Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-1T/158/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Pavloviča a členov senátu F. Y. a V. B., v trestnej veci obžalovaného R. J., nar. XX.XX.XXXX v P., trvalým bydliskom v A., trestne stíhaného pre zločin krádeže podľa , , 2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. augusta 2013 t a k t o

rozhodol:

Obžalovaný: R. J. E. R. J., nar. XX.XX.XXXX v P., trvalým bydliskom v A., na slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa 08.02.2012 v čase medzi 11.00 h a 12.00 h z dvora pri budove na Ul. Zelená č. 16 v Novom Meste nad Váhom pomocou nákladného vozidla žlto-fialovej farby zn. Volvo s hydraulickou rukou, ktoré riadil U.V. S., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom Č. XXXX/XX, M. L. M. F., odcudzil 2 ks použitých železných závorových stojanov vzor AŽD 71, ktoré na uvedenom vozidle následne dal zaniesť do zberných surovín VDS - Nova v Čachticiach, kde ich odpredal za sumu 275,10 Eur, čím spoločnosti Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensová 8, Bratislava, IČO: 31364501, spôsobil škodu vo výške 2.872,94 Eur, pričom uvedený skutok spáchal ľsťou, spočívajúcou v uvedení U. S. do omylu, pretože obvinený sa vydával za pracovníka Železníc Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“) oprávneného v mene ŽSR jednať a disponovať majetkom ŽSR, pričom na takéto zastupovanie splnomocnenie od ŽSR nemal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 24.02.2011, sp. zn. , právoplatný dňa 24.02.2011, pre prečin krádeže podľa a Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 31.01.2012, sp. zn. , právoplatný dňa 31.01.2012, pre prečin krádeže podľa , ,

t e d a

- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a uvedený skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - ľsťou,

č í m s p á ch a l

- zločin krádeže podľa , , , s poukazom na .

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa s použitím , , , na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 /päť/ rokov a 4 / štyri/ mesiace.

Podľa sa obžalovaný z a r a ď u j e pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa je obžalovaný povinný uhradiť poškodenému Železnice SR, so sídlom Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31364501, náhradu škody vo výške 2.872,94 Eur.

odôvodnenie:

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie pod sp. zn. trestné konanie proti obžalovanému R. J. na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom - 18 zo dňa 05.10.2012, doručená tunajšiemu súdu dňa 08.10.2012, pre zločin krádeže podľa , , s poukazom na na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Obžaloba bola doručená obžalovanému dňa 23.10.2012 do vlastných rúk. V predmetnej trestnej veci nariadil súd hlavné pojednávanie deň 18.03.2013, 08.07.2013 a 14.08.2013, na ktoré predvolal obžalovaného a o termíne hlavného pojednávania upovedomil okresnú prokuratúru, poškodeného a o termíne 18.03.2013 i obhajcu obžalovaného, nakoľko v čase nariadenia termínu hlavného pojednávania bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol prepustený dňa 20.02.2013. Následne súd oslobodil obhajcu spod povinnosti obhajovania obžalovaného. Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 18.03.2013 a dňa 14.08.2013 v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko boli splnené podmienky pre takýto postup v zmysle . Obžalovaný prevzal predvolanie na hlavné pojednávanie nariadené ne deň 18.03.2013 dňa 01.02.2013, na nariadený termín hlavného pojednávania sa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie hlavného pojednávania. Obžalovaný bol poučený o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti v predvolaní na hlavné pojednávanie. V čase toho termínu hlavného pojednávania obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody ani vo výkone väzby, čo bolo potvrdené lustráciou v evidencii ZVJS SR a nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný nemal zvoleného obhajoby. Obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní, čo učinil vo výpovedi obvineného dňa 26.07.2012. Boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní a obžalovaný bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania dňa 21.09.2012 a nejde o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. Súd dňa 08.07.2013 nevykonal hlavné pojednávanie pre neprítomnosť obžalovaného a svedka L. D., ktorý nebol na hlavné pojednávanie políciou predvedený. Súd vykonal dňa 14.08.2013 hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného v zmysle , nakoľko do začiatku hlavného pojednávania sa obžalovaný na hlavné pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil a nežiadal o odročenie hlavného pojednávania. Na uvedený termín hlavného pojednávania bol obžalovaný včas a riadne predvolaný dňa 16.07.2013 a v predvolaní bol poučený o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti. K účasti obžalovaného na hlavnom pojednávaní je potrebné pre úplnosť doplniť, že až po vykonaní hlavného pojednávania konaného dňa 18.03.2013 podal obžalovaný na poštovú prepravu až dňa 19.03.2013 doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 18.03.2013 spolu s ospravedlnením a žiadosťou o zaslanie nového termínu hlavného pojednávania, ktoré došli na tunajší súd až dňa 21.03.2013. Takéto ospravedlnenie je však podané oneskorene, ide na ťarchu obžalovaného a okrem toho obžalovaný v zmysle nesplnil svoju povinnosť predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. O tejto povinnosti bol obžalovaný riadne poučený v predvolaní na hlavné pojednávane. K telefonickému ospravedlneniu zo dňa 14.08.2013 je potrebné uviesť, že bolo vykonané o 13.00 hod. po otvorení hlavného pojednávania, ktoré začalo o 12.30 hod. a súdu nebolo žiadnym vhodným spôsobom preukázané, že obžalovaný musel ísť k súrne k psychiatrovi ako sa v úradnom zázname uvádza, teda ako už bolo vyššie uvedené, nebola splnená povinnosť v zmysle zo strany obžalovaného. Keďže neboli súdu predložené žiadne

