Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-199-2020.pdf
PDF · 96.5 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/199/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: Swiss Life Select Slovensko, a. s., Mlynské Nivy 49/II. 16920, Bratislava, IČO: 36 752 606, proti žalovanému: Premier Sport Tour, s. r. o., Na Revíne 29/C, Bratislava, IČO: 46 219 455, zastúpený: Stentors advokátska kancelária s.r.o., Hodžovo nám. 2A, Bratislava, IČO: 51 757 184, o zaplatenie 12.940,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 3.6.2020 sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 12.940,- eur s 8% úrokom z omeškania ročne od 3.6.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky.
2. Žalobu odôvodnil tým, že objednávkou zo dňa 31.1.2020 si objednal od žalovaného zabezpečenie zájazdu pre 18 ľudí na MS 2020 v hokeji a to vrátane leteniek, vstupeniek na zápasy, ubytovania a transferov. Žalovaný vystavil faktúru za letenky č. VF 20201114 na sumu 4.860,- eur, ktorú žalobca dňa 3.2.2020 uhradil, zálohovú faktúru za ubytovanie č. 20201406 na sumu 7.600,- eur, ktorú žalobca uhradil dňa 11.2.2020 a zálohovú faktúru za doobjednanie ďalšej osoby vo výške 480,- eur, ktorú žalobca uhradil 2.3.2020. Vo Všeobecných obchodných podmienkach si žalovaný v čl. VI bod 9 vyhradil právo okamžite a kedykoľvek zrušiť zájazd v dôsledku udalostí, ktorým nie je možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností (vis major) a ktoré znemožňujú či zásadným spôsobom obmedzujú realizáciu zájazdu, bezpečnosť cestujúcich a pod. Zájazd bol vzhľadom na zrušenie MS 2020 v hokeji zrušený, žalovaný nemohol plniť podľa objednávky, ktorá založila záväzkový vzťah medzi stranami sporu, žalobcovi preto vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 12.940,- eur ako súčtu súm uhradených žalovanému.
3. Okresný súd Banská Bystriaca rozhodol vo veci dňa 30.7.2020 platobným rozkazom sp. zn. 28Up 1072/2020, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. V odpore potvrdil, že si žalobca u neho objednal zájazd do Švajčiarska na MS v ľadovom hokeji 2020, ktorý sa mal uskutočniť v termíne od 16.-18.5.2020. Z dôvodu šírenia koronavírusu SARS-CoV-2 a infekčného ochorenia Covid 19 vláda SR uznesením č. 114 zo dňa 15.3.2020 vyhlásila na území Slovenskej republiky núdzový stav podľa čl. 5 Ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. Zároveň bol prijatý zákon č. 136/2020 Z.z. (ďalej len Novela), ktorým sa dopĺňal zákon č. 170/2008 Z.z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 119/2019 Z.z. (ďalej len Zákon o zájazdoch), ktorého cieľom bolo umožniť
cestovnej kancelárii odložiť poskytnutie zájazdu a následné usporiadanie vzťahov medzi cestovnou kanceláriou a cestujúcim. Podľa oficiálneho vyhlásenia medzinárodnej federácie ľadového hokeja (IIHF) MS v ľadovom hokeji boli zrušené dňa 21.3.2020 a preto žalovaný žalobcovi ponúkol možnosť vystavenia voucheru vo výške uhradenej sumy, ktorý je možné uplatniť na všetky produkty žalovaného do 31.12.2021, resp. ako krajnú alternatívu navrhol možnosť vrátenia peňazí za podmienky, ak by žalobca súhlasil so splatnosťou ich vrátenia do 31.10.2020. Žalobca neakceptoval ani jednu z možností, preto v zmysle Novely bol žalovaný oprávnený zaslať žalobcovi oznámenie o náhradnom zájazde a až v prípade, ak nedôjde k dohode do 31.8.2021, tak až vtedy platí, že dôjde k ukončeniu zmluvy o zájazde, v dôsledku čoho vznikne žalovanému povinnosť vrátiť platby, ktoré prijal od žalobcu, avšak v zákonom stanovenej lehote splatnosti do 14.9.2021. