Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/14/2023

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX, XXX XX E., zastúpený AK SD LEGAL, s.r.o., so sídlom: Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 51 717 395 proti žalovanému: F. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: D. XXXX, XXX XX E., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 16.6.2023 bol konajúcemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby konajúci súd zakázal žalovanému vstup do bytu č. 4, G. G. H. 3, na adrese I. J. X, K., nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu súp. č. 1949, vedeného na LV č. XXXX, kat. úz. K. L. G..

2. Predmetný návrh bol uznesením zo dňa 19.6.2023, právoplatným a vykonateľným dňa 29.6.2023 vylúčený na samostatné konanie.

3. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 13.6.2023 žalovaný vošiel do bytu č. 4 G. G. H. 3, na adrese I. J. X, K., nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu súp. č. 1949, vedeného na LV č. XXXX, kat. úz. K. L. G. (ďalej len „byt“) a vzal komplet všetky vlnené prikrývky a vlnené obliečky čo mali doma, z toho jedna patrila žalobkyni, žalovaný jej ju venoval na narodeniny a jedna synova obľúbená, spí pod ňou už od malička, zobral rôzne aj luxusné zo 100% vlasu merina, lamy alpacy, ťavieho vlasu, išlo o prikrývky, ktorými sa žalobkyňa a deti v noci prikrývajú, následne dňa 14.6.2023 sa opätovne žalovaný dostavil do bytu, začal baliť šálky a podšálky na kávu, ktoré dostali ako svadobný dar, poháre, hrnčeky, ďalej zobral kávovar v hodnote cca 500,- Eur, ktorý jej daroval z príležitosti nejakého sviatku, zobral si uteráky zo skrine a obliečky na paplóny a vankúše, víno, alkohol, žalobkyňa mu nebránila, lebo bol nahnevaný a išiel by do väčšej agresie, pozná to z minulosti, začal by kričať na celý činžiak, prípadne ju sácať, nechcela to zažiť a hlavne nechcela, by to videli deti, aj tak boli vystrašené a nechápali tú situáciu, syn sa opýtal žalovaného, prečo to berie, a on mu odpovedal, že to budú mať všetko u neho na chate, a že by tam mali bývať aj cez týždeň s ním, že všetko čo majú doma, prenesie tam, pričom žalobkyňa sa obáva, že zoberie aj matrace a paplóny a nebudú mať na čom a pod čím spať. Žalovaný sa mal dňa 14.6.2023 vyhrážať žalobkyni, že pokiaľ bude chcieť rozvodom od neho niečo získať, zoberie jej 2x viac ako ona jemu, že on to tak určite spraví, pričom to opakoval asi 3x. Následne zobral aj televízor, fén, matrac. Uviedla, že žalovaný ju psychicky týra, berie jej základné životné potreby, auto na vozenie detí do školy, šálky, prikrývky, vyhráža sa jej, že deti pôjdu bývať k nemu na chatu, kde sú bytové podmienky doslova katastrofálne. Taktiež uviedla, že má obavu, že žalovaný z bytu odnesie ďalšie veci, keďže tak učinil už 2x, preto žiada súd, aby zakázal žalovanému vstup do bytu, ktorého nájomníčkou je v konečnom dôsledku aj tak podľa nájomnej zmluvy len ona sama.

4. Žalobkyňa dodatočne k návrhu pripojila dôkazy, fotografickú dokumentáciu ohľadne odnášania vecí z bytu, videozáznam o odnášaní vecí z bytu a zmluvu o krátkodobom nájme bytu zo dňa 28.10.2022.

5. Konajúci súd pristúpil k skúmaniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V súlade s ustanovením je potrebné v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň je potrebné ozrejmiť, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

6. Zo zmluvy o krátkodobom nájme bytu zo dňa 28.10.2022 vyplýva, že zmluvnou stranou tejto zmluvy je žalobkyňa, pričom z čl. II ods. II.2 zmluvy vyplýva, že prenajatú nehnuteľnosť nie sú okrem nájomcov (manželský pár a ich dve deti) oprávnení po dobu nájmu užívať iné osoby, okrem príležitostných hostí a návštev.

7. Z fotografickej dokumentácie a video záznamu predloženého žalobkyňou súd zistil, že osoba zrejme žalovaného sa mala nachádzať v bližšie neurčenej nehnuteľnosti a mala odniesť bližšie neurčené hnuteľné veci do auta nachádzajúceho sa pred predmetnou nehnuteľnosťou.

