Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_2To-78-2013.pdf
PDF · 91.77 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/78/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Janíka, v trestnej veci proti obžalovanému B. I., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného, jeho obhajcu a Krajskej prokuratúry v Trenčíne proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 8. júla 2013, sp. zn. 1T/42/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. augusta 2013, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. sa v napadnutom rozsudku zrušuje výrok o uloženom treste odňatia slobody, ako aj výrok o spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa
obžalovaný B. I. - nar. XX.XX.XXXX v K. nad K., trvale bytom I. G. č. XXX, t. č. v ÚVV Ilava
odsudzuje
podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie krajského prokurátora ak o nedôvodné zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 08.07.2013, sp. zn. 1T/42/2013, bol obžalovaný B. I. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., na skutkovom základe, že
od mesiaca marec 2012 do 30.01.2013 neoprávnene nakladal s nezisteným množstvom psychotropnej látky - pervitín a omamnej látky - marihuany, ktorú opakovane kupoval od presne nestotožnených osôb z okresu K. nad K. a O., pričom takto získané látky prechovával pri sebe, vozil a ukrýval v OMV taxislužby
K. E. K. nad K. zn. Škoda Fabia žltej farby, EČV: K.-X., zn. Škoda Octávia bielej farby, EČV: K.-XXX K. a iných, ktoré používal ako zamestnanec taxislužby, uvedené látky ďalej opakovane predával v K. nad K. ďalším najmenej šiestim konzumentom a to:
- M. M., ktorému pervitín predaj najmenej 5-krát v období mesiaca október až november 2012 a to jednu dávku za sumu 10 €, pričom k predaju došlo aj v K. nad K. oproti A. záhrade a na parkovisku ČSAD smerom na obec I. G.,
- J. Z., ktorej pervitín predaj najmenej 10-krát, naposledy v októbri 2012 pri A. záhrade v K. nad K., kedy tam obv. I. prišiel na žltom taxíku a predaj jej 3 obálky pervitínu za sumu 30 €,
- B. C., ktorému predaj pervitín 1-krát v decembri 2012 pri Q. v K. nad K. okolo 13,00 hod., kedy obvinený I. prišiel na bielom taxíku zn. Škoda Octávia a cez okno podal B. C. obálku - skladačku 1x2 cm, za sumu 10 €,
- T. I., ktorému pervitín predal najmenej dvakrát, prvýkrát pred Vianocami 2012 na stanici v K. nad K., kde obvinený I. prišiel na taxíku bielej farby a cez okno podal skladačku 1 cm s pervitínom za sumu 10 €, druhýkrát došlo k predaju v januári 2013 na stanici v K. nad K.,
- ďalej dňa 30.01.2013 v čase okolo 10,00 hod. kúpil od osoby prezývanej „Keto“ v obci R. 4 dávky pervitínu za sumu 15 €, z ktorých následne v obci F. na ul. Pod vodojemom predal jednu dávku L. O. za sumu 10 €,
- a následne dňa 30.01.2013 v čase okolo 21,00 hod. kúpil od osoby pod menom O. M. za sumu 30 € papierovú skladačku s pervitínom, z ktorej časť za sumu 10 € predal v čase okolo 21,15 hod. M. C. v K. nad K. na ul. A. Hlinku pri mestskom parku a po zadržaní pri osobnej prehliadke bolo u neho zaistené plastové vrecko s hmotnosťou 0,4 g s obsahom zelenej sušiny a zároveň dobrovoľne vydal polícii papierovú skladačku - zvyšnú časť pervitínu zakúpenú od O. M. s hmotnosťou 1 g s obsahom bieleho prášku, ktorý mal ukrytý v obale od cigariet vo dverách OMV zn. Škoda Octavia, EČV: K.-X. bielej farby, pričom na základe znaleckého skúmania bolo zistené, že papierová skladačka obsahuje 289mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 61,8 % hmotnostných čo zodpovedá 4 - 18 obvykle jednorazových dávkam drogy a plastové vrecko s obsahom zelenej sušiny obsahujú 74 mg konope s priemerným obsahom tetrahydrokanabinolu, čo zodpovedá 1 obvykle jednorazovej dávke drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok a rastlina rodu Cannabis - konopa je zaradená do I. skupiny omamných látok.
Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, pričom podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu bolo podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. uložené ochranné opatrenie - ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. mu bolo tiež uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný ihneď po vyhlásení podal odvolanie proti výroku o treste a tiež prokurátor v zákonnej lehote podal odvolanie proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.
Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uvádzal, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa nedôvodne pri ukladaní trestu použil mimoriadne zmierňovacie ustanovenie, čo odôvodnil v podstate len s poukazom na tehotenstvo priateľky obžalovaného a skutočnosť, že sa chce liečiť z drogovej závislosti. Tieto skutočnosti však nepostačujú na to, aby bolo aplikované ustanovenie § 39 ods.1 Tr. zák., keďže obžalovaný sa dopustil mimoriadne závažnej drogovej trestnej činnosti, keď drogy predával najmenej šiestim osobám, a to po dlhší čas, pričom využíval na jej páchanie svoje zamestnanie taxikára a súčasne si takto zadovažoval finančné prostriedky na živobytie. Naviac predával drogy i osobám ktoré sa v minulosti podrobili protitoxikomanickému liečeniu. Skutočnosť, že obžalovaný sa k činu priznal je len poľahčujúcou okolnosťou, ktorá sama osebe nie je dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom k uvedenému v danom prípade neboli splnené podmienky na použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý výrok o treste a sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, súčasne mu podľa § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Tr. zák. v
spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad v trvaní 2 roky a podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajcu uvádzal, že uložený trest považuje za nezákonný a nedôvodný. I keď to na úprave základnej trestnej sadzby nič nemení, mal mu súd prvého stupňa priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Nebráni tomu ani skutočnosť, ktorou argumentoval prvostupňový súd, že sa ako taxikár dopustil bežných priestupkov pri vedení motorového vozidla. Ďalej poukázal na to, že svojou výpoveďou pomohol odhaliť ďalších páchateľov obzvlášť závažnej trestnej činnosti, a to aj napriek tomu, že sa tak vystavil riziku odvety. Dodal, že jediným motívom, ktorý ho viedol k predaju drog, bolo zaobstaranie si prostriedkov na nákup drogy v snahe uspokojiť jeho vlastnú závislosť. Svoj postoj k trestnej činnosti tiež potvrdil aj vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. Uvedené skutočnosti sa však nedostatočne premietli pri rozhodovaní prvostupňového súdu o treste. Preto žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý výrok o treste a sám rozhodol tak, že mu uloží trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach sa zástupca krajskej prokurátorky v plnej miere pridržal písomných dôvodov odvolania, žiadal rozhodnúť v jeho intenciách a odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť.
