Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19P-286-2011.pdf
PDF · 112.58 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/286/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Magdalénou Klimkovou v právnej veci mal. F. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti matky F. S., bytom E. XX, zastúpenej JUDr. Ľudmilou Kavuličovou, advokátkou, Ul. 26. novembra 1510/3, Humenné, za účasti otca A. S., bytom S. - K. K., C. XXXX/XX a za účasti okresného prokurátora Humenné, o zverenie do osobnej starostlivosti, o určenie výživného, o úpravu styku a o zákaz styku, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. F. S., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a z a v ä z u j e otca prispievať na výživu mal. F. po 50,-- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku tak, že výživné je povinný zasielať vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
Súd z a k a z u j e styk otca s mal. F. S..
Súd návrh otca na úpravu styku s mal. F. S. z a m i e t a .
Súd konanie o návrhu matky na úpravu styku otca s mal. F. S. z a s t a v u j e .
Súd z a v ä z u j e každého z rodičov zaplatiť na trovách štátu na svedočnom na účet tunajšieho súdu po 19,15 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd p r i z n á v a štátu náhradu trov konania na znalečnom po jednej polovici zo strany každého z rodičov zo sumy, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej podala dňa 24.08.2011 na súd návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým navrhla, aby súd zveril mal. F. S., nar. XX.XX.XXXX jej do osobnej starostlivosti, zaviazal otca prispievať na výživu maloletej po 50,-- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku a zároveň upravil styk otca s mal. F. tak, že je oprávnený stretávať sa s dcérou každú nepárnu sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.
Vo svojom písomnom návrhu uviedla, že dňa 19.07.2011 odišla spolu s dcérou F. zo spoločnej domácnosti po vzájomných nezhodách a konfliktoch s manželom. Toho času býva u svojich rodičov v E., ktorí žijú v rodinnom dome. Je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné ako uchádzačka o zamestnanie. Manžel pracuje ako vodič kamiónu vo firme North Invest s.r.o., pričom jeho pracovné cesty do zahraničia trvajú 3 až 4 týždne a jeden týždeň je doma. Jeho čistý príjem je asi 300,-- eur mesačne.
Na pojednávaní dňa 07.12.2011 matka maloletej trvala na svojom písomnom návrhu. Vyjadrila sa, že keď žili s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti a boli doma stresové situácie, tak dcéra za ňou stále chodila a chcela byť len v jej prítomnosti. Keď bola maličká, otec jej kopol do nohy a dcéra to stále spomína.
Svojím podaním došlým súdu 15.06.2012 matka maloletej navrhla zakázať styk otca s mal. F. S., čo odôvodnila tým, že mal. F. absolvovala 29.05.2012 pedopsychiatrické vyšetrenie v Psychiatrickej ambulancii MUDr. B. Z., detskej psychiatričky v Prešove, z ktorého vyplýva, že styk mal. F. s otcom na ňu nepriaznivo vplýva a spôsobuje jej závažný stres. Vplyvom týchto skutočností sa u mal. F. objavujú psychické a psychosomatické problémy.
Na pojednávaní dňa 14.08.2013 matka maloletej trvala na zverení mal. F. S. do jej osobnej starostlivosti. Výživné zo strany otca navrhla určiť po 50,-- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Zároveň navrhla zakázať styk otca s maloletou a zamietnuť jeho návrh na úpravu styku s mal. F.. Svoj návrh na úpravu styku otca s maloletou vzala späť a navrhla v tejto časti konanie zastaviť. Vyjadrila sa, že v súčasnosti jej zárobok činí okolo 320,-- eur priemerne čistého. Pracuje na riadnu pracovnú zmluvu. Iné príjmy mimo toho nemá. Súhlasila s úhradou polovice trov na svedočnom a znalečnom. Otec maloletej s mal. F. nebol v kontakte odvtedy, čo došlo k incidentu medzi ním a jej matkou na ZŠ. Trestná vec, ktorá je vedená proti otcovi maloletej nie je ukončená, pojednávanie bolo odročené na 30.09.2013. V rozvodovej veci tiež zatiaľ rozhodnutie vydané nebolo.
