Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_22P-110-2013.pdf
PDF · 80.06 KB
No categories available
22P/110/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I, v opatrovníckej veci starostlivosti súdu o mal. deti C.É. - P., A.. X.X.XXXX, Q. O., A.. XX.X.XXXX Y. P., A.. XX.X.XXXX, bytom u rodičov, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky: F.. F.. P. C., A.. XX.X.XXXX, W. O. XX, O., zast. JUDr. Beátou Vrabcovou, advokátkou so sídlom Popradská 68, Košice, za účasti otca: G.. P. C., A.. X.X.XXXX, W. X. X, F., v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Matka mal. detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.8.2013 domáhala, aby súd predbežným opatrením zveril všetky maloleté deti do jej osobnej starostlivosti.
Matka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila nasledovne:
Manželstvo rodičom maloletých detí doposiaľ trvá a v súčasnosti sa neprebieha rozvodové konanie. Matka sa spolu s deťmi dňa 2.8.2013 odsťahovala z F. T. O. ku svojej sestre, pričom maloletý P. ostal bývať v F. s otcom. Podľa tvrdení matky len do konca augusta 2013. Matka spoločnú domácnosť opustila z dôvodu údajného dlhodobého psychického a fyzického násilia zo strany otca voči zvyšku rodiny. Otec podľa tvrdení matky vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a viac krát do dňa sa vracia domov v podnapitom stave a následne obťažuje ju aj maloleté deti. Otec taktiež v tomto stave fyzicky útočí na matku aj maloleté deti. Najstaršieho syna P. údajne fyzicky napadol aj počas dovolenky, kedy ho fyzicky napadol, strkal do neho a zahnal sa na neho rukou. Počas spolubývania s otcom matka prespávala spoločne s najmladším dieťaťom v izbe a na noc sa zo strachu zamykali. Z obavy o maloleté deti ich matka nechala vyšetriť u P.. D. D.- ktorá skonštatovala, že nepriaznivá situácia v rodine je spôsobená intoxikáciou odporcu. To má za následok nadmernú emočnú traumatizáciu maloletých detí. Vyšetrenie bolo vykonané bez prítomnosti otca. Otec sa v stave opitosti prejavuje výbuchmi zlosti, ktorá ústi do fyzického násilia voči matke. Počas trvania manželstva otec matku údajne niekoľkokrát fyzicky napadol, avšak ona to nikdy neriešila cestou polície. Prvý krát tak urobila až 5.5.2012 keď napadnutie ohlásila na príslušnom OO PZ v F.. O tejto skutočnosti svedčí kópia správy OO PZ v F. v ktorom sa uvádza, že otec za tento priestupok dostal pokutu 30 eur. V správe sa uvádza, že otec matku fyzicky napadol tak, že do nej sotil a nadával jej. Otec sa o maloleté deti zaujíma len minimálne. Ako dôvod nariadenia predbežného opatrenia matka z závere podania uviedla, že ďalšie zotrvanie maloletých detí v spoločnej domácnosti s otcom by mohlo narušiť ich zdravý vývoj a vývin. Matka chce maloleté deti vychovávať v bezpečnom prostredí, ktoré by im zaručilo pokoj a istotu. To však pre správanie otca nie je možné. Preto, je podľa matky v záujme maloletých detí, aby boli zverené do jej starostlivosti.
Podľa § 74 ods.1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 74 ods.2 O.s.p., príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.
Podľa § 75 ods. 1, 2 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 77 ods. 1 písm b) a c) O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej nevyhovelo alebo ak sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel predbežného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o výkone predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho,
žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením predbežného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o mal. deti je prioritný záujem dieťaťa.
Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol po tom, čo zistil, že žiadna bezprostredná ujma maloletým deťom nehrozí. Matka dostatočne neodôvodnila vážnu potrebu dočasnej právnej úpravy, nakoľko sama v podaní uviedla, že dve maloleté deti sa v súčasnosti nachádzajú v jej starostlivosti a bývajú s ňou v byte v O. do ktorého otec nemá prístup. O tomto svedčí aj fakt, ktorý v podaní matka sama uviedla, a to že maloletý P. ostal dobrovoľne v domácnosti sám spolu s otcom, ktorý ho mal viac krát fyzicky napadnúť. Túto skutočnosť odôvodnila tým, že tak urobil z vlastnej vôle, nakoľko mal na august 2013 naplánované letné aktivity. Ak by bola skutočne pravda, že otec maloletého P. opakovane fyzicky a slovne napádal je nepravdepodobné, že dieťa dobrovoľne zostalo u otca. Rovnako je prinajmenšom zvláštne, že matka uprednostnila voľno časové letné aktivity maloletého pred jeho bezpečím a zdravím. Ak by sa tvrdenia matky uvedené v podaní zakladali na pravde a otec by maloletého ohrozoval v takej miere ako matka uviedla je vysoko nepravdepodobné, že by matka maloletého ponechala samotného s otcom v jednej domácnosti len preto, aby neprišiel o letné aktivity v F.. Matka teda nepreukázala, že by bola starostlivosť o maloleté deti nejakým spôsobom zanedbaná, a že by bol ohrozený ich vývoj, zdravotný či psychický stav a ani nepredložila dôkazy o skutočnostiach odôvodňujúcich nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by odôvodnili okamžitý zásah súdu vo forme predbežného opatrenia, ktorým by maloleté deti zveril matke. Súd preto v danom prípade nevidel zákonný dôvod nariaďovať predbežné opatrenie nakoľko rodičovské práva a povinnosti majú naďalej zachované obaja rodičia maloletých detí. Rodič nestráca rodičovské práva a povinnosti momentom rozpadu manželstva. Súčasťou rodičovských práv a povinností je teda starostlivosť aj styk rodiča s mal. deťmi. Záujem dieťaťa stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V prípade konaní, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností a zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, konať v záujme dieťaťa znamená, brať do úvahy, najmä napĺňanie potreby istoty a bezpečia vyplývajúce z budovania citových väzieb a interpersonálneho vzťahu dieťaťa k obom rodičom. Z hľadiska uspokojovania potrieb dieťaťa je teda záujmom dieťaťa, aby bol jeho kontakt s oboma rodičmi čo najrovnoprávnejší. Starostlivosť o spoločné deti má smerovať predovšetkým k tomu, aby si rodičia aj napriek rozpadu vzťahu, uvedomili, že zostávajú rodičmi, že ich rodičovské vzťahy k deťom treba zachovať a že deti majú právo na výchovu a starostlivosť oboch rodičov. Samotná skutočnosť, že sa rodičia rozvádzajú a už spolu nežijú v jednej domácnosti nie je, bez ďalších okolností dostatočne závažnou na to, aby boli maloleté deti zverené len do starostlivosti jedného z rodičov. Z podania matky vyplýva, že otec voči stavu kedy sú dve z detí s ňou v O. nijako nenamieta. Rovnako ako dôvod na nariadenie predbežného opatrenia neobstojí ani tvrdenie matky o tom, že ďalšie zotrvanie maloletých detí v jednej domácnosti s otcom by mohlo narušiť ich zdravý vývoj a vývin. Dve z maloletých detí sa v súčasnosti nachádzajú spolu s matkou v O. v byte jej sestry a už nie sú vychovávané v prítomnosti otca, teda nemôže ohrozovať ich vývoj a vývin. Súd záverom dodáva, že maloletý P. sa v súčasnosti stále nachádza v F. a preto je potrebné postupovať podľa §88, ods. 1, písm. c) O.s.p. Tunajší súd z uvedeného dôvodu nie je príslušný na konanie vo veci týkajúcej úpravy práv a povinností k maloletému P., nakoľko tento nikdy nemal ani nemá svoj obvyklý pobyt v jeho územnom obvode. Z uvedenú dôvodu súd poukazuje aj na ust. §74 ods. 2 O.s.p. kedy je na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd, ktorý je príslušný na konanie o veci, čo je v prípade maloletého P. Okresný súd v Prešove. Súd však z dôvodu hospodárnosti konania zatiaľ nebude postupovať v tejto časti konanie na Okresný súd v Prešove. Matka však bude musieť do konca augusta dostatočne nepreukázať, že maloletý sa od 1.9.2013 zdržiava, alebo bude zdržiavať spoločne s ňou v O. a že tento stav aj pretrvá po určité ustálené obdobie, aby bolo možné bez ďalšej pochybnosti určiť obvyklý pobyt maloletého P.. Vo veci samej preto bude rozhodnuté po vykonaní riadneho dokazovania. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).