Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/91/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobkyne F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. T. XX, L. - G., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafránkom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov 68, Svidník, proti žalovanému W. E. a.s., so sídlom T. X, L., IČO: 43895808, právne zastúpenému JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom so sídlom Mäsiarska 3, Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 23. januára 2012 č.k. -121

rozhodol:

P o t v r d z u je rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 23. januára 2012 č.k. -121 zrušil rozhodcovský rozsudok Košického rozhodcovského súdu zo 14. marca 2011 sp. zn. .

Ďalším výrokom súd prvého stupňa rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 € a trovy konania vo výške 897,14 € na účet jej práv. zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 31,87 € a zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice II.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe písomne uzatvorenej zmluvy o pôžičke č. zo dňa 8.7.2009, kde predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej ako dlžníčke vo výške 6.639 € pri podpise tejto zmluvy s tým, že žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutú pôžičku do 8.7.2010. Za požičanie finančných prostriedkov si účastníci konania dohodli mesačný úrok vo výške 4% dlžnej sumy, t.j. ročnú úrokovú mieru vo výške 47,99 %, celkových nákladov spotrebiteľa vo výške 9.825,72 € a ročnú priemernú mieru nákladov vo výške 115,69 % (bod 1,2.3 čl. I zmluvy). Pre prípad omeškania dlžníka so splatením istiny, respektíve splátky, bol žalovaný oprávnený uplatňovať si voči žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 0,25% z výšky dlžnej sumy istiny, respektíve jej splátky, za každý deň omeškania, minimálne však 10 € denne (bod 2 čl. IV zmluvy), zároveň si dohodli v čl. X bodu 1, že všetky spory vyplývajúce z tejto

zmluvy budú riešené s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Košickým rozhodcovským súdom. Súčasťou zmluvy o pôžičke bol aj splátkový kalendár a formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorom je uvedený deň 8.6.2009, pričom správne má byť uvedené 8.7.2009, pretože tento formulár sa týka zmluvy o pôžičke zo dňa 8.7.2009. Zároveň dňom 8.7.2009 bola uzavretá medzi účastníkmi konania aj dohoda o vydaní a vyplnení bianco zmenky, ktorú v zmysle čl. I predmetnej dohody vystavil žalovaný s tým, že je neúplná, dátum a miesto vystavenia je 8.7.2009 v Košiciach a zmenka je s doložkou bez protestu, ako vyplýva z čl. I, II dohody. Zároveň žalovaný ako vystaviteľ zmenky mal právo k dátumu splatnosti pôžičky vyplniť zmenku spolu s chýbajúcimi údajmi, ako sú údaje o dlžnej sume. Zmluva o pôžičke zo dňa 8.7.2009, aj dohoda o vydaní a vyplnení bianco zmenky z toho istého dátumu, majú notársky overené podpisy žalobkyne.

Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia až 4, ďalej na ustanovenia až 5, na ustanovenia , účinného do 28.2.2010 a uzavrel, že v danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o pôžičke, ktorú žalobkyňa uzavrela ako fyzická osoba

- nepodnikateľ a žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, čo potvrdil aj samotný konateľ žalovaného B.. D. Š. vo svojej výpovedi, keď uviedol, že v predmete činnosti majú uvedené požičiavanie vlastných finančných prostriedkov, avšak ako hlavnej činnosti sa tomu nevenujú. Preto súd túto zmluvu posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú.

Na základe rozhodcovskej žaloby vydal 14. marca 2011 Košický rozhodcovský súd rozsudok pod sp. zn. KRS 35/11, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.639 €, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% za každý deň omeškania zo sumy 6.639 € od 8.8.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Žalobu v prevyšujúcej časti zmluvnej pokuty zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17. marca 2011 a 21. marca 2011 sa stalo vykonateľným.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie , a , ako aj na ustanovenie vetá prvá o rozhodcovskom konaní.