Otec maloletej na pojednávaní dňa 07.12.2011 súhlasil so zverením mal. F. do osobnej starostlivosti matke, keďže on predtým bol častejšie pracovne preč a samozrejme, že dieťa má silnejší citový vzťah k matke. Súhlasil tiež s výškou výživného po 50,-- eur mesačne z jeho strany od právoplatnosti rozsudku. Navrhol upraviť jeho styk s mal. F. každý nepárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 29.12. od 9.00 hod. do 03.01. do 17.00 hod., tiež počas letných školských prázdnin od 10.07. od 9.00 hod. do 24.07. do 17.00 hod. a od 16.08. od 9.00 hod. do 31.08. do 17.00 hod. každý rok. Na odporúčanie psychologičky Mgr. H. Ď. iniciovať u otca návštevy na referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce Humenné, ktoré by boli zamerané na udržanie a rozvíjanie jeho vzťahu s dcérou sa vyjadril, že sa nemieni zúčastniť pohovoru alebo sedení, resp. nejakých konzultácií u psychologičky na uvedenom referáte poradensko-psychologických služieb v Humennom vzhľadom na vzdialenosť jeho bydliska od tejto psychologickej poradne.
Otec sa pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 14.08.2013 nezúčastnil. Dňa 13.08.2013 došlo od neho ospravedlnenie e-mailom, v ktorom uviedol, že z dôvodu pracovnej neschopnosti sa ospravedlňuje na pojednávanie, ktoré sa má uskutočniť 14.08.2013 o 10.00 hod. a zároveň doložil k tomu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorého vyplynulo, že je práceneschopný od 13.08.2013.
Zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 14.08.2013 uviedla, že otec maloletej nežiada vo svojom ospravedlnení odročiť toto pojednávanie, netrvá na svojej osobnej účasti na tomto pojednávaní, takže vzhľadom na to žiada, aby sa vo veci rozhodlo dnes. Poukázala na to, že na posledné pojednávanie sa otec maloletej ospravedlnil z vážnych dôvodov, ale na druhý deň sa dostavil na súdne pojednávanie v jeho trestnej veci na Okresný súd Humenné. Chce poukázať na to, že otec maloletej úmyselne naťahuje konanie, aby sa vo veci nemohlo rozhodnúť. Znalecký posudok mu bol doručený v máji 2013, preto odvtedy mal možnosť sa k nemu aspoň písomne vyjadriť. Zároveň navrhla návrhu matky vyhovieť.
Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť s poukazom na znalecký posudok Dr. D.. Vyjadril sa, že majú preskúmané pomery u matky a potvrdzujú, že matka má vytvorené vhodné podmienky k starostlivosti o dieťa, čo aj súdu doložili vo svojej písomnej správe. Navrhli teda zveriť mal. F. do osobnej starostlivosti matke, určiť výživné zo strany otca po 50,-- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku a zakázať styk otca s mal. F..
Prokurátor sa stotožnil s vyjadrením kolízneho opatrovníka a navrhol rozhodnúť tak, ako sa kolízny opatrovník vyjadril na pojednávaní 14.08.2013.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že rodičia mal. F. nežijú spolu od 19.07.2011, kedy sa matka s mal. F. presťahovala k svojim rodičom a žije s maloletou v obci E. XX. Obaja rodičia sú zamestnaní, otec pracuje vo firme North Invest s.r.o., Budovateľská 2850/85, Poprad so zárobkom 320,-- eur priemerne mesačne čistého a matka maloletej vo firme HAO VAN s.r.o., Markušova 273/1, Košice so zárobkom 320,-- eur priemerne čistého. Rodičia maloletej nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Uznesením Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/286/2011-59 zo dňa 19.12.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp.zn. 3CoP/18/2012-91 zo dňa 22.02.2012 bola mal. F. S. predbežne zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol predbežne zaviazaný prispievať na jej výživu po 50,-- eur mesačne. Toto predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 14.03.2012.
