Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Er/2496/2000

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: BOPRA, s.r.o., Nový Svet, 956 02 Prašice, IČO: 36 519 715, o vymoženie sumy 6006,54 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka, Výpalisko 2, 940 01 Nové Zámky (kancelária Svätoondrejská 9, 945 01 Komárno) pod sp. zn. EX 1317/2000, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Topoľčany číslo 500-49-4104/2000 zo dňa 21.9.2000, pre vymoženie sumy 6006,54 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 23.11.2000. Výkon funkcie súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho, zanikol a jeho nástupcom je JUDr. Jozef Ivančík, ktorý pokračuje vo vykonávaní exekúcie.

Súdny exekútor dal podaním zo dňa 8.8.2012 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 57,74 eur, na ktorých zaplatenie žiadal zaviazať oprávneného.

Z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že Okresný súd Nitra uznesením č. k. -41 zo dňa 27.1.2012 (ďalej len uznesenie o zrušení povinného), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.3.2012, zrušil povinného bez likvidácie a dňom 18.5.2012 bol povinný z obchodného registra vymazaný. Z uznesenia, ktorým bol povinný zrušený bez likvidácie, bolo okrem iného zistené, že povinný nebol vlastníkom nehnuteľností, bol držiteľom nákladného vozidla, na ktoré bola zriadená exekútorská blokácia súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Kliniecom so sídlom Prievidza a JUDr. René Matuškom so sídlom Prievidza, podľa oznámenia ktorého vozidlo nebolo predmetom dražby, nebolo ani ohodnotené, nakoľko nemal vedomosť o tom, kde sa vozidlo nachádzalo. Podľa správy Daňového úradu Topoľčany spoločnosť podala posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2001, v ktorom uviedla nulové hodnoty. Spoločnosť mala daňové nedoplatky voči daňovému úradu vo výške 148027,20 eur. Daňový úrad neevidoval žiadny peňažný účet spoločnosti. Z uznesenia tiež vyplýva, že Okresný súd Nitra mal zato, že povinný, ktorý si neplnil povinnosť podľa , nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť

a vychádzal zo zákonnej fikcie o nemajetnosti povinného ( ) a mal za to, že spoločnosť nemala obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora.

Podľa Exekučného poriadku (EP) exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (EP) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP účinného od 1.2.2002 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP účinného do 31.1.2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa , ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa , ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov zánikom povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho právneho nástupcu, ktorý vstupuje do práv a povinností povinného. Veritelia môžu od právneho nástupcu povinného žiadať uspokojenie svojich pohľadávok. Ak však povinný zanikne bez právneho nástupcu, v exekúcii nemožno pokračovať, nakoľko niet subjektu, proti ktorému by sa mala exekúcia vykonávať.

Súd exekúciu zataví, ak nepochybne zistí, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný v tejto veci zanikol, ale bez právneho nástupcu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať ani voči povinnému, ktorý zanikol, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ale ani voči jeho právnemu nástupcovi. Súd vzhľadom na to exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a to podľa , , a EP v znení neskorších predpisov, , . Exekučné konanie sa začalo dňa 9.11.2000, kedy bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, t. j. pred 1.2.2002. Exekúcia bola preto zastavená podľa predpisov účinných do 31.1.2002 ( EP), teda nie podľa ustanovenia EP, ako to navrhol exekútor, keďže toto zákonné ustanovenie je účinné až od 1.2.2002. Takto súd postupoval napriek tomu, že bolo preukázané, že povinný nemá (resp. v čase zániku nemal) majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie, pretože exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov - EP.

