Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-341-2012.pdf
PDF · 83 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/341/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v V., P. X, C.: XX XXX XXX, zastúpeného L.. B. F., H. so sídlom B. X, U., proti odporcovi: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X. XXX, o zaplatenie 951,26 Eur istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30. augusta 2012, č.k. 5C/47/2012-57, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 562,99 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 562,99 Eur od 01.05.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi finančné prostriedky vo výške 1.062,21 Eur a odporca sa zaviazal úver splatiť v 24. mesačných splátkach po 55,10 Eur. Odporca stanovené splátky nesplácal riadne a včas a navrhovateľ od zmluvy odstúpil listom zo dňa 09.03.2010. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila a odpadol tak právny dôvod, na základe ktorého odporca prijal finančné prostriedky ako úver a tieto bol povinný vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia. Odporcovi bola poskytnutá suma úveru 1.062,21 Eur a navrhovateľovi doposiaľ uhradil sumu 499,22 Eur. Odporca je teda z titulu bezdôvodného obohatenia povinný vrátiť navrhovateľovi sumu 562,99 Eur, na čo ho zaviazal súd, keďže túto povinnosť dobrovoľne nesplnil. Uvedenú sumu považoval za rozdiel sumy, ktorá bola ako úver odporcovi poskytnutá navrhovateľom, a sumy, ktorú odporca na splatenie úveru navrhovateľovi uhradil. Odporca bol v zmysle odstúpenia od zmluvy povinný uhradiť dlžnú sumu do 30.04.2010 a je preto v omeškaní s plnením peňažného dlhu od 01.05.2010, a preto od tohto dňa patrí navrhovateľovi úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Navrhovateľ si uplatňoval úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne, ktorý mu aj patrí podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže vzťah medzi účastníkmi je vzťahom občianskoprávnym, a to spotrebiteľskou zmluvou, a preto aj odstúpenie od zmluvy a následne nároky z odstúpenia je potrebné posudzovať podľa predpisov občianskeho práva. Úrok z omeškania však navrhovateľovi patrí iba zo sumy bezdôvodného obohatenia, ktoré mu je odporca povinný vydať. V prvý deň omeškania, t. j. 01.05.2010, bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 % ročne, a preto navrhovateľovi patrí úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Ďalej konštatoval, že zmluva, ktorú účastníci uzatvorili, je spotrebiteľskou zmluvou. Odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa bola zmluva zrušená od začiatku, a preto mu je odporca povinný vydať bezdôvodné obohatenie, t.
j. uhradiť iba to, čo na základe zmluvy dostal, teda sumu 1.062,21 Eur, v súčasnosti už zníženú o uskutočnené úhrady. Keďže zmluva bola odstúpením od začiatku zrušená, navrhovateľ nemá nárok na žiadne poplatky, zmluvné pokuty, iné sankcie a príslušenstvo s výnimkou úroku z omeškania od prvého dňa omeškania, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti bezdôvodného obohatenia. Uvedené vyplýva z ustanovení § 48, § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka. Všeobecne platí, že zmluva sa odstúpením od nej v celosti od začiatku nezrušuje za podmienky, že sa na tom účastníci dohodli. Takáto dohoda však zároveň musí byť v súlade s právnymi predpismi. Akákoľvek dohoda účastníkov, ktorá by v tomto prípade zaväzovala odporcu ako spotrebiteľa na úhradu vyššej sumy, než mu v prípade odstúpenia od zmluvy vyplýva z Občianskeho zákonníka, je absolútne neplatná pre jej rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachováva právo navrhovateľa na úrok, poplatky, zmluvné pokuty, zabezpečenie záväzku a možnosť započítať úhrady navrhovateľom podľa jeho vôle, najskôr na príslušenstvo a sankcie z titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia poplatkov, nákladov na vymáhanie pohľadávky, sankcií a iného príslušenstva popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa požiadaviek navrhovateľa sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Zároveň obchodné podmienky úverovej zmluvy boli koncipované v rámci štandardnej zmluvy a neboli individuálne dojednané. Navrhovateľ, ktorý zmluvu vrátane obchodných podmienok sformuloval, sám dobrovoľne využil ustanovenie zmluvy o odstúpení, pričom existujú aj iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Stav, že by veriteľ mal v spotrebiteľskom vzťahu nárok na celé plnenie v zmysle zmluvy vrátane všetkých sankcií bez ohľadu na spôsob ukončenia zmluvy, považoval za neakceptovateľný, s tým, že týmto spôsobom by došlo k popretiu právnych dôsledkov a významu rôznych spôsobov ukončenia platnosti zmluvy.
