Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28P-37-2023.pdf
PDF · 90.75 KB
Case nature
Subarea
28P/37/2023
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X, C., dieťa matky: Z.. A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X, C. a otca: P.. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X, C., zast. AK Prachová & Partners, s.r.o. so sídlom Pribinova 20, Bratislava, o návrhu nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Súd udeľuje otcovi maloletého N. N., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, súhlas na vycestovanie maloletého do zahraničia na adresu Z. E. X, XXXX S., K. v dňoch 9.8. 2023 až 14.8.2023. Súd ukladá matke maloletého povinnosť poskytnúť otcovi cestovný pas maloletého potrebný na vycestovanie na adresu Z. E. X, XXXX S., K. v dňoch 9.8. 2023 až 14.8.2023.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd udelil otcovi maloletého N. N., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, súhlas na vycestovanie maloletého do zahraničia na adresu Z. E. X, XXXX S., K. v dňoch 9.8. 2023 až 14.8.2023 a zároveň uložil matke maloletého povinnosť poskytnúť otcovi cestovný pas maloletého potrebný na vycestovanie na adresu Z.Q. E. X, XXXX S., K. v dňoch 9.8. 2023 až 14.8.2023.
2. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil nasledovne : matka od právoplatnosti rozsudku systematicky bráni v styku otca s maloletým v zmysle schválenej rodičovskej dohody. V dni, ktoré mal maloletý stráviť s otcom bol maloletý údajne chorý, čo však matka nikdy nepreukázala. Počas dní, kedy otcovi kontakt s maloletým umožnený nebol, matka s otcom nekomunikovala ani telefonicky, preto sa o zdravotnom stave maloletého otec nemohol dozvedieť viac, dokonca musel osloviť až starú matku maloletého, aby sa uistil, že je maloletý v poriadku. O náhradných termínoch matka štandardne odmieta komunikovať. Zhoršenie zdravotného stavu maloletého nastáva práve v čase, keď má byť s otcom a takisto práve v čase sviatkov alebo prázdnin, ktoré má otec tráviť s maloletým. Styk otca s maloletým počas jarných prázdnin rovnako zrealizovaný nebol. Otec sa po maloletého dostavil, mal kúpený pobyt spojený s lyžovačkou pre neho a seba a chcel s maloletým stráviť pekný čas. Po tom, ako sa po maloletého dostavil mu bola zo strany matky uvedená informácia, že údajne ho informovala o tom, že s maloletým má iné plány. Otec nebol o tejto skutočnosti informovaný ani mailom, ani iným spôsobom v dostatočnom predstihu. Logicky, pokiaľ by ho o tom informovala, nekupoval by otec pobyt aj pre maloletého. Náhradný termín otcovi zo strany matky poskytnutý samozrejme nebol. Rovnaká situácia nastala aj v čase minuloročných letných prázdnin, kedy chcel otec stráviť s maloletým dovolenku v zahraničí. Otec sa matky pravidelne a opakovane dopytoval, či umožní maloletému stráviť dovolenku v zahraničí, na čo neuviedla nikdy priamu odpoveď, zastierala, dávala falošné nádeje a následne opäť zakazovala. Otec tak nevedel, či má pobyt rezervovať alebo
nie. Pri preberaní maloletého pas poskytla, čo pre otca znamenalo, že musel zo dňa na deň rezervovať pobyt, ktorý niekoľkonásobne prevyšoval cenu pobytu, keby bol tento rezervovaný v predstihu. Počet dní, ktoré má otec s maloletým pre seba, je skutočne nízky, preto každý deň, ktorý otec nemôže s maloletým tráviť ho mrzí a berie to citlivo. Preto podobné konanie zo strany matky otec vníma veľmi negatívne a frustrujúco. To, že maloletý chce s otcom a jeho rodinou tráviť viac času a je mu u otca dobre potvrdzuje aj skutočnosť, že maloletý sa sám dopytuje toho, aby u otca mohol ostať dlhšie a tráviť u neho dlhší čas. Maloletý má už dostatočný vek, aby svoj názor a stanovisko mohol prezentovať. Otec sa snažil s matkou dospieť ku konsenzu, matku v tejto veci kontaktoval a snažil sa jej vysvetliť jeho najlepší úmysel a zámer plánovanej zahraničnej dovolenky, avšak bezvýsledne. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Preto nemožno konštatovať, že o nich môže rozhodovať len rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Aj z tohto dôvodu je žiaduce, aby súd využíval svoje oprávnenie a povinnosť viesť rodičov k riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti o maloletého, a to nielen pokusmi o zmierne riešenie sporu, ale tiež použitím represívnejších opatrení - napríklad uložením výchovného opatrenia rodičovi, ktorý svojím správaním vnáša do výchovy maloletého dieťaťa zmätok, spory a antagonizmus zneužívaním svojho práva rozhodovať o záležitostiach maloletého dieťaťa. Takýto výkon rodičovských práv a povinností je totiž v príkrom rozpore so záujmom dieťaťa a zneisťuje situáciu dieťaťa. Štát má povinnosť dieťa pred ním ochraňovať, a to aj proti rodičovi. (Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, 688 s.) V zmysle § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CMP“) „Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. V prípade, ak súd neodkladné opatrenie nevydá, matka s najväčšou pravdepodobnosťou otcovi neposkytne cestovný pas a súhlas s vycestovaním, čoho dôsledkom bude ďalšie prekazenie styku maloletého s otcom a ohrozenie najlepšieho záujmu maloletého.
3. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P/99/2020-132 zo dňa 3.2.2022, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, bol upravený aj styk otca s maloletým v nasledovnom rozsahu: v každom kalendárnom týždni v pondelok od 14,30 hod do 18,30 hod s výnimkou školských prázdnin každý párny kalendárny týždeň od piatka od 14,30 hod do nedele do 18,30 hod s výnimkou školských prázdnin počas letných prázdnin od 01.07. od 9,00 hod do 15.07. do 18,30 hod a od 01.08. od 9,00 hod do 15.08. do 18,30 hod počas vianočných prázdnin každý párny kalendárny rok od posledného vyučovacieho dňa predchádzajúceho prázdninám od 14,00 hod do 30.12. do 18,00 hod a každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 09,00 hod do dňa bezprostredne predchádzajúceho nástupu do školy do 18,30 hod počas jarných prázdnin každý kalendárny rok od štvrtka prázdninového týždňa od 14,00 hod do nedele do 18,30 hod počas veľkonočných prázdnin každý kalendárny rok od posledného vyučovacieho dňa predchádzajúceho prázdninám od 14,00 hod do soboty do 18,30 hod.
4. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. 9Em/1/2023 konanie o výkone rozhodnutia o úprave styku. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené. Z konania vyplynulo, že sa neuskutočnil styk otca s maloletým počas vianočných sviatkov v roku 2022 ani počas jarných prázdnin 2023. Matka odôvodňovala nerealizáciu styku výlučne zdravotným stavom maloletého.
5. Písomným podaním zo dňa 13.6.2023 oznámil otec súdu, že sa pokúšal zabezpečiť maloletému nový pas, žiaľ vzhľadom na rozsah jeho styku to pre neho nie je reálne možné, keďže otec má súdom určený
styk s maloletým v čase od 14:30 hod. (pondelok) a štandardne sú úradné hodiny pre príslušné úrady stanovené maximálne do 15:00 hod. Otec preto oslovil znova matku s požiadavkou, či by bolo možné vymeniť pre otca deň stretnutia s maloletým (z pondelka na stredu), aby otec pre maloletého nový pas zabezpečil (v stredu sú dlhšie úradné hodiny), matka však do zaslania tejto odpovede na email ani na SMS správu nijakým spôsobom nereagovala.
6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
13. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
16. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.
17. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Vo veci maloletého dieťaťa aktuálne existuje úprava styku počas letných prázdnin na základe právoplatného rozhodnutia, podľa ktorého je otec oprávnený stráviť s maloletým letné prázdniny od 01.07. od 9,00 hod do 15.07. do 18,30 hod a od 01.08. od 9,00 hod do 15.08. do 18,30 hod. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti existujú pochybnosti o tom, či sa styk počas letných prázdnin bez problémov zrealizuje. Súd vidí rozdiel v styku rodiča s dieťaťom počas školského roka a styku počas prázdnin, prípadne sviatkov. Dôsledky, ktoré vzniknú v dôsledku nerealizácie styku sú totiž neporovnateľné. Bežný styk počas víkendu možno nahradiť stretnutím rodiča s dieťaťom počas ďalšieho týždňa, čo nie je možné urobiť v prípade prázdnin a sviatkov, ktoré sú jeden krát ročne. Letné prázdniny sú výnimočným obdobím, v ktorom rodičia nie sú zaťažení pracovnými povinnosťami natoľko ako počas bežného roka, keďže si zvyčajne v tomto období čerpajú dovolenky. Je to obdobie, v ktorom sa rodičia môžu intenzívnejšie venovať dieťaťu, cestovať, spoznávať prírodné krásy, kultúrne pamiatky, môžu sa prispôsobovať potrebám dieťaťa, zažívať s ním aktivity z ktorých má dieťa potešenie, čo nepochybne prispieva k skvalitneniu a prehĺbeniu vzťahu rodiča s dieťaťom. Bolo by bezpochyby v rozpore so záujmami dieťaťa, pokiaľ by sa styk neuskutočnil a to či už z dôvodu, že matka neodovzdala otcovi cestovný pas maloletého alebo z dôvodu, že bolo spochybnené právo otca vycestovať s maloletým do zahraničia bez súhlasu matky. I keď súdna prax nie je jednotná v posudzovaní vycestovania maloletého dieťaťa na dovolenku, obzvlášť v rámci krajín EÚ, ako podstatnej veci v zmysle § 35 Zákona o rodine, súd je toho názoru, že vzhľadom na históriu vzťahu rodičov a napätie medzi nimi, existuje obava, žeby mohla nastať situácia, kedy by bolo právo otca vycestovať do zahraničia spochybnené, resp. súd nedokáže vylúčiť konanie iných štátnych orgánov, ktoré by ohrozilo vycestovanie, dokonca aj znemožnilo. Čo sa týka povinnosti odovzdať cestovný pas , súd poukazuje na to, že každý občan Slovenskej republiky môže mať dva cestovné pasy, žiadosť o vydanie cestovného pasu môžu podať obaja rodičia, pričom sa nevyžaduje súhlas druhého z nich. Z uvedeného vyplýva, že otec nie je „odkázaný“ na matku a môže si sám zabezpečiť cestovný pas pre maloletého. Nevyhnutne však k tomu potrebuje maloletého a vzhľadom na úpravu styku, sa javí nemožným zabezpečiť v úradných hodinách prítomnosť maloletého na pracovisku prijímajúcom žiadosti o vydanie cestovného pasu. Avšak ako už bolo uvedené vyššie vzhľadom na charakter vzťahov medzi rodičmi, nemožno vylúčiť problémy pri odovzdávaní cestovného pasu, čo by mohlo spôsobiť problémy pri realizácii spoločnej dovolenky. Rozhodnutie v žiadnom prípade neobmedzuje druhého rodiča, teda matku, nakoľko sa vycestovanie do zahraničia má uskutočniť v čase už určeného styku otca s maloletým, zásah nepredstavuje podľa názoru súdu ani odovzdanie cestovného pasu otcovi, ide o osobný doklad maloletého, nie o osobný doklad matky. Rozhodnutie je plne v záujme maloletého, ktorý tak môže pokojne tráviť letnú dovolenku s otcom v čase určenom už právoplatným súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené súd návrh vyhodnotil ako dôvodný a v plnom rozsahu mu vyhovel.
18. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.