Žaloba, v ktorej žalobkyňa namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy, bola doručená súdu prvého stupňa 14. apríla 2011, pričom žalobkyňa rozhodcovský rozsudok prevzala 16. marca 2011. Zákonom stanovená 30-dňová lehota v súlade s ust. Zákona o rozhodcovskom konaní u žalobkyne teda bola dodržaná. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie a , a uzavrel, že rozhodcovská zmluva v danom prípade mala formu rozhodcovskej doložky, uvedenej v čl. X bodu 1 až 5 zmluvy o pôžičke, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy budú riešené s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Košickým rozhodcovským súdom, pričom táto predstavuje neprijateľnú podmienku podľa citovaného ust. . Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť po nadobudnutí jeho právoplatnosti exekučným titulom. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj v prípade, ak si síce spotrebiteľ má možnosť vybrať medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Je pravdou, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, v danom prípade Košického rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Z tohto dôvodu neobstojí námietka žalovaného, že žalobkyňa nevyjadrila nesúhlas s rozhodcovskou doložkou zakotvenou v zmluve. Dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej je na konanie zo zmluvy o pôžičke (spotrebiteľskej zmluvy) oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd, a to Košický rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu, zaručeným SR. Posúdenie rozhodcovskej doložky, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, je aj v súlade s ust. , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). V predmetnej veci vydal

rozsudok Košický rozhodcovský súd, ktorého vopred stanovil žalovaný. Súd vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o „vyjednávaciu silu", ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

Ďalej súd poukázal na čl. 3 bodu 1, 2 a čl. 6 bodu 1 Smernice a v súvislosti s ust. čl. 6 ods. 1 Smernice aj na rozhodnutia Súdneho dvora, napr. rozhodnutie OCEANO GRUPO EDITORIAL SA a ROCIO MURCIANO QUINTERO a medzi SALVAT EDITORES SA a spol. (C-240/98 - 244/98), vec C-168/05 ELISA MARIA MOSTAZA CLARO proti CENTRO MÓVIL MILENIUM SL, vec C-243/08 PANNOM GSM a vec C-40/08 ARTUCOM TELECOMUNICCIONES, kde Súdny dvor rozhodol, že tento článok Smernice je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a skutočnou rovnováhou, ktorú medzi nimi môže znovu zaviesť (rozsudok Mostaza Claro bod. 34, rozsudok PANNON GSM bod 25). Tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok OCEANO bod 27, rozsudok MOSTAZA CLARO bod. 26). Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.

Z rozsudku súdneho dvora zo dňa 26.10.2006 vo veci C-168/05 ELISA MARIA MOSTAZA CLARO proti CENTRO MÓVIL MILENIUM SL Súdny dvor rozhodol, že Smernica sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie.

Smernica Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách bola do slovenského právneho poriadku implementovaná dňom 1.4.2004 z 2.3.2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon v znení neskorších predpisov (do ust. § až 54 ).

Európsky súdny dvor rozsudkom zo dňa 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98 OCEANO GRUPO EDITORIAL SA a RUCIO MURCIANO QUINTERO a medzi SALVAT EDITORES SA a spol. rozhodol, že ochrana poskytnutá spotrebiteľom Smernicou má za následok, že národný súd môže svojím vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná, počas svojho predbežného zhodnotenia, pokiaľ ide o fakt, či sa môže k nároku prikročiť pred národnými súdmi. Systém ochrany uvedenou Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabšom postavení voči dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalosti. To vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Cieľ čl. 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V niektorých členských štátov procedurálne predpisy neumožňujú jednotlivcom brániť sa v týchto konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku vznesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc hodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Žalovaný v priebehu konania poukazoval na to, že rozhodcovská doložka v zmluve o pôžičke bola individuálne dohodnutá (výpoveď aj B.. D. Š., predsedu predstavenstva žalovaného, ktorý uviedol, že „rozhodcovská doložka bola do zmluvy doplnená práve z toho dôvodu, že zo strany žalobkyne nebolo poskytnuté zabezpečenie návratnosti predmetnej pôžičky" citácia str. 70 spisu). Predseda predstavenstva žalovaného uviedol, že v hlavných bodoch bola žalobkyňa so zmluvou oboznámená, pričom zmluvu vytlačil sám z počítača alebo ju vytlačila jeho zamestnankyňa p. D., presne si to už nepamätal, pričom zmluva ako celok bola konzultovaná s právnikom.

