Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-2773-2013.pdf
PDF · 78.76 KB
No categories available
20Er/2773/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: CaC clearing s. r. o., Pribinova 2, Košice, IČO: 36 194 336, proti povinnému: JUDr. Renáta Ďurková, súdna exekútorka, nar. XX. X. X.XXX, Vrátna 22/A, Košice, IČO: 31 265 880, zast. JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, o vymoženie úroku z omeškania vo výške 13 % p. a. zo sumy 3.252,84 € odo dňa 8. 2. 2003 do zaplatenia a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, Exekútorský úrad Košice, Kupeckého 29, takto
rozhodol:
I. Námietky povinnej proti exekúcii zamieta.
II. Náhradu trov konania povinnej nepriznáva.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 26. 4. 2013, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 3. 5. 2013, exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 1. 2. 2013, č. k.: 14C/39/2003-287 a následnej žiadosti súdneho exekútora, doručenej súdu dňa 15. 5. 2013, bolo Okresným súdom Košice I dňa 30. 5. 2013, vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX * XXXXXX. V zmysle uvedeného poverenia začal súdny exekútor vykonávať exekúciu voči povinnej za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.
Dňa 1. 7. 2013 boli súdu predložené námietky povinnej proti exekúcii zo dňa 24. 6. 2013, ktoré boli podané v zákonnej štrnásťdňovej lehote. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 19. 6. 2013.
Povinná vo svojom podaní zo dňa 24. 6. 2013, ktoré bolo doručené exekútorovi osobne dňa 26. 6. 2013, uviedla, že v predmetnej exekúcii sú dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Ide o vadu najmä exekučného titulu a potom aj o vadu poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 30. 5. 2013, ktoré vydal Okresný súd Košice I. Pre špecifikovanie označených dôvodov (nie pre nové odôvodnenie námietok), za účelom rozhodnutia o námietkach povinnej, žiada doručiť kópiu poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, po čom učiní podanie do 14 dní od doručenia požadovaných listín. Povinná taktiež poukázala na § 103 O. s. p., kde namietaná okolnosť je vadou konania, ktorú je súd povinný skúmať ex offo. Povinná preto žiada zastaviť exekúcie a uplatňuje si trovy konania.
Dňa 22. 7. 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam povinnej proti exekúcii. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 2. 7. 2013 uviedol, že s obsahom námietok nesúhlasí, považuje ich neopodstatnené a žiada ich zamietnuť. Taktiež žiada zamietnuť aj žiadosť o doručenie požadovaných listín, nakoľko povinná v zmysle ustanovení Exekučného poriadku obdržala aj návrh na vykonanie exekúcie.
Následne súdny exekútor dňa 12. 8. 2013 predložil súdu podanie právnej zástupkyne povinnej zo dňa 30. 7. 2013, v ktorom žiada predĺženie lehoty do 20. 9. 2013, nakoľko požadované listiny jej boli doručené až dňa 19. 7. 2013, kedy spolu s povinnou čerpali letnú dovolenku.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Podľa ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa ust. § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
Po preskúmaní spisového materiálu a oboznámení sa s obsahom jednotlivých podaní účastníkov exekučného konania, dospel súd k záveru, že námietky povinnej sú nedôvodné, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, povinná doposiaľ nepreukázala riadne a včasné plnenie, ku ktorému bola zaviazaná spôsobilým exekučným titulom, ani iné okolnosti, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie.
Konanie o námietkach sa spravuje koncentračnou zásadou. Povinná môže doplniť svoje dôvody námietok iba v lehote na podanie námietok. Neskôr na jej tvrdenia, rozširujúce dôvody námietok, súd nemôže prihliadnuť. Taktiež je potrebné pripomenúť, že lehota na podanie námietok je zákonnou lehotou, zmeškanie lehoty preto nie je možné odpustiť (§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku), ani na žiadosť účastníka konania predlžovať. Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, súd neprihliadal na podanie povinnej, resp. jej právnej zástupkyne zo dňa 30. 7. 2013, ktoré je bez akéhokoľvek právneho významu, nakoľko bolo podané po lehote na podanie námietok proti exekúcii, ktorá uplynula dňom 3. 7. 2013.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala.
Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a to a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti možno namietať, iba ak nastali po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané.