V správe od psychologičky Mgr. H. Ď. zo dňa 06.12.2011 sa uvádza, že matka požiadala o psychologickú pomoc pre maloletú dcéru F.. Dieťa bolo veľmi úzkostlivé a neprimerane na svoj vek fixované na matku. Matka udávala, že takéto správanie dieťaťa sa objavilo hlavne po odchode matky a dcéry od otca maloletej. Cieľom psychologických konzultácií bolo v tom čase poskytnúť dieťaťu pomoc zameranú na elimináciu jej neprimeraného strachu a úzkosti. Z psychologických konzultácií v tom čase vyplynulo, že nadmerná úzkosť a strach u dieťaťa boli podmienené podľa nich tým, že bolo svedkom konfliktov aj násilia medzi rodičmi a o matku sa začalo báť. Po odchode od otca sa u dieťaťa tieto stavy vystupňovali do takej miery, že dieťa odmietalo čo i len predstavu prípadného kontaktu s ním. Počas konzultácií sa samo spontánne vyjadrilo, že k otcovi nechce ísť. Psychologička predpokladá, že zo strany dieťaťa vo vzťahu k otcovi budú určité zábrany, ktoré môžu mariť hlavne kontakt otca s dieťaťom. Preto považuje za vhodné zo strany úradu práce iniciovať u otca návštevy na referáte poradensko-psychologických služieb, ktoré by boli zamerané na udržiavanie a rozvíjanie jeho vzťahu s dcérou.
V ďalej správe zo dňa 31.01.2012 psychologička Mgr. H. Ď. uvádza, že dňa 23.01.2012 ich matka maloletej požiadala opätovne o psychologickú pomoc pre dieťa. Ťažkostiam dieťaťa sa na referáte venovali už v auguste 2011. Z konzultácií, ktorých sa zúčastnilo dieťa, matka a stará matka vyplynulo, že dieťa bolo opätovne svedkom konfliktov medzi dospelými. Bolo svedkom fyzického napadnutia starej matky otcom a zároveň bolo ešte pred Vianocami vystavené nečakanému kontaktu s otcom. Už v predchádzajúcej správe upozorňovali, že kontakt otca s maloletou môže byť v budúcnosti problematický v dôsledku opakovaných konfliktov medzi rodičmi dieťaťa. Dieťa na tieto udalosti reagovalo vystupňovaným strachom, úzkosťou, nespavosťou, nepokojom a viacerými psychosomatickými ťažkosťami. T.č. je v starostlivosti pediatra a užíva upokojujúce lieky, ktoré mu pomáhajú zmierniť tieto stavy. Zo strany referátu poradensko-psychologických služieb bola maloletej poskytnutá psychologická intervencia a matke so starými rodičmi poskytnuté poradenstvo zamerané na elimináciu ťažkostí dieťaťa do takej miery, aby sa mohlo zaradiť aj do učebného procesu. Zároveň psychologička upozornila, že dieťa vykazuje výrazné prejavy opakovanej posttraumatickej stresovej poruchy. Z toho dôvodu je vhodné uvažovať aj o dočasnom prerušení kontaktov medzi dcérou a otcom. A preto považovala za vhodné prostredníctvom oddelenia SPODaSK opätovne motivovať otca k návšteve referátu poradensko-psychologických služieb. Tým otcovi maloletej ponúkajú možnosť porozumieť ťažkostiam dcéry a navrhnúť mu spôsob a možnosti udržiavať vzťah s dcérou aj v budúcnosti.