Na základe výsluchov svedkýň R. a D. mal súd za preukázané, že v pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičke sa článok č. X nenachádzal, ten tam bol doplnený až potom, čo žalobkyňa odmietla zabezpečiť poskytnutú pôžičku akokoľvek inou formou, či už ručením nehnuteľnosťou, prípadne inou osobou, z tohto dôvodu tam svedkyňa D. po konzultácii s právnym zástupcom vložila odsek, týkajúci sa rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa v zmysle pred podpisom zmluvy mala možnosť oboznámiť sa s týmto zmluvným dojednaním v čl. X, t.j. s rozhodcovskou doložkou, avšak nemohla ovplyvniť obsah tohto článku, ktorý tam bol vložený z inej zmluvy žalovaným. S takto doplneným článkom a so zmluvou ako celkom, mohla len súhlasiť, podpísať ju a na základe nej prevziať finančnú hotovosť, ktorú podľa jej slov súrne potrebovala, alebo s rozhodcovskou doložkou mohla nesúhlasiť, zmluvu nepodpísať s dôsledkom nezískania finančných prostriedkov. Na základe vyššie uvedeného teda nemožno mať za to, že rozhodcovská doložka bola so žalobkyňou individuálne dojednaná, keďže nemohla ovplyvniť jej obsah.

Súd prvého stupňa túto zmluvu posudzoval podľa jej obsahu podľa ust. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle - s) síce neobsahuje všetky tieto náležitosti, napr. neobsahuje písm. k) a to priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, práva spotrebiteľa podľa písm. p), avšak táto zmluva je aj napriek tomu platná, v zmysle ust. zákona, pretože na jej podklade už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné. To, že ide o spotrebiteľský úver, potvrdil aj samotný žalovaný, ktorý k zmluve vyplnil aj formulár o zmluvných podmienkach, ktorý sa vypĺňa len pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere, aj napriek tomu, že v konaní pred súdom tvrdil, že nejde o spotrebiteľský úver, ale o zmluvu o pôžičke, pričom z obsahu zmluvy je zrejmé, že obsahuje také náležitosti, ktoré nie sú súčasťou štandardných zmlúv o pôžičke, ako napr. ročnú percentuálnu mieru nákladov, výpočet nákladov, je tam uvedený kontrolný orgán v zmysle ust. a podobne. Na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k záveru, že zmluva pod označením Zmluva o pôžičke je vlastne spotrebiteľským úverom v zmysle , a to aj s prihliadnutím na ustanovenie , ktoré ustanovuje povinnosť v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv zaujať taký výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zároveň v prípade, ak by predsa len nešlo o spotrebiteľský úver, v zmysle ust. , odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Ako vyplynulo zo správ bankových inštitúcií, ktoré poskytujú spotrebné úvery v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, t.j. v júli 2009, v E. E. pre bezúčelový úver bola úroková sadzba od 7,8% ročne a úrok z omeškania 8% ročne s lehotou splatnosti 1-10 rokov, H. Ú. R. mala v tom čase bezúčelovú flexi pôžičku s ročným úrokom od 8,9% a úrok z omeškania bol 5% a F. R. a.s. poskytovala bezúčelový úver TB Clasic (bezúčelový úver bez zabezpečenia) s úrokovou sadzbou od 6,9% a so sankčným úrokom 9% ročne. Už aj z týchto informácií peňažných domov je zrejmé, že odplata, ktorú žiadal žalovaný za poskytnutie pôžičky a úrok za požičanie finančných prostriedkov vo výške 4% mesačne podstatne prevyšuje odplatu, ktorú požadujú banky za spotrebné úvery.

