Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1931-2009.pdf
PDF · 72.92 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1931/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 975 39 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271 proti povinnému:1/ neb. I. C., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX, U. 2/ právny nástupca maloletá W. X., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX H. H., zast. poručníčkou I. Ž., F. T. XXX/XX, XXX XX Y., štátny občan SR na vymoženie pohľadávky vo výške 9,96 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíka so sídlom Exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina pod spis. zn. EX 1314/2009 na základe návrhu oprávneného zo dňa 29.09.2009 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 055981 zo dňa 25.11.2009 z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 81,89 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 9,96 eur s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Mestskej polície Banská Bystrica č.k. AA 2013923 zo dňa 22.04.2008.
Poverením č. 5601 055981 zo dňa 25.11.2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka so sídlom Exekútorského úradu Žilina, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1314/2009.
Súdny exekútor podaním zo dňa 07.05.2013, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 14.05.2013 podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný 1/ zomrel dňa XX.XX.XXXX. Právnou nástupkyňou po povinnom 1/ sa stala maloletá W. X., ktorá bola zastúpená matkou, ktorá však tiež zomrela. Maloletej bola ustanovená poručníčka I. Ž., F. T.I. XXX/XX, XXX XX Y..
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a predpisov ( ďalej len "OSP" ), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Z vyjadrenia oprávneného zo dňa 22.04.2013 vyplýva, že ak súd bude mať objektívne preukázané, že pohľadávka oprávneného je v súčasnosti nevymožiteľná, a nie je žiadny predpoklad jej uspokojenia v blízkej budúcnosti, oprávnený nemá námietky k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Na základe zisteného stavu súd dospel k záveru, že pre okolnosti uvedené v žiadosti súdneho exekutora, nemožno exekúciu v danej veci vykonať ani v nej pokračovať. Majetok maloletej povinnej nestačí ani na pokrytie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, čím sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Preto súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 81,89 Eur, čomu nasvedčuje jeho vyúčtovanie zo dňa 07.05.2013.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Vychádzajúc z vyúčtovania trov vyplýva, že súdny exekútor si trovy exekúcie uplatnil v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z, preto súd rozhodol tak, že uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie vo výške 81,89 Eur. Tieto pozostávajú z paušálnej odmeny v minimálnej výške 33,19 Eur a náhrady hotových výdavkov - 35,30 Eur ( poštovné 28,80 Eur, 1,50 Eur poplatky, telekomunikačné náklady 5,00 Eur ) + 20 % DPH 13,40 Eur ( odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 33,80 Eur, kolok nepodlieha DPH).
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP). V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.