Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-393-2013.pdf
PDF · 84.22 KB
Case nature
Subarea
11CoP/393/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G.: P., D.. XX.XX.XXXX V. U.W., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: L.. W. G., bytom N., U. X, zast. AK NIKU & partners, s.r.o, so sídlom Bratislava, Prokopa Veľkého 51, a L.. O. G., bytom N., U. XX, zast. JUDr. Lenkou Senčákovou, advokátkou, AK Košice, Európska trieda 9, o návrhu oca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi a o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.06.2013, č.k. 13P 161/2012-159, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 20.06.2013, č.k. 13P 161/2012-159 zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia dočasnou úpravou styku otca s maloletými deťmi podaný v rámci prebiehajúceho konania vedenom o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi, keď po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj celým obsahom spisu mal zato, že v súčasnosti nie je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov. Podľa názoru súdu matka neosvedčila naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala dočasnú úpravu styku otca s maloletými deťmi, keďže otec sa v súčasnosti s maloletými deťmi stretáva v znení navrhovaného predbežného opatrenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že účelom inštitútu predbežného opatrenia v žiadnom prípade nie je legalizácia faktického stavu, predbežné opatrenie súd nariadi len vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznenie odklad, čo v danom prípade nebolo ničím preukázané. V závere poukázal na to, že vo veci samej nariadi znalecké dokazovanie znalcom z odboru pedopsychiatria, a na základe záverov znalca, v spojitosti s ostanými dôkazmi rozhodne o návrhu otca, v čo najlepšom záujme maloletých detí.
Proti uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť v zmysle ňou podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. S názorom vysloveným súdom prvého stupňa v predmetnom uznesení nesúhlasila, naviac odôvodnenie napadnutého uznesenia považovala jednak za nedostatočné, ale aj nepreskúmateľné, pretože z jeho obsahu nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil, keď prijal závery v odôvodnení uvedené. Z uvedeného dôvodu uznesenie hodnotila za vypracované v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ ide o konanie o návrhu otca na zmenu úpravy styku s deťmi uviedla, že súd vo veci koná, vypočul už účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, vypočul aj svedkyňu A.. Z. N. a deti. Svedkyňa N. opísala súdu priebeh v súčasnosti realizovaného styku otca s deťmi, počas ktorého menovaná ako zamestnankyňa linky detskej istoty Slovenského výboru pre UNICEF a sociálna pracovníčka asistovala a asistuje. Z výsluchu svedkyne súd zistil, že nie je možné z dôvodu vážne narušených vzťahov medzi otcom a deťmi, ale aj medzi rodičmi navzájom realizovať styk v rozsahu ako to požaduje otec vo svojom návrhu, ale ani ako je tento nariadený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14.09.2011, č.k. 16C 107/2011-93. Svedkyňa jednoznačne uviedla, že deti
otca odmietajú, otec je s nimi len veľmi ťažko schopný nadviazať prirodzenú komunikáciu. Aj v výsluchu svedkyne mal súd preukázané, že to bola ona ktorá oslovila UNICEF so žiadosťou o spoluprácu vo veci problematickej realizácie styku otca s deťmi, kedy si otec styk vynucoval násilným a nevhodným spôsobom. Z výsluchu svedkyne rovnako vyplynulo, že aktuálne sa deti odmietajú aj napriek nevôli otca stretávať s ním bez jej prítomnosti a za veľkých ťažkostí sa dajú presvedčiť na rozsah stretnutia s otcom v trvaní 2 hodín. Za účelom objektivizácie skutkového stavu a získania aj názoru samotných detí súd tieto vypočul na pojednávaní dňa 14.02.2013, pričom z výsluchu maloletého Ondreja zistil, že maloletý sa nechce s otcom stretávať, sudkyňa po výsluchu detí skonštatovala, že deti reagovali spontánne, otca odmietajú. Otec si neuvedomuje, že uzurpovaním si výkonu jeho rodičovských práv a nezmyselným nátlakovým vymáhaním realizácie styku s deťmi, nedostatočnou reflexiou voči ich potrebám a želaniam im veľmi ubližuje. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletých detí na pojednávaní dňa 14.02.2013 navrhol, aby styk otca s deťmi bol upravený v rozsahu ako je v súčasnosti realizovaný na návrh A.. N.. Jej prítomnosť pri stretnutiach je založená na báze dobrovoľnosti a otec sa opakovane vyjadril, že ak sa situácia nezlepší, bude sa realizácie styku s deťmi v rozsahu podľa v súčasnosti platného právoplatného rozhodnutia súdu domáhať v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia, ktoré na jeho návrh prebieha na Okresnom súde Bratislava IV. Ak by mal otec v skutočnosti zámer realizovať svoj styk podľa jeho tvrdenia aj v mesiaci júl a august v tomto kalendárnom roku podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, boli by právo a právom chránené záujmy maloletých detí vážnym spôsobom ohrozené a mohlo by to spôsobiť nenapraviteľnú ujmu ich v psychickom a osobnostnom vývoji. Na poslednom pojednávaní v danej veci súd rozhodol o nariadení znaleckého dokazovania, z prednesov obidvoch rodičov zhodne vyplynulo, že medzičasom sa situácia ešte viac skomplikovala, preto A.. N. navrhla, aby stretnutia s otcom sa realizovali nie každé 2 týždne ale 3 týždne, oni ako rodičia návrh akceptovali, deti sa uspokojili. Vzhľadom na okolnosť, že otec má právo podľa súčasného právoplatného rozhodnutia realizovať styk s deťmi v podstate v širšom rozsahu, najmä v letných mesiacoch a vykonanie znaleckého dokazovania bude časovo náročným procesom, pre uspokojenie psychiky detí a zabezpečenie ochrany detí pred nevyspytateľnými reakciami otca navrhla nariadiť predmetné predbežné opatrenie, ktoré by situáciu stabilizovalo, ale najmä poskytlo deťom dostatočný priestor pre pokojné strávenie prázdnin a začiatku budúceho školského roka, pri súčasnom zachovaní kontaktu s otcom, ktorý vzhľadom na vzniknutú situáciu by mal byť realizovaný v rozsahu podľa odporúčaní sociálnej pracovníčky A.. N., ktorá deti pozná a ktorý deťom vyhovuje. S poukazom na uvedené nemala snahu o legalizáciu faktického stavu, ale do skončenia konania vo veci samej mala snahu zabrániť konaniam otca, ktoré hrubým spôsobom negatívne zasahuje do života detí a tým ohrozuje ich zdravý vývoj.
K odvolaniu matky sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril otec maloletých detí, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Údaje uvádzané matkou v odôvodnení odvolania o tom, že si uzurpuje výkon rodičovských práv nezmyselným nátlakovým vymáhaním realizácie styku s deťmi, že má nedostatočnú reflexiu voči ich potrebám a želaniam, čím im veľmi ubližuje, sú zavádzajúce, v rozpore so skutočnosťou, uvedené s cieľom poškodiť jeho dobré meno. Ide o snahu matky vykresliť ho ako necitlivého, agresívneho človeka, s cieľom maximálne obmedziť kontakt detí s ním. Motívom takéhoto konania je pomsta matky za rozvrat manželstva. Od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti zostali deti pod výlučným vplyvom matky, od tejto doby začalo postupne dochádzať k vzrastu negativistického postoja syna Ondreja voči nemu. Napriek tomu, že matka súhlasila s úpravou styku s deťmi a nemala voči nej námietky a dohoda bola poňatá do rozsudku o rozvode manželstva, takmer nikdy ju v praxi nedodržala. V čase keď sa mal stretnúť s deťmi odviedla deti mimo bydliska, menila čas stretnutia. Napriek tomuto správaniu matky nikdy na deti nenaliehal, nevynucoval si aby išli s ním, nemá záujem ešte viac dramatizovať celú situáciu, keďže deti boli stresované z priebehu komunikácie matky s ním. Deti boli matkou od začiatku vťahované do uvedených problémov, čo ich určite traumatizovalo a traumatizuje. V tejto súvislosti poukázal aj na svedeckú výpoveď A.. N. na pojednávaní dňa 14.02.2013, ktorá