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pohľadávka žalobcu uplatňovaná v súdnom konaní ešte neexistuje a žaloba je podaná predčasne.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu potvrdil, že po zrušení MS 2020 so žalovaným komunikoval e-mailom, žalovaný mu uviedol, že MS 2020 neboli zrušené bez náhrady a je možné, že sa odohrajú v náhradnom termíne a preto nie je možné vyplatenú sumu vrátiť. Hoci IIHF rozhodnutím zo dňa 1.5.2020 stanovila, že MS 2020 sa v náhradnom termíne neodohrajú a teda sú zrušené bez náhrady, žalovaný v odpore uvádzal, že „do dnešného dňa nie je zrejmé, či bude stanovený náhradný termín MS v ľadovom hokeji 2020“. Po uvedenej komunikácii žalobca žalovaného predžalobnou výzvou zo dňa 29.4.2020, doručenou dňa 4.5.2020 vyzval na vrátenie zaplatenej sumy. Ďalej žalobca uviedol, že samotný Zákon o zájazdoch ako aj Novela sa výlučne vzťahujú na prípady, kedy je zmluvnou stranou zmluvy cestujúci, ktorým je podľa § 2 písm. b) Zákona o zájazdoch fyzická osoba. Žalobca je obchodnou spoločnosťou a nie fyzickou osobou, nemožno ho považovať za cestujúceho a preto nie je možné na záväzkový vzťah medzi stranami sporu aplikovať Zákon o zájazdoch.
5. Po vykonanom dokazovaní vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených do spisu: objednávka zo dňa 31.1.2020, faktúra VF 20201114, zálohová faktúra 20201406 a 20201824, doklady o úhradách faktúr, Všeobecné obchodné podmienky žalovaného, mailová komunikácia medzi stranami sporu od 23.3.2020 do 6.4.2020, Stanovisko CK k MS 2020 v hokeji, list žalobcu (bez dátumu), rozhodnutie IIHF o zrušení MS 2020, výpisy z obchodného registra tunajší súd rozhodol vo veci dňa 30.9.2021 rozsudkom sp.zn. 25Cb 199/2020 tak, že konanie v časti istiny 12.940,- eur zastavil, druhým výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 12.940,- eur od 7.8.2020 do 10.9.2021, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom vo zvyšku súd žalobu zamietol a štvrtým výrokom priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu ustanovenia § 2 Zákona o zájazdoch, ako aj z dôvodovej správy je zrejmé, že tento zákon upravuje vzťahy medzi cestovnou kanceláriou a cestujúcim, ktorým je fyzická osoba a teda sa nevzťahuje na právne vzťahy, kde na oboch stranách záväzkového vzťahu vystupujú právnické osoby a preto nie je možné zväzkový vzťah medzi stranami sporu posudzovať podľa Zákona o zájazdoch a teda sa na tento vzťah nevzťahuje ani Novela, ktorá určuje splatnosť pre vrátenie platieb do 14.9.2021. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu je nutné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Súd ustálil, že bolo naplnené ustanovenie § 352 ods. 2 Obchodného zákonníka, došlo k zániku záväzku žalovaného prevzatého na základe uzatvorenej nepomenovanej zmluvy a následne k vzniku jeho povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie rovnajúce sa zaplatenej sume za zabezpečenie zájazdu. V priebehu konania dňa 10.9.2021 žalovaný dlžnú istinu 12.940,- eur žalobcovi uhradil prevodom na jeho bankový účet. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške, pričom ako 1. deň omeškania ustálil deň 7.8.2020, t.j. deň nasledujúci pod dni, kedy uplynula 3 dňová lehota na plnenie v zmysle predžalobnej výzvy žalobcu. Za obdobie od 3.6.2020 do 7.8.2020 súd žalobu v časti úroku z omeškania zamietol.