Súd posúdil námietky povinnej proti exekúcii aj s prihliadnutím na to, že povinná je dlhoročnou súdnou exekútorkou, pričom postup v exekučnom konaní jej musí byť dobre známy, o to viac, ak je zastúpená advokátkou. Napriek právnej znalosti v oblasti exekučného práva súdu nie je absolútne zrejmé, z akého dôvodu a na základe akého ustanovenia Exekučného poriadku požaduje povinná doručiť návrh na vykonanie exekúcie a poverenie, ktoré súd udelil súdnemu exekútorovi. Z ust. § 47 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 Exekučného poriadku, je zjavné, že súdny exekútor doručuje povinnej iba upovedomenie o začatí exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa povinnej nedoručuje s výnimkou uvedenou v § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, ktorá sa však netýka predmetnej exekúcie, nakoľko sa nevykonáva na podklade cudzieho rozhodnutia. To isté platí pre poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré súd nedoručuje žiadnemu z účastníkov, nakoľko to nemá žiadny právny, ani logický význam. Poverenie predstavuje
listinu súdu, resp. procesný úkon, ktorý oprávňuje exekútora na vykonávanie exekúcie. Súdny exekútor nemôže vydávať komukoľvek na požiadanie jeho kópiu, iba sa ním preukazuje, a to v zákone vopred uvedeným osobám, resp. orgánom. Obe listiny (návrh na vykonanie exekúcie, poverenie na vykonanie exekúcie) však vychádzajú z exekučného titulu, čo vyplýva z ust. § 39 a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený a v prípade poverenia súd neuvádzajú v týchto listinách žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie námietok proti exekúcii z taxatívne uvedených zákonných dôvodov podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd preto považuje požiadavku na ich doručenie pre bližšiu špecifikáciu dôvodov na podanie námietok za zjavné účelové konanie v snahe mariť naplnenie účelu exekučného konania.
Súd navyše uvádza, že povinná sa mohla oboznámiť s obsahom upovedomenia o začatí exekúcie, ktorého obsahové náležitosti sú obdobné ako pri návrhu na vykonanie exekúcie a poverení na vykonanie exekúcie, samozrejme, s istými odchýlkami typickými pre každý druh uvedenej listiny. Skutočnosť, že súdny exekútor zrejme omylom uviedol v upovedomení o začatí exekúcie namiesto čísla poverenia spisovú značku súdneho spisu, pod ktorým je vedená predmetná exekúcia, nezakladá dôvod na doručenie poverenia povinnej a už vôbec nie dôvod na podanie námietok proti exekúcii.
V námietkach proti exekúcii povinná ďalej poukázala na bližšie nešpecifikovanú vadu exekučného titulu. Súd predpokladá, že túto vadu mohla povinná dostatočne zdôvodniť vo svojich námietkach bez toho, aby bez rozumného dôvodu čakala na doručenie listín, ktoré jej podľa Exekučného poriadku nemali byť vôbec doručené, nakoľko exekučný titul jej bol riadne doručený, a teda s jeho obsahom, ako aj jeho údajnými vadami sa mohla s dostatočným časovým predstihom dôkladne oboznámiť.
Exekučný titul, ktorý bol súdu predložený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia, spĺňa všetky zákonné náležitosti tak, aby na jeho podklade mohla byť vykonaná predmetná exekúcia. Súd už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie skúmal či sú splnené podmienky konania a vzhľadom na to, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie, je možné dospieť k záveru, že podmienky na výkon exekúcie sú splnené.
Avšak v tomto smere súd považuje za potrebné poukázať aj na znenie ust. § 159 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého je výrok právoplatného rozsudku záväzný nielen pre účastníkov pôvodného konania, ale ja pre exekučný súd, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu, príp. iné okolnosti brániace vykonaniu exekúcie. V tomto prípade však neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, ani postup súdu pred vydaním exekučného titulu, nakoľko zákon nedáva exekučnému súdu takúto právomoc. Námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom proti nesprávnym rozhodnutiam, vydaných v pôvodnom, nachádzacom konaní. Je tomu tak preto, že občianske súdne konanie sa podľa etáp procesnoprávnych vzťahov, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnych vzťahov, delí na základné (pôvodné, vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Vzhľadom na to súd konštatuje, že pokiaľ povinná videla v exekučnom titule vady, mala ich uviesť v rámci opravných prostriedkov podľa ust. O. s. p., V námietkach proti exekúcii sú tieto bez právneho významu vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii, preto súd námietky povinnej proti exekúcii zamietol, nakoľko sú nedôvodné.
Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, súd aplikoval ustanovenia O. s. p., s poukazom na § 251 ods. 4 O. s. p., nakoľko otázku náhrady trov konania Exekučný poriadok neupravuje.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko povinná nemala vo veci žiadny úspech, pretože súd jej námietky v celom rozsahu zamietol, povinnej nepriznal náhradu trov exekučného konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.