Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-5T/104/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v samosudkyňou JUDr. Danielou Blažovskou v trestnej veci obžalovaných Zdenka M. a Q. O. pre prečin podľa , a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 16. augusta 2013 v Košiciach takto

rozhodol:

Obžalovaní:

T. M., nar. XX. XX. XXXX v Z., U. republika, trvale bytom E., K. XX, prechodne bytom E., L. 8, Q. O., nar. 2. 4. XXXX v E., trvale bytom E., K. 2,

sú vinní, že

v Košiciach, dňa 19.5.2009 v čase o 14.30 hod., po štátnej ceste č. I/50 v smere od Sídliska KVP na Sídlisko Nad Jazerom na úrovni križovatky s ul. Rastislavovou, viedol vodič T. M. osobné motorové vozidlo zn. Opel Calibra G.: KE XXXFE v ľavom jazdnom pruhu dvojpruhovej cesty pre jeden smer jazdy nedovolenou rýchlosťou cca XXX km/h, pričom v dôsledku prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti (80 km/h) a nesprávnej techniky jazdy s vozidlom začal brzdiť v dôsledku vzniknutej dopravnej situácie, pričom za ním vo vzdialenosti 2,1 m premávajúci vodič Q. O. na osobnom motorovom vozidle zn. Audi A3 G.: KE XXXAF, ktorý s vozidlom premával nedovolenou rýchlosťou cca 101 km/h a nedodržaním bezpečnej vzdialenosti (minimálna bezpečná vzdialenosť 27,8 m) narazil do zadnej časti osobného motorového vozidla zn. Opel Calibra, ktoré bolo následne odhodené vľavo do zvodidiel a po náraze odhodené vpravo, kde došlo k nárazu do zadnej ľavej časti nákladného motorového vozidla zn. Avia 30 EČV: KE XXXDN, ktorého vodič S. M. premával v pravom jazdnom pruhu, pričom jeho vozidlo v dôsledku zrážky a zakliesnenia sa vozidla Opel Calibra pod jeho zadnú časť následne narazilo do nosného piliera lávky pre chodcov po ľavej strane vozovky z obce Barca na ul. Rastislavovu, v dôsledku čoho spolujazdec sediaci na pravom prednom sedadle A. E. utrpel zranenia a to polytraumu, zlomeninu hrboľa sedacej kosti vpravo, zlomeninu priečneho výbežku prvého stavca, zlomeninu krčka stehnovej kosti vľavo, zlomeninu ľavej stehnovej kosti nad kolenom supra a diakondycká, otvorenú zlomeninu pilonu píšťaly vľavo, otras mozgu, tržnú ranu s defektom kože na pravom lakti cca 5 x 5 cm, pomliaždenia líca, čela, ramena, pleca, predlaktia vpravo, odreninu nad lakťom s drobnými rankami, na ľavom predlaktí tržné rany veľkosti do 3 cm v počte 3 krát s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 6 mesiacov, spolujazdkyňa sediaca v strede na prednom sedadle B. E. utrpela zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahla a vodič Avie S. M. utrpel pohmoždenie pravého kolena a početné odreniny pravej dolnej končatiny s dobou liečenia v trvaní do XX dní bez práceneschopnosti,

teda

obžalovaní T. M. a Q. O.

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal čin závažnejším spôsobom konania,

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania,

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

tým spáchali

obžalovaní T. M. a Q. O.

- prečin usmrtenia podľa , ,

- prečin ublíženia na zdraví podľa , ,

- prečin ublíženia na zdraví podľa .

Za to sa odsudzujú

Obžalovaný T. M.

Podľa , k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa , , súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa , k trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Obžalovaný Q. O.

Podľa , k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa , , súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa , k trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 48 (štyridsaťosem) mesiacov.

Podľa , , ukladá obžalovaným povinnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spoločne a nerozdielne nahradiť spôsobenú škodu poškodenému Z. E., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom S., M. 13 titulom pohrebného vo výške 4.870,50 (štyritisícosemstosedemdesiat eur a päťdesiat centov) a poškodenému A. E., nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom T. 180 titulom bolestného vo výške 18.834,00 € (osemnásťtisícosemstotridsaťštyri eur).

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II podala na T. M. a Q. O. na tunajšom súde dňa 6.8.2010 obžalobu pre skutok, ktorý právne posúdila ako prečin usmrtenia podľa , , prečin ublíženia na zdraví podľa , a prečin ublíženia na zdraví podľa , ktorý skutok mali obžalovaní spáchať tak, že v Košiciach, dňa 19.5.2009 v čase o 14.30 hod., po štátnej ceste č. I/50 v smere od Sídliska KVP

na Sídlisko Nad Jazerom na úrovni križovatky s ul. Q., viedol vodič T. M. osobné motorové vozidlo zn. Opel Calibra EČV: KE XXXFE v ľavom jazdnom pruhu dvojpruhovej cesty pre jeden smer jazdy nedovolenou rýchlosťou cca 100 km/h, pričom v dôsledku prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti (80 km/h) a nesprávnej techniky jazdy s vozidlom začal brzdiť v dôsledku vzniknutej dopravnej situácie, pričom za ním vo vzdialenosti 2,1 m premávajúci vodič Q. O. na osobnom motorovom vozidle zn. Audi A3 EČV: KE XXXAF, ktorý s vozidlom premával nedovolenou rýchlosťou najmenej 100 km/h a nedodržaním bezpečnej vzdialenosti (minimálna bezpečná vzdialenosť 27,8 m) narazil do zadnej časti osobného motorového vozidla zn. Opel Calibra, ktoré bolo následne odhodené vľavo do zvodidiel a po náraze odhodené vpravo, kde došlo k nárazu do zadnej ľavej časti nákladného motorového vozidla zn. Avia 30 EČV: KE XXXDN, ktorého vodič S. M. premával v pravom jazdnom pruhu, pričom jeho vozidlo v dôsledku zrážky a zakliesnenia sa vozidla X. Calibra pod jeho zadnú časť následne narazilo do nosného piliera lávky pre chodcov po ľavej strane vozovky z obce Barca na ul. Rastislavovu, v dôsledku čoho spolujazdec sediaci na pravom prednom sedadle A. E. utrpel zranenia a to polytraumu, zlomeninu hrboľa sedacej kosti vpravo, zlomeninu priečneho výbežku prvého stavca, zlomeninu krčka stehnovej kosti vľavo, zlomeninu ľavej stehnovej kosti nad kolenom supra a diakondycká, otvorenú zlomeninu pilonu píšťaly vľavo, otras mozgu, tržnú ranu s defektom kože na pravom lakti cca 5 x 5 cm, pomliaždenia líca, čela, ramena, pleca, predlaktia vpravo, odreninu nad lakťom s drobnými rankami, na ľavom predlaktí tržné rany veľkosti do 3 cm v počte 3 krát s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 6 mesiacov, spolujazdkyňa sediaca v strede na prednom sedadle B. E. utrpela zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahla a vodič Avie S. M. utrpel pohmoždenie pravého kolena a početné odreniny pravej dolnej končatiny s dobou liečenia v trvaní do 14 dní bez práceneschopnosti.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov, znalcov z odboru Doprava cestná, prečítal znalecké posudky a listiny obsiahnuté v spise a na základe takto vykonaného dokazovania, po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne aj v ich vzájomnej nadväznosti dospel k záveru, ktorý je vyjadrený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný T. M. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu. Vypovedal zhodne ako v štádiu prípravného konania keď uviedol, že 19.5.2009 v popoludňajších hodinách premával osobným motorovým vozidlom značky Opel Calibra po ceste v Košiciach v smere od Moldavskej cesty na sídlisko Nad Jazerom v ľavom jazdnom pruhu dvojpruhovej cesty, do ktorého pruhu sa preradil asi sto metrov pred salašom v Barci, aby uvoľnil pravý jazdný pruh pre vozidlá prichádzajúce od Alejovej ulice. Vozidlo viedol rýchlosťou maximálne 80 - 85 km/h čo usudzuje podľa toho, že ak by išiel vyššou rýchlosťou, motor, s ktorým mal problémy, by mu chrčal. V čase preradenia do ľavého jazdného pruhu registroval v pravom jazdnom pruhu, asi 40 až 50 metrov pred sebou, motorové vozidlo Avia a za sebou v ľavom jazdnom pruhu vo vzdialenosti asi 50 metrov osobné motorové vozidlo, ktorého typ v tom čase rozpoznať nevedel. Vozidlo premávajúce za ním sa na neho vyslovene nalepilo a takto s odstupom maximálne 1,5 metra spoločne premávali asi 50 až 60 metrov. Do pravého pruhu sa preradiť nemohol, nakoľko v ňom premávali iné motorové vozidlá. Keď sa nachádzal so svojim vozidlom asi 20 metrov od Avie, táto vyhodila smerovku doľava, na čo zareagoval jemným pribrzdením, jeho rýchlosť sa mohla znížiť asi na 70 km/h, čím vytvoril priestor na preradenie Avie do ľavého jazdného pruhu. Avia prešla ľavou nápravou do ľavého pruhu, ale po niekoľkých sekundách sa stiahla späť do pravého jazdného pruhu. Obžalovaný zdôraznil, že pribrzdil len z toho dôvodu že Avia vyhodila smerovku doľava, inak by nemal dôvod brzdiť, keďže v jeho jazdnom pruhu nepremávali pred ním žiadne vozidlá. V momente, keď zareagoval na Aviu pribrzdením, nepozrel do spätného zrkadla, avšak vzápätí osobné motorové vozidlo Audi A3, premávajúce za ním tou istou rýchlosťou ako on, do neho zozadu nabúralo. On aj vedľa neho sediaci syn M. M. sa stihli prikrčiť, obidvaja boli pripútaní bezpečnostnými pásmi. V dôsledku silného nárazu sa stalo jeho vozidlo neovládateľné, vyletelo na stredové zvodidlá, ktoré oddeľovali protiľahlý smer jazdy, od nich sa odrazilo, preletelo cez ľavý pruh do pravého jazdného pruhu a prednou kapotou sa zakliesnilo pod ľavé zadné koleso Avie a pod jeho korbu a takto zakliesnené smerovalo s Aviou z pravého pruhu do ľavého a následne do piliera mosta smerujúceho z Barce. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný zdôraznil, že na jazdu bol sústredený, aj keď vedľa neho sedel syn, s ním len sem - tam prehodil zopár slov, rádio bolo na nízku hlasitosť, nič ho pri riadení vozidla nevyrušovalo a pribrzdením skutočne reagoval len na zmenu smeru jazdy Avie, ktorá predným aj zadným ľavým kolesom prešla do ľavého jazdného pruhu do hĺbky maximálne 0,5 metra, potom sa vrátila späť do svojho pruhu a tým pádom on povolil brzdu. Pribrzdil len jemne, preto sa v dôsledku brzdenia jeho vozidlo nedostalo do šmyku. Tiež uviedol, že počas jazdy nerobil tzv. myšičky, o ktorých vypovedal druhý obžalovaný, takýmto spôsobom nejazdí. Nesúhlasil so závermi znalcov ohľadom rýchlosti ktorou mal viesť motorové vozidlo