7. Na základe žalovaným podaného odvolania proti výroku II., III. a IV. rozsudku prvoinštančného súdu, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/132/2022-178 zo dňa 15.02.2023 rozsudok tunajšieho súdu v napadnutom zaväzujúcou výroku a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, odmietol. V bode 15 odôvodnenia uviedol, že zo skutočnosti, že zákon č. 170/ 2018 Zb. o zájazdoch presne nedefinuje - nevylučuje ako účastníka zmluvy o zájazde právnické osoby je zrejmé, že takúto zmluvu môže uzavrieť aj právnická osoba. V opačnom prípade by akékoľvek zmluvy o
zájazde uzatvorené právnickými osobami v prospech cestujúcich nespadali pod právnu úpravu zákona o zájazdoch, čo je nepochybne v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2015/2302 z 25. novembra 2015, ktorá bola transponovaná do právneho poriadku SR a aj po prijatí Novely jej bol zachovaný nepriamy účinok, ktorý je realizovaný prostredníctvom eurokonformného výkladu a ktorý sa uplatňuje aj v horizontálnych vzťahoch. V čl. 3 ods.6 Smernice sa uvádza, že cestujúcim je akákoľvek osoba, ktorá má v úmysle uzavrieť zmluvu, alebo je oprávnená cestovať na základe uzavretej zmluvy. Žalovaný vo svojich VOP ráta a umožňuje uzavretie zmluvy o zájazde s právnickou osobou, ktorú považuje za cestovateľa aj keď je zrejmé, že právnická osoba nemôže cestovať. Z uvedeného je nesporné, že zákon o zájazdoch je potrebné ako zákon lex specialis aplikovať aj na právny vzťah medzi stranami konania.
8. Predmetom žaloby tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania.
9. Súd po opätovnom vykonaní dokazovania vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise zistil nasledovný skutkový stav veci:
10. Objednávkou zo dňa 31.1.2020 si žalobca u žalovaného na základe jeho cenovej ponuky objednal zabezpečenie zájazdu na MS v hokeji 2020 v termíne 16.-18.5.2020.
11. Žalovaný na základe objednávky vystavil žalobcovi nasledovné faktúry:
- faktúra č. VF 20201114 na sumu 0,00 eur po zohľadnení úhrady zálohy 4.860,- eur, ktorá bola uhradená dňa 3.2.2020,
- zálohová faktúra č. 20201406 na sumu 7,600,- eur, uhradená dňa 11.2.2020,
- zálohová faktúra č. 20201824 na sumu 480,- eur uhradená dňa 2.3.2020.
12. Mailom zo dňa 23.3.2020 zaslal v prílohe žalovaný žalobcovi stanovisko CK HokejTour.sk k MS 2020 v hokeji, v ktorom mu navrhol vystavenie poukazu/voucheru s možnosťou uplatniť si zaplatenú sumu na všetky produkty a služby z ponuky CK do 31.12.2021 + ako bonus 15 % navyše z fakturovanej sumy alebo vrátenie peňazí najneskôr do 31.10.2020.
13. Mailom zo dňa 3.4.2020 žalobca vzhľadom na rozhodnutie IIHF o zrušení MS 2020 požiadal žalovaného o vrátenie všetkých zálohových platieb v súvislosti s objednanou službou v plnej výške. Žalovaný reagoval mailom z rovnakého dňa, kedy uviedol, že MS v hokeji neboli zrušené, ale odložené a preto je potrebné počkať na oficiálne stanovisko IIHF, či budú MS zrušené alebo odohrané v inom termíne. Vzhľadom na uvedené požiadal o trpezlivosť.
