Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1To-81-2013.pdf
PDF · 98.44 KB
Case nature
Subarea
1To/81/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudkýň JUDr. Márie Urbanovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na neverejnom zasadnutí konanom 14. augusta 2013 prejednal sťažnosť podanú prokurátorom proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/50/2013 z 29.5.2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Ružomberok uznesením, č.k. 1T/50/2013-313 z 29.5.2013 podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. vo veci trestného stíhania obvineného Ing. L. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. - F. č. XXX/XX, týkajúceho sa trestnej činnosti, ktorej sa mal dopustiť tak, že:
1. dňa 23.7.2010 asi o 15.30 hod. v byte v obci U., F. XX, svoju manželku A. B. v kuchyni udieral obidvoma rukami zovretými v päsť po hlave, po ušiach, po nose, po krku, rukách a bruchu, vyhrážal sa jej zabitím, preto zo strachu z bytu utiekla a kričala o pomoc, čím spôsobil A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom U., F. XX, zranenia, a to jednoduchú zlomeninu nosa bez výraznejšieho posunu úlomkov, pohmoždenie hlavy v ľavej spánkovej oblasti, pohmoždenie zadnej časti pravej ruky, pohmoždenie hornej pery úst vyžadujúce liečenie, práceneschopnosť a obmedzenie obvyklého spôsobu života po dobu 7 až 10 dní,
2. dňa 9.9.2011 v čase okolo 09.00 hod. v budove materskej školy v obci Martinček, okres Ružomberok, po príchode jeho manželky A. B. do materskej škôlky, aby mu zabránila zobrať ich syna z materskej školy, začal ju sácať rukami za plecia, viackrát ju udrel päsťami do oblasti hlavy a uší, ako aj ľavej strany krku, následne ju viackrát kopol do oblasti ľavej nohy, a to do oblasti stehna a lýtka,
pričom počas celého útoku sa jej vyhrážal zabitím a vulgárne nadával, následne od útokov upustil a následne keď mu v zobratí syna chcela zabrániť aj A. W. a skríkla na neho, že čo to robí, viackrát udrel A. W. do oblasti hlavy, krku a rúk, čo videlo viacero detí nachádzajúcich sa v škôlke, následne ju vytlačil vonku z budovy do areálu materskej škôlky, pričom tam ju opätovne udrel fackou do tváre, následkom čoho spadla na zem a zároveň jej spadli okuliare, potom ju na zemi kopal do ľavej nohy a po celom tele, zničil jej dioptrické okuliare tým, že po nich postúpal, pričom jej vulgárne nadával, A. B. sa vyhrážal, že ju zabije a dieťa bude jeho, čím A. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvalé bydlisko U. - F., F. XXX/XX, prechodne bytom L. XX, okres D., spôsobil zranenia, a to pohmoždenie mäkkých častí hlavy a tváre a drobné povrchové odreniny na oboch predlaktiach vyžadujúce liečenie, práceneschopnosť a obmedzenie obvyklého spôsobu života po dobu 6 dní a A. W., nar. XX.X.XXXX v L., trvalé bydlisko L. XX, okres D., spôsobil zranenia, a to pohmoždenie mäkkých častí ľavého stehna a povrchovú odreninu a pohmoždenie hornej pery úst vyžadujúce liečenie, práceneschopnosť a obmedzenie obvyklého spôsobu života po dobu 14 dní, poškodením okuliarov spôsobil A. W. škodu vo výške 120,- Eur,
rozhodol tak, že odmieta obžalobu prokurátorky Okresnej prokuratúry Ružomberok 1Pv 394/11-61 (správne má byť 1Pv 349/11-61 - pozn. nadriadeného súdu) zo dňa 19.4.2013 z dôvodu zistenia závažných procesných chýb, a to porušenia práva obvineného na obhajobu.