pred zrážkou a trval na tom, že jeho rýchlosť musela byť nižšia. Jazdil bezpečne a od Avie si udržal takú vzdialenosť, aby sa mohla preradiť pred neho. K dopravnej nehode podľa obžalovaného došlo z toho dôvodu, že vodič Audi A3 neudržal od jeho vozidla bezpečný odstup. Poukázal na to, že je skúseným vodičom, ročne najazdí aj stotisíc kilometrov po Slovensku aj v zahraničí, doposiaľ nebol účastníkom takej dopravnej nehody, ktorú by bol on zavinil. K osobným pomerom obžalovaný uviedol, že je rozvedený, bez vyživovacej povinnosti, keďže všetky tri jeho deti sú plnoleté a samostatné. Dva roky je bez pracovného pomeru a bez evidencie na úrade práce, naposledy pracoval ako vodič v spoločnosti Leopardee s.r.o.. Chce požiadať o vydanie živnostenského listu, nakoľko pracuje na zriadení dielne na opravu vozidiel. Býva u priateľky na adrese prechodného pobytu spolu s jeho synom M. a dvoma plnoletými deťmi jeho priateľky. Súdne trestaný bol štyri alebo päťkrát. V súčasnosti žiadne iné trestné stíhanie nemá. Je zdravý, psychiatricky liečený nebol, nemá vypestovanú žiadnu závislosť.

Rovnako obžalovaný Q. O. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania žalovaného skutku. V prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že 19.5.2009 okolo 14,00 hod. šiel z práce a premával svojim vozidlom Audi A3 od U.S.Steel Košice v smere na sídlisko Nad Jazerom. Šiel rýchlosťou najviac 100 km/h, rýchlosť nemenil, s výnimkou úseku na Pereši, kde je prikázaná rýchlosť 60 km/h. V ľavom jazdnom pruhu premával z toho dôvodu, že je v ňom kvalitnejší asfalt ako v pravom pruhu. Na úseku asi 50 metrov pred salašom v Barci v spätnom zrkadle zaregistroval, že v pravom jazdnom pruhu sa väčšou rýchlosťou približuje nejaké vozidlo červenej farby. Dostalo sa na jeho úroveň a vzápätí ho z pravého jazdného pruhu predbehlo tak, že urobilo tzv. myšičku pred jeho vozidlo Audi A3 a zaradilo sa do ľavého jazdného pruhu. V tom čase registroval v pravom jazdnom pruhu, vo vzdialenosti asi 15 až 20 metrov pred sebou, vozidlo Avia, pričom nevšimol si že by Avia menila smer jazdy do ľavého jazdného pruhu, ani na malú chvíľu neprešla ani len časťou svojho vozidla do ľavého pruhu. Opel premával rýchlejšie ako on a aby sa mohol zaradiť pred neho a vyhnúť sa zrážke s Aviou, on musel zareagovať plným našliapnutím na brzdu, avšak napriek tomu ťukol do zadnej časti Opla. Opel vytvoril pre neho náhlu prekážku. V momente keď sa Opel začal preradzovať pred neho, pribrzdil len jemne a až v momente, keď už bol Opel pred ním, šliapol na brzdu prudko. V čase zrážky nevidel premávať v pravom jazdnom pruhu iné motorové vozidlá. Obžalovaný ďalej uviedol, že náraz do vozidla Opel registroval ako slabé ťuknutie, nakoľko mal zapnutý bezpečnostný pás a tento sa ani len nezablokoval. Keď sa Opel radil pred neho nebrzdil, nemal na to dôvod, nakoľko ľavý jazdný pruh bol pred ním voľný. V čase predbiehania musel mať Opel väčšiu rýchlosť ako on, preto si nevedel vysvetliť ako je možné že ťukol do tohto vozidla, v dôsledku čoho dostalo balans, zmenilo smer jazdy doľava, kde svojou prednou časťou vyšlo na deliaci ostrovček a ľavou stranou trelo o deliace zvodidlá. On sústavne brzdil a následne sa vozidlom zastavil. Za červeným vozidlom Opel registroval iba kúdoľ prachu, zrážku tohto vozidla s Aviou nevidel. Registroval situáciu až v čase, keď Avia bola prednou časťou kabíny narazená do betónového stĺpa nadjazdu pre peších z mestskej časti Barca a vozidlo Opel prednou časťou zakliesnené pod ľavou časťou Avie. Pri zrážke s Oplom sa na jeho vozidle poškodila predná kapota po oboch stranách, vytrhli sa úchytky predných svetiel, poškodené bolo aj vnútorné čelo. Škodu odhadol na 1.330,00 €, avšak vozidlo si opravil sám a predal ho. On pri dopravnej nehode neutrpel žiadne poranenie. Obžalovaný Q. O. na hlavnom pojednávaní k svojim osobným pomerom uviedol, že je slobodný, bezdetný a býva so svojou matkou a sestrou v trojizbovom byte. Štyri roky pracuje v U.S.Steel Košice ako technický kontrolór na prevádzke Rúrovňa, kde zarába 600,00 € až 700,00 € mesačne v čistom, iný príjem nemá a je nemajetný. Vodičské oprávnenie získal vo veku 18 rokov, doposiaľ dopravnú nehodu nespôsobil, v jednom prípade mu bola uložená pokuta za to, že nebol pripútaný bezpečnostným pásom, súdne trestaný nebol a nevedie sa voči nemu iné trestné stíhanie. Je zdravý, psychiatricky liečený nebol.

Obžalovaní boli konfrontovaní v štádiu prípravného konania, kde obidvaja zotrvali na verziách dopravnej nehody ktoré podrobne popísali v rámci svojich výpovedí.

Pôvodne bol pre prečin usmrtenia podľa , a prečin ublíženia na zdraví podľa , stíhaný aj S. M., neskôr bolo trestné stíhanie voči nemu zastavené, vystupuje v pozícii svedka - poškodeného. V štádiu prípravného konania uviedol, že každý deň šoféroval nákladné motorové vozidlo Avia smerom z U.S.Steel Košice do Prešova, po obchvate pred OC Optima smerom k sídlisku Nad Jazerom v Košiciach a následne na smer Prešov. V úseku pred príjazdom od OC Carrefour sa zvykol preradiť z pravého do ľavého jazdného pruhu, aby uvoľnil pravý jazdný pruh vozidlám, ktoré z tohto smeru prichádzali na obchvat. V deň dopravnej nehody 19.5.2009 nebola na spomenutom úseku zhustená premávka v pravom a ani v

ľavom jazdnom pruhu, preto je možné, že premával v pravom jazdnom pruhu tak, ako to vyplynulo z vyšetrovania, no s určitosťou si na to nepamätal. Uvádzal však, že v tomto úseku určite nemenil smer jazdy, neprechádzal z pravého pruhu do ľavého a ani naopak. Vedľa neho sedela kolegyňa B. E. a vedľa nej Jozef E.. Počas jazdy nezaregistroval v spätných zrkadlách za sebou vozidlo Audi A3 ani Opel Calibra červenej farby, preto usudzuje, že sa museli prihnať veľkou rýchlosťou. Červené vozidlo Opel zaregistroval až momentom jeho nárazu do Avie, v spätnom zrkadle zbadal ako je zakliesnené do jej zadnej ľavej časti. Náraz tohto vozidla do Avie bol taký silný, že v kabíne všetkých nadhodilo, mal pocit, že sa vozidlo prevráti na pravú stranu, Aviu už nemohol ovládať, zadnú časť Avie otočilo na pravú stranu, vtedy pravdepodobne došlo k odtrhnutiu zadnej nápravy, Avia prešla na ľavú stranu vozovky, narazila na obrubník, následne preletela na zvodidlá o ktoré sa trela niekoľko metrov, pričom Opel zozadu na Aviu tlačil. Nakoniec Avia čelom narazila do piliera betónového stĺpa nájazdu pre peších smerujúcich od mestskej časti Barca. Posledné čo zaregistroval bol náraz do stĺpa, trieštenie čelného skla a prebral sa až vtedy, keď ležal na chrbte, pravdepodobne ho pri náraze z vozidla vymrštilo. Asi nebol pripútaný a preto z vozidla vypadol, avšak to mu zachránilo život, nakoľko kabína bola v časti miesta pre vodiča značne zdeformovaná. Na udalosť má iba slabé spomienky, nepamätá sa na žiadne zvuky prvotného nárazu. Na úseku kde došlo k dopravnej nehode je predpísaná rýchlosť 80 km/h, avšak on šiel rýchlosťou okolo 70 až 75 km/h, nakoľko s Aviou sa nedá premávať rýchlo. Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a zdôraznil, že s vozidlom Avia určite neprekročil stredovú čiaru, nevyhadzoval smerovku a plynulo jazdil v pravom jazdnom pruhu. Na vozovke sa v pravom jazdnom pruhu síce vykonávali v tom čase práce kvôli oprave mosta, avšak až vo vzdialenosti asi 300 metrov pred miestom kde došlo k nárazu Opla do Avie. Premávka bola slabá, takže mal čas na preradenie do ľavého jazdného pruhu, v ktorom aj inak jazdí minimálne, nakoľko v ňom jazdia vozidlá veľkou rýchlosťou. Náhradu škody titulom ujmy na zdraví a majetkovej ujmy si v trestnom konaní neuplatnil.

