Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/96/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti povinnému L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., R. č. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pod sp. zn. EX 17507/2011 (pôvodná sp. zn. EX 368/2006), o vymoženie úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 955,98 € od 13.09.2004 do 15.12.2004, úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 836,48 € od 16.12.2004 do 13.01.2005, úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 716, 98 € od 14.01.2005 do 16.02.2005, úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 597, 49 € od 17.02.2005 do 14.03.2005, úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 477, 99 € od 15.03.2005 do 15.04.2005, úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 358,49 € od 16.04.2005 do 16.05.2005, úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 238,99 € od 17.05.2005 do 16.06.2005, úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 119,49 € od 17.06.2005 do 15.07.2005, poplatku za zasielanie upomienok v sume 4,97 €, trov konania v sume 81,75 € a trov právneho zastúpenia v sume 34,85 €, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. -75 zo dňa 08.04.2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu podľa a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému nepriznal náhradu trov exekúcie a súčasne uložil oprávnenému povinnosť nahradiť predchádzajúcemu súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Miroslavovi Pallerovi trovy exekúcie v sume 81,23 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 34/2006, NZ 2183/2006, NCRLs 2158/2006, spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom notárskeho úradu v Partizánskom, dňa 21.01.2006, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír, ako zástupca povinného, vyjadril právny záväzok povinného splatiť oprávnenému dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy č. 6290086 zo dňa 25.05.2004 v celkovej sume 552,67 € (16.650,-Sk), ktorá pozostáva z úroku z omeškania, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Okresný súd zistil, že zmluva o úvere č. 6290086 zo dňa 25.05.2004 obsahuje ustanovenie, ktorým povinný ako dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade splatenia dlhu) a jej príslušenstva. Podľa názoru okresného súdu exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania. Okresný súd

preskúmal notársku zápisnicu, na podklade ktorej sa vedie predmetná exekúcia, ako aj zmluvu o úvere č. 6290086 zo dňa 25.05.2004 a zistil, že v danej veci nebol riadne splnený jeden zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - notárskej zápisnice, ktorým je súhlas povinného s obsahom notárskej zápisnice a s jej vykonateľnosťou. V predmetnej exekúcii spísal za povinného notársku zápisnicu Mgr. Tomáš Kušnír, pričom splnomocnenie vyvodzoval z ustanovenia zmluvy o úvere. Pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a predmetom právneho úkonu musí byť možné plnenie. Prvé dve podmienky platného právneho úkonu sa týkajú vôle konajúceho subjektu, ktorá sa musí pretransformovať do vonkajšieho prejavu tak, aby bola jasne poznateľná. V predmetnej veci absentovalo uzavretie dohody o plnomocenstve medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom. Z úverovej zmluvy nie je jasné, akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním zmluvy. Úverovú zmluvu podpísal dňa 25.05.2004, samotné plnomocenstvo však dlžníkom podpísané nie je. Ani výkladom nemožno odstrániť nejasnosť, akú vôľu mienil dlžník, t.j. povinný podpisom úverovej zmluvy prejaviť. Jasné je len to, že povinný svojím podpisom vyjadril súhlas s prijatím a vrátením poskytnutej sumy za zmluvne stanovených podmienok. Nie je však zrejmé, či povinný svojím právnym úkonom mienil aj splnomocniť advokáta. V úverovej zmluve bolo plnomocenstvo spísané bez ďalšej prezentácie zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a klientom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval okresný súd prejav vôle povinného za neurčitý a právny úkon v tejto časti za absolútne neplatný. Ďalším nedostatkom predmetného právneho úkonu je podľa okresného súdu aj to, že bola obmedzená slobodná „vôľa“ (zrejme správne voľba - poznámka odvolacieho súdu) advokáta. Pri uzatváraní úverovej zmluvy bola použitá predtlač, kde v textovej časti na rovnakej strane, kde sa uzatvárajú zmluvné podmienky, je v samostatnej časti textu uvedený konkrétny advokát, ktorý má na základe plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa. Preto nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že dlžník podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť zmluvu o plnomocenstve. Dlžníkovi takýmto postupom tiež bola odňatá možnosť slobodnej voľby pri výbere svojho zástupcu. K rovnakým záverom týkajúcim sa neplatnosti splnomocnenia advokáta dlžníkom v rámci zmluvy o úvere dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. . Nakoľko v predmetnej veci nebol preukázaný prejav vôle povinného uzavrieť s Mgr. Tomášom Kušnírom dohodu o plnomocenstve, nie je možné preukázať oprávnenie Mgr. Tomáša Kušníra spísať za povinného notársku zápisnicu, ktorá by mohla byť riadne vykonateľným exekučným titulom a teda ani vyjadriť za povinného súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel okresný súd k záveru, že notárska zápisnica notára JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 34/2006, NZ 2183/2006, NCRLs 2158/2006 zo dňa 21.01.2006, na podklade ktorej sa predmetná exekúcia vedie, nie je vykonateľná z dôvodu absencie súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou a preto predmetnú exekúciu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z úradnej moci zastavil. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil. Predchádzajúcemu súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Miroslavovi Pallerovi priznal voči oprávnenému trovy exekúcie v sume 81,23 €, ktoré pozostávajú z časovej odmeny v sume 13,28 €, z odmeny za jednotlivé úkony v sume 16,60 €, z hotových výdavkov v sume 37,81 € a z dane z pridanej hodnoty v sume 13,54 €.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený včas odvolanie zo dňa 23.04.2013 (č.l. 83-93 spisu). V odvolaní uviedol, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Poznamenal, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Uviedol, že bol to notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Notár napráva situácie v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení, a nie exekučný súd. Teda ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Takýto postup exekučného súdu zasahuje do práv a právneho postavenia oprávneného. Extenzívna interpretácia ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore s ústavným právom žalobcu (veriteľa) a