14. Listom (v spise založený bez dátumu) žalobca požiadal žalovaného vzhľadom na zrušenie MS 2020 o vrátenie celej zaplatenej sumy do 3 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
15. Zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 9.9.2021 predložil súdu na nahliadnutie list - výzvu s totožným obsahom datovaným dňa 29.4.2020, ktorý bol doručený žalovanému dňa 4.5.2020, kópia doručenky mala byť súčasťou spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 28Up 1072/2020, tunajšiemu súdu však doručená nebola.
16. Zástupca žalobcu prezentoval, že záujmom žalobcu nie je získanie úrokov z omeškania z dlžných súm a preto za predpokladu úhrady celej dlžnej istiny do 15.9.2021, kedy podľa tvrdenia žalovaného mala nastať splatnosť istiny, nebude trvať na úhrade úrokov z omeškania. Pre prípad, že s takýmto návrhom žalovaný súhlasiť nebude, požadoval priznať úroky z omeškania vzhľadom na absenciu podpísanej doručenky od žalovaného, ktorou potvrdil prevzatie výzvy na vrátenie peňazí dňom, kedy sa žalovaný reálne dozvedel o výzve na vrátenie peňazí, čo bolo najneskôr dňom doručenia platobného rozkazu spolu so žalobou a prílohami.
17. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že k zrušenie zaplateného zájazdu došlo z dôvodu pandémie Covid 19 a následného zrušenia MS 2020, reakciou na uvedenú situáciu bolo prijatie Novely Zákona o zájazdoch, kde v § 33a ods. 9 je upravená povinnosť cestovnej kancelárie dohodnúť sa na náhradnom zájazde do 31.8.2021; ak sa tak nestane, je povinná vrátiť cestujúcemu všetky platby bezodkladne, najneskôr však do 14.9.2021, z čoho je zrejmé, že žaloba je podaná predčasne, keďže pohľadávka na vrátenie peňazí ešte nie je splatná.
18. Po vykonanom dokazovaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že došlo k úhrade faktúr, vystavených žalovaným v zmysle objednávky žalobcu na celkovú sumu 12.940,- eur, ktorými bola vyúčtovaná cena zabezpečenia zájazdu na MS v ľadovom hokeji 2020 v termíne 16.-18.5.2020. Spornú otázku, či sa má posudzovať záväzkový vzťah strán sporu podľa ustanovení Zákona o zájazde v zmysle prijatej Novely alebo podľa ustanovení Obchodného zákonníka vyriešil odvolací súd, ktorý v bode 15/ odôvodnenia rozsudku uviedol, že zákon o zájazdoch je potrebné ako zákon lex specialis aplikovať aj na právny vzťah medzi stranami konania. Tunajší súd je názorom Krajského súdu v Bratislave viazaný (ustanovenie § 391 ods.2 CSP).
19. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o zájazdoch, Tento zákon upravuje a) práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním služieb cestovného ruchu na základe zmluvy o zájazde alebo s poskytovaním spojených služieb cestovného ruchu podľa § 4, b) pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti cestovného ruchu, c) niektoré podmienky podnikania v cestovnom ruchu, d) zodpovednosť a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o zájazdoch Na účely tohto zákona sa rozumie b) cestujúcim fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu o zájazde alebo zmluvy tvoriace spojené služby cestovného ruchu alebo ktorej majú byť poskytnuté služby cestovného ruchu na základe uzatvorenej zmluvy o zájazde alebo zmlúv tvoriacich spojené služby cestovného ruchu.
