerný príjem tak ako mu bol doručený zamestnávateľom ( teda nie za ucelený rok od 1.1. do 31.12 ) nemá podstatnejší význam na určení vyživovacej povinnosti pretože súd vychádzal z celkových zárobkových a majetkových pomerov otca. Taktiež okolnosť, že zamestnávateľ otca odmieta vykonať ročné zúčtovanie príjmov od ďalšieho zamestnávateľa nemôže mať vplyv na jeho celkové dosahovanie príjmu. Preto na uvedenú argumentáciu otca nemožno prihliadať. Z uvedeného dôvodu odvolacia argumentácia otca, že súd vychádzal z jeho priemerného mesačného príjmu a nie z priemernej mesačnej mzdy, je nedôvodná. Odvolací súd sa zaoberal aj odvolacou argumentáciou otca, že matka má pracovný úväzok 37,5 hodín týždenne, a teda mohla by si formou nadčasov privyrábať. Veď napokon práve otec vo vzťahu k úprave styku poukazoval na okolnosť, že nemôže byť vždy k dispozícii matke ( pokiaľ má služby ) z dôvodu svojich pracovných povinností. Odvolací súd dopĺňa, že matka zabezpečuje v plnom rozsahu starostlivosť o mal. dieťa. Taktiež je nedôvodná odvolacia argumentácia otca, že matka má aj ďalší príjem vo forme prídavkov na dieťa a daňového bonusu pretože ide o príspevky štátu pre rodiča, ktorý zabezpečuje starostlivosť o mal. dieťa.

29. Rozhodovanie o otázke vyživovacej povinnosti je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci a každé jedno rozhodnutie je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady, i keď sa zdajú na prvý pohľad ako rovnaké. Odvolacie argumenty otca vo vzťahu k výroku o výživnom odvolací súd považuje za neodôvodnené a dodáva, že súd prvej inštancie pri určení výživného správne vychádzal z posúdenia všetkých zisťovaných skutočností, vrátane tých, na ktoré otec vo svojom odvolaní poukazoval a ktoré súd prvej inštancie aj správne vyhodnotil. Je potrebné uviesť, že súd pri rozhodovaní o výške výživného pre maloleté dieťa správne zohľadnil možnosti a schopnosti otca v primeranej miere prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ako aj celkové náklady maloletého. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, ich miera je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, školskej dochádzky, záujmovej činnosti a pod. Potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú zvýšené v dôsledku výrazne zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti dieťaťa, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie spojené s vysokými finančnými výdavkami. Rozsah uspokojovania týchto potrieb je daný schopnosťami a možnosťami rodičov aj životným štandardnom. Ak sú možnosti rodičov širšie , je potrebné za odôvodnené potreby považovať aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dieťaťa prospešné pre jeho zdravý a všestranný rozvoj. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti,

a to pre dobu súčasnú, ako aj pre budúcnosť. V tejto súvislosti k námietkam otca týkajúcich sa posúdenia výdavkov na maloleté dieťa súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa je potrebné rozumieť zabezpečenie všetkých jeho potrieb sa stravovania, ošatenia, a zabezpečenia hygienických potrieb, zdravotnej starostlivosti ako aj mimoriadne výdavky. Výšku nákladov na bežné potreby maloletého dieťaťa je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby, či už bežné alebo mimoriadne. Výdavky na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa t.j. na nákup stravy, ošatenia, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich so zabezpečením zdravotnej starostlivosti sú nesporné a nie je potrebné ich osobitne dokazovať, keďže tieto výdavky sú známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotrebe pre dieťa v určitom veku. Taktiež nie je dôvodná argumentácia otca, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z vyčíslených nákladov na maloleté dieťa s poukazom aj na tie, ktoré súvisia s mimoškolskými aktivitami (krúžkami), nakoľko výška týchto nákladov nie je v takej výške, aby v podstatnom rozsahu ovplyvnila jeho vyživovaciu povinnosť. Zhrnúc vyššie uvedené rozsah vyživovacej povinnosti (výživné) nie je možné vypočítať s matematickou presnosťou (napriek predloženým tabuľkám otca), nakoľko výživné v sebe zahŕňa výdavky bežné a mimoriadne. Ak by musel súd vychádzať z presne vyčíslených mesačných výdavkov na maloleté dieťa a zároveň z príjmu oboch rodičov, ktorý môže byť každý mesiac iný v závislosti napríklad od počtu odpracovaných dní, čerpania dovolenky, práceneschopnosti a pod. ( tabuľky otca ), nepochybne by rozsah vyživovacej povinnosti bol upravovaný na mesačnej báze ( niekedy vyšší inokedy nižší ), čo zaiste nebolo úmyslom zákonodarcu pri koncipovaní zákonných ustanovení týkajúcich sa vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade, ak je rodičovi určená vyživovacia povinnosť rozhodnutím súdu, nevzniká mu žiadna ďalšia povinnosť uhrádzať akékoľvek ďalšie potreby dieťaťa, nakoľko rodič oprávnený preberať výživné pre maloleté dieťa zverené mu do osobnej starostlivosti je povinný spolu so svojím podielom na výživnom z určeného výživného hradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa v rámci limitov daných možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Rozsah určeného výživného slúži na zabezpečenie všetkých potrieb maloletého dieťaťa vrátane mimoškolských aktivít, na ktoré otec poukazoval. Taktiež je potrebné doplniť, že maloleté dieťa je vo veku, kedy je prirodzené, že jeho záujmy sú rôzne a s pribúdajúcim vekom sa niektorým môže venovať dlhšie a niektorým sa nebude venovať vôbec. Pri peňažných plneniach, ktoré sú poukazované matke ako osobe oprávnenej preberať za oprávnené dieťa výživné, sú úvahy otca, že matka výživné použije na iné účely, nedôvodné, pretože otec ako povinný rodič nemôže ovplyvniť využitie poskytnutých finančných prostriedkov. V tomto smere je taktiež potrebné podotknúť, že z obsahu preskúmavaného spisu nevyplýva, že by matka akýmkoľvek spôsobom výživné využívala na úhradu svojich potrieb a dlhov. V konečnom dôsledku by takto pripravila maloleté dieťa o výživné a nevedela by v plnom rozsahu zabezpečiť jeho potreby. Následné dohadovanie medzi rodičmi o poskytnutí finančných príspevkov na potreby dieťaťa nad rámec výživného by opäť smerovali len k vyhroteniu i tak narušenej komunikácie, čo nie je v záujme maloletého dieťaťa. Z obsahu preskúmavaného spisu nevyplynula ani okolnosť, že matka býva s priateľom a mal by sa podieľať na jej výdavkoch, pričom je nutné poznamenať, že priateľ matky nemá vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, či už s nimi zdieľa resp. nezdieľa spoločnú domácnosť. Určená výška výživného pre maloleté dieťa aj podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného stavu veci kritériá rozhodné pre určovanie výživného pre maloleté dieťa a zodpovedá aj jeho najlepšiemu záujmu.