Predmetom konania je vymáhanie poistného a penále predpísaného povinnému rozhodnutím podľa o Sociálnej poisťovni. Tento zákon účinný do 31.6.2001 stanovoval pre vymáhanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie (ďalej len poistné), ako aj sankcií (poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, pokuty, penále), premlčaciu lehotu troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým boli predpísané (, ). Zákon o Sociálnej poisťovni bol novelizovaný. S účinnosťou od 1.7.2001 bola okrem iného predĺžená premlčacia lehota pre vymáhanie poistného a sankcií (na šesť rokov), ale súčasne bola stanovená aj prekluzívna lehota na vykonanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým bolo poistné a sankcie predpísané (, ) - takéto rozhodnutie je možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti s tým, že ustanovenia o správnom konaní () sa nepoužijú. Zákon o Sociálnej poisťovni bol zrušený, a to o sociálnom poistení. Tento zákon upravuje v prechodných ustanoveniach (, ) aj postup pri platení a

vymáhaní poistného a sankcií, ak povinnosť platiť poistné a sankcie vznikla pred 1. januárom 2004 a do 31.12.2003 nebola splnená, a to tak, že po 31.12.2003 sa postupuje podľa predpisov účinných pred 1.1.2004. Z uvedeného je zrejmé, že pri vymáhaní poistného a penále, ktoré sú predmetom konania, je potrebné postupovať podľa zákona o Sociálnej poisťovni, ktorý bol účinný pred 1.1.2004, keďže povinnosť platiť poistné a penále vznikla pred 31.12.2003 a do 31.12.2003 nebola splnená. Súčasne však súd uvádza, že aj zákon o sociálnom poistení, ktorým bol zrušený zákon o Sociálnej poisťovni upravuje 10 ročnú lehotu na vykonanie rozhodnutí (§ 148 ods. 2).

Z uvedeného vyplýva, že na výkon rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné a sankcie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pretože zákon o Sociálnej poisťovni, pokiaľ ide o výkon týchto rozhodnutí, ustanovuje odlišnú úpravu. Podľa nej rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a sankcie je možné súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Táto desaťročná lehota je prekluzívna, preto v jej priebehu musí byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím prekluzívnej lehoty sa stáva rozhodnutie (exekučný titul) neúčinným.

Rozhodnutie, ktorým bolo povinnému predpísané poistné a penále, nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2000. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni vykonať, sa potom skončila dňom 12.10.2010. Exekučný titul vo veci sa stal v priebehu exekúcie neúčinným, exekúcia bola preto zastavená aj podľa § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 EP účinného do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 EP účinného do 31.1.2002 tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP). Oprávnenému by súd mohol uložiť, aby nahradil trovy exekúcie, pri rozhodovaní však prihliada aj na to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V tejto veci bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že povinný zanikol, teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a jeho povinnosť neprešla na právneho nástupcu. Súd dospel k záveru, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol pri podaní návrhu predpokladať, že povinný v priebehu exekúcie (po viac ako 11 rokoch od podania návrhu) zanikne. Exekúcia bola zastavená aj z dôvodu neúčinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie včas (ani nie mesiac po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia a teda viac ako 9 rokov pred uplynutím prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia), nemohol ani pri náležitej opatrnosti predpokladať, že jeho pohľadávka vrátane trov exekúcie nebudú pred uplynutím prekluzívnej lehoty vymožené a exekúcia bude zastavená z dôvodu neúčinnosti rozhodnutia. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, pretože povinný nesplnil povinnosť z exekučného titulu riadne a včas. Vzhľadom na uvedené by mal byť na úhradu trov exekúcie, zaviazaný podľa § 197 ods. 1 EP a § 200 ods. 2 EP povinný. Ten však zanikol, preto ho na náhradu trov exekúcie zaviazať nemožno. Aj keď má súdny exekútor právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom exekučnej

činnosti, zároveň znáša riziko, že v konečnom dôsledku nebudú uspokojené všetky jeho nároky vrátane neuhradenia odmeny za výkon exekučnej činnosti (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -16 zo dňa 16.12.2008). V tejto veci nemožno na náhradu trov exekúcie zaviazať ani jedného z účastníkov - oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a povinný zanikol, preto súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a druhá veta a EP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže exekúcia bola zastavená. Oprávnený má právo na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku ( druhá veta EP). Povinný má právo na náhradu trov konania vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený ( EP). V tejto veci oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, preto by mal právo na náhradu trov konania. Povinný však zanikol a jeho povinnosť neprešla na právneho nástupcu, preto povinného na náhradu trov konania nemožno zaviazať. Vzhľadom na to súd rozhodol o trovách konania účastníkov tak, že na ich náhradu nemá žiaden z nich právo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.