relevantné dôkazy o zdravotnom stave obžalovaného, súd z vyššie uvedených dôvodov neakceptoval uvedeným spôsobom predložené ospravedlnenia. Na návrh prokurátora bola podľa bola na hlavnom pojednávaní prečítaná Zápisnica o výpovedi obžalovaného R. J. z prípravného konania zo dňa 26.07.2012. Z prečítanej výpovede vyplynulo, že dňa 05.02.2012 na vlakovej stanici v Novom Meste nad Váhom uvidel staré železo. Poblíž uvidel nejakého pána vo veku asi 50 rokov, ktorý mu to staré železo predal za 50,- Eur. Svedkovia tohto rozhovoru mali byť S. A. a L. D.. Dňa 08.02.2012 sa mu podarilo zohnať nákladné vozidlo, s ktorým následne železný šrot za pomoci hydraulickej ruky odviezli do Čachtíc do zberných surovín. Majiteľovi zberných surovín povedal, že to kúpil od zamestnanca železníc. Nikdy predtým od Železníc SR železný šrot nekupoval. Osobu, od ktorej mal kúpiť železný šrot, popísal ako „starší okolo 50-ky, šedivý, zhruba vysoký ako obvinený, teda 170 cm“. Osoba, od ktorej mal kúpiť železný šrot, sa nepreukázala žiadnym dokladom, ktorý by potvrdzoval, že by patril k ŽSR. Z výpovede svedka - poškodeného I.. L. W., splnomocneného zástupcu poškodeného Železnice Slovenskej republiky, na hlavnom pojednávaní dňa 18.03.2013, po zákonnom poučení o právach a povinnostiach svedka a zložení prísahy svedka vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému a neodmietol vypovedať a poškodenej spoločnosti boli odcudzené 2 ks použitých železných závorových stojanov vzor AŽD 71 v cene 2. 872,94 Eur, ktoré boli určené na regeneráciu a následné zabudovanie. Z výpovede svedka C. D., na hlavnom pojednávaní dňa 18.03.2013, po zákonnom poučení o právach a povinnostiach svedka a zložení prísahy svedka, vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému a neodmietol vypovedať, pričom bol ako zamestnanec ŽSR kolegyňou L. Q. informovaný bezprostredne po skutku o krádeži železných závorových stojanov. Po ich odcudzení zistil cestou nadriadených, že tieto závory ŽSR neboli určené k likvidácii, či na predaj, boli určené po repasácii na ďalšie použitie. Nikdy ako súkromná osoba vo veci odpredaja železného šrotu, ktorý by mal patriť ŽSR, s nikým nejednal. Z výpovede svedkyne L. Q., na hlavnom pojednávaní dňa 18.03.2013, po zákonnom poučení o právach a povinnostiach svedka a zložení prísahy svedka, vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému a neodmietla vypovedať, pričom v inkriminovaný deň na vlastné oči videla cez okno v miestnosti na jej pracovisku v budove na Zelenej č. 16, v Novom Meste nad Váhom, ako dvaja neznámi muži za pomoci