domnieva sa tak, že je povinnosťou súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom SR. Uviedol, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho dostalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Poznamenal, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne, aj keď bol rovnakou stranou v spore ako povinný. V tejto súvislosti poukázal na porušenie zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Osobitne poukázal na skutočnosť, že okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že nenariadil na prejednanie veci ústne pojednávanie. Má za to, že exekučný súd svoje rozhodnutie založil na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ čo je v danej veci neprípustné a nemožné. Súčasne namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení; ďalej ako účastník konania nemal vedomosť o tom, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený ani s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Uviedol, že súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že uvedené plnomocenstvo považuje za neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia , resp. podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a toto plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom. Má za to, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v ustanovení . Ďalej uviedol, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Uviedol, že ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatný. Uviedol, že v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku súd môže vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ustanovenia Exekučného poriadku len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasťou odvolania bol aj návrh na prerušenie konania postupom podľa ustanovenia (ďalej len „“) a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, v ktorom neuznal rozhodujúci právny argument exekučného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, že plnomocenstvo je neprijateľnou podmienkou podľa ustanovenia , resp. o ochrane spotrebiteľa, že toto plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom, že neprijateľnosť podmienky podľa súdu spočíva v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Dojednaním o plnomocenstve povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, preto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, kedy plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Okrem toho povinný mohol plnomocenstvo podľa kedykoľvek odvolať, vo výkone tohto práva mu nebránila žiadna prekážka. Exekučný súd nekonkretizoval, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v konkrétnych právach a povinnostiach zmluvných strán, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Exekučný súd sa nevysporiadal s výkladovými pravidlami smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Jednotlivé ustanovenia smernice totiž nemožno aplikovať izolovane, v prospech jednej zo zmluvných strán resp. účastníkov následného sporového konania, ale v celom jej znení (čl. 4 ods. 1 smernice). Preto je podľa názoru oprávneného nutné požiadať o

výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor EÚ. Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi SR. Ustanovenia vnútroštátneho práva (najmä §, 38 a 40 Notárskeho poriadku, §, ods. 1 písm. g/ a Exekučného poriadku a §, , a a nasl. ) mali byť vykladané v rámci smernice Rady 93/13/EHS v súlade najmä s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, ktorá im je ako prameň primárneho práva Európskej únie nadradená. S poukazom na všetky ním dosiaľ uvedené argumenty navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ? 2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Povinný, súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý ani pôvodný súdny exekútor JUDr. Ing. Miroslav Paller sa k doručenému odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca v zmysle druhá veta odvolaniu oprávneného nemienil v celom rozsahu vyhovieť a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu (č.l. 54 spisu).