Kolízny opatrovník predložil súdu správu z prešetrenia pomerov zo dňa 02.02.2012, v ktorej uvádza, že otcovi bola odporúčaná návšteva referátu poradensko-psychologických služieb ich úradu práce z dôvodu, že v závere správy Mgr. H. Ď., psychologička odporúča, aby iniciovali otca k návšteve psychologických konzultácií za účelom udržania a rozvíjania jeho vzťahu s dcérou. Otec maloletej však tak, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, zaujal k riešeniu tohto problému negativistický postoj.
Ďalej v správe od kolízneho opatrovníka sa uvádza, že dňa 18.01.2012 sa dostavila matka aj s maloletým dieťaťom oznámiť ich úradu incident, ktorý sa stal v škole a žiadala, aby o tejto skutočnosti bol spísaný aj záznam v spisovej dokumentácii dieťaťa. Na základe toho bol zisťovaný názor maloletej bez prítomnosti príbuzných. Keď jej bola položená otázka o tom, čo sa stalo deň predtým, začala si olupovať kožu okolo nechtov až do krvi a robila to počas celého rozhovoru. Rozprávala o tom, ako si počas obeda všimla, že prišiel jej otec do školy a chcel ju niekam vziať. Po celý čas bola pri učiteľke a držala sa jej okolo pása, lebo nechcela ísť. Prišla aj jej stará mama pani B., ktorá ju pravidelne zo školy na obed vyberá a otec maloletej ju zvalil na zem a zlomila si zápästie. Otec maloletú nasilu ťahal k autobusu, spadla a tak ju ťahal po zemi. Keď bol blízko pri nej, šepkal jej do ucha „zabijem mamu“. Maloletá sa ho bojí a nechce sa s ním stretávať ani na návštevách, ani s jeho rodičmi. Minule ju vzali zo školy a musela sa s nimi fotiť, objímať starú mamu okolo krku a usmievať sa. Bojí sa aj toho, čo otec spraví, lebo vie, aký je. V danej veci bol podaný podnet na trestné stíhanie proti otcovi pre ublíženie na zdraví a nebezpečné vyhrážanie na Obvodné oddelenie PZ Humenné.
Z lekárskej správy MUDr. M. E. zo dňa 18.01.2012 vyplýva, že pani Z. B., bytom E. XX došla na vyšetrenie s oznámením, že bola napadnutá zaťom, spadla a udrela si pravú hornú končatinu. Vyšetrením bola zistená zlomenina horného konca vretennej kosti (radia).
V správe od MUDr. R. F., pediatričky zo dňa 19.01.2012 sa uvádza, že mal. F. S. po návšteve otca v škole, ktorý sa jej vyhrážal odobratím od matky, zabitím matky, veľmi anxiézne, je vystrašená a nepokojná. Odporúča ju pre tieto okolnosti ponechať v domácom prostredí v starostlivosti mamky, na ktorú je veľmi fixovaná.
Podľa potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Humennom zo dňa 18.01.2012 pani Z. B., bytom E. XX podala trestné oznámenie dňa 18.01.2012 na zaťa A. S., v dôsledku, že ju dňa 18.01.2012 v čase okolo 12.30 hod. pri budove ZŠ Topoľovka fyzicky napadol, čím jej spôsobil zlomeninu lakťa pravej ruky.
Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že sa proti otcovi na základe tohto trestného oznámenia vedie na Okresnom súde Humenné trestné konanie pre prečin nebezpečného vyhrážania, ublíženia na zdraví a pre výtržníctvo pod č. 22T/33/2012. Vo veci zatiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo. Termín pojednávania je určený na 30.09.2013.