nákladného vozidla „s rukou“ nakladajú železničné závory, o čom neskôr informovala kolegu C. D.. Tieto nakladali tak, že vozidlo stálo na ceste a nakladalo železničné závory, ktoré boli za plotom „rukou“ cez plot. Z výpovede svedka T. Y., na hlavnom pojednávaní dňa 18.03.2013, po zákonnom poučení o právach a povinnostiach svedka a zložení prísahy svedka, vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému a neodmietol vypovedať, pričom z jeho výpovede vyplynulo, že do jeho firmy v Čachticiach prišli dvaja muži na nákladnom motorovom vozidle Volvo s hydraulickou rukou, ktorým priniesli 2 ks železného odpadu, boli to časti priecestných závor. Najprv nechcel ich zobrať, ale obžalovaný ho presvedčil, že je oprávnený s tým robiť, že majú v meste niečo upratať v nejakej firme. Keď videl, že je tam auto s rukou a napísané výkopové práce, nakoniec ich zobral. Po odvážení hmotnosti uvedeného tovaru si svedok vypýtal občiansky preukaz od spolujazdca uvedeného vozidla, išlo o obžalovaného, ktorému svedok vystavil potvrdenie o prevzatí a zaplatení tovaru. Obžalovaného spoznal na konfrontácii podľa fotoalbumu na polícii. Obžalovaného vyžiadal občiansky preukaz a poznačil si ho a vyplatil mu sumu okolo 270,- Eur. Najprv si myslel, že pochádzali z trestnej činnosti, lebo to bolo staré, nové by nevzal. Potvrdil existenciu dodacieho listu - potvrdenka zo dňa 08.02.2012, ktorý mu bol daný k nahliadnutiu, ktorým potvrdil prevzatie a vyplatenie závorových stojanov. Z výpovede svedka U. S., na hlavnom pojednávaní dňa 18.03.2013, po zákonnom poučení o právach a povinnostiach svedka a zložení prísahy svedka, vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému a neodmietol vypovedať, pričom z jeho výpovede tiež vyplynulo, že v inkriminovaný deň ho kontaktoval muž, ktorý chcel od neho odvoz starého železa do šrotu a v čase medzi 11.00 hod. a 12.00 hod. na svojom nákladnom aute zn. Volvo žlto modrej farby podľa pokynov obžalovaného prišiel na Zelená ulicu v Novom Meste nad Váhom, kde prešiel do dvora cez bránku, obžalovaný uviazal závory a ponad plot pomocou hydraulického ramena nákladného vozidla naložili na nákladné vozidlo 2 ks použitých železných závorových stojanov, ktoré následne zaniesli do zberných surovín. Obžalovaný mu povedal, že to nemajú zaviezť do Nového Mesta, ale že mu volali, že to majú zaviezť do zberu v Čachticiach, kde ich obžalovaný predal. Z výpovede svedka tiež vyplynulo, že obžalovaný mu povedal, že je zamestnancom železníc, že ho poslali pre to železo, aby ho zaviezli do šrotu. Pri rokovaní v zberni nebol.