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie okresného súdu podľa a ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase začatia exekučného konania), podľa tohto zákona možno exekúciu vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že exekúcia v danom prípade bola dôvodne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že priamo vo vopred predtlačenom formulári zmluvy o úvere zo dňa 25.05.2004 splnomocnil povinný advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z úveru do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Exekučným titulom v posudzovanej veci je notárska zápisnica spísaná dňa 21.01.2006, o ktorej spísanie na základe splnomocnenia v uvedenej zmluve úvere v mene povinného požiadal Mgr. Tomáš Kušnír, keď požiadal o spísanie osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku

a súhlase s vykonateľnosťou podľa a súhlase s exekúciou podľa Exekučného poriadku. Povinný pri spísaní uvedenej notárskej zápisnice prítomný nebol.

Odvolací súd považuje za správny názor okresného súdu, že splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere zo dňa 25.05.2004 neoprávňovalo Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice. Odvolací súd opätovne uvádza, že osobitné splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu v danom prípade nie je platné, pretože je koncipované široko a všeobecne. Práve s ohľadom na to, že exekučnému titulu vo forme notárskej zápisnice nepredchádza základné konanie súdu, treba pri udelení splnomocnenia na takýto úkon obzvlášť starostlivo a prísne posudzovať rozsah splnomocnenia tak, aby tento bol určitý, jednoznačný a nesporný. Zo splnomocnenia nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú (v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby) a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému ( a ). Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok (dlh), ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti, pričom v zmysle platí, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a ani určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinného, čím dlžníka zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť, pričom na základe uplynutia tejto lehoty sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, treba ho považovať za neplatné. Zmluvná voľnosť pri „výbere“ splnomocneného zástupcu bola obmedzená, s čím sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. K veci odvolací ďalej uvádza, že pri jedinej možnej variante konkrétneho zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli dlžníka pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Všetky tieto skutočnosti, každá sama osebe by mala za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených „splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľa vzniknúť právne účinky pre osobu v mene ktorej „konal“. Ak z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Námietku oprávneného, podľa ktorej už súd posudzoval súladnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice so zákonom, pričom táto otázka bola predmetom skúmania notára a neskôr exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd v rozsahu jemu danej prieskumnej činnosti skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na prípadnú námietku povinného proti exekúcii a taktiež na prípadný návrh povinného na odklad či zastavenie exekúcie. Súd môže a zároveň je povinný v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu), aby bola garantovaná zákonnosť exekúcie. Pokiaľ exekučný súd zistí formálne či materiálne nedostatky exekučného titulu, majúce za následok absolútnu neplatnosť exekučného titulu, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom. Vysloveniu uvedeného záveru v priebehu exekúcie pritom nebráni existencia poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.

Pokiaľ ide o námietky oprávneného, ktorý tvrdil, že exekučný súd vyslovil neplatnosť notárskej zápisnice s poukazom na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a na znenie Smernice Rady 93/13/EHS, čo je v danej veci neprípustné a nemožné, že splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra považoval za neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia a že poukázal na chýbajúcu účasť povinného pri spisovaní notárskej zápisnice, pričom podľa námietok oprávneného sú závery exekučného súdu mylné, odvolací súd sa týmito námietkami nezaoberal. Preskúmaním napadnutého uznesenia totiž dospel k záveru, že exekučný súd v tomto rozhodnutí nekonštatoval neplatnosť notárskej zápisnice ani z dôvodu, že pri jej spisovaní chýbala účasť povinného, ani z dôvodu, že by plnomocenstvo považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale z dôvodov, ktorými sa odvolací súd zaoberal v prechádzajúcich odsekoch. Navyše okresný súd v napadnutom rozhodnutí nepoukázal na žiadne z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a pri rozhodovaní zo Smernice Rady 93/13/EHS taktiež nevychádzal. Na základe vyššie uvedeného považoval odvolací súd tieto námietky oprávneného za absolútne neopodstatnené.