Svedok - poškodený A. E. uplatnil v trestnom konaní na náhradu sumu vo výške 18.834,00 € titulom bolestného. V čase dopravnej nehody bol spolujazdcom vo vozidle Avia, medzi ním a vodičom M. sedela B. E.. V prípravnom konaní svedok uviedol, že Avia sa pohybovala rýchlosťou najviac 65 až 70 km/h, rýchlejšie sa ani nedalo premávať, nakoľko sa pred Aviou tvorili kolóny kvôli oprave tratí pri nadjazde. Jazda bola kľudná, keď odrazu zacítil prudký náraz do zadnej časti vozidla, v dôsledku čoho Avia zmenila smer jazdy doľava a narazila strednou časťou kabíny do betónového piliera. V momente nárazu pozrel do spätných zrkadiel na jeho strane, avšak nič nevidel. Vypadol z pravej strany vozidla, ľavá noha zostala zakliesnená v kabíne a vyprostili ho až hasiči. Utrpel trojitú zlomeninu ľavej nohy, vykĺbenie ľavého ramena, početné poranenia oboch rúk, pohmoždenie päty a prasknutie lebky. Absolvoval dve operácie, bol dlhodobo hospitalizovaný a práceneschopný. Nespomínal si na to, že by bol pred nárazom zaregistroval nejaké zvuky v súvislosti s dopravnou nehodou, ani na žiadnu neočakávanú reakciu vodiča S. M. na situáciu v cestnej premávke. Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že Avia celý čas jazdila v pravom jazdnom pruhu, nemenila smer jazdy, nebol pre to dôvod, premávka bola slabá. Rozpory vo svojich výpovediach spočívajúce v tom, že v prípravnom konaní nevedel, v ktorom jazdnom pruhu jazdila Avia, na hlavnom pojednávaní odstránil svedok tak, že pri prvej výpovedi nebol konkrétny, nakoľko bol zo situácie veľmi nervózny, na hlavnom pojednávaní vypovedá pravdivo. Naviac uviedol, že vodič sa plne venoval riadeniu vozidla Avia. V súvislosti s utrpeným poranením je na polovičnom invalidnom dôchodku, má 45 % zdravotné postihnutie. Po jednoročnej práceneschopnosti síce naďalej pracuje u pôvodného zamestnávateľa, avšak je zaradený na iný druh práce, v dôsledku čoho sa mu znížil príjem. Čaká ho ešte jedna operácia kolena.

Svedok - poškodený Z. E. nebol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej zomrela jeho manželka B. E., k veci sa teda vyjadriť nevedel. V trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody titulom výdavkov spojených pohrebom manželky, výšku ktorých preukázal listinami na celkovú sumu 1.895,59 €.

K okolnostiam dopravnej nehody vypovedal v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní svedok M. M., syn obžalovaného T. M., ktorý v čase dopravnej nehody bol spolujazdcom v osobnom motorovom vozidle Opel Calibra sediacim na prednom sedadle. V prípravnom konaní svedok uviedol, že asi 600 metrov pred mostom VSS, resp. pred odbočkou do mestskej časti Barca zaregistroval v spätnom zrkadle vozidlo, ktoré sa za nimi približovalo väčšou rýchlosťou. Uhli sa tak, že z ľavého jazdného pruhu sa preradili do pravého. Následne toto vozidlo - Audi A3 premávalo v ľavom jazdnom pruhu takmer rovnobežne s ich vozidlom Opel, mierne za nimi, neboli na úplne rovnakej úrovni. Takto vedľa seba premávali asi 300 metrov. Audi ich nepredbehlo pravdepodobne z toho dôvodu, že malo plný jazdný pruh, keďže v tom čase opravovali most VSS a už sa tvorili kolóny. Keď šli takmer rovnobežne s Audi

A3 mohli premávať rýchlosťou okolo 90 až 95 km/h. Pravý jazdný pruh bol plnší, preto sa chceli preradiť späť do ľavého jazdného pruhu, vodič, teda jeho otec, pridal a preradil sa do ľavého jazdného pruhu pred Audi A3. V čase preradenia mohlo byť Audi A3 asi 70 metrov za nimi a takto premávali ďalších asi 200 metrov. Následne ich Audi A3 dobehlo, takpovediac nalepilo sa na nich, čo skonštatoval aj jeho otec. Vzdialenosť medzi autami mohla byť asi 2 metre a takto premávali ďalších asi 200 metrov. Otec riadil vozidlo rýchlosťou 90 až 100 km/h, Audi premávalo zrejme takou istou rýchlosťou. Aviu v pravom jazdnom pruhu zaregistroval v čase, keď bola asi 100 metrov pred nimi a vyhodila smerovku a zároveň prechádzala z pravého do ľavého jazdného pruhu, avšak vzápätí vodič Avie stočil volant a vrátil sa do pravého jazdného pruhu. To bol dôvod prečo jeho otec šliapol na brzdu a v tom momente Audi A3 narazilo do ich vozidla. On sa sklonil úplne k nohám, pravou rukou sa akoby bránil nárazu. V dôsledku nárazu do zadnej časti ich vozidlo odhodilo na stredové zvodidlá, po ktorých sa šúchalo niekoľko metrov, následne ich to odhodilo do pravého jazdného pruhu, kde sa zrazili so skriňovou Aviou, predná kapota ich vozidla sa zakliesnila pod ľavú zadnú časť Avie a takto spolu ich to ťahalo ešte niekoľko metrov, kým sa spoločne nedostali z pravého jazdného pruhu do ľavého a následne narazili do piliera mosta. Na rozdiel od prípravného konania svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď premávali tak, že v ich závese išlo vozidlo Audi A3 a vyslovene sa na nich lepilo, premávali rýchlosťou 80 až 85 km/h, keď v prípravnom konaní uvádzal asi 100 km/h. Tiež na rozdiel od prípravného konania, kde uvádzal, že Avia vyhodila smerovku a preradzovala sa do pravého jazdného pruhu a bola v tom čase asi 100 metrov pred nimi, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tom čase bola vzdialenosť medzi Audi a Aviou asi 50 metrov.

Motorové vozidlo Avia A30 EČV: KE XXXDN, ktorá bola účastná na dopravnej nehode dňa 19.5.2009, bola vo vlastníctve spoločnosti GETRAG a.s.. Riaditeľ spoločnosti Ing. A. E. vypovedal ako svedok - poškodený v štádiu prípravného konania dňa 2.6.2009 a táto jeho výpoveď bola prečítaná na hlavnom pojednávaní. K dopravnej nehode sa vyjadriť nevedel, bol telefonicky informovaný že k nej došlo a že vo vozidle boli zamestnanci S. M., B. E. a A. E., ktorí sa presúvali do Prešova. K vozidlu uviedol, že išlo o starší typ Avie, ktoré vzhľadom na vek nedosahovalo plné prevádzkové schopnosti, vrátane rýchlosti. Vozidlo však bolo plne funkčné a malo všetky predpísané prehliadky, vodič vozidla S. M. absolvoval všetky preškolenia, vrátane psychologickej spôsobilosti. V trestnom konaní neuplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vzniknutej poškodením motorového vozidla Avia.

V štádiu prípravného konania bol do konania pribratý znalec z odboru Doprava cestná Ing. T. C., ktorý vypracoval a podal znalecký posudok č. 91/2009 a ktorý posudok obhajoval v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z údajov vo vyšetrovacom spise ako je protokol dopravnej nehody, výpovede svedkov, fotodokumentácia atď.. Urobil analýzu pohybu vozidiel Opel Calibra, Audi A3 a Avia. Na základe vyhodnotenia počítačovej simulácie zistil, že vozidlo Avia sa pohybovalo v čase nárazu rýchlosťou 68 km/h, čo bola zároveň aj rýchlosť pred nehodou. Osobné motorové vozidlo značky Opel Calibra sa pohybovalo rýchlosťou 86,9 km/h v čase nárazu, čo sa dá považovať za rýchlosť pred nehodou a osobné motorové vozidlo Audi A3 sa pohybovalo rýchlosťou 100 km/h. Na základe týchto analýz spracoval analýzu zabránenia vzniku dopravnej nehody a výsledkom tejto je, že vznik dopravnej nehody bol vyvolaný primárnou zrážkou vozidiel Audi A3 vodiča O. a vozidla Opel Calibra vodiča M.. Tá bola iniciovaná s veľkou pravdepodobnosťou vodičom Avie, ktorý začal prechádzať z pravého do ľavého jazdného pruhu, na čo reagoval vodič vozidla Opel brzdením. Vodič Avie nehodu inicioval, ale ju nezapríčinil. Príčinou zrážky podľa znalca bolo nedodržanie odstupu motorových vozidiel Audi A3 a Opel Calibra, ktorý pri rýchlosti vozidla 100 km/h mal byť minimálne na úrovni dráhy reakciou 27,8 metra, skutočný odstup bol asi 20 metrov. Podiel nedostatočného odstupu medzi vozidlami podľa znalca nie je možné určiť, lebo nie je možné technickými prostriedkami zistiť kedy sa vozidlo Opel premiestnilo z pravého do ľavého jazdného pruhu pred vozidlo Audi A3 a aký bol v tom čase odstup medzi vozidlami. Rýchlosť vozidiel pred nehodou neprevyšovala maximálnu rýchlosť 80 km/h, ktorá je v tomto úseku predpísaná. Na základe výpovedí svedkov spracoval znalec dodatok k znaleckému posudku, ku ktorému na hlavnom pojednávaní uviedol, že v znaleckom posudku sa nezaoberal rýchlosťou 100 a 120 km/h kvôli tomu, že vozidlá nešli v čase zrážky rovnakou rýchlosťou, jedno z vozidiel muselo ísť nižšou rýchlosťou. Po oboznámení s výpoveďami obžalovaných a vodiča Avie M. z hlavného pojednávania znalec uviedol, že obžalovaní zotrvali na svojich výpovediach, avšak vodič Avie zmenil výpoveď ohľadom toho, v ktorom jazdnom pruhu premával. Z technického hľadiska je neprijateľné tvrdenie vodiča M. ktorý na hlavnom pojednávaní tvrdil, že jazdil rýchlosťou 80 až 85 km/h a v okamihu nárazu motorového vozidla Audi A3 bola jeho rýchlosť 70 km/h, ktorá sa v dôsledku nárazu zvýšila asi o 30 km/h. Ak by sa skutočne rýchlosť vozidla zvýšila o 30 km/h, nárazová rýchlosť vozidla Audi, ktorého okamžitá hmotnosť bola nižšia, by musela byť minimálne o 50 km/h vyššia ako