K jednotlivým podmienkam zmluvy o pôžičke zo dňa 8.7.2009 súd dodal, že zmluvná podmienka v čl. IV bod 1 zmluvy spôsobuje vážny hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože umožňuje veriteľovi v prípade nesplatenia čo i len jednej splátky istiny alebo mesačného úroku okamžite odstúpiť od zmluvy, čo znamená okamžitú splatnosť celej dovtedy nevrátenej pôžičky spolu s jej celým príslušenstvom, a teda táto zmluvná podmienka v súvislosti s omeškaním dlžníka zakotvuje konštrukciu zosplatnenia úveru v rozpore s ust. a predstavuje pre spotrebiteľa neprimeranú sankciu. Od ust. sa zmluvná úprava práv a povinnosti pritom nemôže platne odchýliť ( ).

Zároveň zmluvná podmienka v čl. IV bodu 2 je v rozpore s ust. , keďže požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu, a to raz vo forme zmluvnej pokuty vo výške 0,25% z výšky dlžnej sumy istiny,, respektíve jej splátky, za každý deň omeškania, minimálne však 10 €, ďalej umožňuje v prípade omeškania s plnením mesačného

úroku uplatňovať zmluvnú pokutu vo výške mesačného úroku a zároveň duplicitne umožňuje veriteľovi uplatniť za omeškanie ďalšiu sankciu, a to úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS. Zároveň je neprijateľnou podmienkou, že akákoľvek platba dlžníka v čase omeškania sa bude považovať za úhradu uplatnenej zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, a to prednostne bez ohľadu na to, aby tieto boli počítané na úhradu istiny a mesačných úrokov. V súlade s týmto čl. IV bodu 2 je neprijateľné, aby spotrebiteľ pre prípad svojho omeškania platil až 91,25% zmluvnú pokutu, a to dokonca popri povinnosti platiť v prípade omeškania aj úrok z omeškania z nesplatenej časti úveru s príslušenstvom. V ďalšej časti zmluvnej podmienky sa upravuje právo dodávateľa započítať platbu spotrebiteľa na svoje pohľadávky podľa ním stanoveného poradia, pričom započítanie platby na istinu je určené až v poslednom rade. Podľa ust. je to práve dlžník/spotrebiteľ, ktorý má zákonné právo určiť poradie započítania. Podľa predmetnej zmluvnej podmienky však veriteľ nie je viazaný účelom platby, ktorú stanovil dlžník. Je tu zjavný rozpor s citovaným ustanovením, ktorý iba zvýrazňuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa .

Podľa čl. IV bodu 5 dlžníci nie sú oprávnení splácať svoj dlh vyplývajúci im z tejto zmluvy žiadnou formou započítania. Aj táto zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou vo svojej podstate podľa . Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku rozhodcovského súdu, tento sa síce zaoberal článkom IV bodom 2 zmluvy a v súlade s ust. znížil zmluvnú pokutu na výšku 0,1% denne, čo znamená 36,5% ročnú zmluvnú pokutu, v prevyšujúcej časti zmluvnú pokutu zamietol, avšak podľa názoru súdu sa zvyškom zmluvnej pokuty zaoberal nedostatočne, a aj zmluvná pokuta vo výške 0,1% denne je neprimerane vysoká vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti, t.j. vzhľadom na požičanú sumu vo výške 6.639 €.