Matka maloletej predložila súdu lekársku správu od detskej psychiatričky Dr. Z., ktorá vo svojej správe z 29.05.2012 z vyšetrenia maloletej uvádza, že mal. F. počas vyšetrenia bez mamky rozpráva o nepríjemnej udalosti v škole, kde prišiel otec a chcel ju niekde zobrať. Ona nechcela s ním ísť a vtedy ju ťahal nasilu, iba sa držala pani učiteľky, potom údajne prišla aj babka, ktorú sotil na zem a veľmi sa bála. Spomína si na to, ako otec bil mamku a aj jej kopol do nohy. Mala určité obdobie, kedy nemohla v noci spať, lebo sa jej snívali nepríjemné sny. Odkedy bývajú u babky, už sa jej toľko nesníva o strašných veciach, ale nechce o nich rozprávať. Je u babky spokojnejšia. Podľa matky poslednú dobu je maloletá veľmi na ňu naviazaná. Ešte aj zaspáva tak, že musí s ňou byť ona. Pri objektívnom vyšetrení lekárka zistila, že u maloletej je prítomná anxiozita s desivými snami a značnou citovou fixáciou na mamku s príznakmi posttraumatickej stresovej poruchy, pri matrimoniálnom konfliktnom prostredí, u priemerne intelektovo disponovaného dieťaťa. V závere správy lekárka uvádza, že ide o reakciu na závažný stres F43/8, preto doporučuje citlivý individuálny výchovný prístup s elimináciou stresových situácií a vhodné je psychoterapeutické vedenie.
Zo spisového materiálu vyplýva, že sa na Okresnom súde Poprad vedie konanie o rozvod manželstva rodičov mal. F. S. a o úpravu práv a povinností rodičov k mal. F. na čas po rozvode. Konanie prebieha pod č. 15P/71/2012 a vo veci zatiaľ rozhodnuté nebolo.
Uznesením Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/286/2011-148 zo dňa 18.10.2012 bolo nariadené znalecké dokazovanie v tejto veci z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých a podaním znaleckého posudku bola poverená PhDr. M. D..
Znalkyňa v závere svojho znaleckého posudku uvádza, že vzájomný citový vzťah medzi matkou a mal. F. je pozitívny. Nikdy neboli od seba dlhšie odlúčené. Matka vždy prejavovala voči maloletej potrebnú materinskú starostlivosť a láskavosť, poskytovala dieťaťu citové bezpečie a istotu svojou prítomnosťou. Je schopná vytvoriť dieťaťu podmienky pre zdravý citový, osobnostný a záujmový vývin.
Osobnosť otca je emočne nevyrovnaná, nedostatočne citovo rozvinutá. Zvýraznený je egocentrizmus, subjektivizmus, nezvažovanie hľadiska druhého, nemá potrebu hodnovernosti. Zvýšené sú črty podozrievavosti, zvýšená je sexuálna apetencia a sexuálna frustrácia, čo vyvoláva u neho vnútorné napätie, nervozitu, promiskuitné správanie a vo vypätých situáciách sú možné prejavy agresivity.
Vzájomný citový vzťah medzi mal. F. a otcom je v súčasnosti narušený. V minulosti bol tento vzťah plytký, nebol odmietavý, ale maloletá mala pred otcom rešpekt, v stresových a konfliktných situáciách medzi rodičmi sa ho bála, reagovala neuroticky, prežívala nadhraničnú úzkosť a strach, keď bola svedkom fyzických atakov otca voči matke, cítila potrebu ju chrániť. Opakované nevhodné správanie otca v domácom prostredí ako aj pri stretnutiach v škole, jeho hrubosť a agresivita mali ten dôsledok, že maloletá napokon potrebovala akútnu pedopsychiatrickú starostlivosť vzhľadom na psychické a psychosomatické ťažkosti z opakovaného stresu, ktorý prežila. Jej emocionalita je v súčasnosti labilná s príznakmi zvýšenej senzitivity. Pretrváva strach a úzkosť vo vzťahu k autorite otca, má sklon veľmi citlivo reagovať na emocionálne záťažové situácie. Zistená je pohotovosť k neurotickej maladaptácii, úzkostne-fobickým prejavom až na hranici psychotického prežívania, čo je signálom možnosti vážneho ohrozenia psychického zdravia maloletej, ak sa stresové situácie budú opakovať.