rýchlosť vozidla Opel Calibra, čiže okolo 120 km/h. Nie je to možné, pretože ak by motorové vozidlo Opel Calibra jazdilo rýchlosťou iba 80 až 85 km/h, v závese jazdiace vozidlo Audi A3 nemohlo by premávať rýchlosťou asi 120 km/h. Ďalej znalec uviedol, že v okamihu zrážky sa vozidlo Opel nachádzalo pred vozidlom Audi A3 asi 0,2 metre vľavo, čo vyplýva z toho, že vozidlo Audi A3 malo poškodenú čelnú časť v strede a vozidlo Opel zadnú časť asi 0,2 metra vpravo od stredu. Je to v súlade s rotáciou vozidla Opel vľavo ku zvodidlám, odkiaľ bolo odrazené do ľavého jazdného pruhu, kde sa v tom čase nachádzala Avia. Z toho vyplýva, že pred zrážkou bolo už vozidlo Opel Calibra plne zaradené v ľavom jazdnom pruhu, aj keď technicky nie je možné zistiť, ako dlho pred nárazom vozidla Audi A3 do jeho zadnej časti, už bolo zaradené. Podľa znalca k zrážke nemohlo dôjsť v dôsledku tzv. myšičky, nakoľko keby vozidlo nebolo plne zaradené, nárazu by malo vystavenú ľavú zadnú časť. Keďže vodič vozidla Opel, ktoré už bolo plne zaradené v ľavom jazdnom pruhu, musel začať brzdiť, je podľa znalca logickým vysvetlením výpoveď obžalovaného M., že príčinou bol náhly prejazd Avie z pravého do ľavého jazdného pruhu s presahom asi 0,5 metra. Na takýto priebeh nehody poukazuje i pôvodná výpoveď vodiča Avie a teda, že v mieste nehody stále jazdil v ľavom jazdnom pruhu. Keďže v danom prípade to tak nebolo, je pravdepodobné, že vodič Avie sa usiloval preradiť do ľavého pruhu. Vodič M. nemohol vedieť, že vodič Avie začne prechádzať späť do pravého jazdného pruhu. V znaleckom posudku a aj v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní znalec uzavrel, že technika jazdy u obidvoch obžalovaných nebola správa z dôvodu nedodržania maximálne povolenej rýchlosti 80 km/h, ale hlavnou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo nedodržanie odstupu vozidla Audi A3 od vozidla Opel Calibra. Znalec tiež podotkol, že opakovane robil počítačovú simuláciu s tým výsledkom, že nárazová rýchlosť vozidla Opel bola 86,9 km/ h; to vyplýva z konečných polôh vozidiel po nehode, z brzdných stôp nemohol vychádzať, nakoľko neboli žiadne. Podľa znalca je neprijateľné tvrdenie obžalovaného O. že v momente, keď sa Opel preradil z pravého do ľavého jazdného pruhu, resp. v momente keď začal s preraďovacím manévrom, Avia bola vo vzdialenosti jedného až dvoch áut pred Audi A3 v pravom jazdnom pruhu. Z technického hľadiska by to nebolo možné.

Súd vyhovel návrhu obhajoby a prokurátora na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku z odboru Doprava cestná, nakoľko sám mal za to, že znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. T. C. nepostačuje pre objektívne posúdenie veci a pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

Znalecký ústav podal znalecký posudok v odbore Doprava cestná pod č. 352/2012, zo záverov ktorého vyplýva, že boli stanovené dva rôzne možné mechanizmy priebehu nehodového deja, z ktorých znalecký ústav ani jeden nevylúčil. Variant A: v súlade s výpoveďou vodiča vozidla Opel, kedy sa obe vozidlá, Opel a Audi, mali dlhší čas pred zrážkou pohybovať v ľavom jazdnom pruhu a variant B: v súlade s výpoveďou vodiča vozidla Audi - kedy mal vodič vozidla Opel vykonávať predchádzanie vozidla Audi v pravom jazdnom pruhu, tesne pred zrážkou sa mal zaradiť pred vozidlo Audi do ľavého jazdného pruhu, pričom zároveň aj brzdil. V súvislosti s týmito variantmi posúdil ústav v znaleckom posudku osobitne pre obidva varianty techniku jazdy obžalovaných, príčinu vzniku dopravnej nehody a zodpovedal na ďalšie položené otázky. Aj zo znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaní sa svojimi vozidlami pohybovali po ceste I/50 v smere od Sídliska KVP na sídlisko Nad Jazerom úsekom, kde je maximálna povolená rýchlosť 80 km/h. Techniku jazdy vodiča vozidla Opel, teda obžalovaného Zdenka M., posúdil ústav pre variant A tak, že v čase rozhodnutia pribrzďovať viedol vozidlo Opel rýchlosťou cca 101 km/h, čo je rýchlosť o cca 21 km/h vyššia ako je maximálna povolená rýchlosť v úseku. V čase, kedy do vozidla Opel narazilo vozidlo Audi bola rýchlosť vozidla Opel cca 89 km/h, čo je rýchlosť o cca 9 km/h vyššia ako je maximálna povolená rýchlosť v úseku. Ak by vodič viedol vozidlo na úrovni maximálnej dovolenej rýchlosti v úseku, potom by pravdepodobný priebeh nehodového deja bol taký, že by nedošlo k zrážke vozidiel Opel a Avia. Skutočnosť, že vodič vozidla Opel viedol vozidlo v čase rozhodnutia sa pribrzďovať rýchlosťou o cca 21 km/h vyššou ako je maximálna povolená rýchlosť v úseku, možno označiť za nesprávny krok v technike jeho jazdy a tento prvok sa podieľal na ďalšom priebehu nehodového deja. Podľa variantu A sa vozidlo Audi pohybovalo neustále v ľavom jazdnom pruhu a túto techniku z hľadiska smerového vedenia vozidla možno považovať za správnu. Znížením rýchlosti zo 101 km/h na 89 km/h, kedy došlo ku zrušeniu pozdĺžnej vzdialenosti medzi vozidlami a došlo ku zrážke vozidiel Opel a Audi, zodpovedá čas rozhodnutia pre znižovanie rýchlosti vozidla Opel 2,35 sekundy pred zrážkou týchto vozidiel. Tento čas závisí od intenzity spomaľovania vozidla Opel a vzdialenosti medzi vozidlami - predpokladaná 2 metre. V tomto čase sa vodič vozidla Opel rozhodol reagovať znižovaním rýchlosti vozidla. Technicky sa nedá určiť, čo bolo príčinou takéhoto rozhodnutia vodiča vozidla Opel, ale je prijateľné, že vodič vozidla Opel mohol reagovať na vozidlo Avia. Techniku jazdy obžalovaného M. pre variant B ústav vyhodnotil

tak, že v čase, kedy sa vozidlo Opel dostávalo pred vozidlo Audi bola rýchlosť vozidla Opel cca 109 km/h, čo je rýchlosť o cca 29 km/h vyššia ako je maximálna povolená rýchlosť v úseku. V čase, kedy do vozidla Opel narazilo vozidlo Audi, bola rýchlosť vozidla Opel cca 89 km/h, čo je rýchlosť o cca 9 km/h vyššia ako je maximálna povolená rýchlosť v úseku. Ak by vodič viedol vozidlo Opel rýchlosťou na úrovni maximálnej dovolenej rýchlosti, nemohol by predchádzať rýchlejšie vozidlo Audi. Aj v tomto variante rýchlosť jazdy vozidla Opel bola podľa znaleckého ústavu nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča. V tomto variante mal vodič viesť vozidlo Opel pravým jazdným pruhom a predchádzal vozidlo Audi idúce v ľavom jazdnom pruhu. Radenie pred vozidlo Audi začal v čase, kedy ešte nemal dosiahnutú bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť pred vozidlom Audi. Pred vozidlom Opel sa v pravom jazdnom pruhu pohybovalo vozidlo Avia. Je možné, že spôsob takéhoto radenia do ľavého jazdného pruhu pred vozidlo Audi zvolil vodič z dôvodu približovania sa k pomalšie idúcemu vozidlu Avia. Vozidlá sa pohybovali priamym prehľadným úsekom cesty, kde vodič mal čas upraviť techniku jazdy tak, aby nevytváral kolíznu situáciu, mal čas znížiť rýchlosť jazdy a zostať v pravom jazdnom pruhu za vozidlom Avia. Spôsob smerovania vedenia vozidla Opel (pre variant B) možno označiť ako nesprávny krok v technike jazdy vodiča vozidla Opel, ktorý v kombinácii s brzdením vyvolal kolíznu situáciu. Pri tomto variante priebehu nehodového deja spomaľovanie vozidla Opel začína v čase 1,1 sekundy pred zrážkou vozidiel Audi