Na hlavnom pojednávaní bol dňa 18.03.2013 vypočutý svedok S. A. a dňa 14.07.2013 svedok L. D., z ktorých výpovedí, po zákonnom poučení o právach a povinnostiach svedka a zložení prísahy svedka, vyplynulo, že nie sú v príbuzenskom pomere k obžalovanému a neodmietli vypovedať a zhodne tvrdili, že boli v inkriminovanom čase v Novom Meste nad Váhom a boli svedkami ako niekedy vo februári 2012 R. J. dával neznámemu mužovi sumu 50,- Eur, ktoré si požičal od svedka S. A.. Z výpovede svedka S. A. ďalej vyplynulo, že videl ako 50,- Eur dával obžalovaný neznámemu mužovi v robotníckom oblečení a videl to vo vzdialenosti asi 5 metrov. Pri konfrontácii s výpoveďou z prípravného konania, kde uviedol, že ich videl vo vzdialenosti asi 50 metrov, uviedol, že on povedal, že to bolo 5 metrov a vyšetrovateľ napísal 50 metrov. V skutočnosti to mohlo byť od 5 do 20 metrov, bolo to pri ceste a podával mu cez plot peniaze. K rozporu s výpoveďou z prípravného konania, kde opísal neznámeho muža ako menší, zavalitejší, výpoveďou na hlavnom pojednávaní, kde opísal neznámeho muža ako staršieho a v robotnom oblečení, štíhli, uviedol, že k rozporu sa nevie vyjadriť, lebo to nevie posúdiť. K veku uviedol, že bol vo veku 40 - 50 rokov, čo odhadol podľa tváre. Vlasy mal hnedočierne, šedivé. Rozpor s výpoveďou z prípravné konania, kde nevedel uviesť aké mal neznámy muž vlasy, s výpoveďou na hlavnom pojednávaní, nevedel vysvetliť. Svedok dal obžalovanému peniaze 50,- Eur, že ide kupovať železo, že potrebuje nejaký odvoz na železo. Z výpovede svedka L. D. ďalej vyplynulo, že prišli s obžalovaným a S. A. do Nového Mesta nad Váhom. Tu sa obžalovaný rozprával s nejakým pánom. Obžalovaný si požičal od S. A. 50,- Eur a dal ich nejakému pánovi. Toto videl zo vzdialenosti 50 -70 metrov. K rozporu s výpoveďou z prípravného konania, kde svedok uviedol, že to videl zo vzdialenosti asi 100 metrov, na hlavnom pojednávaní uviedol, že to mohlo byť do 100 metrov. Svedok k popisu osoby, ktorej obžalovaný dával 50,- Eur, uviedol, že bola vyššia, mala prešedivené vlasy, vysoká bola viac ako 180 cm, nebola pri sebe, bola tenká, nebola tučná. Mal oblečené modré montérky. Obžalovaný S. A. neuviedol na aký účel chce peniaze a S. A. sa nepýtal na aký účel ich potrebuje. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané zápisnice o rekognícii so svedkami T. Y. a U. vykonané v prípravnom konaní. Z rekognície vykonanej so svedkom T. Y. dňa 24.02.2012 vyplynulo, že tento jednoznačne identifikoval obžalovaného R. J. ako osobu, ktorá prišla dňa 08.02.2012 do zberne surovín v Čachticiach v spoločnosti vodiča nákladného vozidla s hydraulickou rukou, za účelom odpredania rozobratých železničných závorových stojanov. Z rekognície vykonanej so svedkom U. S. zo dňa 24.02.2012 vyplynulo, že tento jednoznačne identifikoval obžalovaného R. J. ako osobu, ktorá si ho dňa 08.02.2012 najala na prevoz železa a s ktorou z priestorov dvora na Zelenej ulici v Novom Meste nad Váhom odviezli do zberných surovín v Čachticiach závorové stojany. Podľa Dodacieho listu - potvrdenka zo dňa 08.02.2012 číslo 672/2012 dodal R. J. materiál o hmotnosti 1 310 kg v cene 275,10 Eur a táto suma bola vyplatená. Podľa správy ŽSR zo dňa 17.02.2012 - vyčíslenie škody - krádež závorových stojanov v Novom meste nad Váhom vyplynulo, že v dôsledku krádeže 2 ks závorových stojanov AŽD 71 z dvora pri budove na ulici Zelená č. 16 v Novom Meste nad Váhom vznikla škoda vo výške 2 872,94 Eur a boli určené na ďalšie zabudovanie. Výška škody bola vyčíslená podľa predpisu ŽSR - Hm 1. Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný 13 krát súdne trestaný za prevažne majetkovú trestnú činnosť. Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 20.09.2012 bolo zistené, že obvinený bol 4 krát priestupkovo prejednávaný pre druhovo rôzne priestupky. Podľa Trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 31.01.2012, sp. zn. , bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa , za skutok zo dňa 28.01.2012 a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa Trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 31.01.2012, sp. zn. , bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa za skutok zo dňa 21.02.2011 a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú vec a osobu obžalovaného spôsobom ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc z hlavného pojednávania. * * * * * Vychádzajúc z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že žalovaný skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a skutok je trestným činom krádeže. Obžalovaný poprel v prípravnom konaní spáchanie žalovaného skutku a na svoju obhajobu uviedol, že závorové stojany