Znalkyňa ďalej uvádza, že medzi matkou a mal. F. je veľmi silné citové puto. Preto odporúča zveriť mal. F. do jej osobnej starostlivosti. Iné riešenie vo veci by mohlo viesť k vážnemu narušeniu zdravého citového a osobnostného vývinu dieťaťa.
Na otázku, či je v záujme zdravého vývoja mal. F. upraviť styk otca s ňou a v akom rozsahu a intenzite, alebo styk zakázať, znalkyňa uviedla, že mal. F. nie je psychicky pripravená na styk s otcom, odmieta ho, má z neho strach, ktorý je dôsledkom psychických stresov, ktoré prežívala v disharmonickom rodinnom prostredí a následne bola traumatizovaná jeho hrubým a agresívnym správaním pri stretnutiach s ním v prostredí školy. Vzhľadom na nekritičnosť otca na vlastné správanie aj s odstupom času od udalostí je potrebná najmä jeho spolupráca s psychológom, aby sa zorientoval sám v sebe, vo svojich emóciách, sexualite a tiež najmä v tom, aby pochopil prežívanie dieťaťa, dôsledky svojho násilného správania na psychiku dieťaťa a jeho ďalší zdravý emocionálny vývin. V súčasnosti nie je v záujme dieťaťa, aby sa realizoval jeho styk s otcom vo forme osobných kontaktov. Znalkyňa preto doporučuje zakázať styk dieťaťa s otcom na prechodnú dobu, počas ktorej sa budú realizovať konzultácie rodičov a dieťaťa s psychológom. V súčasnosti u dieťaťa stále pretrváva strach z otca. Reaguje veľmi senzitívne a odmietavo už len pri zmienke o ňom. U otca nie sú toho času emocionálne a osobnostné predpoklady, aby vytvoril pre maloletú atmosféru citovej pohody a dôvery a osobne bez pomoci druhej osoby sa postaral o dieťa a zabezpečil jeho potreby tak, ako žiada v rámci víkendových kontaktov. Sám potrebuje starostlivosť a pomoc svojej matky pri zabezpečovaní vlastných potrieb. Jeho vzťah s dieťaťom sa môže upraviť, ak sa naučí kontrolovať svoje emocionálne reakcie, zmení svoje správanie k maloletej, nebude násilný, nátlakový, manipulatívny, bude vnímavejší k jej emočnej reaktivite a citovým potrebám.
Pod bodom 6 s označením - Iné zistenia znalkyňa uviedla, že otec v rámci znaleckého vyšetrenia spolupracoval limitovane, mystifikoval niektoré skutočnosti, mal sklon zastierať svoje psychické a sexuálne problémy, anamnestické údaje filtroval, spontánne nepriznával adaptačné ťažkosti v detstve a počas ZVS, manželské spolunažívanie hodnotil rozdielne v porovnaní s manželkou, priznal iba sexuálny nesúlad a to z dôvodu jej odmietavého správania k sexu. Znalkyňa nemala prístup k jeho kompletnej zdravotnej dokumentácii, prístupný jej bol iba údaj lekárky o jeho ostatnej práceneschopnosti. Správanie otca počas znaleckého vyšetrenia, keď nebol ochotný vypnúť ani mobilný telefón a vybavoval si údajné pracovné záležitosti, svedčí okrem neprimeraného sociálneho správania aj o jeho neschopnosti zariadiť si svoje pracovné povinnosti tak, aby sa mohol plne venovať aj inej činnosti, napr. dieťaťu počas styku s ním.