- Opel. V tomto čase sa vozidlo Opel ešte nenachádzalo v pravom jazdnom pruhu. Spomaľovaním a radením sa pred vozidlo Audi vytváral vodič vozidla Opel pre vodiča vozidla Audi situáciu, kedy už tento zo svojej rýchlosti jazdy nemal čas upraviť techniku jazdy tak, aby mohol kolíznu situáciu odvrátiť. Čo bolo dôvodom pre vodiča vozidla Opel na znižovanie rýchlosti jazdy sa nedá technickými prostriedkami určiť, takýmto konaním sa však podieľal na skutočnosti, že došlo ku vzniku dopravnej nehody. Čo sa týka posúdenia techniky jazdy vodiča vozidla Audi - obžalovaného Q. O., pre variant A: vodič viedol vozidlo Audi rýchlosťou cca 101 km/h, čo je rýchlosť o cca 21 km/h vyššia ako je maximálna povolená rýchlosť v danom úseku, takúto rýchlosť malo vozidlo Audi aj v čase zrážky. Rýchlosť vozidla Opel v čase zrážky bola cca 89 km/h. Ak by vodič vozidla Audi viedol vozidlo rýchlosťou na úrovni maximálne dovolenej rýchlosti, nemohol by zrušiť pozdĺžnu vzdialenosť medzi vozidlami, nakoľko by viedol vozidlo rýchlosťou nižšou, ako malo vozidlo pred ním. Rýchlosť jazdy vozidla Audi je nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Audi. Vodič vozidla Audi viedol vozidlo ľavým jazdným pruhom približne jeho stredom, takéto smerové vedenie vozidla možno pokladať z technického hľadiska za správne. Vozidlo viedol v pozdĺžnej vzdialenosti cca 2 metre za vozidlom Opel. Takáto vzdialenosť neumožňovala vodičovi Audi zareagovať na konanie vodiča pred ním tak, aby stihol dostatočne upraviť techniku svojej jazdy a odvrátiť vznik kolíznej situácie, resp. zabrániť zrážke vozidiel. Pre rýchlosť jazdy 101 km/h je minimálny pozdĺžny odstup vozidiel 28 metrov. Technika jazdy vodiča vozidla Audi z hľadiska odstupu vozidiel teda nebola správna. Pri variante B je rýchlosť jazdy vodiča vozidla Audi - cca 101 km/h, nesprávnym prvkom v technike jazdy a tento prvok sa podieľal na priebehu dopravnej nehody. Smerové vedenie vozidla možno z technického hľadiska aj pri tomto variante pokladať za správne. Čo sa týka reakcie vodiča Audi ktorý uviedol, že pred zrážkou stihol pribrzdiť a prudko šliapol na brzdu, technicky sa nedá určiť presný čas začiatku reakcie vodiča na situáciu, avšak spôsob vedenia vozidla vodičom Opel s následným pribrzdením vozidla, nedával vodičovi vozidla Audi čas na upravenie techniky jazdy tak, aby odvrátil vznik kritickej situácie.

K rýchlosti jazdy obidvoch vodičov znalecký posudok uzavrel, že v čase zrážky vozidla Opel s vozidlom Audi viedol M. vozidlo Opel rýchlosťou cca 89 km/h, v čase tejto zrážky bola rýchlosť vozidla Audia cca 101 km/h. To platí pri obidvoch variantoch priebehu nehodového deja s tým, že pri variante A bola rýchlosť vozidla Opel v čase rozhodnutia vodiča pribrzďovať cca 101 km/h a takouto sa pohybovalo aj vozidlo Audi a pri variante B bola rýchlosť vozidla Opel v čase predchádzania cca 109 km/h a rýchlosť vozidla Audi bola cca 102 km/h. Obidvaja vodiči prekročili maximálne dovolenú rýchlosť jazdy v danom úseku (80 km/h). Technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody pri variante A je predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Audi, keď za vozidlom Opel jazdil tak, že nedodržal minimálnu pozdĺžnu vzdialenosť medzi vozidlami, v dôsledku čoho nedokázal včas upraviť techniku jazdy tak, aby nekontaktoval vozidlo Opel, ktoré začalo spomaľovať. Na zrážke však mala podiel aj technika jazdy vodiča vozidla Opel, ktorý jazdil vyššou rýchlosťou ako je pre daný úsek maximálne dovolená a ak by dodržal rýchlosť, ku zrážke Opla s Aviou by s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo. V prípade variantu B technickou príčinou dopravnej nehody je jednak nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Opel, ktorý nesprávne predchádzal vozidlo Audi v súčinnosti s nesprávnou technikou jazdy vodiča vozidla Audi, ktorý v dôsledku jazdy rýchlosťou vyššou, ako je maximálne dovolená v danom úseku, nedokázal odvrátiť zrážku vozidiel Audi a Opel. Znalecký posudok zodpovedal aj na otázku možnosti odvrátenia zrážky, kde pre variant A, ak by sa vozidlo Opel pohybovalo rýchlosťou maximálne dovolenou,

potom by boli vytvorené podmienky, pri ktorých by po prípadnom náraze vozidla Audi do zadnej časti vozidla Opel pravdepodobne nedošlo ku kontaktu vozidiel Avia a Opel, došlo by k minutiu týchto vozidiel. Vodič vozidla Audi by pri tomto variante nehode zabránil ak by dodržal bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť od vozidla Opel a včas by reagoval na zmenu rýchlosti jazdy vozidla Opel. Nakoľko sa technickým prostriedkami nedá jednoznačne určiť, či vodič vozidla Avia prešiel čiastočne do ľavého jazdného pruhu, nedá sa ani jednoznačne určiť, či mohol zabrániť vzniku nehodového deja. Ak podnetom na reagovanie vodiča vozidla Opel k brzdeniu bolo spomenuté čiastočné prejdenie do ľavého pruhu, potom ak by vodič vozidla Avia toto nevykonal, nemusel by vodič vozidla Opel reagovať brzdením. Pri variante B mohol vodič vozidla Opel dopravnej nehode zabrániť takým spôsobom, že by neuskutočňoval manéver prejazdu do ľavého jazdného pruhu v kombinácii s manévrom brzdenia. Ak by vodič vozidla Audi viedol vozidlo rýchlosťou 89 km/h, resp. maximálne dovolenou rýchlosťou 80 km/h, k dopravnej nehode by nedošlo. Vo vzťahu k zabráneniu vodičom vozidla Audi platí to isté ako pre variant A. Záverom bolo v znaleckom posudku uvedené, že z technického hľadiska nie je možné jednoznačne posúdiť aká bola technika jazdy vodiča vozidla Avia z hľadiska smerového vedenia, nie je možné zistiť, či vykonal manéver zmeny smeru jazdy z ľavého do pravého jazdného pruhu. V prípade ak vykonal, nie je možné zistiť, kedy tento manéver začal vykonávať. Nedá sa vylúčiť tvrdenie vodiča vozidla Opel že podnetom na jeho rozhodnutie pribrzďovať vozidlo bolo čiastočné prejdenie vozidla Avia do ľavého jazdného pruhu s následným vrátením späť do pravého pruhu, táto skutočnosť je však technicky prijateľná.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj ďalšie znalecké posudky obsiahnuté v spise: Znalecký posudok č. 65/2009 zo dňa 23.6.2009 vypracovaný znalcom v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia - traumatológia MUDr. T. K., PhD., zo záverov ktorého vyplýva, že poškodený A. E. utrpel pri dopravnej nehode 19.5.2009 zranenia: polytraumu, zlomeninu hrboľa sedacej kosti vpravo, zlomeninu priečneho výbežku prvého driekového stavca, zlomeninu krčka stehnovej kosti vľavo, zlomeninu ľavej stehnovej kosti nad kolenom, otvorenú zlomeninu pilónu píšťaly vľavo, otras mozgu, tržnú ranu s defektom kože na pravom lakti cca 5 x 5 cm, pomliaždenia líca, čela, ramena, pleca, predlaktia vpravo, odreninu nad lakťom s drobnými rankami, na ľavom predkolení tržné rany veľkosti do 3 cm v počte trikrát. Zranenia poškodeného boli v súvislosti s rozsahom a charakterom vyhodnotené ako zranenia ťažké. V súvislosti s utrpenými zraneniami bol obvyklý spôsob života narušený v každom smere vynútenou hospitalizáciou na klinike úrazovej chirurgie FNLP v Košiciach, zlomenina ľavej stehnovej kosti vyžadovala operačnú liečbu spojenia úlomkov pomocou kovových implantátov, infúznu liečbu, antibiotickú liečbu. Celú liečbu poškodeného možno považovať za bolestivý spôsob liečenia. Po prepustení do ambulantnej starostlivosti bol a je nútený používať ortopedické pomôcky z dôvodu odľahčovania končatiny. Je značne obmedzovaný aj v bežnej dennej pohybovej aktivite a tým je tiež odkázaný na pomoc inej osoby. Najzávažnejší vplyv na celkovú dĺžku liečenia má poranenie - zlomeniny ľavej stehnovej kosti liečené operačne a otvorená zlomenina pilónu píšťaly vľavo. Tieto zranenia si vyžadujú dobu liečenia v trvaní až do 26 týždňov pri nekomplikovanom priebehu liečenia. Možno očakávať vznik trvalých následkov vzhľadom na charakter poranení. Nakoniec znalec bodovo ohodnotil poškodenie zdravia u A. E. na celkovo 710 bodov (1 bod = 14,46 €).

Znalci v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo MUDr. R. Z. a MUDr. Z. K. popísali v znaleckom posudku zo dňa 10.7.2009 zranenia, ktoré utrpela B. E. pri dopravnej nehode dňa 19.5.2009, vyjadrili sa k tomu, ako sa podieľali na príčine smrti menovanej a zodpovedali aj na ďalšie uložené otázky. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti B. E. bolo pomliaždenie až roztrhanie mozgu a vnútrolebečné krvácanie pri otvorených trieštivých zlomeninách kosti lebečnej klenby a spodiny. Aj ostatné poranenia zistené pri pitve B. E. boli v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, boli spôsobené zaživa a mechanizmus poranení, ktoré menovaná utrpela, zodpovedá skutočnostiam súvisiacim s predmetnou dopravnou nehodou. Zistené chronické chorobné zmeny a nálezy neboli v príčinnej súvislosti so smrťou B. E..

Účastníci dopravnej nehody T. M., Q. O., S. M. a M. M. sa podrobili psychologickému vyšetreniu u znalkyne S.. G. K., ktorá výsledky vyšetrenia spracovala v znaleckom posudku č. 18/2010 zo dňa 3.3.2010. U všetkých posudzovaných zaznamenala znalkyňa intelektové schopnosti v pásme priemeru až nadpriemeru, pamäťové schopnosti vyvinuté v pásme priemeru, vedia si zapamätať to, čo vnímali a vedia to následne kvalitne reprodukovať. U obžalovaného T. M. bol zaznamenaný sklon ku skresľovaniu, záleží mu na tom, aby o sebe nevypovedal nič negatívne, znalkyňa nevylúčila ani sklon ku konfabulácii. R. u M. M. bol zistený sklon ku skresľovaniu, priebeh situácie podáva spôsobom, aby chránil otca. U S. M. nebolo zistené, aby úmyselne skresľoval predmetnú udalosť, avšak Q. O. má podľa znalkyne sklon k

subjektívnemu skresľovaniu udalostí a bol u neho zistený sklon ku klamaniu. U prvých troch menovaných však vyhodnotila znalkyňa, z hľadiska psychologického, ich výpovede za vierohodné a použiteľné v trestnom konaní, výpovede Q. O. znalkyňa z hľadiska psychologického považuje za vierohodné a použiteľné v trestnom konaní. Po prečítaní znaleckého posudku č. 352/2012 vypracovaného súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na hlavnom pojednávaní, namietal tento posudok obžalovaný T. M. a navrhol vypočuť na hlavnom pojednávaní osobu zodpovednú za podaný znalecký posudok. Ako znalec bol následne na hlavnom pojednávaní vypočutý Doc. Ing. S. E., PhD., kde v rámci svojej výpovede zotrval na znaleckom posudku v celom rozsahu a zodpovedal na kladené otázky. K problematike tolerancií tachometra uviedol, že jednotlivé výpočty boli spracované bez ohľadu na to, aká hodnota rýchlosti je zobrazovaná vodičovi na prístrojovej doske, t.j. ak by bola na tomto zariadení závada, ak by vodičovi ukazovala rýchlosť napr. 0 km/h, toto nevstupuje do výpočtu nijakým spôsobom. K tvrdeniu obžalovaného M., že pred nárazom do vozidla Avia nemohol premávať rýchlosťou uvedenou v znaleckom posudku 89 km/h, nakoľko premával takou istou rýchlosťou ako premávala Avia, 70 až 75 km/h, znalec uviedol, že ak kontakt medzi týmito vozidlami spôsobil zmenu smerovej stability, potom musela byť rýchlosť vozidla Opel vyššia ako rýchlosť vozidla Avia. Znalec poukázal na to, že v znaleckom posudku sú oddelené a vyznačené skutočnosti, ktoré je možné vypočítať a ktoré nie je možné vypočítať. Čo sa týka priebehu rýchlosti vozidla Opel, to je možné vypočítať a to na základe poškodenia vozidiel, zvodidiel, zadokumentovaných stôp, poškodenia prednej časti vozidla Audi, ktoré je malého rozsahu, z čoho vyplýva, že došlo k malému nárastu rýchlosti vozidla Opel po náraze vozidla Audi a to o cca 5 km/h. Opel mal po zrážke s vozidlom Audi rýchlosť cca 95 km/h a následne spomaľoval v dôsledku priečneho premiestnenia vľavo, zanechávania stôp mimo vozovky, kontaktu so zvodidlami, až po náraz do zadnej časti Avie. Z uvedeného je podľa znalca technicky neprijateľné, aby vozidlo Opel a Avia mali rovnakú rýchlosť v čase zrážky. K námietke obžalovaného M., že nie je možné, aby náraz vozidla Audi zrýchlil jeho vozidlo len o 5 km/h, že to muselo byť aspoň o 30 km/h, znalec sa vyjadril tak, že ak by malo byť vozidlo Opel zrýchlené o 30 km/h, potom by muselo dôjsť k väčšiemu rozsahu poškodenia prednej časti vozidla Audi a zadnej časti vozidla Opel. Poukázal na to, že pri výpočtoch vychádzal z meraní a výsledkov crash testov, kde už pri zrýchlení napríklad o 10 km/h sa telo vodiča u zrýchleného vozidla správa tak, že vodič napríklad nie je schopný udržať volant a jeho telo sa v dôsledku nárazu krátkodobo voľne pohybuje v interiéri, pričom takto sa správa telo vodiča pri testovaní, kde vodič vedel, že dôjde k nárazu a bol na náraz pripravený. K námietke obžalovaného M., že poškodenie vozidiel Opel a Audi videl znalec len na fotografiách a teda nevie reálne zhodnotiť tieto poškodenia, znalec uviedol, že z fotodokumentácie nie je vidieť poškodenie napr. vozidla Audi z hľadiska napríklad chladiča, avšak z konštrukcie vozidiel vyplýva, že vozidlá sú konštruované tak, aby najprv došlo k vytvoreniu deformačnej zóny v tzv. prvej fáze bez prenosu na hlavný pozdĺžny nosník. Účelom takejto konštrukcie je zabezpečiť opraviteľnosť a minimálne náklady a pre technického znalca je toto nositeľom informácie o tom, že nedošlo k takému poškodeniu, ktoré by prekračovalo fázu jedna. Tu z vyjadrenia obžalovaného O. vyplynulo, že po dopravnej nehode si opravil vozidlo Audi sám, pričom nárazník nebol poškodený, bolo potrebné len vymeniť prasknutú laminátovú obvodovú saharu a ulomené úchytky svetiel, iné poškodenie vozidlo nemalo. Znalec tiež vysvetlil prečo vozidlo Opel opustilo vozovku smerom vľavo po náraze vozidla Audi tak, že v čase zrážky bola rýchlosť vozidla Audi 101 km/h a Opla 89 km/h, z čoho vyplýva rozdiel 12 km/h. Pri tejto rýchlosti pri centrálnom ráze, t.j. že obidve vozidlá by boli úplne súoso a boli by v zákryte, neboli by priečne odsadené, pri takomto náraze by nedošlo k javu ako pri predmetnej nehode, t.j. keď vozidlo Opel opustilo vozovku vľavo, avšak pri predmetnej dopravnej nehode vozidlá boli v čiastočnom prekrytí a tým, že vozidlo Audi, jeho predná časť nie je rovná ale je zaoblená, tak dochádza k efektu, kedy zadná časť Opla v dôsledku tohto excentrického nárazu a zaobleniu Audi je posúvaná smerom doprava (vozidla Opel). Znaleckými posudkami vypracovanými v predmetnej trestnej veci v odbore Doprava cestná boli konštatované odchýlky v rýchlosti vozidiel Audi a Opel. K tomu sa znalec na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že rozdiel v rýchlosti je u Audi 1 km/h a u Opla 2 km/h a je spôsobený tým, že každý výpočet má svoju toleranciu. V znaleckom posudku je udávaná rýchlosť cca 101 km/h, tzn. že nemusela byť presne 101 km/h, ale mohla byť v určitej odchýlke od tejto hodnoty, pričom jedna až dva kilometre za hodinu je úplne bežná odchýlka pri výpočte dvoch znalcov. Záverom znalec zdôraznil, že v súvislosti s konštatovanými variantmi A a B, tieto sú obidva technicky prijateľné, lebo sa líšia v tej časti nehodového deja, v ktorej vozidlá nezanechali stopy a rozdiely vyplývajú z popisu nehodového deja zo strany účastníkov dopravnej nehody.

Zápisnicou o ohliadke miesta činu, záznamom dopravnej nehody, zápisnicou o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, plánom miesta dopravnej nehody, ako aj rozsiahlou fotodokumentáciou mal súd za preukázané kde a akým spôsobom k dopravnej nehode došlo.

Zároveň správou Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu bolo preukázané, aké trvalé dopravné značenie bolo v čase dopravnej nehody umiestnené na komunikácii v mieste dopravnej nehody. Z tej istej správy zo dňa 9.11.2009 vyplýva, že v deň dopravnej nehody bola zo strany správcu komunikácie vykonávaná bežná údržba komunikácie na mieste vzdialenom 400 metrov za miestom dopravnej nehody, pričom vozidlo bolo označené v zmysle technických podmienok.

Vzápätí po dopravnej nehode sa vodiči T. M., Q. O. a S. M. podrobili dychovej skúške, pričom zo zápisov o dychových skúškach je zrejmé, že výsledky meraní boli u všetkých menovaných negatívne.

Skutočnosť, že následok - smrť B. E. je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a poraneniami, ktoré pri nej utrpela 19.5.2009, vyplýva okrem skôr spomenutého znaleckého posudku a fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody aj zo záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci.

Už v predbežnej lekárskej správe zo dňa 19.5.2009 chirurg predpokladal dobu liečenia zranení poškodeného A. E. na tri mesiace a úraz vyhodnotil ako ťažký. O hospitalizáciách menovaného v súvislosti so zraneniami utrpenými pri dopravnej nehode svedčia prepúšťacie správy, v zmysle ktorých bol A. E. hospitalizovaný od 19.5.2009 do 8.6.2009 a na Klinike úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice Luisa Pasteura v Košiciach, od 8.6.2009 do 12.6.2009 vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove a od 18.10. do 6.11.2009 sa podrobil ústavnej rehabilitácii. V období od 13.1. do 10.2.2010 bol na kúpeľnom pobyte v Dudinciach, čo je preukázané ošetrovateľskou prepúšťacou a záverečnou správou. Ďalšími lekárskymi správami poškodený preukázal, že v súvislosti s utrpenými poraneniami pri predmetnej dopravnej nehode absolvuje kontrolné vyšetrenia.

Po dopravnej nehode sa podrobil lekárskemu vyšetreniu aj poškodený S. M., čo vyplýva z predbežnej lekárskej správy ako aj z ďalších lekárskych správ. Bol vyšetrený ortopédom a chirurgom a ošetrený pre pohmoždenie pravého kolena početné odreniny pravej dolnej končatiny s predpokladanou dobou práceneschopnosti dva týždne. Úraz bol posúdený ako ľahký.

Dňa 19.5.2009 bol ošetrený na Úrazovej chirurgii s poranením - rezná rana na pravom predlaktí M. M..

V ďalšom sa súd oboznámil s dokumentmi predloženými držiteľom vozidla Avia A XXT-EL spoločnosťou GETRAG a.s. Košice. Z protokolu o technickej kontrole vozidla, o emisnej kontrole vozidla, z karty poistenia, kontrolných nálepiek STK a emisnej kontroly, z certifikačnej karty na STK vyplýva, že v čase dopravnej nehody boli všetky protokoly a certifikačné karty platné a teda vozidlo bolo spôsobilé pre riadne používanie. Z potvrdenia Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, ODI zo dňa 10.7.2009 vyplýva, že vozidlo Avia A XXT-EL bolo vyradené z evidencie na základe žiadosti držiteľa vozidla.

Poškodený Z. E. vyčíslil náklady spojené s pohrebom jeho manželky B. E. celkovou sumou 4.870,50 €. Vyčíslenie podložil faktúrami, príjmovými pokladničnými dokladmi, potvrdenkami a blokmi z registračných pokladní znejúcich na celkovú sumu v zmysle jeho vyčíslenia.