21. Podľa čl. 3 ods. 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (ďalej len „Smernica“), „cestujúci“ je akákoľvek osoba, ktorá má v úmysle uzavrieť zmluvu, alebo je oprávnená cestovať na základe uzavretej zmluvy, v rozsahu pôsobnosti tejto smernice;
22. Podľa ods. 7 Preambuly Smernice väčšina cestujúcich, ktorí si zakúpia balíky služieb alebo spojené cestovné služby, sú spotrebitelia v zmysle práva Únie týkajúceho sa spotrebiteľov. Zároveň však nie je vždy jednoduché rozlíšiť medzi spotrebiteľmi a zástupcami malých podnikov alebo osobami vykonávajúcimi svoju profesiu, ktorí si cesty týkajúce sa ich podnikateľskej alebo profesijnej činnosti rezervujú prostredníctvom rovnakých rezervačných kanálov ako spotrebitelia. Takíto cestujúci si často vyžadujú podobnú úroveň ochrany. Naproti tomu niektoré podniky alebo organizácie si dohodnú cestovné riešenia na základe všeobecnej dohody, ktorú často uzatvárajú napríklad s cestovnou agentúrou a ktorá sa vzťahuje na viaceré cestovné riešenia na presne určené obdobie. Tento druhý typ cestovných riešení si nevyžaduje úroveň ochrany, ktorá je určená pre spotrebiteľov. Táto smernica by sa preto mala vzťahovať na osoby na služobných cestách vrátane členov slobodných povolaní alebo na samostatne zárobkovo činné osoby alebo na iné fyzické osoby, ak si nedohodnú cestovné riešenie na základe všeobecnej dohody. Aby nedošlo k zámene s vymedzením pojmu „spotrebiteľ“ používaným v iných právnych predpisoch Únie, osoby chránené na základe tejto smernice by sa mali označovať ako „cestujúci“.
23. Podľa čl. I ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, cestujúci je fyzická alebo právnická osoba spôsobilá na právne úkony, ktorá s CK uzatvorila Zmluvu písomnou alebo inou vhodnou formou a spôsobom uvedeným v týchto VOP, ako aj osoba v prospech ktorej sa Zmluva uzatvorila alebo osoba, na ktorú sa Zájazd alebo Vstupenka v súlade s týmito Všeobecnými obchodnými podmienkami previedli (ďalej len „Cestujúci“) (Cestujúci a Obstarávateľ ďalej spolu aj ako „Zmluvné strany“). V prípade, ak na strane Cestujúceho vystupuje viac osôb, platí aj na nich označenie „Cestujúci“ v jednotnom čísle a všetky tieto osoby na strany Cestujúceho sú povinné plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o obstaraní zájazdu spoločne a nerozdielne.
24. Podľa čl. I ods. 8 VOP v prípade, že cestujúci (pozn. Cestujúci je pre účely VOP definovaný ako fyzická a aj právnická osoba) uzatvára Zmluvu v prospech ďalších cestujúcich zájazdu uvedených na zmluve, potvrdzuje podpisom zmluvy, že disponuje písomným splnomocnením ostatných cestujúcich konať v ich mene, s výslovným súhlasom na uzatvorenie zmluvy a poskytnutie ich osobných údajov CK.
25. Podľa § 33a ods. 7 Novely cestovná kancelária je povinná dohodnúť sa s cestujúcim na poskytnutí náhradného zájazdu najneskôr do 31.8.2021.
26. Podľa § 33a ods. 9 Novely ak sa cestovná kancelária s cestujúcim na poskytnutí náhradného zájazdu nedohodne do 31.8.2021 platí, že odstúpila od zmluvy o zájazde a je povinná cestujúcemu vrátiť všetky platby, ktoré prijala na základe zmluvy o zájazde a to bezodkladne, najneskôr však dňom 14.9.2021.
27. V súlade s ustanovením § 33a ods. 9 Novely žalovaný dňa 10.9.2021 dlžnú istinu 12.940,- eur žalobcovi uhradil prevodom na jeho bankový účet, urobil tak v zákonom stanovenej lehote do 14.9.2021 a preto sa so splnením svojho záväzku voči žalobcovi nedostal do omeškania.
28. Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, kedy záväzok zanikne iným spôsobom.
29. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
30. Vzhľadom na uvedenú absenciu omeškania žalovaného s vrátením platieb prijatých od žalobcu súd žalobu v časti príslušenstva pohľadávky zamietol.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko nezavinil zastavenie konania v časti istiny a vo zvyšku (nároku na zaplatenie úrokov z omeškania) bol v konaní ako procesná strana úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.