Proti rozsudku, a to jeho výroku, ktorým bol návrh čiastočne zamietnutý, podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne zmenu a vyhovenie návrhu na začatie konania v celom rozsahu. V odvolaní citoval ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa treťou časťou Obchodného zákonníka spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov, okrem iného, zmluvy o úvere. Prejavil nesúhlas so záverom súdu, týkajúcim sa hodnotenia účinkov odstúpenia od zmluvy. Vyslovil názor, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a ako taký sa záväzkový vzťah tejto zmluvy riadi Obchodným zákonníkom. Účinky odstúpenia od zmluvy tak nastávajú dňom doručenia odstúpenia druhej zmluvnej strane, ak nie je dohodnuté inak, čo v danom prípade bolo a účinky odstúpenia od zmluvy mali v súlade s úverovou zmluvou nastať k 30.04.2010. Úverová zmluva sa tak nezrušila od počiatku, ako tvrdí súd, ale dňom 30.04.2010, v zmysle ust. § 349 Obchodného zákonníka. Aj v prípade použitia Občianskeho zákonníka na daný úver by sa mala vec posudzovať podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote, poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. V zmysle uvedeného ustanovenia je evidentné, že zmluva sa nezrušila ako celok, ale iba v časti nesplatenej istiny a úrokov a zaplatených splátok, úrokov a poplatkov sa odstúpenie od úverovej zmluvy netýkalo.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku, ktorým bol návrh na začatie konania zamietnutý a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ v odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z týchto dôvodov na odvolanie, avšak z jeho
obsahu je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Podľa súdnej praxe za nesprávne právne posúdenie veci sa považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
V danom prípade navrhovateľ vyčíta súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočívalo v aplikácii výlučne ustanovení, týkajúcich sa spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho opomenul prihliadať na ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka.
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovení § 2 písm. b/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme. Pre posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje (zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva napríklad o finančnom leasingu), ale dôležité je, že sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zákon o spotrebiteľskom úvere upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Popri tejto špeciálnej norme výrazne ochranu pre spotrebiteľa poskytuje inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, vrátane služieb na finančnom trhu (§ 53 Občianskeho zákonníka). Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 4 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať náležitosti vypočítané odsekom 1, 2 citovaného ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Musí teda zahŕňať sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, popis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, identifikáciu vlastníka, podmienky nadobudnutia, prípadne podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom.
Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi na jednej strane a inými úvermi na druhej strane, v ktorom prípade možno vzťah posudzovať za obchodný, spočíva predovšetkým v charaktere subjektov takéhoto vzťahu. Veriteľom zo spotrebiteľského úveru je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovania spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Len v prípade, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka, takýto je kvalifikovaný ako iný a teda nespotrebiteľský úver, riadiaci sa úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku. Súd prvého stupňa preto dôvodne posudzoval vec podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a tým aj dôsledky odstúpenia od zmluvy. Jeho záver o tom, že odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa bola zmluva zrušená od začiatku, v dôsledku čoho mu je odporca povinný vydať bezdôvodné obohatenie, t.j. uhradiť iba to, čo na základe zmluvy dostal, považuje aj odvolací súd za správny a s ďalšími dôvodmi a závermi súdu prvého stupňa sa v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje.
V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .