Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10CoE-92-2013.pdf
PDF · 67.25 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/92/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Slovenská Konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776005, proti povinnému: T. U., nar. XX.XX.XXXX, Z., L. G. XXXX/XX, o vymoženie 16,59 eur, ktorá exekúcia je vedená pred súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Galambošom, so sídlom Exekútorského úradu W., ul. X. W. XX, pod sp. zn. EX 1831/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 20Er/4267/2006-19 zo dňa 12.7.2012 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu v súdenej veci za neprípustnú a túto zastavil. Vychádzal z toho, že v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie. Jedná sa teda o prekluzívnu lehotu, po uplynutí ktorej právo na nútený výkon rozhodnutia zaniká. V súdenej veci táto lehota uplynula 21.5.2009. Okresný súd doplnil, že o trovách exekučného konania (správne exekúcie - pozn. odvolacieho súdu) rozhodne samostatným uznesením v prípade, že súdny exekútor si uplatní nevyhnutné trovy exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že 3-ročná prekluzívna lehota už nie je súčasťou ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., pričom k jej „vypusteniu“ došlo (od 1.9.2008) ešte v rámci plynutia 3-ročnej lehoty na výkon rozhodnutia v súdenej veci (do 21.5.2009). Aktuálne dotknuté ustanovenie neurčuje žiadnu prekluzívnu lehotu, preto v zmysle § 51 zákona 372/1990 Zb. je potrebné subsidiárne postupovať podľa všeobecného ustanovenia § 71 ods. 3 zákona č. 71/67 Zb. V jeho zmysle je dostatočným, ak v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti dôjde k nariadeniu výkonu rozhodnutia/exekúcie. Odvolateľ zdôrazňoval, že nebolo prípustné aplikovať § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení, ktoré už v rozhodnom období nebolo platné. Zároveň ani v zmysle prechodných ustanovení nebolo možné podľa tejto úpravy postupovať. Na podporu svojej argumentácie oprávnený pripojil rozhodnutia (iných) odvolacích súdov v obdobných veciach.
Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením§ 212 ods. 1O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p., hoci čiastočne aj z iných dôvodov.
Podstatou odvolacieho prieskumu v súdnej veci je ustálenie, či je nutné, resp. možné zohľadniť uplynutie 3-ročnej prekluzívnej doby na vykonanie exekúcie (núteného výkonu rozhodnutia) v zmysle § 88 ods.
1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení do 31.8.2008, ak táto lehota uplynula v konkrétnom prípade až po 1.9.2008. Je pritom náležitou argumentácia oprávneného, že výslovne súvisiace prechodné ustanovenie v právnej úprave obsiahnuté nie je.
Pre oblasť verejného práva, osobitne oblasť „správneho trestania“ platí zásada, že štátny orgán musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta právnej úpravy výhodnejší. Situácia/právne postavenie konkrétneho adresáta právnej normy sa pritom nemôže zhoršiť v dôsledku nedostatku právnej úpravy (napr. pre absenciu výslovných prechodných ustanovení). V prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, ak je tento pre adresáta nevýhodnejší. Predmetné východiská a závery vyplývajú zo základného ústavného princípu „trestania“ vyjadreného v článku 50 ods. 6 Ústavy SR, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; neskorší zákon sa použije len, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Uvedené zahrňuje aj posudzovanie lehôt, v ktorých môže byť konkrétny trest vykonaný.
Pokuta za priestupok uložená povinnému v blokovom konaní 6.5.2006 je dôsledkom porušenia jeho právnej povinnosti a má nepochybne sankčný charakter. Porušenie zákona sankcionované ukladaním (blokovej) pokuty teda patrí do oblasti „správneho trestania“. Nadväzne aj súvisiace následky treba posudzovať podľa (vyššie uvedených) zásad platných pre správne trestanie, vrátane počítania plynutia lehôt podľa právneho stavu účinného v čase, kedy došlo ku konaniu odôvodňujúcemu sankčný postih. Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok zmení v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo aj je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok ústavne neakceptovateľnú právnu neistotu a nezodpovedal by ani spomínanej všeobecne platnej zásade trestania upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy SR.
Aplikácia § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., ktorý sa používa na výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok od 1.9.2008 a na ktorú poukazuje odvolateľ, je pre povinného - účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť - nevýhodnejšia. Umožňuje totiž vymáhať pokutu za priestupok v dlhších lehotách, ako bolo upravené v predchádzajúcej právnej úprave účinnej do 31.8.2008, resp. nestanovuje žiadnu lehotu na nútený výkon rozhodnutia (upravuje „len“ lehotu na jeho nariadenie). S poukazom na vyššie popísané úvahy a právne závery potom zákon č. 71/1967 Zb. nemožno použiť v tých prípadoch, kedy dotknuté lehoty začali plynúť podľa predchádzajúceho právneho predpisu. Uvedené presne zodpovedá skutkovým okolnostiam prejednávaného prípadu, čo potvrdzuje aj samotný odvolateľ.
Vzhľadom na konštatované okresný súd postupoval vecne správne, keď exekúciu v súdenej veci vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko predmetný procesný nárok nebol ani uplatňovaný - § 151 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.