Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10CoE-74-2013.pdf
PDF · 71.41 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/74/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Kvašňovským, so sídlom N., S. XX, proti povinnému O. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, o vymoženie pohľadávky 924,44 eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedený pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Vargom, so sídlom Exekútorského úradu H., A. X, pod sp. zn. EX 766/12, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/2399/2012-85 zo dňa 27.2.2013 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal z toho, že exekučný súd je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v konkrétnej veci, pričom základnou podmienkou platnosti rozhodcovskej zmluvy je jej písomná forma a podpis zmluvných strán. Zdôraznil, že zákonná úprava o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (bližšie uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/245/2010 z 30.11.2011). Podrobenie sa právomoci súkromnej osoby je totiž tak zásadným právnym úkonom, že by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. V súdenej veci však rozhodcovská doložka je obsiahnutá „v spleti iných ustanovení“ Všeobecných obchodných podmienok a súčasne tieto podmienky nie sú ani podpísané zmluvnými stranami. Z uvedeného vyplýva, že nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy a na vykonanie exekúcie chýba spôsobilý exekučný titul. Okresný súd preto v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Taktiež konštatoval, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľských právnych vzťahoch je neprijateľnou podmienkou, ktorý záver konkrétne odôvodnil.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Rozhodne nesúhlasil so záverom, že rozhodcovskú doložku možno vo všeobecnosti považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách. K tomuto tvrdeniu poskytol i (pomerne podrobnú) právnu argumentáciu.
Odvolateľ poukazoval na to, že účastníci uzatvorili dňa 6.10.2005 zmluvu o splátkovom úvere v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami ako obchodno-právny vzťah v písomnej forme, pričom v zmysle § 273 Obch. zák. časť obsahu zmluvy určili práve odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Pokiaľ by rozhodcovská doložka mala predstavovať výnimku z dotknutého zákonného ustanovenia,
musel by to zákon výslovne určovať. Oprávnený zdôraznil, že povinný podpisom úverovej zmluvy potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami, a preto sú všetky ich časti, vrátane rozhodcovskej doložky, pre neho záväzné. Domnieval sa, že § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. má byť vykladaný extenzívne, hoci v jeho druhej vete nie je použité slovo „aj“. Tvrdenému nasvedčuje gramaticky výklad, keď zhodný význam ako slovo „aj“ má i termín „zachovaná“ a tiež zámer zákonodarcu „arbitráž liberalizovať“. Napokon dával do pozornosti „modelový zákon“, či znenie nemeckého Občianskeho súdneho poriadku.
Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením§ 212 ods. 1O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, O.s.p.
Vzhľadom na zásadný význam otázky (ne)platnosti uzavretia rozhodcovskej doložky/zmluvy medzi účastníkmi krajský súd sa z dôvodu procesnej ekonómie (aj v rámci popisu rozhodnutia súdu prvého stupňa a obsahu odvolania) bližšie nevenoval problematike rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských veciach. Pokiaľ totiž je konkrétna/posudzovaná rozhodcovská doložka neplatná pre nedostatok písomnej formy, je neúčelné riešiť všeobecné súvislosti prípustnosti uplatnenia rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch.
V súdenej veci je nepochybné (a nerozporuje to ani odvolateľ), že rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami podpísaná nebola. Títo podpísali dňa 6.10.2005 „len“ zmluvu o splátkovom úvere, ktorá rozhodcovskú doložku neobsahovala; tá bola/je iba súčasťou Všeobecných obchodných podmienok. Z prvej časti druhej vety ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. (citovaný v celom rozsahu v napadnutom uznesení) je pritom jednoznačné, že „Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami...“.
Snahu odvolateľa o výklad dotknutého zákonného ustanovenia tak, že na dodržanie písomnej formy by postačoval odkaz na Všeobecné obchodné podmienky, považuje odvolací súd za účelovú. Zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý vyžaduje podpis dokumentu/ rozhodcovskej doložky zmluvnými stranami, je špeciálnou právnou úpravou, a preto má prednosť pred všeobecnou úpravou § 273 Obch. zák., umožňujúcou odkaz na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré zmluvnými stranami podpísané nie sú. Navyše, v súdenej veci sa nejedná o štandardný obchodno-právny vzťah, ale prioritne o vzťah spotrebiteľský, kedy - vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy - bola právna ochrana spotrebiteľov poskytovaná aj vo vzťahu k zmluvám podľa Obchodného zákonníka, prostredníctvom § 23a zákona č. 634/1992 Zb. a podporne prostredníctvom ustanovení Občianskeho zákonníka. Práve ochrana spotrebiteľa, ako spoločenská hodnota postavená na roveň verejného poriadku, vylučuje vo vzťahu k spotrebiteľským veciam dôvodnosť argumentácie záujmom zákonodarcu na liberalizácii arbitráže. Taktiež poukazovanie na „modelový zákon“, či zahraničnú právnu úpravu nie je spôsobilé podmieniť odlišné vyhodnotenie konkrétneho a výslovného vnútroštátneho zákonného ustanovenia.
Nenáležitou je i argumentácia (údajným) gramatickým výkladom. Nakoľko vyššie uvedené zákonné znenie je výslovné a jednoznačné, nie je na mieste ho interpretovať inak a už vôbec nie rozširujúco; podpis rozhodcovskej zmluvy vo vzťahu k písomnej forme daného právneho úkonu je totiž definovaný ako (nenahraditeľná) podmienka jej platnosti. Ani odkaz oprávneného na § 40 ods. 3, 4 Obč. zák. nie je primeraný, keďže z ustanovenia § 40 ods. 3 Obč. zák. je zrejmé, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; čo v súdenej veci jednoznačne nie je naplnené. Oprávnenému ako subjektu výlučne tvoriacemu text zmluvy medzi účastníkmi nič pritom nebránilo do jej ustanovení zahrnúť tiež rozhodcovskú doložku a túto riadne s druhou procesnou stranou i dojednať.
Na základe konštatovaného je vecne správny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedostatok písomnej formy, čo vylučuje právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodovať v danej veci. Nadväzne
zodpovedá ustanoveniam Exekučného poriadku zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko tento procesný nárok nebol ani uplatňovaný (§ 151 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.