Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-115-2013.pdf
PDF · 102.26 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/115/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: H. X. W. W..Y..R.., so sídlom S.R. X, O., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného X.. X. Š., advokátom so sídlom S. X, O. proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, o vymoženie 56,87 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom X.. X. O. so sídlom Exekútorského úradu v Q., S.. K. X, pod sp.zn. EX 1592/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 28. marca 2013 č.k. 9Er/849/2012-11, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora X.. X. O. so sídlom v Q., S.. K. X o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 10.07.2012 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici č.k. SR040/2012, vydaný rozhodcom X.. Q. X.. Dňa 31.07.2012 súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zistil, že medzi účastníkmi konania, právnym predchodcom oprávneného - Tatra banka, a.s. a povinným, bola dňa 21.02.2006 uzatvorená Zmluva o bežnom účte, predmetom ktorej bola novácia zmluvy o bežnom účte zo dňa 28.12.2005 v zmysle zvoleného balíka služieb I. a vydania platobnej karty B. A. k bežnému účtu pre majiteľa účtu s denným limitom vo výške 20.000,00 Sk. Oprávnený a povinný uzavreli dňa 02.09.2010 Dohodu o splatení záväzku, súčasťou ktorej bolo uznanie celého peňažného záväzku zo strany povinného na základe zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru/nepovoleného prečerpania na bežnom účte povinného, pričom uznaný záväzok pozostával z istiny vo výške 91,87 eur s príslušenstvom, spolu vo výške 190,46 eur.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a v zmysle citovaných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu a Uznanie záväzku a dohody o splatení záväzku, ich súlad resp. rozpor so zákonom, pričom dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Konštatoval, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Z ust. § 45 ZRK vyplýva súdu
možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje vady, t.j. zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené súd prvého stupňa posudzoval ako predbežnú otázku.
Súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súčasťou predmetnej zmluvy sú záverečné ustanovenia, v ktorých v článku XII. je rozhodcovská doložka. Túto rozhodcovskú doložku súd prvého stupňa posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve v súlade s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako neprijateľnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka v Uznaní záväzku a dohode o splatení záväzku v článku IV, ktorá vyžaduje od povinného ako spotrebiteľa, aby všetky spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, čím spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť formulárovej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ si túto doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Spotrebiteľovi bola takto odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v uvedených bodoch zmluvy resp. aj dohody je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovskom súde. Dospel teda k záveru, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je neplatná. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvého stupňa po preskúmaní exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom, v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie oprávnený z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie vo veci.
V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a následne tak rozhodol v rozpore s platným právom, čím došlo k zásahu do ústavného práva účastníkov právoplatne ukončeného konania na súdnu ochranu, zaručeného Ústavou SR. Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku. Predmetom skúmania môže byť len plnenie, vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku, nie však okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Oprávnený zdôraznil, že v právnom vzťahu založenom zmluvou o bežnom účte, ktorú podpísal povinný ako fyzická osoba - podnikateľ, tento nevystupoval ako spotrebiteľ, a preto ani podpísanú dohodu o splatení záväzku s rozhodcovskou doložkou, ktorá sa týka pohľadávky vzniknutej zo záväzkového vzťahu, založeného zmluvou o bežnom účte, nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľského práva. Citoval ustanovenia § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia písm. q) prílohy 1 smernice Rady 93/13/EHS - anglický a slovenský text, ustanovenie § 37, § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenie odseku 47 rozsudku Súdneho dvora EÚ C- 40/08, na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23 Cdo 1201/2009 a na rozhodnutia Ústavného súdu SR - ÚS 44/2003, ÚS 115/2003, ÚS 2d 09/2004. Súd sa v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal na splnenie podmienok, stanovených pre vznik spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so zákonom a nemôže byť označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetná doložka je platná a v súlade s právnymi predpismi t.j. zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a aj v súlade s Rokovacím poriadkom príslušného rozhodcovského súdu. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí kategorizoval akúkoľvek rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú podmienku pre prípad, že žalujúcou stranou bude dodávateľ. Tento nesprávny názor exekučného súdu, ktorý z napadnutého uznesenia vyplýva, a to že v spotrebiteľských zmluvách sú rozhodcovské doložky zakázané, postráda akúkoľvek oporu v zákone a ako taký je neprijateľný v celom rozsahu. Zo žiadneho textu právneho predpisu, dokonca ani z textu smernice Rady 93/13/EHS totiž nevyplýva
zákaz dojednania rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka bola uzatvorená v súlade s vnútroštátnymi zákonnými ustanoveniami a normami európskeho práva, platnými a účinnými v čase dojednania rozhodcovskej doložky a z tohto dôvodu bola platným podkladom pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok je tak spôsobilým exekučným titulom, a preto je neprijateľný záver exekučného súdu, že rozhodcovskou doložkou sa založil hrubý nepomer v postavení zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Konaním v súlade so zákonom nemohlo dôjsť k dojednaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. V závere odvolania uviedol, že exekučný súd svojim nesprávnym rozhodnutím spôsobil výrazný zásah do práva veriteľa, ktorý sa nemôže domôcť svojho zákonne priznaného práva. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi X.. X. O., Exekútorský úrad Q. udelí poverenie na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nevyhovel, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku, posúdenie zmluvy o bežnom účte ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.
V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 24.5.2012, č. SR040/2012, vydaný Stálym rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s.r.o., rozhodcom X.. Q. X..
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.
Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby zo dňa 21.2.2006, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného (I. O., U..W..) a povinným, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť.
Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v Rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci U. I. W., kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ustanovenia § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.
Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho dvora vo veci U. I. W.. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za postup, ktorý je v súlade so zákonom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.
Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V posudzovanom prípade oprávnený namietal s poukazom na túto právnu úpravu, že súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Záverečných ustanoveniach zmluvy za rozpornú s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd k tomu uvádza, že Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve má teda za následok, že táto podmienka je od počiatku absolútne neplatnou, a preto platí, že strany sa na riešení svojich sporov pred rozhodcovským súdom nedohodli. Absolútna neplatnosť totiž znamená, že na právny úkon sa hľadí, ako keby urobený nebol a tento právny úkon ani nevyvoláva právne následky. Nemožno preto pripustiť výklad obsiahnutý v dôvodovej správe k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dôsledkom vyslovenia neplatnosti rozhodcovskej doložky by ostala zachovaná možnosť prejednať spor pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským súdom. Pre takýto záver je nevyhnutná existencia platne uzavretej rozhodcovskej doložky (v zmysle ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní).
Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom.
Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13 EHS z 05.04.1993 a v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodu neplatného uzavretia rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nebol oprávnený vo veci konať a vydať predmetný rozhodcovský rozsudok, a teda exekučný titul nebol vydaný orgánom na to oprávneným. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe. V tomto smere nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená. Súd prvého stupňa preto správne konštatoval neprijateľnosť, a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.
Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku).
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul. Dôvodne preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal ich náhradu, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.