kúpil od nejakého pracovníka ŽSR, čo mali potvrdiť svedkovia S. A. a L. D.. Obrana obžalovaného je vyvrátená výpoveďou svedka U. S., z ktorého výpovede vyplynulo, že obžalovaný sa vydával za pracovníka železníc oprávneného nakladať so závorovými stojanmi, ale mu neoznámil, že tieto stojany kúpil od inej osoby, ako tvrdí obžalovaný v rámci svojej obrany. Tiež svedkovi nehovoril nič o tom, že predmetné závorové stojany mu patria ako vlastníkovi. Ďalej obrana obžalovaného je vyvrátená výpoveďou poškodeného I.. L. W. a svedka C. D., ktorí zhodne potvrdili, že predmetné závorové stojany neboli určené na likvidáciu, ale naopak, boli určené na opravu a následne na opätovné použitie. Z výpovedí týchto svedkov vyplynulo, že kovové závorové stojany sa nachádzali v areáli objektu vo vlastníctve Železníc SR, neboli opustené ani voľne pohodené. Svedkovia T. Y. a U. S. označili obžalovaného za osobu, ktorá dňa 08.02.2012 odovzdala do zberne surovín v Čachticiach závorové stojany. Z výpovede svedka U. S. okrem toho, že obžalovaný sa vydával za pracovníka železníc, vyplynulo, že obžalovaný žiadal od tohto svedka odvoz závorových stojanov do zberne surovín, pričom sa obžalovaný počas stretnutia so svedkom, pri vstupe do objektu, nakladaní závorových stojanov, preprave a ich odovzdaní, správal suverénne. Výpovedi obžalovaného z týchto dôvodov súd neuveril, nepovažuje ju za hodnovernú, pravdivú a vyhodnotil ju ako účelovú, motivovanú snahou vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. K dôveryhodnosti obrany obžalovaného je potrebné ešte uviesť, že výpoveď obžalovaného je nelogická, keď tvrdí, že kúpil cca 1,3 tony železa za 50,- Eur od neznámej osoby, ktorá (ak by bola oprávnená nakladať s vecou), mohla si sama zabezpečiť odvoz do zberne surovín a sama takto zarobiť viac ako 50,- Eur aj po odrátaní nákladov na prevoz do Čachtíc. Navyše mohla odovzdať stojany do niektorej zo zberní surovín v Novom Meste nad Váhom, čím by náklady na prepravu boli ešte nižšie.