V čl. V bodu 1 veta tretia je uvedené, že okrem týchto nákladov sa dlžníci zaväzujú uhradiť veriteľovi sumu 200 € ako paušálnu náhradu ostatných administratívnych, právnych a správnych nákladov súvisiacich so zabezpečením alebo výkonom splatenia celého dlhu dlžníkov s príslušenstvom. V súlade s čl. XI bodu 4 zmluvy je uvedené, že v prípade, ak dlžníci neoznámia akúkoľvek zmenu údajov uvedených v záhlaví tejto zmluvy, ako aj zmeny tých údajov, ktoré oznamovali dlžníci veriteľovi pred uzavretím tejto zmluvy, a to do 15 dní odo dňa, kedy nastane, je veriteľ oprávnený uplatniť si zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50 € za každé porušenie tejto povinnosti a v čl. XI bodu 11 zmluvné strany sa dohodli, že veliteľ je oprávnený okrem iných účtovať dlžníkom tieto poplatky: a) 20 € za zaslanie listu „výzva na zaplatenie“, ktorý bude dlžníkom zaslaný v prípade, ak sa dostanú do omeškania, b) za zaslanie listu „výzva na stretnutie“, ktorý bude dlžníkom zaslaný v prípade, ak dlžníci nezaplatia dlžnú čiastku ani na základe listu „výzva na zaplatenie“, a po c) 40 € za zaslanie listu „výzva pred exekúciou“, ktorý bude dlžníkom zaslaný v prípade, ak dlžníci nezaplatia dlžnú čiastku ani na základe listu „výzva na stretnutie“ a na predmetnom stretnutí nebolo dohodnuté niečo iné. Predmetné poplatky sú splatné okamžite a v prípade ich neuhradenia budú veriteľom pripočítané k dlžnej istine. Dlžníci sú povinní reagovať na predmetné výzvy, v opačnom prípade je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkom zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej sumy, minimálne 50 € a zároveň v bode 12 predmetného článku je uvedené, že v prípade akéhokoľvek porušenia povinností uvedených v čl. X bod. 7 alebo čl. X bod 8 je veriteľ oprávnený uplatniť si voči dlžníkom zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 30% zo sumy nesplatenej istiny, všetky tieto sankcie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa v spojení s . Početnosť týchto sankcií spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa čl. V bodu 2 zmluvné strany sa dohodli, že uzatvárajú spolu s touto zmluvou aj dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia splácania predmetnej pôžičky. Podľa čl. V bodu 4 zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ preukáže splatnosť celého dlhu podľa bodu 2 tohto článku zmluvy svojim čestným prehlásením. Toto čestné prehlásenie je veriteľ povinný predložiť platiteľovi mzdy alebo dôchodku spolu s dohodou a výzvou na vykonávanie zrážok. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je v čase splatnosti celého dlhu oprávnený v dohode doplniť platiteľa mzdy aktuálneho v čase jej uplatnenia, výšku celého dlhu ako aj výšku jednotlivých splátok.

V súlade s bodom 6 predmetného článku veriteľ je oprávnený v súlade s touto zmluvou ako formu zabezpečenia splatenia akéhokoľvek dlhu dlžníkovi vyplývajúceho z tejto zmluvy zadať príkaz ktorejkoľvek banke, v ktorej je vedený ktorýkoľvek účet dlžníkov na prevod peňažných prostriedkov za účelom úhrady splatnej časti dlhu. Dlžníci podpisom na tejto zmluve udeľujú bankám, v ktorých sú vedené účty dlžníkov, súhlas na poskytnutie informácií veriteľovi o stave účtu. Uvedené zmluvné podmienky v čl. V spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a sú teda s v rozpore s , pretože spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Súd tieto zmluvné dojednania posúdil aj v kontexte viacnásobného zabezpečenia pohľadávky veriteľa, a to napr. aj formou záložnej zmluvy, respektíve zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva v zmysle čl. V bodu 7, ako aj vzhľadom na uzavretie dohody o vydaní a vyplnení bianco zmenky zo dňa 8.7.2009, ako aj vzhľadom na ust. čl. IV ods. 2 zabezpečenie záväzku formou zmluvnej pokuty. Zároveň je neprijateľné, aby veriteľ preukázal platiteľovi mzdy splatnosť dlhu dlžníka len čestným prehlásením, a navyše, do dohody o zrážkach zo mzdy si doplňoval veriteľ automaticky aktuálneho platiteľa mzdy, výšku celého dlhu, ako aj výšku jednotlivých mesačných splátok. Na jednej strane je pohľadávka veriteľa z predmetnej zmluvy zabezpečená rôznymi zabezpečovacími inštitútmi, na druhej strane dlžníci nie sú oprávnení splatiť predmetný dlh žiadnou formou započítania voči veriteľovi, ako to vyplýva z čl. IV bodu 5, čo v tomto kontexte spôsobuje tiež hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Navyše, ak dlžníci dávajú súhlas na poskytnutie informácií veriteľovi o stave na svojich účtoch, zasahuje to do ich súkromia a osobnostnej sféry, čo tiež spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa .

V čl. VI bodu 2 je stanovené, že dlhom zmluvné strany rozumejú poskytnutú pôžičku a jej príslušenstvo. Príslušenstvo pôžičky zmluvné strany rozumejú dohodnuté mesačné úroky, prípadne aj uplatnené sankčné úroky z omeškania a zmluvnú pokutu. Dlhom sa rozumie aj akákoľvek pohľadávka voči dlžníkom, ktorú veriteľ počas trvania tejto zmluvy nadobudne od tretej osoby. Aj na túto nadobudnutú pohľadávku sa vzťahuje zabezpečenie zriadené a realizované v súlade s touto zmluvou. Takáto zmluvná podmienka je v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. , kde je stanovené, že príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Príslušenstvom pohľadávky nie je zmluvná pokuta. Taktiež bez rozdielu toho, akú formu bude mať to, čo veriteľ počas trvania zmluvy nadobudne od tretej osoby, je akákoľvek iná pohľadávka voči dlžníkovi ponímaná ako dlh, na ktorý sa bude vzťahovať zabezpečenie v súlade s touto zmluvou. Koncepcia čl. VI bodu 2 je v rozpore s ust. a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa.

Článok VIII. bod 1, kde dlžníci ako splnomocnitelia splnomocňujú A. G., bytom Z. XX, L. na a) spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, b) na písomné uznanie dlhu, c) na všetky právne úkony vo vzťahu k centrálnemu depozitárovi cenných papierov, d) na všetky právne úkony voči E. D., e) na zadanie prevodného príkazu ktorýchkoľvek účtov dlžníkov v ktorejkoľvek banke za účelom úhrady ktorejkoľvek platby, f) na preberanie akýchkoľvek písomností zasielaných veriteľom, po g) na uzavretie záložnej zmluvy a/alebo zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, i) na uzavretie dohody o mimosúdnom vysporiadaní dlhu, j) na zastupovanie v rozhodcovskom konaní, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa a spôsobujú hrubý nepomer v právach a povinnostiach spotrebiteľa, pretože nútia spotrebiteľa, najmä aby sa vopred vzdal svojich práv, ktoré mu zákon priznáva a na základe toho si zhoršoval svoje zmluvné postavenie. Napr. v zmysle ods. 1 písm. a) je len na dlžníkovi, či uzná záväzok vo forme notárskej zápisnice alebo nie, do akej výšky a podobne. Túto splnomocnenú osobu A. G., ako to vyplynulo z výpovede žalobkyne, táto ani nepoznala, bola jej osobne aj menom neznáma. Je absurdné požadovať od spotrebiteľa, aby splnomocnil na závažné právne úkony osobu, ktorá mu je neznáma, a ktorá má „akože chrániť jeho práva spotrebiteľa“.

