Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-161-2013.pdf
PDF · 101.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/161/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: G. Š., X. P. XX, X., o zaplatenie 568,45 eur, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 316,45 eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 29.07.2011 do zaplatenia, a to do troch od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 15.03.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 568,45 eur spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril zmluvu o pripojení č. H. a zmluvu o pripojení č. H., ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv navrhovateľ vypožičal odporcovi 2 ks SIM kariet, ktoré umožňujú odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vyfakturovaných v období 2011/03 - 2011/05 v sume 316,55 eur a nereagoval ani na predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy. Okrem toho si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá navrhovateľovi vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Orange Boston vo výške 181 eur a Huawei E173 USB mod. vo výške 71 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, a predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa odporca zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca neuhradil cenu poskytnutých telekomunikačných služieb a škodu, ktorá mu vznikla porušením zmluvnej povinnosti, čím sa
dostal do omeškania, preto sa navrhovateľ popri istine 568,45 eur domáha úrokov z omeškania v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania. Navrhovateľ svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, čo odôvodnil hospodárnosťou konania. Odporcovi, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 08.08.2013 v súlade s ust. § 47 ods. 2 O. s. p. neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, k návrhu sa nevyjadril.
Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou účastníka konania. Súd v záujme plynulosti a hospodárnosti konania nie je len oprávnený ale aj povinný prejednať vec aj v prípade neprítomnosti niektorého z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania zisťuje, či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti účastníka znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Súd skúma existenciu dôvodov podľa § 119 ods. 1 O.s.p. (napr. závada v doručení, zdravotný stav resp. iná vážna prekážka na strane účastníka). V prejednávanej veci nebol súdu známy ani zistený žiadny z dôležitých dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä návrhom, zmluvami o pripojení, dodatkami k zmluvám o pripojení, faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
Dňa 09.03.2011 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Zmluvu o pripojení č. H. a dodatok k nej, a Zmluvu o pripojení č. H. a dodatok k nej podľa ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Na základe týchto zmlúv sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby, za čo sa odporca zaviazal platiť dohodnutú cenu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len ako "Všeobecné podmienky").
Odporca riadne a včas nezaplatil navrhovateľovi cenu za poskytovanie služieb za obdobie 2011/03-2011/05 v sume 316,45 eur, čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle zmlúv o pripojení.
Navrhovateľ písomným pokusom o pokonávku zo dňa 14.07.2011 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ho na ich uhradenie v lehote do 28.07.2011. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval, a faktúry vystavené za poskytovanie elektronických služieb navrhovateľovi neuhradil ani len čiastočne.
Podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení platnom do 31.10.2011, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v cit. znení, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify,
ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003Z.z. v cit. znení, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca uzatvoril dňa 09.03.2011 Zmluvu o pripojení č. H. spolu s dodatkom k nej a Zmluvu o pripojení č. H. a dodatok k nej podľa ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorých bolo poskytovanie telefónnej služby, internetového pripojenia a dátového spojenia. Odporca sa zaviazal odoberať uvedené služby a platiť riadne a včas dohodnutú úhradu počas doby trvania zmlúv o pripojení (doby viazanosti). Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2011 na sumu 3,98 eur, splatnú dňa 09.06.2011, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2011 na sumu 148,91 eur, splatnú dňa 11.05.2011, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2011 na sumu 18,98 eur, splatnú dňa 11.05.2011, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.03.2011 na sumu 37,45 eur, splatnú dňa 10.04.2011, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.03.2011 na sumu 67,64 eur, splatnú dňa 10.04.2011, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2011 na sumu 1,33 eur, splatnú dňa 11.05.2011, faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 11.03.2011 na sumu 9,00 eur, splatnú dňa 25.03.2011 (ktorou bola odporcovi fakturovaná kúpna cena za modem Huawei E173 USB mob.), faktúru Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 10.03.2011 na sumu 19,00 eur, splatnú dňa 24.03.2011 (ktorou bola odporcovi fakturovaná kúpna cena za mobilný telefón Orange Boston) a faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2011 na sumu 10,16 eur, splatnú dňa 19.05.2011. Odporca označené faktúry neuhradil v lehote splatnosti, a nereagoval ani na písomný pokus o pokonávku, ktorým mu navrhovateľ poskytol dodatočnú lehotu na plnenie. S poukazom na uvedené, súd vzhliadol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny 316,45 eur z vyššie označených faktúr za dôvodný a opodstatnený, a preto odporcu na zaplatenie tejto sumy rozsudkom zaviazal spolu s príslušenstvom, a to úrokmi z omeškania, ktoré boli navrhovateľom uplatnené v zákonom stanovenej výške.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Navrhovateľ si ďalej uplatnil voči odporcovi náhradu škody vo výške 252 eur, ktorá škoda mala vzniknúť tým, že odporca získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatkov k zmluve o pripojení sa odporca zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti. Odporca však porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby 24 mesiacov a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, preto podľa názoru navrhovateľa mu vznikla škoda, ktorej
výška predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Takto si navrhovateľ uplatnil škodu vo výške 252 eur, ktorá pozostáva zo škody vo výške 181 eur vzniknutej porušením povinnosti zo zmluvy o pripojení č. H. a škody vo výške 71 eur vzniknutej porušením povinnosti zo zmluvy o pripojení č. H..
