Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-50-2013.pdf
PDF · 73.53 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/50/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky P. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., B. A. XX/XX, proti odporcovi U.. Z. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., D. XX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2P/307/2012 - 111, zo dňa 19. 04. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/45/2009 - 122, zo dňa 29. 04. 2009.
Navrhovateľke trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Martine sp. zn. P/109/95, zo dňa 13. 09. 1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/525/00, zo dňa 20. 03. 2000 a v spojení s rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/45/2009 - 122, zo dňa 29. 04. 2009 tak, že odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 270,- eur mesačne, počnúc dňom 10. 09. 2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 10. 09. 2012 do 19. 04. 2013 vo výške 312,93 eur zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Okresný súd mal za preukázané, že posledná úprava výživného vo vzťahu k navrhovateľke bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu v Martine č. k. 20P/45/2009 - 122 zo dňa 29. 04. 2009, ktorým bol odporca zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 199,16 eur mesačne. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného na sumu 550,- eur mesačne. Navrhovateľka je študentkou druhého ročníka Univerzity Komenského, Lekárskej fakulty v Bratislave. Pri právnom posúdení veci okresný súd aplikoval ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 3, ako aj § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Zaujal záver, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu, aby prispieval na výživu navrhovateľky sumou 270,- eur mesačne od podania návrhu od 10. 09. 2012.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal ho zmeniť tak, že bude zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným v sume 250,- eur mesačne, počnúc dňom 01. 02. 2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Podľa jeho názoru sa oproti roku 2009, kedy bolo naposledy rozhodované o zvýšení výživného, náklady navrhovateľky zmenili len nepatrne, pretože býva na tom istom mieste a dochádza do inej školy, ktorá je v tom istom mieste, ako pôvodná škola.
Pokiaľ ide o náklady na bývanie s matkou, polovicu hradí matka a len druhú polovicu navrhovateľka. avšak na bývanie sa jej skladá otec aj matka. Okresný súd nevzal do úvahy, že aj matka navrhovateľky žije s priateľom viac ako 10 rokov, a tento im takisto pomáha zvyšovať životnú úroveň, ako on svojej priateľke. Taktiež nevzal do úvahy, že príjem z pracovnej činnosti je závislý na úspešnosti spoločnosti a základný plat vôbec nezodpovedá výške výživného. Jeho zdravotný stav sa zhoršuje a obáva sa, že môže dochádzať k fatálnym výpadkom príjmu. Od februára 2013 prispieva navrhovateľke výživným vo výške 250,- eur mesačne, ktoré považuje za daných okolností za komfortné. Navrhoval prípadne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné zmeniť rozsudok okresného súdu žiadal, aby mu bol dlh na výživnom od 10. 09. 2012 do 19. 04. 2013 zrušený.
Navrhovateľka žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a aby bol rozsudok doplnený o navýšený dlh na výživnom, ktorý vznikne počas doby konania odvolacieho súdu. Uviedla, že pokiaľ otec poukazuje na to, že jej matka žije s priateľom, to nie je pravdou, a priateľ nijakým spôsobom ani neprispieva na chod domácnosti. Výrazný pokles odporcovho príjmu z dôvodu choroby bol prekvapujúco práve počas pojednávania a odvtedy aj napriek jeho údajnému zlému zdravotnému stavu bol súkromne už na návšteve u dcéry svojej priateľky v Nemecku a minimálne na dvoch služobných cestách v zahraničí.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu riadne a v dostatočnom rozsahu zistil vo veci skutkový stav a po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania tak, ako to ukladá ust. § 132 O. s. p. zaujal vo veci správny právny záver. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O. s. p.).
Zhodne s okresným súdom je odvolací súd toho názoru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu doterajšieho súdneho rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Je preukázané, že navrhovateľka sa ďalším štúdiom na vysokej škole pripravuje na svoje budúce povolanie. V súvislosti so štúdiom má zvýšené náklady tak, ako to preukázala v konaní a ako to vyplýva z rozhodnutia okresného súdu a na úhrade týchto nákladov je povinný podieľať sa aj odporca. Odporca má vyživovaciu povinnosť len k navrhovateľke a je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby zo svojho priemerného mesačného čistého príjmu 1.530,52 eur prispieval na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným vo výške 270,- eur mesačne, ako určil okresný súd. Pri rozhodovaní odvolací súd prihliadol na to, že aj matka navrhovateľky sa má podieľať do určitej miery finančne na úhrade jej potrieb. Aj po zohľadnení tejto skutočnosti je však toho názoru, že výživné vo výške určenej okresným súdom je v súlade so zisteným skutkovým stavom a je primerané veku a odôvodneným potrebám navrhovateľky.
Z uvedených dôvodov nemohol považovať odvolanie odporcu, ktorým sa domáhal určenia výživného vo výške 250,- eur mesačne za opodstatnené.
Okresný súd určil tiež správne počiatok zmenenej vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke od podania návrhu a správne rozhodol aj o výške splatnosti zameškaného výživného.
Taktiež okresný súd správne rozhodol aj o náhrade trov konania.
Pokiaľ okresný súd vyslovil zmenu rozsudku Okresného súdu v Martine v súvislosti zo zmenou výživného, okresný súd mal vo výroku uviesť len zmenu rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 20P/45/2009 - 122, zo dňa 29. 04. 2009, ktorým bolo naposledy rozhodované o výživnom pre navrhovateľku. Keďže okresný súd uviedol, že napadnutým rozsudkom dochádza aj k zmene predchádzajúceho rozsudku, ktorý už bol zmenený rozsudkom okresného súdu zo dňa 29. 04. 2009,
krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu s tým, že uviedol len zmenu posledného rozsudku zo dňa 29. 04. 2009.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľka mala v odvolacom konaní plný úspech, žiadne trovy jej však v súvislosti s podaním vyjadrenia nevznikli, nepodala návrh na náhradu trov konania, preto krajský súd vyslovil, že navrhovateľke trovy odvolacieho konania nepriznáva.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.