Obhajcu obžalovaného taktiež uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania. Plne sa stotožnil so súdom prvého stupňa v tom, že okolnosti prípadu a pomery obžalovaného odôvodňujú použitie § 39 ods.1 Tr. zák. Preto žiadal odvolaniu obžalovaného vyhovieť a odvolanie prokurátora zamietnuť.
Obžalovaný sa pripojil k návrhu prednesenému obhajcom a dodal, že ľutuje svoj čin a chce sa napraviť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Odvolací súd preskúmal z podnetu podaných odvolaní napadnutý výrok o treste, pričom dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné.
Je potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade u obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) Tr. zák. je trestná sadzba od 10 do 15 rokov odňatia slobody. Keďže obžalovanému poľahčovalo v zmysle § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti, trestný čin úprimne oľutoval a tiež napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, pričom priťažujúce okolnosti zistené neboli, po úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. hrozil obžalovanému trest odňatia slobody od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiace. Po vyhodnotení všetkých skutočností a zásad dôležitých z hľadiska jeho ukladania, však prvostupňový súd pri ukladaní trestu použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu a uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, vo výmere 7 rokov, čo bolo namietané prokurátorom. Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní, že ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní trestu nemožno v tomto konkrétnom prípade aplikovať s poukazom na to, že obžalovaný drogy predával najmenej šiestim osobám a to po dlhší čas, nie je v danom prípade namieste. Uvedené skutočnosti totiž už boli zohľadnené pri uznaní viny, keďže sú znakom použitej kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným. Tvrdenie, že predával drogy i osobám, ktoré sa v minulosti podrobili protitoxikomanickému liečeniu, nemá oporu vo výroku o vine, (i keď takéto podozrenie bolo), v opačnom prípade by muselo byť konanie obžalovaného kvalifikované aj podľa ustanovenia § 172 ods. 2 písm. b) Tr. zák., čo sa však nestalo a ani obžaloba takto skutok nekvalifikovala. Napokon ani skutočnosť, že by si obžalovaný predajom drog zadovažoval prevažný zdroj príjmov z dokazovania nevyplynula. Preto naopak podľa názoru odvolacieho súdu je aplikácia § 39 ods. 1 Tr. zák. v prejednávanom prípade zákonná a dôvodná, k čomu súd viedli nasledujúce úvahy a skutočnosti. Je nutné uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj
záujem na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. hovorí, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Jedným zo zákonných nástrojov zohľadnenia uvedeného je aj možnosť použitia § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. V prejednávanom prípade sa krajský súd dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie obžalovaného za spáchaný obzvlášť závažný zločin. Vzal pri tom do úvahy najmä to, že obžalovaný sa už od počiatku trestného stíhania doznal k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu, napomáhal tak orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti, čo potvrdil aj vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. Naviac už v prípravnom konaní označil osoby, ktoré sa podieľali na predaji drog a pomohol tak odhaliť ďalších páchateľov. Aj z uvedeného vyplýva, že jeho priznanie a postoj k spáchanej trestnej činnosti, ktorú oľutoval nie sú formálne. Z hľadiska osoby obžalovaného ide o páchateľa, na ktorého sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Vo výkone trestu odňatia slobody doposiaľ nebol a možno konštatovať, že nie je závažnejšie kriminálne narušený. Preto trest odňatia slobody v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorý je zo zákona nepodmienečný, by sa minul prevýchovným účinkom, prevažovala by len represívna stránka trestu. Napokon aj v rámci neprijatej dohody o vine a treste prokurátor obžalovanému sám navrhoval obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom odvolací súd preskúmajúc na podklade odvolaní prokurátora a obžalovaného uložený trest súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, nakoľko aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. je zákonná. Na druhej strane trest vo výmere 7 rokov sa vzhľadom na osobu obžalovaného javí ako neprimerane prísny. Po vyhodnotení všetkých skutočností a zásad dôležitých z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy aj s poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti, je odvolací súd názoru, že je odvolanie obžalovaného dôvodné a bude postačovať na obžalovaného vplývať trestom odňatia slobody kratším. Nestotožnil sa však s námietkou, týkajúcou sa priznania ďalšej poľahčujúcej okolnosti a v tomto smere odkazuje na správne odôvodnenie napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd v napadnutom rozsudku zrušil výrok o uloženom treste odňatia slobody, ako aj výrok o spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol tak, že podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd uvádza, že aj keď je trest uložený pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, je nutné povedať, že ide o pomerne dlhodobé obmedzenie osobnej slobody obžalovaného, ktoré podľa presvedčenia súdu bude mať na neho dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil závažnosť svojho protispoločenského konania a bude splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák., t. j. chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tiež výchovne pôsobiť na ostatných členov spoločnosti.
Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, toto odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.