uviedla, že matka má blok vo vzťahu k nemu, pretože nemá dobré spomienky na vzťah s ním, takisto potvrdila, že rodičia sa medzi sebou nerozprávajú, matka sa na jeho adresu pred deťmi pozitívne nevyjadruje. Takéto dlhotrvajúce správanie sa matky vplýva na deti negatívne, stresuje ich a utvrdzuje ich vtom, že nie je pre nich dobrým otcom. Keďže deti boli zverené do výchovy opatery matky, jeho kontakt s deťmi bol takmer vylúčený a s prihliadnutím na nízky vek detí je pochopiteľné, že deti si osvojili názory a postoje matky. Jeho jediný kontakt s deťmi sa uskutočňuje na stretnutiach v CUBICONe, kde sa môže na deti len pozerať. Takáto situácia je z hľadiska realizácie rodičovských práv jemu prislúchajúcich ako otcovi absurdná. Vzhľadom na to, že prebieha súdne konanie, akceptuje momentálny stav, čo už niekoľkokrát uviedol aj na pojednávaní a nikdy na matku žiadnym spôsobom nenaliehal, aby mu umožnila stretnutie mimo dohodnutých stretnutí v CUBICONe. Vzhľadom na vyššie
uvedené mal za to, že neexistuje žiaden dôvod na nariadenie predbežného opatrenia. K správaniu matky uviedol, že matka doposiaľ odmietala spolupracovať s akoukoľvek terapeutkou, ktorá by sa zamerala na riešenie zlepšenia vzťahu detí s ním bez jej účasti. V roku 2011 školská psychologička A.. C. odporučila pokračovať v styku detí s ním, matka dva dni po tomto odporúčaní podala na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia smerujúceho k zákazu styku detí s ním. Klinická psychologička A.. G. vo svojom liste z 03.04.2012 uviedla, že príčinou neuspokojivého priebehu podpory komunikácie rodičov a styku otca s deťmi je nekooperatívny prístup matky k účelu konzultácií. Prístup matky k organizovaniu stretnutí vnímala ako nespolupracujúci, keď matka návrhy na koordinácie stretnutí negovala, opakovane odsúvala, už dohodnuté stretnutia zrušila. V nadväznosti na tento postoj matky A.. G. vypovedala spoluprácu. Rovnako aj Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava IV niekoľkokrát prešetroval pomery ohľadne styku detí s ním, zakaždým konštatoval, že sa nerealizuje v rozsahu určenom súdom. V úradom zázname z 12.06.2012 sa výslovne uvádza, že matka má viesť deti k láske a porozumeniu voči otcovi, nakoľko neuskutočňovanie pokojného, pravidelného stretávania sa detí s ním môže mať nepriaznivé psychické dopady na obe deti. Rovnako aj A.. M. C. vo svojej správe z 15.04.2013 uvádza, že po konzultácii s matkou má dojem, že má potenciálne veľmi silný konfliktný postoj k nemu ako bývalému manželovi, ktorý jej prekáža s ním optimálne komunikovať v záujme toho, aby deti neboli ich konfliktmi, ako bývalých manželov traumatizované. S poukazom na uvedené bol toho názoru, že vydanie predbežného opatrenia v zmysle návrhu matky nemá žiadne opodstatnenie, v danej veci nie je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, neexistuje tu ani žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci, v súčasnej dobe, za súčasného stavu konania a rodičmi akceptovaného a aj realizovaného styku v zariadení CUBICON, za účasti A.. Z. N. v dohodnutých termínoch neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu matky, nakoľko tak ako uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia by išlo o legalizáciu faktického stavu, čo nie je účelom predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie v zmysle § 74 a nasl. O.s.p. je namieste, ak v konaní vyvstane situácia, ktorá vo vzťahu k ohrozenému alebo porušenému právu neznesie odklad do rozhodnutia vo veci smej, čo v danej veci preukázané nebolo. Za súčasného stavu práva detí nie sú žiadnym spôsobom ohrozené do miery vyžadujúcej si navrhované predbežné opatrenie, naopak čo odvolací súd zo strany rodičov hodnotí pozitívne, spoločné stretnutia rodičov s deťmi sa začali realizovať, realizujú sa prakticky od septembra 2012, otec mimo uvedených dohodnutých stretnutí si styk s deťmi podľa doposiaľ právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu nevynucuje, takže práva a právom chránené záujmy maloletých detí v súčasnej dobe nie sú ohrozené. Stretnutia v CUBICONe iniciovala matka, otec tieto privítal, podrobuje sa doporučeniam A.. N. ako nadviazať kontakt s deťmi, z ktorého dôvodu je vhodné ponechať aj naďalej takto realizovaný styk na dohodu rodičov a vedenie stretnutí A.. N.. Vzhľadom k tomu, že stretnutia prebiehajú už rok a z obsahu spisu nevyplýva, že by zo strany otca počas celého obdobia došlo k násilnému vynucovaniu si styku s deťmi, odvolací súd námietky matky v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ ide o osobu otca, napriek opisu matky o jeho násilníckej, arogantnej povahe, táto zo spisu nevyplýva, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správu A.. C. z 15.04.2013 obsahom ktorej je charakteristika otca, najmä jeho správania, a to aj vo vzťahu k deťom, o objektívnosti ktorej odvolací súd napriek námietkam matky nemá dôvod pochybovať. Z uvedenej správy však vyplýva veľmi silný konfliktný postoj matky k otcovi, ktorý je prekážkou v ich komunikácii, ktorá skutočnosť negatívne vplýva na vzťah detí k otcovi. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo správy A.. I. G. klinického psychológa zo dňa 07.06.2012, na ktorú sa matka obrátila, a s ktorou rodičia dňa 02.03.2012 uzavreli dohodu o spolupráci, s cieľom podporiť komunikáciu medzi nimi za účelom realizácie styku otca s deťmi. Podľa uvedenej správy A.. G. vyhodnotila prístup matky ako nespolupracujúci, keď matka návrhy stretnutí negovala, opakovane odsúvala a už dohodnuté stretnutie zrušila, čo bolo aj dôvodom vypovedania zmluvy o spolupráci zo strany A.. G.. Negatívny vzťah matky k otcovi rovnako vyplýva aj z výpovede A.. Z. N. na pojednávaní dňa 14.02.2013, ktorá rovnako ako ostatní odborníci zapojení do konzultácii navrhovala odborný poradenský proces, s cieľom eliminovať vzájomne konfliktný vzťah rodičov a pomôcť obom rodičom nastoliť model, v rámci ktorého budú schopní komunikovať a fungovať tak, že deti prestanú byť stretnutiami s otcom traumatizované. Pokiaľ ide o odvolanie matky, v ktorom matka na podporu svojich tvrdení poukazovala na výpoveď A.. N., z výpovede z ktorej vyplynulo, že nie je možné pre
narušenie vzťahov otca a detí realizovať styk otca s deťmi v zmysle návrhu otca a ani v zmysle doposiaľ právoplatného rozhodnutia súdu, keď táto skutočnosť naviac vyplynula aj z výpovede samotných detí v priebehu konania, treba uviesť, že o podanom návrhu súd koná, vo veci vykonáva dokazovanie, výsledok ktorého bude podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. V danom štádiu konania však zároveň treba konštatovať, že otec sa dobrovoľne podrobil všetkým doporučeniam odborníkov vecou sa zaoberajúcich a vzhľadom na jeho postoj nie je reálna obava matky uvedená v odvolaní, že by si otec za situácie, keď sa už rok riadi pokynmi odborníkov a krok po kroku sa približuje k deťom, aby sa rozhodol styk do rozhodnutia vo veci, najmä v letných mesiacoch realizovať v zmysle doposiaľ právoplatného rozhodnutia súdu. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením matky, že otec hrubým spôsobom negatívne zasahuje do života detí, ohrozuje ich zdravý vývoj, ktorá skutočnosť bola dôvodom podania jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že v danej veci nie je riešením vypracovávanie podrobných správ o priebehu realizovaných stretnutí zo strany oboch rodičov, riešením je na strane rodičov obnoviť slušnú komunikáciu, vo vzťahu k deťom sa chovať zodpovedne, tak aby deti prežili šťastné detstvo, podmienky ktorého by im mali vytvoriť obaja rodičia, ktorým uvedená povinnosť napokon vyplýva priamo z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine upravujúcich výkon ich rodičovských práv a povinností.
S poukazom na uvedené napadnuté uznesenie súdu prvého je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Poučenie : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.