30. Odvolací súd sa stotožnil aj s výrokom rozhodnutia o dlžnom výživnom ( IV. ), ktorý je vecne správny a zákonný, a nakoľko otec voči tomuto výroku žiadne odvolacie argumenty nevzniesol, odvolací súd nepovažoval za potrebné sa ním bližšie zaoberať, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

31. Vzhľadom k tomu, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o určení výživného ( výrok III. ) a dlžnom výživnom ( výrok IV. ), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa potvrdil, podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

32. Odvolací súd s poukazom na výrazne konfliktný vzťah medzi rodičmi a nedostatok primeranej komunikácie týkajúcej sa maloletého dieťaťa a ako aj eskalujúce napätie zjavné z ich vyjadrení v priebehu odvolacieho konania, s prihliadnutím na stanovisko kolízneho opatrovníka z 28.9.2022, z úradnej povinnosti nariadil obom rodičom, ako aj maloletému dieťaťu povinnosť bezodkladne

sa podrobiť odbornému poradenstvu na Referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu šiestich mesiacov. Jeho účelom je odstránenie komunikačných problémov medzi nimi vyplývajúcich z ich výrazne negatívneho vzťahu zrejme manifestovaného aj pred maloletým dieťaťom. Nedostatok primeranej komunikácie medzi rodičmi a ich kooperácie vo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti o dieťa rezonuje vo všetkých podaniach rodičov a z uvedeného dôvodu je nevyhnutné bezodkladne vykonať opatrenia na odstránenie týchto negatívnych vplyvov, ktoré by mohli mať vplyv na výchovu dieťaťa. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že referát poradenskopsychologických služieb je samostatnou zložkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zameranou na poskytovanie poradenských a psychologických intervencií vo vzťahu k realizácii výkonu rodičovských práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi navzájom alebo medzi rodičmi a deťmi, psychologickej pomoci a poradenstva maloletému dieťaťu vo vzťahu k styku s rodičom a podobne v prípade, ak rodičia doposiaľ neboli schopní odstrániť vzájomné negatívne vzťahy, nie sú schopní spolu komunikovať alebo nie sú schopní dieťa patrične usmerňovať a vychovávať k správnemu postoju k druhému rodičovi ( o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v platnom znení).

33. Záverom v súvislosti s vyjadreniami rodičov vo vzťahu k realizácii úpravy styku otca s maloletým dieťaťom si odvolací súd dovolí apelovať na rodičov maloletého dieťaťa, aby sa v záujme zdravého duševného vývoja dieťaťa pokúsili vzájomnou toleranciou, úctou a bez presadzovania vlastných záujmov hľadali vždy cestu smerujúcu k dohode, pretože striktná úprava styku súdom reálne nemôže reagovať na všetky rôzne situácie, ktoré môžu vzniknúť a budú vyžadovať flexibilný prístup rodičov. Pokiaľ rodičia absolvujú rodičovskú terapiu s cieľom osvojenia si princípov zodpovedného rodičovstva a tieto sa naučia uvádzať do svojho každodenného života, vytvoria základ pre vzájomnú koexistenciu a skultivujú svoj vzájomný vzťah na znesiteľnú mieru. Zdôrazňuje, že dieťa nedisponuje obranným mechanizmom, ktoré mu umožňuje adaptovať sa vo vzťahoch a toto potrebuje vyrastať v prostredí vzájomného rešpektu a neupierania práva na oboch rodičov.

34. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).