Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_B3-64Csp-6-2022.pdf
PDF · 75.42 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-64Csp/6/2022
Rozhodnutie
Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom S. XX, W. U., o zaplatenie 800,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 800,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 15.12.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobou zo dňa 27.08.2021 sa žalobca domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v rámci upomínacieho konania postupom podľa § 1 a nasl. zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z.z.“) platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.12.2020 do zaplatenia.
2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uviedol, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej už len „veriteľ“) a žalovaný uzatvorili dňa 12.11.2013 zmluvu č. 5049458445/0900, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný aj napriek opakovaným výzvam veriteľa nesplnil svoju pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka veriteľa, ktorá bola zmluvou postúpená na žalobcu pozostávala z istiny v sume 800,- eur, riadneho úroku v sume 107,82 eura, úroku z omeškania vo výške 35,05 eura a poplatkov v sume 65,60 eura, pričom žalovaný po postúpení pohľadávky neuhradil žalobcovi žiadnu sumu. Žalobcom uplatnená pohľadávka predstavovala len istinu v sume 800,- eur.
3. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, a to: zmluvu o postúpení pohľadávok, zmluvu o osobnom účte zo dňa 12.11.2013, zmluvu o povolenom prečerpaní zo dňa 25.07.2014, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, výpoveď zo zmluvy zo dňa 31.12.2019, odstúpenie o zmluvy zo dňa 25.04.2020, fotokópiu poštovej obálky, všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, výzvu zo dňa 10.09.2020, výpis z účtu, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2020, pokus o zmier zo dňa 21.07.2021, poštové podacie hárky. II. 4. Upomínací súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a keďže žalobca podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. podal návrh
na pokračovanie v konaní, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu ako príslušnému súdu na prejednanie podľa C.s.p..
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a to i napriek tomu, že mu bola spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. doručená podľa § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 15.11.2022.
III.
6. Súd podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámil najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 30.06.2023 o 09:00 hod., č. dverí 226, keďže predmetom sporu bola pohľadávka žalobcu, ktorá neprevyšovala sumu 1 000,- eur, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho posúdenia, čím boli splnené podmienky podľa § 297 písm. b) C.s.p. na prejednanie sporu bez nariadenia pojednávania.
7. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, k nej pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj skutočnosťami vyplývajúcimi z verejných registrov (napr. obchodného registra a podobne), na základe čoho zistil doleuvedený skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.
8. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti bankových činností a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 12.11.2013 v písomnej forme zmluvu o bežnom účte a dňa 25.07.2014 v písomnej forme aj zmluvu o povolenom prečerpaní, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému povolené prečerpanie k bežnému účtu vo výške 800,- eur, s úrokom 18,90 % ročne splatným mesačne s konečnou splatnosťou povoleného prečerpania ku dňu 29.06.2036.
9. Veriteľ listom zo dňa 31.12.2019 vypovedal žalovanému zmluvu o povolenom prečerpaní, pričom k tomuto dňu povolené prečerpanie žalovaného predstavovalo sumu 892,03 eura. Následne veriteľ listom zo dňa 25.04.2020 odstúpil od zmluvy o bežnom účte, pričom pohľadávka veriteľa z titulu povoleného prečerpania k bežnému účtu žalovaného predstavovala sumu 979,77 eura. Veriteľ zároveň týmto odstúpením vyzval žalovaného na úhradu predmetnej sumy v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tohto odstúpenia. Žalovaný odstúpenie od zmluvy neprevzal na pošte v odbernej lehote. Z výpisu z účtu vyplývalo, že ku dňu 31.03.2020 povolené prečerpanie žalobcu na bežnom účte predstavovalo sumu 979,77 eura.
10. Veriteľ dňa 22.12.2020 oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky z titulu povoleného prečerpania žalobcovi, ktorý následne dňa 21.07.2021 vyzval žalovaného na úhradu sumy 1 203,37 eura, ktorá pozostávala z istiny úveru z povoleného prečerpania v sume 800,- eur, zmluvného úroku v sume 24,- eur, úroku v sume 107,82 eura, úroku z omeškania v sume 28,70 eura, zmluvného úroku v sume 6,35 eura, poplatkov v sume 65,60 eura a trov právneho zastúpenia v sume 170,90 eura, avšak bezúspešne. Žalobou si žalobca uplatnil len istinu z povoleného prečerpania.
IV.
11. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere (§ 497), zmluvy o bežnom účte (§ 708), ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.), omeškanie dlžníka (§ 517), postúpenie pohľadávky (§ 524), splnenie dlhu (§ 559) a zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na základe čoho mal súd za to, že medzi veriteľom a žalovaným došlo dňa 12.11.2013 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku, keďže predmetná zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o bežnom účte podľa § 708 Obchodného zákonníka a dňa 25.07.2014 uzatvorením písomnej zmluvy o povolenom prečerpaní aj k vzniku ďalšieho obchodného záväzku, ktorý obsahoval podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní týchto zmlúv, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľské zmluvy. Aj napriek tomu, že dané záväzkové vzťahy mali povahu absolútnych obchodných záväzkov, z dôvodu, že ich účastníkom bol spotrebiteľ, bolo potrebné podľa § 52 ods. 3 poslednej vety Občianskeho zákonníka prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, napríklad ohľadom splnenia záväzku alebo omeškania dlžníka. Okrem toho sa
na záväzkový vzťah týkajúci sa zmluvy o úvere aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere uplatnil len nárok na vrátenie zvyšnej časti istiny poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 800,- eur, teda bez akýchkoľvek poplatkov, úrokov a podobne, súd nepovažoval za potrebné a hospodárne skúmať uzatvorenú zmluvu z hľadiska požiadaviek vyjadrených v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže by to nemalo na uplatnený nárok žiaden vplyv. Na základe uvedeného súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, keďže jeho nárok na vrátenie časti nevrátenej sumy úveru 800,- eura považoval za plne dôvodný.
13. Nakoľko si žalovaný súdom priznaný peňažný dlh podľa § 559 Občianskeho zákonníka nesplnil riadne a včas, dostal sa tým podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi/veriteľovi právo požadovať od žalovaného popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.
14. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 18.09.2019 do 26.07.2022 vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia žalobcom s plnením súdom priznaného dlhu žalobcovi bola 5 % ročne.
15. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.