S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd návrhu matky v celom rozsahu vyhovel tak, že zveril mal. F. jej do osobnej starostlivosti, určil výživné zo strany otca pre maloletú po 50,-- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku a zakázal styk otca s maloletou. Návrh otca na úpravu styku s mal. F. ako nedôvodný zamietol, lebo v súčasnosti nie je v záujme maloletej realizovať jeho styk s mal. F. následkom jeho agresívneho a nevhodného správania, pre ktoré je maloletá z neho vystrašená do takej miery, že potrebovala pedopsychiatrickú starostlivosť. Následky traumy u maloletej ešte nie sú v súčasnosti prekonané a tak ako rodičia, aj ona potrebuje odborné vedenie u psychológa, aby sa vybudoval citovo zdravý vzťah medzi ňou a otcom a to si bude vyžadovať ešte určité dlhšie časové obdobie. Podkladom pre rozhodnutie súdu je stav, aký existuje v čase vyhlásenia rozsudku a v súčasnosti nie sú splnené podmienky pre úpravu styku otca s maloletou, naopak, jeho vinou je vzťah s dieťaťom vážne narušený a to až do takej miery, že je možné jednoznačne konštatovať, že je v záujme mal. F. styk s otcom zakázať. To však ale neznamená, že v budúcnosti nebude možná úprava styku otca s maloletou po splnení podmienok odporúčaných znalkyňou, prípadne na základe úpravy vzťahov iným spôsobom.
Matka maloletej počas konania vzala svoj návrh na úpravu styku otca s mal. F. späť a navrhla v tejto časti konanie zastaviť, preto súd v zmysle ust. § 96 O.s.p. konanie o tomto návrhu zastavil.
K tomu je potrebné uviesť, že podľa § 119 ods. 1, 3 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Otec maloletej takéto vyjadrenie ošetrujúceho lekára súdu nepredložil, čím nesplnil podmienku pre odročenie pojednávania podľa § 119 ods. 1, 3 O.s.p. a okrem toho nepožiadal o odročenie pojednávania, ani sa nevyjadril, že sa chce pojednávania osobne zúčastniť, preto súd pokračoval v konaní bez jeho prítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vo veci rozhodol.
Súd vyplatil svedkyni Mgr. Z. Č. svedočné v sume 38,30 eur zo štátnych prostriedkov na jej účet a taktiež zo štátnych prostriedkov priznal znalkyni PhDr. D. znalečné vo výške 537,86 eur uznesením Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/286/2011-230 zo dňa 07.06.2013. Toto uznesenie zatiaľ nie je právoplatné, nakoľko otec maloletej podal proti nemu odvolanie.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Podľa § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Matke maloletej bol rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Humenné, Mierová 4, Humenné zo dňa 03.11.2011 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a zároveň jej bol určený právnik Centra právnej pomoci na zastupovanie, avšak dňa 23.12.2011 došlo súdu oznámenie tohto Centra právnej pomoci, že jej tento nárok odňali rozhodnutím zo dňa 22.12.2011. Z toho vyplýva, že týmto dňom skončili účinky oslobodenia matky od súdnych poplatkov v tejto veci v zmysle § 138 ods. 4 O.s.p..
Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že obaja rodičia sú riadne zamestnaní na základe pracovnej zmluvy, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú a žiadny z nich nemá priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Vo veci mal. F. S. ide o nesporové konanie, v ktorom sú prvoradé potreby dieťaťa a aj znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme maloletej. Preto majú znášať trovy štátu obaja rodičia, pokiaľ nemajú priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Výška svedočného bola v čase rozhodnutia súdu známa, avšak proti rozhodnutiu o priznaní znalečného je podané otcom dieťaťa odvolanie, teda môže sa stať, že jeho výška bude zmenená. Preto súd podľa § 151 ods. 7 O.s.p. priznal štátu náhradu trov konania na znalečnom po jednej polovici zo strany každého z rodičov zo sumy, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania medzi ostatnými účastníkmi súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
Účastníci konania sa vzdali práva podať proti tomuto rozsudku odvolanie, preto by jeho podanie bolo právne neúčinné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o odvolaní. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o odvolaní alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 43 ods.2 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa navrhovateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.