Článok X týkajúci sa rozhodcovskej doložky je neprijateľný v súlade s ust. z dôvodov, ktoré súd bližšie uviedol v predchádzajúcich častiach svojho rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle a v platnom znení.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie účinného do 31.8.2009, na základe ktorého si žalobkyňa uplatnila za stresy vyvolané rozhodcovským konaním finančné zadosťučinenie vo výške 200 € a vzhľadom na rozsiahle porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne na množstvo neprijateľných podmienok, ktoré obsahuje zmluva o pôžičke, súd priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 200 €, ktoré považoval za primerané vzhľadom k výške pohľadávky, ktorá bola uvedená v zmluve o pôžičke a vzhľadom aj na celkové okolnosti, za ktorých došlo k požičaniu peňazí.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. a priznal žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady, podanie žaloby, zastúpenie na pojednávaní dňa 27.10.2010, 1.12.2011, a 23.1.2012), 4x á 63,64 € + 4x á 7,41 € režijný paušál, 1x á 65,33 € a 1x á 7,63 € spolu odmena bez DPH 357,16 €, pričom základnú hodnotu súd určil výpočtom pri spojení 2 vecí, a to jednej s neurčitou hodnotou, čo predstavuje podľa vyhlášky č. 655/2004 za 1 úkon právnej služby do 1.1.2012 odmenu 57 € (výpočtový základ 741 €) a od 1.1.2012 podľa nového výpočtového základu (výpočtový základ 763 €) odmena 58,69 € a druhej s hodnotu 200 € 1 úkon právnej služby 19,92 €, pričom zo spojenej veci bolo podľa advokátskej tarify 1/3, čo predstavuje za 1 úkon právnej služby odmenu 6, € a spolu odmena za 1 úkon právnej služby za spojené veci predstavuje do 1.1.2012 sumu 63,64 € (57 € + 6,64 € = 63,64 €) a 7,41 € paušál, od 1.1.2012 sumu 65,33 € (58,69 € + 6,64 € = 65,33 € a 7,63 € paušál). Hotové výdavky pozostávali z cestovného vlastným motorovým vozidlom zástupcu žalobcu Š. J. EČ D. a z náhrady za stratu času spolu bez DPH vo výške 390,46 €. Trovy konania spolu predstavujú sumu 747,62, t.j. odmena 357,16 € + hotové výdavky 390,46 € + 20 % DPH vo výške 149,52 € spolu trovy konania vo výške 897,14 €, a to v zmysle Vyhlášky č. z. platnej v čase vykonávania jednotlivých úkonov právnej služby.

O trovách štátu súd rozhodol podľa pričom trovy štátu pozostávajú z poplatku, ktorý si vyúčtovala F. R., a.s. R. vo výške 31,87 € za podanie správy o úrokových sadzbách. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol podľa ust. platnom v čase podania návrhu, keďže žalobkyňa bola od poplatku oslobodená v súlade s ust. , jej návrhu súd vyhovel, preto na súdny poplatok podľa úspechu v konaní zaviazal žalovaného. Súdny poplatok predstavoval 99,50 € podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.

Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , , a

Na zdôvodnenie svojho odvolania žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd subsumoval predmetnú zmluvu o pôžičke pod zákonné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Túto zmluvu žalovaný so žalobkyňou dojednával individuálne, nie podľa vopred pripravených zmlúv, ktoré by žalovaný uzavieral s tretími osobami podľa vopred stanoveného obsahu zmluvy. Ďalej tvrdí, že v konaní preukázal, že on ako podnikateľský subjekt nepodniká v oblasti poskytovania úverov z vlastných finančných zdrojov nebankovým spôsobom, aj napriek tomu, že disponuje oprávnením na vykonávanie tejto podnikateľskej činnosti, ale že vyvíja iné podnikateľské aktivity. Na základe absencie tejto právnej úvahy žalovaný konštatuje, že rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko nie je možné overiť správnosť právnej úvahy súdu prvého stupňa o tom, že zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalovaný nestotožňuje ani so závermi rozsudku súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka je ako súčasť citovanej zmluvy neprijateľnou podmienkou. Poukázal na