Súd je toho názoru, že takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:
1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu)
2. vznik škody
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou
4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
V ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon, pričom ju možno použiť jednak pre prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti a jednak pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1, čiže porušenie právnej povinnosti. Navrhovateľ dôvodnosť svojho nároku na náhradu škody založil na porušení zmluvnej povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby 24 mesiacov (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Vychádzajúc zo skutkového opisu žalobného návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.
Súd pri tomto závere vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou uzatvorených zmlúv o pripojení.
Podľa bodu 4.1. Všeobecných podmienok, platnosť zmluvy zaniká
a) dohodou zmluvných strán,
b) odstúpením od Zmluvy
c) výpoveďou zo zmluvy
d) smrťou alebo zánikom účastníka
Všeobecné podmienky v ďalších ustanoveniach podrobnejšie upravujú zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
V predmetnej veci navrhovateľ súdu nedoložil žiadne listiny preukazujúce, že došlo k ukončeniu zmlúv o pripojení jedným zo spôsobov upravených v článku 4 Všeobecných podmienok. Súd tak nemal nijako osvedčené, že došlo k ukončeniu zmluvy v období
viazanosti zmluvy, preto má za to, že odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že vo faktúre č. XXXXXXXXXX je účtovaný poplatok za odpojenie. Odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy, čím je nie daný predpoklad č. 1 vzniku škody.
Pri posudzovaní splnenia predpokladu č. 1 pre náhradu škody možno teda uzavrieť, že súd mal jedine preukázanú tú skutočnosť, že odporca si nesplnil svoju povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za 3 mesiace, avšak nemal zároveň preukázané, že zároveň došlo k porušeniu záväzku odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby 24 mesiacov odo dňa uzatvorenia zmluvy, a preto porušenie právnej povinnosti tak ako je špecifikovaná v žalobnom návrhu, navrhovateľ dostatočne neosvedčil.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), súd uvádza, že v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcií.
Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného (jeho vecí či jeho iných práv, ako aj hodnôt oceniteľných peniazmi, ako sú pohľadávky, duševné vlastníctvo) a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu.
Judikatúra vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55/1971, s. 151).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Navrhovateľ výšku skutočnej škody vymedzil ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7. dodatkov) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako trhovú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré vkladal do zmluvného vzťahu s odporcom. K protiprávnemu zmenšeniu
majetku navrhovateľa vo výške rozdielu medzi trhovou a dojednanou akciovou kúpnou cenou tak nemohlo dôjsť.
S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie predpokladu č. 3 pre vznik škody, t.j. existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s kúpnou cenou dojednanou zmluvnými stranami.
S poukazom na skutkový a právny stav zistený z vykonaného dokazovania súd náhradu škody uplatnenú navrhovateľom vo výške 252 eur (spolu s úrokmi z omeškania z tejto časti) ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietol, a rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s.p., podľa ktorého ak mal účastník konania vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.