8. Podľa ust. a pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. platí, že ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa ust. platí, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. V zmysle ust. môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa ust. , teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd vyhodnotiť primárne na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť ani zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, prípadne ich neosvedčenie má za následok zamietnutie návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.

13. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje tiež, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na to, aby súd mohol vydať neodkladné opatrenie, musí mať za osvedčenú najmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno osvedčenia zaťažuje samotného navrhovateľa – žalobkyňu. Zároveň platí, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

14. Žalobkyňa sa vychádzajúc z petitu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia svojim návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia uložením zákazu žalovaného vstupovať do bytu č. 4, t.j. neodkladného opatrenia podľa ust. , t.j. aby žalovaný nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pre takéto osvedčenie je potrebné predložiť súdu predovšetkým lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu) a pod., z ktorých takáto obava vyplýva.

15. Žalobkyňa svoj návrhu na uloženie žalovanému zákaz vstupu do bytu odôvodnila tým, že výlučne ona sama je nájomníčkou predmetného bytu, vychádzajúc pritom z definície zmluvných strán zmluvy o krátkodobom nájme bytu, tým, že žalovaný sa má dopúšťať vynášania hnuteľných vecí z predmetného bytu (obliečky, prikrývky, hrnčeky, šálky, podšálky, kávovar), a tým, že sa má žalobkyni vyhrážať, že v rámci ich rodinnoprávneho sporu (rozvod a úprava práv a povinností k maloletým deťom po rozvode manželstva) docieli, že ich spoločné deti pôjdu bývať k nemu na chatu. Okrem uvedených dôvodov ako dôvod podaného návrhu neuviedla žiadnu skutočnosť súvisiacu s akýmkoľvek násilím, ktoré by zo strany žalovaného malo byť páchané voči žalobkyni.

16. Podľa ust. 1 platí, že ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

17. Podľa ust. platí, že ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.

18. Vychádzajúc zo skutkového stavu popísaného v podanom návrhu, žalobkyňa konajúcemu súdu neosvedčila základnú podmienky potrebnú pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, a to dôvodnú obavu z násilia, ktorého by sa vo vzťahu k nej mal dopúšťať žalovaný. Žalobkyňa žiadnym dôkazom túto skutočnosť neosvedčila. S ohľadom na uvedené konajúci súd nemal za osvedčené splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v smere zákazu žalovaného vstupovať do bytu, v ktorom sa zdržiava žalobkyňa, tak ako to má na mysli ust. , t.j. podmienku násilia, ktorého by sa žalovaný mal vo vzťahu k žalobkyni dopúšťať. Naviac konajúci súd uvádza, že vzhľadom na to, že zmluva o krátkodobom nájme bytu bola uzatvorená za trvania manželstva strán sporu, v čase, kedy títo spoločne bývali, žili a hospodárili, keďže podľa návrhu žalobkyne žalovaný opustil domácnosť až v máji 2023, uzatvorením tejto zmluvy, aj s prihliadnutím na citovaný čl. zmluvy, je zrejmé, že stranám sporu vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Vychádzajúc z uvedeného, aj ak by konajúci súd pomeroval ujmy na oboch stranách sporu, súvisiace s nariaďovaním neodkladného opatrenia, dospel by k záveru, že skutkovým stavom vymedzené dôvody tvrdenej neodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu (vynášanie hnuteľných vecí) nedosahujú takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala záver, že by právo žalobkyne malo byť neodkladne chránené obmedzením zákonného práva žalovaného na vstup do predmetného bytu. Zásah do užívacieho práva k nehnuteľnosti

– zákaz vstupu do bytu, totiž zákon viaže výlučne na výnimočný stav, kedy integrita osoby (žalobkyne) má byť chránená oproti páchateľovi násilia (žalovaný), čo však v danom prípade nebolo ani tvrdené, ani osvedčené. Pokiaľ sa žalobkyňa v konaní domáha výlučne ochrany majetkových práv (vychádzajúc z tvrdeného skutkového stavu) a nie ochrany svojej integrity (života, zdravia) proti páchateľovi násilia, nie je možné poskytnúť jej ochranu formou neodkladného opatrenia podľa . Požadovaným neodkladným opatrením (v zmysle petitu podaného návrhu) teda žalobkyňa nemôže docieliť ochranu, ktorej sa domáha (ochrana majetkových práv). Vzhľadom na uvedené konajúci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zákazom vstupu žalovaného do bytu pre neosvedčenie základnej podmienky – násilia voči žalobkyni zo strany žalovaného, zamietol.