Okresný súd v podstatnom odôvodnil svoje uznesenie tým, že v konaní mal byť obvinený zastúpený obhajcom pri každom výsluchu, ktoré sa konali v dňoch 6.12.2011, 28.2.2011 a 3.1.2012, obvinený sám k svojej osobe uviedol, že je ambulantne psychiatricky liečený u MUDr. S. v Brezne. Mal problémy priamo vypovedať, pričom opakovane žiadal o to, aby si mohol urobiť poznámky a následne vypovedať. Z týchto dôvodov mal vyšetrovateľ požiadať o ustanovenie obhajcu obvinenému z dôvodu podľa § 37 ods. 2 Tr. por. Podľa správy MUDr. U. Y. je obvinený dlhodobo liečený na psychiatrii, jeho ochorenie je chronické a nevyliečiteľné. Aj z neskorších správ z mája 2012 od Všeobecnej zdravotnej poisťovne či MUDr. J. B. vyplýva, že obvinený bol ambulantne psychiatricky liečený, napriek tomu ani potom nedošlo k žiadosti o ustanovenie obhajcu. Advokát bol obvinenému ustanovený až opatrením Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 0Tp/149/2012 zo dňa 13.8.2012, a to aj len preto, lebo obvinený požiadal o jeho ustanovenie z dôvodu, že na zaplatenie obhajcu nemá finančné prostriedky. Pochybnosti o duševnom stave obvineného potvrdilo aj znalecké skúmanie, podľa výsledkov ktorého obvinený len v obmedzenej miere chápe zmysel trestného konania. Základným nedostatkom celého prípravného konania je preto skutočnosť, že práva obvineného na obhajobu boli porušené tým, že mu nebol ustanovený obhajca, hoci nato boli predpoklady už pri jeho prvom výsluchu a následne v priebehu konania boli tieto predpoklady umocňované. Obvinený sa tak nemal ako adekvátne brániť, kontradiktórnosť bola porušená.
Dňa 20.6.2013 okresnému súdu bola doručená písomná sťažnosť prokurátorky, ktorú odôvodnila nasledovne:
„Je pravdou, že pri výsluchoch uviedol obvinený, že je psychiatricky liečený u MUDr. S. v Brezne. Na rozdiel od tvrdenia súdu naposledy bol obvinený vypočutý dňa 28.2.2012, keď následne poverený príslušník PZ podal návrh zo dňa 22.3.2012 na vyšetrenie duševného stavu obvineného Okresnému súdu Ružomberok, ktorý oznámením pod č.k. 0Tp/112/2012 zo dňa 27.3.2012 nevyhovel návrhu na vyšetrenie duševného stavu obvineného. Nevyhovenie návrhu odôvodnil okrem iného tým, že samotná skutočnosť, že obvinený je liečený v psychiatrickej ambulancii, sama o sebe neodôvodňuje potrebu vyšetriť jeho duševný stav. Súd poukázal na skutočnosť, že pokiaľ poverený príslušník v žiadosti uvádza, že obvinený trpí diagnózou paranoidná schizofrénia, súd poukazuje na skutočnosť, že toto tvrdenie nie je ničím podložené, keď vyplýva len zo zápisnice o trestnom oznámení podanom manželkou obvineného. Podľa súdu je nevyhnutné zabezpečiť od ošetrujúceho lekára obvineného správu, v ktorej bude uvedená minimálne diagnóza obvineného, pre ktorú je v ich starostlivosti, ako i dĺžka trvania liečby obvineného v ich ambulancii. Súd vytýka orgánom činným v trestnom konaní, že obvinený mal mať ustanoveného obhajcu, keď na to boli predpoklady už pri jeho prvom výsluchu a následne v priebehu konania boli tieto predpoklady umocňované. Na jednej strane orgány činné v trestnom konaní mali už dňa 6.12.2011 vedieť, že u obvineného je pochybnosť náležitým spôsobom sa obhajovať, čo by zakladalo dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Trestného poriadku, na druhej strane však súd prípisom z 27.3.2012 oznamuje, že samotná skutočnosť, že obvinený je liečený v psychiatrickej ambulancii, sama o sebe neodôvodňuje potrebu vyšetriť jeho duševný stav. V nadväznosti na uvedené oznámenie súdu poverený príslušník PZ žiadal lekárov o zaslanie správy v intenciách prípisu súdu z 27.3.2012, avšak týmto nebolo vyhovené v požadovanom rozsahu. Poverený príslušník PZ po konzultácii so mnou poukázal v ďalšom návrhu na vyšetrenie duševného stavu z 11.7.2012 na ustanovenie § 24 ods. 4 písm. f) zákona č. 576/2004 Zb. o zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého poskytovateľ je povinný poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie súdu. Orgány činné v trestnom konaní v tomto ustanovení zahrnuté nie sú. Až na základe tohto návrhu z 11.7.2012 vydal súd pod č. 0Tp/137/2012 z 13.7.2012 príkaz na vyšetrenie duševného stavu obvineného. Bez zbytočného odkladu poverený príslušník PZ pribral do konania dvoch znalcov z odboru zdravotníctva - psychiatrie uznesením z 24.7.2012. Nemožno preto súhlasiť s tým, že plynulosť bola ovplyvnená pozvoľným a letným postupom orgánov činných v trestnom konaní tak, ako to tvrdí súd. Na základe uvedeného uznesenia o pribratí znalcov bolo vykonané znalecké dokazovanie ohľadom duševného stavu obvineného, ktorého dĺžku negatívne ovplyvnila skutočnosť, že obvinený odmietal vyšetrenie duševného stavu znalcami. Obvinený požiadal medzičasom prokurátorku o ustanovenie obhajcu z dôvodu § 40 ods. 2 Trestného poriadku, ktorú žiadosť o ustanovenie obhajcu prokurátorka obratom predložila na Okresný súd v Ružomberku dňa 13.8.2012. Následne opatrením č. 0Tp/149/2012 z 13.8.2012 súd ustanovil podľa
§ 40 ods. 2 Trestného poriadku obhajkyňu JUDr. Miriam Jančiovú. Od uvedeného dátumu obvinený až doposiaľ má obhajcu v trestnom konaní, keď obžaloba bola podaná na Okresný súd v Ružomberku dňa 22.4.2013. Je pravdou, že prokuratúra neoznámila po vypracovaní znaleckého posudku súdu závery znaleckého skúmania a nežiadala zmenu dôvodu obhajoby, čo opomenula. Tvrdím, že dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Trestného poriadku nastal po doručení znaleckého psychiatrického posudku orgánom činným v trestnom konaní. Prokuratúra má za to, že zásadnou je skutočnosť, že obvinený mal obhajcu už v prípravnom konaní, a to počas 8 mesiacov. Je nesporné, že práva a povinnosti obhajcu ustanoveného podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku a podľa § 37 ods. 2 Trestného poriadku sú totožné. Prokuratúra priebežne sledovala a zisťovala stav konania ohľadom skúmania duševného stavu aj s dôrazom na bezodkladné vyhodnotenie dôvodov povinnej obhajoby u obvineného v nadväznosti na závery znaleckého skúmania. Ak by aj obvinený sám nepožiadal o ustanovenie obhajcu, orgány činné v trestnom konaní by reagovali na potrebu ustanovenia obhajcu v prípade náležitého zistenia dôvodu povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Trestného poriadku. Nemožno súhlasiť s tým, že sú pochybnosti, že pozvoľným a letným postupom orgánov činných v trestnom konaní došlo aj k ďalším zásahom do práv obvineného tým, že obvinený nebol upovedomený o výsluchoch svedkov zo dňa 3.11.2011 (A. W.), 8.11.2011 (Ing. A. Q.), 9.11.2011 (A. B., L. W.), pričom k opakovaniu výsluchov svedkýň Q. a L. W. za splnenia podmienky riadneho upovedomenia obvineného nedošlo. K tomuto uvádzam, že výsluchy svedkov v dňoch 3.11.2011, 8.11.2011, 9.11.2011 boli zamerané najmä a prioritne na skúmanie príp. dôvodov väzby u obvineného. Ak nedošlo k opakovaniu výsluchov svedkyne Q. a L. W., bolo to preto, že tieto neboli priamymi svedkami skutkov, ktoré sú obvinenému kladené za vinu, a napokon ich obžaloba ani nenavrhla vypočuť, príp. prečítať tieto svedecké výpovede. Ak sudca pre prípravné konanie v marci 2012 neakceptoval návrh na vyšetrenie duševného stavu s odôvodnením, že samotná skutočnosť, že obvinený je liečený v psychiatrickej ambulancii sama o sebe neodôvodňuje potrebu vyšetriť jeho duševný stav, avšak v napadnutom uznesení súd tvrdí, že už od prvého výsluchu obvineného mal mu byť ustanovený obhajca z dôvodov pochybnosti o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať (keď v tom čase obvinený ani konkrétnu psychiatrickú diagnózu neuviedol a aj následne v ďalšej výpovedi odmietol uviesť), je na úvahu, od ktorého momentu, resp. na základe ktorej konkrétnej skutočnosti orgány činné v trestnom konaní mali vzhliadnuť dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Trestného poriadku, keď napr. samotná poškodená už v trestnom oznámení uvádzala, že obvinený trpí na paranoidnú schizofréniu. Orgánom činným v trestnom konaní nie je známe, pri ktorých rozhodnutiach a procesných úkonoch má súd na mysli závažné porušené práva obvineného na obhajobu. V závere poznamenávam, že tunajšia prokuratúra nepodala na Okresný súd v Ružomberku obžalobu so spisovou značkou 1Pv 394/11-61 zo dňa 19.4.2013 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia súdu.“
Dňa 29.7.2013 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie obvineného prostredníctvom jeho obhajkyne k sťažnosti prokurátorky, v ktorom je uvedené nasledovné:
„Mám za to, že u obvineného boli dôvody na povinnú obhajobu od začiatku prípravného konania, nakoľko obvinený nebol schopný sám sa náležite obhajovať už pri prvom jeho výsluchu, hoci už vtedy boli zrejmé pochybnosti o tejto jeho spôsobilosti. Toto potvrdzovalo aj samotné vyjadrenie poškodenej - manželky obvineného, ktorá nebola povinná upozorniť orgány činné v trestnom konaní na zdravotný stav obvineného, ale napriek tomu tak urobila. Aj sám obvinený opakovane uviedol pri výsluchu, že je ambulantne psychiatricky liečený. Je pravda, že obvinený mal obhajcu po dobu 8 mesiacov prípravného konania, avšak počas tejto ostatnej doby už nedošlo k podstatným procesným úkonom - výsluchy obvineného a svedkov, tieto boli vykonané v dobe, keď obvinený obhajcu nemal. (Opatrenie o ustanovení obhajcu bolo vydané až dňa 13.8. 2012, a to len z dôvodov uvedených v ustanovení § 40 ods. 2 Trestného poriadku). Vzhľadom na vyššie uvedené uvádzam, že sa stotožňujem s názorom Okresného súdu v Ružomberku prezentovaným v uznesení, sp.zn. 1T/50/2013 zo dňa 29.5.2013, ktorým bola odmietnutá obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry.“
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.
a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.
Krajský súd zistil, že podaná sťažnosť je prípustná v súlade s ustanovením § 185 ods. 2 Tr. por. a § 241 ods. 4 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por., v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por. a bola riadne odôvodnená v súlade s ustanovením § 189 ods. 3 Tr. por.
Krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky nie je dôvodná.
Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. samosudca obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.
V zmysle doterajšej právnej praxe závažné procesné chyby prípravného konania sú najmä chyby, ktoré samy o sebe alebo v spojení s inými vážnym spôsobom spochybňujú zákonnosť prípravného konania a jeho výsledkov, alebo ktoré majú za následok, že k niektorým úkonom prípravného konania nemožno prihliadnuť ako k dôkazu, pričom náprava týchto skutočností v konaní pred súdom nie je možná. Závažnými procesnými chybami sú najmä nedoručenie uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému, konanie a rozhodnutie nepríslušného orgánu alebo orgánu, ktorý mal byť vylúčený, vykonanie konania bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, získanie dôkazov nezákonným donútením alebo hrozbou, vykonanie konania bez obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, a neumožnenie obvinenému alebo jeho obhajcovi po skončení vyšetrovania preštudovať spisy.
Napadnuté uznesenie obsahuje chronológiu jednotlivých úkonov, ktoré boli vykonané v priebehu prípravného konania orgánmi činnými v prípravnom konaní, pričom je nesporné, že obvinený Ing. L. B. už pri svojom prvom výsluchu v procesnom postavení obvineného dňa 6.12.2011 k osobe uviedol, že je psychiatricky liečený v psychiatrickej ambulancii MUDr. S. v Brezne. Túto informáciu zopakoval pri ďalšom výsluchu 3.1.2012, pričom poverený príslušník PZ ju ponechal bez povšimnutia. Na tomto mieste krajský súd pripomína, že podľa uznesenia o vznesení obvinenia z 29.9.2011, ČVS: ORP-589/ OO-RK-2011 podkladom pre vznesenie obvinenia Ing. L. B. boli trestné oznámenia A. B. a A. W. z 12.9.2011, pričom A. B. trestné oznámenie doplnila dňa 21.9.2011 a z obsahu trestných oznámení A. B. jednoznačne vyplýva, že jej manžel sa dlhodobo lieči na psychiatrii u MUDr. L. S. v Brezne na diagnózu paranoidná schizofrénia a predtým sa liečil aj u MUDr. M. v Banskej Bystrici, pričom dlhodobo užíva lieky a injekcie. Toto jeho ochorenie je už dlhodobé, pričom sa o jeho zdravotnom stave dozvedela až v manželstve, a to od otca obvineného - T. B. st. Orgán činný v prípravnom konaní mal teda najmenej dve relevantné informácie, a to od obvineného Ing. L. B., ako aj od poškodenej A. B., ktoré vzbudzovali opodstatnené a dôvodné pochybnosti o kvalite jeho duševného zdravia. Rovnako zo spisu je nesporné, že dňa 22.3.2012 už sám poverený príslušník PZ dospel k názoru, že je potrebné vyšetriť duševný stav obvineného Ing. L. B., a podal príslušnému súdu návrh na vyšetrenie duševného stavu. Ani v tomto štádiu prípravného konania však nepožiadal príslušný súd o ustanovenie obhajcu obvinenému Ing. L. B. z dôvodov § 37 ods. 2 Tr. por.