to, že rozhodcovská doložka nebola obsahom prvotného návrhu zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi, ktorú predložil žalovaný žalobkyni, ale že až dodatočne bola dopracovaná do textu zmluvy, nakoľko žalobkyňa nemala nehnuteľnosť na zabezpečenie pôžičky. Súd prvého stupňa však túto skutočnosť vyhodnotil tak, že žalobkyňa nemala možnosť zasahovať do zmluvy a ani do obsahu rozhodcovskej doložky. Preto záver súdu v tomto smere nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ide o evidentne svojvoľnú úvahu súdu. Súd v tomto prípade vychádzal len z tvrdenia žalobkyne a nebral vôbec do úvahy tvrdenia žalovaného a svedkov, čím došlo k narušeniu rovnosti účastníkov konania a nesprávneho vyhodnotenia dôkazov. Žalovaný sa ďalej nestotožňuje ani so záverom súdu, že pri zmluve o pôžičke, ktorú uzavrel so žalobkyňou, nemal dohodnúť odplatu vo výške prevyšujúcej odplatu obvykle požadovanú bankami v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. V danom prípade sa podľa jeho názoru nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, preto ust. sa tu nemá právny dôvod aplikovať. Žalobkyňa žiadala od žalovaného úver z dôvodu, že žiadna z bánk jej nebola ochotná poskytnúť pôžičku, nakoľko nespĺňala kritériá nastavené bankami. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že argumentáciu voči všetkým ustanoveniam, ktoré prvostupňový súd označuje ako neprijateľnú podmienku v rámci spotrebiteľskej zmluvy neuvádza, nakoľko žalovaný trvá na tom, že predmetná zmluva o pôžičke nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení . V nadväznosti na vyššie uvedené zároveň žalovaný namieta správnosť rozhodnutia o priznaní finančného zadosťučinenia žalobkyni vo výške 200,- eur, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu práv žalobkyne ako spotrebiteľky.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote ( ) preskúmal rozsudok podľa až 3 , ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ). Po preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil v zmysle .

Dôvody, pre ktoré odvolateľ napáda rozhodnutie súdu môžu byť formálnej aj materiálnej povahy. O formálne nedostatky pôjde vtedy, ak sa vytýka napr. nedostatočné zistenie skutkového stavu. O materiálne nedostatky rozhodnutia pôjde vtedy, ak sa vytýka nesprávny výklad, či uplatnenie normy hmotného práva a pod..

Inou vadou podľa sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací dôvod podľa spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. až 135 , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací dôvod podľa spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú dané. Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia a ostatných právnych predpisov, pričom sa zaoberal veľmi podrobne každou okolnosťou, ktorá bola pre rozhodnutie vo veci podstatná.

Odvolací súd preto poukazuje na písomné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje ( ). Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je jasné, logické a presvedčivé. Jednotlivé skutkové zistenia vyplývajú z vykonaného dokazovania, tieto skutkové zistenia boli jednotlivo súdom prvého stupňa preskúmavané vo vzťahu k tomu, či boli relevantné pre rozhodnutie o nároku žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku a zaplatenie finančného zadosťučinenia, pričom súd prvého stupňa zaujal ku všetkým skutočnostiam jednoznačné stanovisko. Odvolacie námietky žalovaného nepovažuje odvolací súd za dôvodné, keďže súd prvého stupňa sa s týmito náležitým spôsobom vysporiadal.

Vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného, že on ako podnikateľský subjekt nepodniká v oblasti poskytovania úverov z vlastných finančných zdrojov nebankovým spôsobom, aj napriek tomu, že disponuje oprávnením na vykonávanie tejto podnikateľskej činnosti, ale že vyvíja iné podnikateľské aktivity, odvolací súd dodáva, že pre rozhodnutie vo veci je relevantná skutočnosť, že žalovaný má oprávnenie na poskytovanie úverov z vlastných finančných zdrojov nebankovým spôsobom (od 16.02.2008), čo je zrejmé aj z verejne prístupnej internetovej stránky obchodného registra http:// www.orsr.sk/vypis.asp?ID=120084&SID=4&P=1 Pritom nie je podstatné, či sa jedná, alebo nejedná, o jeho hlavný predmet činnosti. Vyššie uvedená odvolacia námietka žalovaného preto neobstojí. S ostatnými odvolacími námietkami sa náležite a vyčerpávajúco vysporiadal súd prvého stupňa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v súlade s ust. .

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že účastníkom ich náhrada nebola priznaná. Neúspešný žalovaný na ich náhradu nemá právo a úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli a tieto si ani neuplatnila.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.