Obžalovaný Q. O. oznámil Uniqua poisťovni, a.s. škodovú udalosť pri dopravnej nehode 19.5.2009.

Poškodený A. E. preukázal výdavky spojené s rehabilitáciou a pobytom v kúpeľoch príjmovými pokladničnými dokladmi a darovacou zmluvou.

Pri vykonaní obhliadky miesta cestnej dopravnej nehody boli 19.5.2009 vzaté do úschovy osobné doklady a osobné veci poškodenej B. E., ktoré boli čiastočne 20.5.2009 a čiastočne 23.7.2009 odovzdané Z. E., o čom svedčia potvrdenia OR PZ v Košiciach, ÚJaKP o vrátení vecí.

Takisto boli vrátené veci z úschovy OR PZ v Košiciach, ÚJaKP dňa 20.5.2009 sestre poškodeného A. E. G. E., čo tiež vyplýva z potvrdenia o vrátení vecí.

K osobám obžalovaných boli zabezpečené správy o povesti, s ktorými súd na hlavnom pojednávaní takisto oboznámil. Obvodný úrad Košice vo vzťahu k obidvom obžalovaným v týchto správach uviedol, že na úseku priestupkov v období od 1.1.2006 ku dňu ich vypracovania nemal ani jeden z obžalovaných žiaden záznam, inak sú správy len evidenčné.

Odpisy registra trestov svedčia o tom, že obžalovaný Q. O. nebol doposiaľ súdne trestaný, obžalovaný T. M. má sedem záznamov v registri trestov, posledný z roku 2004, avšak vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol súdne trestaný.

V predmetnom trestnom konaní teda súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie tými dôkaznými prostriedkami, ktoré vyššie podrobne popísal. Všetky dôkazy boli získané zákonným spôsobom a dokazovanie bolo vykonané s cieľom zistiť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Súd podotýka, že v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou sa venoval objasňovaniu okolností svedčiacich proti obžalovaným, ako aj tých okolností, ktoré svedčia v ich prospech a v oboch smeroch vykonal dôkazy tak, aby mu umožnili spravodlivo rozhodnúť. Nad rámec vykonaného dokazovania nepredniesli procesné strany návrhy na doplnenie dokazovania a ani súdu neboli známe a dostupné iné dôkazy, ktorými by sa dalo dokazovanie doplniť. Vykonané dôkazy súd vyhodnotil v zmysle kritérií uvedených v , t.j. jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd sám, či boli obstarané orgánmi činnými v trestnom konaní, alebo či ich predložila niektorá zo strán. Po zhodnotení všetkých vo veci vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záveru že skutok sa stal, teda, že došlo k dopravnej nehode tak, ako je skutkový dej popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane následkov a taktiež k záveru, že skutok spáchali obžalovaní T. M. a Q. O.. Skutok tak, ako bol žalovaný, upravil súd len v časti označenia nedovolenej rýchlosti ktorou viedli svoje osobné motorové vozidlá obžalovaní a to s poukazom na závery kontrolného znaleckého posudku vypracovaného súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline pod číslom 352/2012, ktorý považuje za absolútne kvalifikovaný aj vzhľadom na počítačové programy s ktorými sa pracovalo pri skúmaní a použitú literatúru, z ktorej znalci vychádzali. Oproti pôvodne ustálenej rýchlosti ide však o rozdiel rýchlosti minimálny a v podstate spôsobený tým, že každý výpočet rýchlosti pohybu vozidiel má svoju toleranciu a výpočty rozdielnych znalcov majú povolenú odchýlku od 1 do 2 km/h.

Obžalovaní T. M. a Q. O. svojim nedbanlivostným konaním spôsobili smrť B. E. a čin spáchali závažnejším spôsobom konania, keďže porušili dôležité povinnosti uložené im ako vodičom cestnej dopravy o premávke na pozemných komunikáciách v úplnom znení, obžalovaný T. M. tým, že premával neprimeranou rýchlosťou a obžalovaný Q. O. porušil súčasne viacero povinností vodiča, keď prekročil rýchlosť a zároveň nedodržal dostatočný odstup medzi vozidlami. Takisto z nedbanlivosti spôsobili poškodenému A. E. ťažkú ujmu na zdraví a poškodenému S. M. tiež z nedbanlivosti ublížili na zdraví, to všetko za porušenia dôležitých povinností uložených im podľa zákona tak, ako to súd vyššie skonštatoval. W. poškodenej B. E., ako aj poškodenie zdravia na strane A. E. i S. M. sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú obžalovaní spôsobili, čo je preukázané jednak znaleckým dokazovaním, výpoveďami samotných obžalovaných a svedkov i listinnými dôkazmi. Subjektívnu stránku u obžalovaných, teda ich zavinenie, súd hodnotí vo forme vedomej nedbanlivosti podľa , keďže má za to, že páchatelia nechceli spôsobiť následok predpokladaný trestným činom, avšak ako účastníci cestnej dopravy a spôsobilí vodiči mali vedomosť o možnosti spôsobenia následku nedodržaním povinností, ktoré ukladá zákon o premávke na pozemných komunikáciách, pričom bez primeraných dôvodov sa spoliehali na to, že následok nenastane.

Ani jeden z obžalovaných sa necíti byť vinným za spôsobenie dopravnej nehody, čo deklarovali svojimi vyhláseniami podľa a taktiež vyjadreniami vo vzťahu k veci samej. Na základe výpovedí obžalovaných boli stanovené dva rôzne možné mechanizmy priebehu nehodového deja. Prvý mechanizmus v súlade s výpoveďou obžalovaného T. M., vodiča vozidla Opel, podľa ktorého obidve vozidlá, teda Opel Calibra a Audi A3 dlhší čas pred zrážkou sa pohybovali v ľavom jazdnom pruhu, vodič Audi nedodržiaval dostatočný odstup medzi vozidlami, doslova sa lepil na Opel, do ktorého narazil po tom, ako Opel reagoval na Aviu, ktorá z pravého jazdného pruhu čiastočne prešla do ľavého jazdného pruhu, na čo reagoval vodič Opla pribrzdením. Tento mechanizmus neskôr znalec v rámci kontrolného znaleckého dokazovania v odbore Doprava cestná označil za variant A. V súlade s výpoveďou obžalovaného Q. O. mal obžalovaný M. ako vodič vozidla X. vykonávať predchádzanie jeho vozidla Audi z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu, kde sa mal zaradiť tesne pred vozidlo Audi a pritom zároveň aj brzdiť, urobiť tzv. myšičku, na ktorú aj napriek brzdeniu obžalovaný O.

nedokázal zareagovať tak, aby nedošlo k zrážke vozidiel. Takto popísaný mechanizmus označil znalec za variant B. Ako to vyplynulo zo znaleckého posudku vypracovaného znaleckým , ako aj z výpovede znalca doc. Ing. S. E., PhD. na hlavnom pojednávaní, z technického hľadiska nebolo možné ustáliť, ktorý stav skutočne nastal. Obidva varianty považujú znalci za prijateľné, lebo sa líšia len v tej časti nehodového deja, v ktorej vozidlá nezanechali stopy a rozdiely vyplývajú z popisu nehodového deja zo strany účastníkov dopravnej nehody, pričom neexistujú stopy, preto znalecky sa nedá ustáliť, ktorý stav skutočne nastal.

Nepodarilo sa nájsť a stotožniť osoby, ktoré mohli byť prípadnými svedkami dopravnej nehody, preto súd pri hodnotení, resp. právnom posúdení vecí vychádzal len z tých dôkazov, ktoré na hlavnom pojednávaní vykonal. Po zhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne a následne i v ich súhrne sa konajúcemu súdu javí pravdepodobnejšia verzia tá, ktorú popísal obžalovaný T. M., teda variant A. Táto verzia je podporená nielen výpoveďou svedka M. M., ktorý bol spolujazdcom v čase dopravnej nehody, ale aj výpoveďou svedka - poškodeného S. M. a okolnosťami vzniku dopravnej nehody. Vo výpovedi svedka M. M. sa síce vyskytli rozpory, avšak tieto sú vo vzťahu k mechanizmu priebehu nehodového deja tak, ako ho popísal obžalovaný M., nepodstatné. V prospech variantu A svedčí aj rozporuplnosť výpovedí svedka S. M., ktorý v prípravnom konaní uvádzal, že v spätnom zrkadle nevidel za sebou premávať žiadne vozidlá, nevedel v ktorom jazdnom pruhu viedol vozidlo Avia a nespomínal si presne na udalosť, nevedel popísať, čo sa dialo pred zrážkou s vozidlom Opel, avšak s určitosťou tvrdil, že s Aviou sa nepreradzoval do ľavého jazdného pruhu. Oproti tomu na hlavnom pojednávaní tvrdil, že premával v pravom jazdnom pruhu, smer jazdy nemenil. Potvrdil však to, čo uvádzal obžalovaný M. i svedok M. M., že pred ním vo vzdialenosti asi 300 metrov v pravom jazdnom pruhu sa vykonávali práce na vozovke, avšak na tieto on nereagoval preradením do ľavého jazdného pruhu. Súd neuveril svedeckej výpovedi S. M. v tej časti aj vzhľadom k tomu, že ako sám uviedol, vždy zvykol premávať týmto úsekom cesty v ľavom jazdnom pruhu, pričom služobnou Aviou chodil týmto úsekom každý deň. Aj zo správy Krajského dopravného inšpektorátu v Košiciach vyplýva, že v deň dopravnej nehody bola zo strany správcu komunikácie vykonávaná bežná údržba komunikácie na mieste vzdialenom 400 metrov za miestom dopravnej nehody. Javí sa teda logické, že vodič Avie reagoval tak, ako to uvádzal obžalovaný M., aby sa tak vyhol vozidlu ktoré vykonávalo údržbu na komunikácii a nezostal v kolóne, ktorá sa začala v pravom jazdnom pruhu vytvárať. Aj svedok - poškodený A. E., spolujazdec vo vozidle Avia, potvrdil, že v ich jazdnom pruhu sa tvorila kolóna kvôli oprave tratí pri nadjazde. Aj keď v prípravnom konaní sa nevedel vyjadriť k tomu, v ktorom jazdnom pruhu Avia premávala, na hlavnom pojednávaní uviedol, že premávali v pravom jazdnom pruhu. Rozpory vo výpovediach odstránil tým, že pri prvej výpovedi bol zo situácie nervózny.