Od páchateľa trestného činu, u ktorého sú na základe konkrétnych skutočností opodstatnené dôvodné pochybnosti o kvalite jeho duševného zdravia, nemožno dôvodne očakávať, že je a bude schopný náležite realizovať svoje právo na obhajobu. Je preto povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní (§ 10 ods. 1 Tr. por.) a súdu dôsledným rešpektovaním ustanovenia § 37 ods. 2 Tr. por. naplniť ústavné právo na obhajobu obvineného a vytvoriť tým základné podmienky na riadny a spravodlivý proces. V prípadoch povinnej obhajoby nie je možné pri ustanovení obhajcu obvinenému postupovať tak váhavo, aby sa tým maril zmysel povinnej obhajoby, ale treba postupovať s čo najväčším urýchlením tak, aby sa obhajcovi zabezpečila reálna možnosť vykonávať svoje právo, najmä právo účasti pri výsluchu
obvineného už od vznesenia obvinenia v zmysle § 44 ods. 1 a 2 Tr. por. a § 34 ods. 1 Tr. por. a v prípade povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Tr. por. najneskôr od okamihu opodstatnenosti dôvodných pochybností o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať (uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1Tpo/86/2006).
V § 37 ods. 2 Tr. por. použitý pojem (slovo) „náležite“ (sa obhajovať) treba vykladať v zmysle jeho významu a prisúdiť mu aj určujúci význam z hľadiska kvality obhajovania sa. Slovo „náležitý“ znamená „taký, aký má byť, príslušný, správny“. V tvare „náležite sa obhajovať“ potom znamená „teda tak, ako sa má obhajovať“. To znamená schopnosť využitia všetkých oprávnení, ktoré ústava a zákon poskytuje. Inak povedané - predpokladá sa schopnosť obhajovať sa tak, ako je to v danom prípade aktuálne potrebné. Z tohto hľadiska pôjde vždy o individuálne posudzovanie tejto „aktuálnej potreby“, pričom treba brať na zreteľ aj na inkriminovaný skutok, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku - trestného činu. Na to treba viac ako doteraz využívať ustanovenie § 122 ods. 1 Tr. por. a dôslednejšie, než len vyplnením predtlače na zápisnici o výsluchu obvineného, sa venovať osobe obvineného, lebo už pri tomto prvom kontakte môže byť signalizovaná potreba zvažovania eventuálneho postupu podľa § 37 ods. 2 Tr. por.
Nadriadený súd sa stotožňuje s tvrdením okresného súdu, že došlo k porušeniu práva na obhajobu obvineného Ing. L. B. v prípravnom konaní, keď i napriek existencii povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 2 Tr. por. bolo prípravné konanie od vznesenia obvinenia dňa 29.9.2011 do 13.8.2012, kedy bol obvinenému Ing. L. B. ustanovený obhajca z dôvodu § 40 ods. 2 Tr. por., vykonávané bez obhajcu obvineného Ing. L. B.. V priebehu tohto obdobia boli orgánmi činnými v prípravnom konaní vykonávané riadne procesné úkony, ktoré sa v konečnom dôsledku stali podkladom pre ustálenie skutkového stavu, pre ktorý bola podaná obžaloba. K argumentácii sťažovateľky, v ktorej poukazuje na to, že súd prípisom z 27.3.2012 oznámil, že samotná skutočnosť, že obvinený je liečený v psychiatrickej ambulancii, sama o sebe neodôvodňuje potrebu vyšetriť jeho duševný stav, krajský súd poznamenáva, že vyšetrenie duševného stavu obvinenej osoby a povinná obhajoba v zmysle § 37 ods. 2 Tr. por. sú dve rozdielne veci. Z obsahu prípisu okresného súdu z 27.3.2012 nevyplýva, že neexistujú dôvody povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 2 Tr. por., naviac obvinený mal mať obhajcu už od vznesenia obvinenia, ku ktorému došlo dňa 29.9.2011.
Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský súd sťažnosť prokurátora zamietol, pretože nie je dôvodná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.