Výpovede svedkov S. A. a L. D.F. je potrebné považovať za účelové a nedôveryhodné z dôvodu ich vzájomných rozporov. Podľa svedka S. A. mu mal obžalovaný oznámiť na aký účel si chce od neho požičať peniaze, ale podľa svedka L. D. to tak nebolo. Ďalší rozpor vo vzdialenosti v akej boli vzdialení od neznámej osoby, ktorej obžalovaný dával 50,- Eur, pričom S. A. uvádzal v prípravnom konaní asi 50 metrov, na hlavnom pojednávaní 5 - 20 metrov, a mal vidieť ako obžalovaný peniaze dával konkrétnej osobe, ale podľa svedka L. D. vzdialenosť bola do 100 m. Podľa svedka S. A. osoba, ktorej obžalovaný dával 50,- Eur, bola však menšia, vypadala zavalitejšia, bližšie ju nevedel popísať, naopak na hlavnom pojednávaní opísal odlišne túto neznámu osobu. Podľa svedka L. D. išlo o osobu prešedivelú, bola vyššia ako 180 cm, bola tenšia, chudšia v montérkach. Mala oblečené montérky.

Skutok je tiež preukázaný dodacím listom zo dňa 08.02.2012 v spojení s výpoveďou svedka T. Y.. Výška škody je preukázaná vyjadrením poškodenej spoločnosti ŽSR o výške škody 17.02.2012 a zo dňa 21.05.2013, kde uviedli, že odcudzené stojany boli získané pri obnove trate Bratislava Rača - Nové Mesto nad Váhom a boli určené na renováciu a ďalšie zabudovanie a škodu vyčíslili na základe predpisu ŽSR - Hm 14, XII Kapitola, čl 71, pre materiál pred opravou, regeneráciou ako 15 % z hodnoty nového materiálu, čo doložili výňatkom príslušných ustanovení citovaného predpisu. O takto vypočítanej škode súd nemal preto pochybnosť a jej výška napĺňa kvalifikačný znak väčšej škody podľa . Súd vykonaným dokazovaním tiež zistil, že obžalovaný bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený za trestné činy krádeže a to Trestnými rozkazmi Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 31.01.2012 a sp. zn. zo24.02.2011, čím obžalovaný naplnil kvalifikačný znak podľa . Napokon obžalovaný tým, že sa vydával za pracovníka železníc, uviedol do omylu svedka U. S., teda použil lesť na jeho oklamanie, čím naplnil kvalifikačný znak podľa . Súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a v súhrne dospel k záveru o vine obžalovaného. Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného zločin krádeže podľa , , , , pretože si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu a čin spáchal, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a uvedený skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - ľsťou.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené súdom podľa ako trestný čin spáchaný úmyselne, keď obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený týmto zákonom. Závažnosť konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti chránený , ktorým ochrana majetku fyzických a právnických osôb.

Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, zistil jednu priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný bol pred spáchaním tohto trestného činu odsúdený, pričom súd prihliadal na tie odsúdenia, ktoré predchádzali trestným rozkazom Okresného súdu Trnava a , keďže tieto nemá osvedčené ani zahladené. Tieto odsúdenia nie je možné opomenúť a neprihliadnuť na neho, pretože v osobe obžalovaného ide o špeciálneho recidivistu majetkovej trestnej činnosti a doposiaľ bol 14 krát súdne trestaný. Súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného je zákonné, dôvodné a vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu aj primerané uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže v minulosti bol nepodmienečne odsúdený pre úmyselné trestné činy, predovšetkým krádeže, a iný alternatívny trest vzhľadom na spôsob spáchania skutku neprichádzal do úvahy. Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody podľa ustanovenia (trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky až 10 rokov) na dolnej, zvýšenej, hranici trestnej sadzby a to v trvaní 5 rokov 4 mesiace. Dolnú hranicu trestnej sadzby súd zvyšoval vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností. Súd upravil uvedenú trestnú sadzbu tak, že zvýšil dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 3 rok (t. j. 36 mesiacov) o jednu tretinu, vypočítanú z rozdielu medzi hornou hranicou (10 rokov) a dolnou hranicou trestnej sadzby ( ) uvedenej v ustanovení . Jednu tretinu predstavuje výmera 28 mesiacov. K dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 36 mesiacov pripočítal súd jednotretinové zvýšenie vo výmere 28 mesiacov, čím sa súd dostal na zvýšenú dolnú hranicu trestnej sadzby 64 mesiacov, t. j. 5 rokov a 4 mesiace, tak ako to má na mysli ustanovenie . Uvedený trest zohľadňuje spôsob spáchania trestného činu, osobu obžalovaného ako aj skutočnosť, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa úmyselnej majetkovej trestnej činnosti. Predchádzajúce nepodmienečné odsúdenia neviedli u obžalovaného k naplneniu účelu sledovanému , čiže k jeho výchove na riadneho občana, ktorému by nebolo zaťažko dodržiavať právny poriadok, viesť riadny život, byť zamestnaný a živiť sa poctivou prácou. Súd vzhľadom na osobu obžalovaného, ako aj jeho trestnú minulosť, majúc na zreteli povahu žalovanej trestnej činnosti, spôsob jej spáchania, nezistil žiadne okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu alebo ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby. Keďže obžalovaný bol pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti v posledných desiatich rokoch pred jej spáchaním vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Takto uložený tresty považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žil pred vzatím do väzby, vzhľadom na okolnosti prípadu, na jeho osobný prístup k právnemu systému a vzhľadom na nízku mieru sebareflexie vlastného konania za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovení a nasl. , ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Nárok na náhradu priznal poškodenému ŽSR, nakoľko škoda bol včas a riadne uplatnená a vyčíslená a o jej správnosti súd nemal pochybnosti. Preto súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody, ktorú spôsobil svojim zavineným konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /, / a to v neprospech i v prospech obžalovaného /, /. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka / /.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného / /. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca / /. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli / /. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody / /, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / /. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci / /. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.