Znalci z technického hľadiska pripustili aj ten mechanizmus nehodového deja, ktorý popísal obžalovaný Q. O. a ktorý označujeme variantom B, avšak pre takýto priebeh nenasvedčuje okrem výpovede obžalovaného žiadna iná skutočnosť, žiadnym dôkazom nie je výpoveď O. v tomto smere podporená, naviac znalkyňa z odboru Psychológie, ktorá obžalovaného psychologicky posúdila uzavrela, že na rozdiel od obžalovaného M. má Q. O. sklon k subjektívnemu skresľovaniu udalostí, ktoré popisuje vo vzťahu k vlastnému emočnému prežívaniu, pričom seba posudzuje miernejšie. Ide síce o nevedomé správanie sa, avšak vzhľadom na konštatovaný sklon ku klamaniu súd vyhodnotil výpoveď obžalovaného Q. O. ako nevierohodnú.

Za takto ustáleného skutkového deja, kedy sa obidve vozidlá, teda Opel Calibra a Audi A3, pohybovali dlhší čas pred zrážkou v ľavom jazdnom pruhu za sebou po ceste I/50 v smere od Sídliska KVP na Sídlisko Nad Jazerom v úseku, kde je maximálna povolená rýchlosť 80 km/h, technika jazdy vodičov obidvoch týchto vozidiel nebola správna. M. viedol vozidlo Opel rýchlosťou cca 101 km/h, čo je rýchlosť o cca 21 km vyššia ako je maximálna povolená rýchlosť v tomto úseku, keď zareagoval na vozidlo Avia pribrzdením a v čase kedy do jeho vozidla Opel narazilo vozidlo Audi, bola jeho rýchlosť cca 89 km/h, čo je rýchlosť o cca 9 km vyššia ako je maximálna povolená rýchlosť v úseku. Ak by bol viedol vozidlo Opel na úrovni maximálnej dovolenej rýchlosti, potom by nedošlo k zrážke vozidiel Opel a Avia. Na základe uvedeného skutočnosť, že M. viedol vozidlo Opel v čase rozhodnutia sa pribrzďovať vozidlo rýchlosťou asi o 21 km/h vyššou, ako je maximálna povolená rýchlosť v úseku, je nesprávnym krokom v technike jeho jazdy a tento sa podieľal na ďalšom priebehu nehodového deja. Smerové vedenie vozidla Opel, ako aj reakcia vodiča M. na vozidlo Avia sa považujú z technického hľadiska za správne. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že obžalovaný T. M. porušil povinnosť vodiča v tom, že nedodržal maximálne povolenú rýchlosť v danom úseku. Ako to vyplýva zo znaleckého dokazovania aj obžalovaný

Q. O., ktorý viedol vozidlo Audi, nedodržal predpísanú rýchlosť keď viedol toto vozidlo rýchlosťou cca 101 km/h, čo je rýchlosť o cca 21 km vyššia ako je maximálna povolená rýchlosť v danom úseku. Takúto rýchlosť malo vozidlo Audi aj v čase zrážky s vozidlom Opel. Rýchlosť jazdy vozidla Audi je hodnotená ako nesprávny prvok v technike jazdy vodiča vozidla Audi, ktorý naviac viedol svoje vozidlo v pozdĺžnej vzdialenosti cca 2 metre za vozidlom Opel. Pre rýchlosť jazdy 101 km/h je minimálny pozdĺžny odstup vozidiel 28 metrov, teda technika jazdy Q. O. z hľadiska odstupu vozidiel takisto nebola správna, čo znamená, že tento obžalovaný porušil súčasne viacero povinností vodiča motorového vozidla.

Na základe vyššie uvedeného súd jednoznačne uzavrel, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy obžalovaného Q. O., ako vodiča vozidla Audi a to skutočnosť, že za vozidlom Opel jazdil tak, že nedodržal minimálnu pozdĺžnu vzdialenosť medzi vozidlami, v dôsledku čoho nedokázal včas upraviť techniku jazdy tak, aby nedošlo ku kontaktu jeho vozidla s vozidlom Opel, ktoré začalo spomaľovať. Na zrážke vozidiel Opel s vozidlom Avia však mala podiel aj technika jazdy vodiča T. M., ktorý viedol vozidlo Opel rýchlosťou vyššou ako rýchlosť pre daný úsek maximálne je dovolená. Ak by viedol svoje vozidlo rýchlosťou do 80 km/h, ku zrážke vozidiel Opel a Avia by s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo a v prípade, ak by aj bolo vozidlo Opel kontaktované vozidlom Audi, ak by sa pohybovalo rýchlosťou 80 km/h, potom by došlo len k takému zníženiu rýchlosti jazdy tohto vozidla, že po náraze do zvodidiel by nemohlo dôjsť ku kontaktu vozidiel Opel a Avia. Na základe takto ustálenej technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody súd z hľadiska právneho ustálil mieru podielu obžalovaných ako účastníkov na vzniku dopravnej nehody tak, že obžalovaný M. má menšiu mieru podielu, oproti obžalovanému O., ktorý okrem toho, že prekročil rýchlosť, nedodržal dostatočný odstup medzi vozidlami.

Na mieru podielu obžalovaných na vzniku dopravnej nehody súd prihliadol aj pri rozhodovaní o druhu a výmere trestov. Vychádzal však aj z ostatných zásad pre ukladanie trestov zakotvených v , keď obžalovaným uložil také tresty, aby zabezpečili ochranu spoločnosti, zabránili im v páchaní ďalšej trestnej činnosti, zvlášť na úseku dopravy cestnej, ale zároveň vytvorili podmienky na prevýchovu obžalovaných k tomu, aby do budúcna viedli riadny život a súčasne aby iných odradili od páchania trestných činov. Tresty, ktoré súd pre obžalovaných zvolil, sú dostatočným morálnym odsúdením obžalovaných a súd má za to, že postihnú len ich, neovplyvnia ich rodiny, prípadne blízke osoby. V neposlednom rade súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestov prihliadol na spôsob spáchania trestných činov, na následok, zavinenie, osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaný Q. O. viedol pred spáchaním skutku riadny život, nebol súdne trestaný, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa . Na druhej strane však spáchal viac trestných činov v jednočinnom súbehu, čo súd hodnotí ako priťažujúcu okolnosť podľa . Vzhľadom na vyvážený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a mieru ich závažnosti, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd podľa na tieto u obžalovaného Q. O. neprihliadol.

Na strane obžalovaného T. M. súd poľahčujúcu okolnosť nezistil a skutočnosť, že už bol v minulosti za trestné činy viackrát odsúdený nevyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa , nakoľko vo vzťahu k predchádzajúcim odsúdeniam sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený.

Nakoľko súd odsudzuje obžalovaných za viac prečinov, ukladá v súlade s ustanovením úhrnný trest a to podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Z prečinov ktorých sa obžalovaní dopustili je najprísnejšie trestný prečin usmrtenia podľa , , kde v odseku 2 zákon stanovuje trest odňatia slobody v rozpätí od dvoch do piatich rokov, z tejto sadzby teda súd vychádzal pri stanovení výmery trestov pre obžalovaných. Vychádzajúc z vyššie uvedeného za spravodlivé a primerané tresty považuje súd, pre obžalovaného T. M. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 40 mesiacov, ktorej dĺžka je vo vzťahu k výške uloženého trestu odňatia slobody primeraná. Nakoľko súd podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody, ktorý prevyšuje dva roky, ale neprevyšuje tri roky, v súlade s ustanovením ukladá aj probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ktorý probačný dohľad vykoná probačný a mediačný úradník. Súčasne súd uložil obžalovanému T. M. aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, aby ho tak dočasne vyradil z možnosti vykonávať činnosť vodiča, v

rámci ktorej činnosti spáchal súdené trestné činy. Zákon umožňuje uloženie tohto druhu trestu na jeden rok až päť rokov, pre obžalovaného je primeraný trojročný trest zákazu viesť motorové vozidlá. Zvlášť pri ukladaní tohto trestu súd prihliadol na následky konania obžalovaného, avšak na druhej strane aj na to, že doposiaľ mu pre priestupky ani trestné činy v cestnej premávke nebola zakázaná činnosť vodiča.

Za tých istých princípov súd rozhodoval aj o treste pre obžalovaného Q. O., ktorému aj napriek tomu, že doposiaľ nebol súdne trestaný uložil úhrnný trest odňatia slobody vo väčšej výmere ako obžalovanému M. a to vo výmere 36 mesiacov vzhľadom k tomu, že prispel väčšou mierou konania k spáchaniu trestných činov. Vo vzťahu k výške uloženého trestu odňatia slobody je výška skúšobnej doby podmienečného odsúdenia 48 mesiacov primeraná, pričom aj obžalovaný O. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podrobí probačnému dohľadu. Ani obžalovaný O. nemal doposiaľ zakázanú činnosť vodiča, za menšie priestupky na úseku cestnej premávky mu boli uložené len nižšie pokuty, avšak nakoľko posudzovanou trestnou činnosťou v doprave vyvolal veľké pochybnosti o svojej spoľahlivosti a spôsobilosti viesť motorové vozidlá, zakázal mu súd túto činnosť na dobu 48 mesiacov.

Nakoniec súd rozhodol o nárokoch poškodených na náhradu škody, ktoré uplatnili v trestnom konaní riadne a včas do skončenia prípravného konania. Poškodenému Z. E. súd priznal nárok na náhradu pohrebných nákladov, ktoré mal spojené s vystrojením pohrebu pre nebohú manželku B. E., výšku ktorých preukázal listinami vystavenými celkovo na sumu 4.870,50 €. Poškodenému A. E. sú obžalovaní povinní taktiež spoločne a nerozdielne nahradiť škodu titulom poškodenia zdravia vo výške 18.834,00 € tak, ako to menovaný uplatnil v súlade s bodovým ohodnotením znalca. Povinnosť nahradiť poškodeným spôsobenú škodu je súčasťou probačného dohľadu, ktorý súd uložil nad správaním obžalovaných počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a obžalovaní sú povinní škodu nahradiť v skúšobnej dobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II.