Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11P-98-2013.pdf
PDF · 75.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-11P/98/2013
Rozhodnutie
Okresný súd v Považskej Bystrici, samosudca JUDr. Ivo Hlucháňom vo veci starostlivosti súdu o mal. S., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov I., nar. XX.X.XXXX, bytom H., zamestnaná firma JM. a R. nar. XX.X.XXXX, bytom Z. prechodne H. v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh otca o zníženie výživného k maloletému S., z a m i e t a.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa podal na tunajší súd návrh , ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloletého S. na sumu 30 % sumy životného minima dieťaťa od 1.7.2013. Svoj návrh odôvodnil tým, že je vo výkone trestu odňatia slobody a nemá dostatok finančných prostriedkov , aby výživné v pôvodnej čiastke platiť mohol.
Matka ako aj opatrovník s návrhom otca nesúhlasili.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhu otca, vyjadrením otca, výsluchom matky, opatrovníka, oboznámením sa so spismi Okresného súdu v Považskej Bystrici 3P/31/2010, 2T/231/12, osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi účastníkov a zistil nasledovné :
Výživné na mal. S. bolo naposledy upravené rozsudkom okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn. 3P/31/2010-9, zo dňa 12.5.2010, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 22.5.2010. Uvedeným rozsudkom súd schválil dohodu rodičov v tom, že otec sa zaviazal prispievať výživným na mal.. po 50,- Eur mesačne. V dobe poslednej úpravy výživného otec pracoval brigádnicky, za minimálnu mzdu. Mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť.
Matka pri poslednej dobe úpravy výživného bola na materskej dovolenke, inú vyživovaciu povinnosť nemala.
V súčasnej dobe je otec maloletého S. vo výkone trestu odňatia slobody a to na základe rozsudku okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn. 2T/231/2012. Otcovi bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorý začal vykonávať 24.6.2013 a to pre prečin zanedbania povinnej výživy. Otec uviedol, že súhlasí, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, taktiež súhlasil, aby rozhodol v jeho neprítomnosti. Podľa správy ÚVTOS Dubnica nad Váhom otec dieťaťa t.č. nie je pracovne zaradený. Okrem maloletého má naďalej ešte jednu vyživovaciu povinnosť a to k mal. I., na ktorého bol na základe rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici, povinný platiť výživné vo výške 66,38 Eur.
Matka maloletého dieťaťa v súčasnej dobe pracuje ako robotníčka vo firme JM. kde dosahuje podľa doloženého potvrdenia príjem vo výške 401,- Eur netto. Naďalej okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spolu s dieťaťom žije u svojich rodičov, pričom jej finančne pomáha matka, invalidná dôchodkyňa. Rodičom dáva za bývanie mesačne 120,- Eur, na stravu prispieva 200,- Eur. Maloletý navštevuje škôlku, ktorú matka hradí vo výške 30,- Eur. Matka je nemajetná. Otec aj pokiaľ bol na slobode , výživné vôbec neplatil a vo výkone trestu je práve z toho dôvodu, že mal dlh na výživnom. Ona je poberateľkou náhradného výživného, pričom v prípade, že by súd znížil stanovené výživné o hoci akú čiastku, toto náhradné výživné by sa jej automaticky znížilo, čo nie je v záujme dieťaťa a mala by existenčné problémy.
Opatrovník sa vyjadril na pojednávaní tak, že situáciu, v ktorej sa nachádza otec, si privodil tento sám svojim vlastným pričinením.
Skutočný stav bol ďalej na pojednávaní preukázaný rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/231/12 , zo dňa 4.4.2013, na základe ktorého ma. Súd za preukázané, že otec dieťaťa si neplnil riadne vyživovaciu povinnosť, napriek tomu, že mal zabezpečenú prácu, výživným matke dieťaťa neprispieval a vznikol mu dlh za obdobie mesiacov september 211 až marec 2013 voči matke dieťaťa 700,- Eur. Taktiež je v tomto rozsudku konštatované, že si výživné neplní ani k ďalšiemu dieťaťu a to mal. I. na ktorého ostal dlžný 1195,- Eur. Týchto skutkov sa dopúšťal napriek tomu, že pracoval určitú dobu, pričom v čase keď nemal zabezpečenú prácu , nebol riadne evidovaný na úrade práce.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov, ale aj dieťaťa. Na strane matky došlo k zmene pomer v tom, že pri poslednej úprave výživného bola na materskej dovolenke a teda bola riešená materským príspevkom. V súčasnej dobe je zamestnaná, s priemernou mzdou cca 400,- Eur netto.
Na strane otca došlo k zmene pomerov v tom, že hoci nebol v riadnom pracovnom pomere pri poslednej úprave výživného, podľa vlastného vyjadrenia v čase poslednej úpravy výživného pracoval brigádnicky za minimálnu mzdu. V súčasnej dobe je vo výkone trestu bez pracovného zaradenia.
Na strane maloletého došlo k zmene pomerov v tom, že pri poslednej úprave výživného mal dva roky, bol s matkou doma, v súčasnej dobe má päť rokov a chodí do materskej škôlky, čím sa matke zvýšili náklade spojené s poplatkom za predškolské zariadenie.
Skutočnosť, že otec v súčasnej dobe nikde nepracuje a je vo výkone trestu, si však tento zavinil sám a to svojim úmyselným konaním, ktorého sa dopustil v podstate na dieťati tým, že riadne neprispieval dieťaťu výživným. Bol uznaný vinným z úmyselného trestného činu, teda vlastným pričinením sa dostal do takej situácie, že skutočne výživné nie je schopný platiť. Súd konštatuje, že skutočne v súčasnej dobe otec nemá žiadne finančné prostriedky na to, aby výživné v uvedenej čiastke 50, eur mohol riadne a včas platiť. Práve z tohto dôvodu však štát zriadil inštitút tzv. náhradného výživného a za takýchto povinných potom v prípade, že dieťa je odkázané na takéto výživné, platí za rodiča výživné. Nie je v záujme dieťaťa, aby súd akýmkoľvek spôsobom túto čiastku znížil , čo by automaticky viedlo k tomu, že táto dávka platená štátom by bola znížená o čiastku, o ktorú by bolo znížené výživné . súd ďalej
konštatuje, že otec podľa zaužívanej súdnej praxe nemôže byť trestne stíhaný za ďalší úmyselný čin spojený s neplatením výživného počas výkonu jeho trestu. Na druhej strane otcovi narastá dlh , avšak už nie voči matke dieťaťa, ale voči štátu, ktorý zaňho výživné platí, pričom štát má možnosť niekoľko rokov túto čiastku od otca vymáhať. Z týchto dôvodov potom súd s ohľadom na skutočnosť - § 75 ods. 1 veta druhá , neprihliadal na možnosti a majetkové pomery otca a jeho konanie súd vyhodnotil , že tento tým, že si neplnil riadne vyživovaciu povinnosť, hoci si ju plniť mohol, sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Bolo by proti záujmom dieťaťa, aby toto lajdáckosťou a nezodpovedným prístupom zo strany otca, bolo ukrátené na dávkach, ktoré ani neplatí otec a toto poberá dieťa zo strany štátu. Z týchto dôvodov napriek tomu, že súd konštatuje zmenu pomerov na strane otca v zmysle § 78 ods. 1, návrh otca ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.