19. Konajúci súd nad rámec uvedeného uvádza, že aj ak by považoval predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za návrh podľa , návrh na uloženie povinnosti žalovanému, aby niečo konal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal (so záujmom zrejme na ochrane majetkových práv žalobkyne), tak ako toto ustanovenie citovala žalobkyňa vo svojom návrhu, konajúci súd by nemohol podanému návrhu vyhovieť, nakoľko žalobkyňa neosvedčila existenciu neoprávnených zásahov do svojich práv zo strany žalovaného, resp. neosvedčila potrebu preferencie ochrany svojich práv pred právami žalovaného, teda neosvedčila existenciu neodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu.

20. Navrhované neodkladné opatrenie podľa je univerzálne neodkladné opatrenie, spočívajúce v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak, strpieť určité obmedzenia. S výnimkou povinnosti niečo dať (dare) ide v podstate o zovšeobecňujúce transformovanie hmotnoprávneho ustanovenia o obsahu záväzku v zmysle a v jeho intenciách možno interpretovať aj samotný . Výrok neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz niektorej z uvedených agilít, prípadne na kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich, pričom pomerne široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách (susedské spory, spory o ochranu osobnostných práv, spory z nekalej súťaže a pod.). Súd je však povinný pri jeho nariaďovaní zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby, v tomto prípade žalovaného.

21. Vychádzajúc zo skutkového stavu popísaného žalobkyňou v podanom návrhu je zrejmé, že strany sporu sú manželia (od 9.8.2014) v prebiehajúcom konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k ich maloletým deťom na čas po rozvode (návrh na rozvod manželstva bol podaný dňa 12.6.2023). Manželstvo strán sporu, ako aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo k spoločnému majetku teda naďalej trvá. Žalobkyňa v konaní ani netvrdila, ani neosvedčila, že by hnuteľné veci, ktorých odnášania zo sporného bytu sa má žalovaný dopúšťať, boli jej výlučnými hnuteľnými vecami (nepatriacimi do BSM z dôvodu ich zákonného nadobudnutia len žalobkyňou z jej výlučných prostriedkov, alebo vecami vylúčenými z režimu BSM), ktorých disponovaním zo strany žalovaného by sa tento dopúšťal neoprávnených zásahov do sféry majetku žalobkyne. Pokiaľ medzi stranami sporu trvá bezpodielové spoluvlastníctvo, pričom tvrdené odnášané hnuteľné veci je pre absenciu odlišného tvrdenia a osvedčenia zo strany žalobkyne nutné považovať za spoločné, patriace do ich nezaniknutého BSM, ich disponovaním zo strany žalovaného dochádza ku oprávnenému disponovaniu s vecami, ktoré patria v rámci existujúceho BSM aj do vlastníctva žalovaného, a teda súd nemá za osvedčené, že by z jeho strany dochádzalo tvrdeným konaním ku protiprávnemu konaniu. S ohľadom na uvedené, keďže žalobkyňa neosvedčila potrebu preferencie ochrany svojho práva nad rovnakým právom žalovaného, a súd zo žalobkyňou tvrdených skutočností nevzhliadol žiadny dôvod, ktorý by odôvodňoval zásah súdu do rovnakého vlastníckeho práva žalovaného, k veciam evidentne patriacim do BSM, keďže iný režim vlastníctva k nim nebol zo strany žalobkyne ani tvrdený, ani osvedčený, a neosvedčila teda ani neoprávnený zásah žalovaného do jej práv a oprávnených záujmov, ani pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa by preto podanému návrhu žalobkyne nebolo možné vyhovieť.

22. Konajúci súd s ohľadom na preferenciu zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením v konaní tiež skúmal, či účel neodkladného opatrenia navrhovaného žalobkyňou nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, a dospel k záveru, že nakoľko v konaní nie je uplatňovaná peňažná pohľadávku, ktorej uspokojenie by mohlo byť zabezpečovacím opatrením zabezpečené, tento inštitút nie je možné využiť.

23. Nakoľko zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej dochádza k ukončeniu konania, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia, a to podľa ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní neúspešná a žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Mestského súdu Košice písomne v dvoch vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.