Okresný súd náležite zistil skutkový stav a mal dostatok podkladov pre správne rozhodnutie vo veci. Exekučné konanie je konanie vykonávacie, nie sporové, v exekučných konaniach sa spravidla pojednávania nenariaďujú, pretože vec sama už bola prejednaná v základom konaní a dokazovanie nie je potrebné. Názor oprávneného, že nakoľko okresný súd v danej exekučnej veci nevypočul oprávneného, či nenariadil pojednávanie, neoboznámil oprávneného so stanoviskami, tvrdeniami a dôkazmi skôr než vo veci rozhodol, že týmto bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania a spravodlivého súdneho procesu, nemá oporu v platnej právnej úprave v rozhodnom čase. Neobstoja ani argumentačné dôvody spochybňujúce postup súdu s dôrazom na údajné porušenie ústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania, na spravodlivý súdny proces a na zachovanie zásady rovnosti pred súdom. Okresný súd k právnemu záveru o neprípustnosti vedenia exekúcie dospel na podklade listinných dôkazov predložených samotným oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre taký právny záver, aký súd vyvodil, sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy o úvere a notárskej zápisnice, ako exekučného titulu a nie je tak možné konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania.

Okresný súd po tom, čo exekúciu zastavil, pokiaľ rozhodoval o trovách zastavenej exekúcie, správne vyhodnotil procesné zavinenie oprávneného, ktorý sa nezákonne domáhal vedenia exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu a uložil mu povinnosť nahradiť trovy predchádzajúceho súdneho exekútora (ktorý vykonával exekúciu pred rozhodnutím o zmene exekútora) s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Výška uloženej povinnosti náhrady trov exekúcie namietaná nebola.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia ods. l a 2 ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. Nepovažoval za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť z dôvodu, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke výkladu komunitárneho práva tak, ako to požadoval oprávnený.

Podľa , súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Na uvedenom základe potom odvolací súd posudzoval oprávneným formulované prejudiciálne otázky.

K prvej otázke odvolací súd uvádza, že napadnutým uznesením okresný súd nevyslovil právny názor, že predmetné splnomocnenie (ktoré je obsahom zmluvy o úvere) je neprijateľnou podmienku zmluvy podľa ustanovenia resp. podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a súd z hľadiska kritérií ochranného režimu zákazu neprijateľných zmluvných podmienok v typovej zmluve o spotrebiteľskom úvere toto splnomocnenie ani neposudzoval. Procesný postup a výsledok rozhodnutia okresného súdu jednoznačne vylučuje takýto názor a svedčí o tom, že okresný súd splnomocnenie udelené povinným (dlžníkom z úveru) Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu skúmal z hľadiska iných kritérií (najmä či je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému) a to podľa ustanovení týkajúcich sa zastúpenia účastníka pri právnom úkone a týkajúcich sa neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd v tomto procese aplikoval výlučne právo Slovenskej republiky, zákonné ustanovenia kde v súdnej praxi niet pochýb o ich výklade, a to aj na základe existujúcej konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ide o aplikáciu zákonných ustanovení kde sa nevyskytuje prvok úniového práva a nie je potrebné, obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ o výklade a aplikácii úniového práva, teda ani s otázkou, akú formuloval pod bodom 1/ oprávnený, ktorá nemá základ v prejednávanej veci a nie je ani spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad úniového práva, k čomu otázka oprávneného nesmeruje.

Pre rozhodnutie súdu nie je relevantná ani druhá otázka, pretože prejednávanú vec po stránke právnej nedeterminuje. Oprávnený sa snažil získať odpoveď, „či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi“. Odvolací súd poukazuje na to, že v odôvodnení predmetného uznesenia okresného súdu niet žiadnej zmienky o aplikácii uvedenej smernice o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej k tejto otázke uvádza, že aj vo fáze výkonu rozhodnutia pripúšťa možnosť posudzovať neprípustnosť exekúcie s tým, že v prípade, ak konajúci súd dospeje k záveru o neprípustnosti, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Podľa Exekučného poriadku je to zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa , Exekučného poriadku. Použitie uvedených právnych postupov má za následok, že pohľadávku oprávneného voči povinnému nemožno v exekučnom konaní vymôcť. Potom nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom tento postup nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 Charty základných práv EÚ o práve na spravodlivý proces.

V prejednávanom prípade nie je daný zákonný dôvod obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.