Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/44/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého P. Č., A.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. č. 9, Košice, pracovisko Košice IV, na návrh matky P.. Y. P., A.. XX.X.XXXX, S. W. Q. O. A. J. W. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach, za účasti otca P.. D. Č.H., A.. XX.X.XXXX, S. W. Q. W. A. J. L. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Floriánskej č. 16 v Košiciach, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. -39 zo dňa 23.10.2006 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na maloletého P. Č., A.. XX.XX.XXXX, zo sumy 5.000 Sk (t.j. 165,97 €) za obdobie od 1.1.2013 do 28.2.2013 na 500 € mesačne a za obdobie od 1.3.2013 do budúcna na 200 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému P. za obdobie od 1.1.2013 do 31.7.2013 vo výške 838,21 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého doručila tunajšiemu súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 20.1.2011 návrh, ktorým žiadala o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého P. od 1.1.2011 do budúcna zo sumy 166 € mesačne na sumu 500 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že výživné zo strany otca na maloletého bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 23.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2006, resp. 12.12.2006 a ktorým na čas po rozvode manželstva rodičov maloletého bol maloletý zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 5.000 Sk mesačne, od poslednej úpravy výživného sa potreby maloletého podstatne zvýšili, zmenili sa možnosti taktiež na strane otca za obdobie štyroch rokov, otec napriek uvedenému zvýšené výživné nechcel dobrovoľne hradiť sám, maloletý P. bol v tom čase žiakom 5. ročníka základnej školy, stravoval sa v školskej jedálni, kde mu matka hradila za obedy 30 € mesačne, za futbalový krúžok mu hradila 10 € mesačne, za mobil 20 € mesačne, poskytovala mu vreckové 40 € mesačne, platila mu životnú poistku 21,56 € mesačne, matka i otec maloletého mali vyživovaciu povinnosť i voči plnoletému synovi P. Č., A.. XX.X.XXXX, ktorý v čase podania predmetného návrhu bol študentom 4. ročníka gymnázia, matka spolu s terajším manželom a troma deťmi žila v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, v súvislosti s užívaním ktorého rodina hradila mesačne 300

€, splácali hypotéku v sume 447 €, hradili stavebné sporenie 64,66 € a 41,54 €, taktiež platili lízing za motorové vozidlo 283 €, strava pre rodinu predstavovala mesačne okolo 1.000 €, matka dieťaťa bola na materskej dovolenke, jej príjmom bol rodičovský príspevok 190 € mesačne, boli jej vyplácané rodinné prídavky na tri deti spolu v sume 65 € mesačne, jej manžel bol zamestnaný vo farmaceutickej spoločnosti s priemerným príjmom okolo 960 €, matka hradila i náklady na športové a spoločenské vyžitie maloletého P. a náklady na letnú a zimnú dovolenku, otec dieťaťa bol v tom čase generálnym riaditeľom obchodnej spoločnosti W., mal priemerný mesačný čistý príjem asi 4.500 €, okrem maloletého P. a plnoletého P. ďalšie vyživovacie povinnosti nemal, žil vo vlastnom rodinnom dome.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení vo veci doručenom súdu dňa 28.3.2011 s návrhom matky nesúhlasil, tento navrhoval v celom rozsahu zamietnuť a rozhodnúť o tom, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Kolízny opatrovník vo svojej správe doručenej súdu dňa 9.3.2011 konštatoval, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého, navrhoval, aby súd upravil výživné na maloletého primerane k príjmovým a majetkovým možnostiam otca a s prihliadnutím na zvyšujúce sa náklady a rastúce potreby maloletého.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, po vykonaní ktorého rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 3.2.2012, ktorým rozsudkom zmenil predchádzajúci rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. -39 zo dňa 23.10.2006 tak, že zvýšil výživné zo strany otca na maloletého P., A.. XX.XX.XXXX, za obdobie od 1.1.2011 do budúcna zo sumy 5.000 Sk (t.j. 165,97 ) na sumu 500 € mesačne, zároveň vyčíslil dlžné výživné za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2012 a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania, pričom pri tejto úprave výživného vychádzal zo zistených podstatných kvalifikovaných zmien pomerov, ktoré nastali predovšetkým na strane maloletého P., ktorý na rozdiel od času predchádzajúcej úpravy výživného sa stal medzičasom žiakom 1. stupňa základnej školy, následne žiakom 2. stupňa základnej školy a podstatné kvalifikované zmeny pomerov súd zohľadnil aj na stranách obidvoch rodičov, na strane matky zmena spočívala v tom, že táto sa medzičasom vydala, pribudla jej vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi Y. pochádzajúcemu z jej nového manželstva, matka bola na materskej dovolenke počas celého sporného obdobia, pokiaľ ide o pomery na strane otca, uňho zohľadnil podstatnú zmenu pomerov spočívajúcu v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči synovi P., A.. XX.X.XXXX, s ním bol skončený pracovný pomer, v ktorom bol zamestnaný v čase predchádzajúcej úpravy výživného a to z organizačných dôvodov, pričom mu bolo vyplatené odstupné vo výške 42.458,4 €, takže jeho príjem v roku 2011 u zamestnávateľa firmy W. spolu s vyplateným odstupným predstavoval spolu 64.021,55 €, zároveň v roku 2011 mu boli Sociálnou poisťovňou vyplatené dávky v nezamestnanosti spolu vo výške 6.755,9 €, bola mu vyplatená dávka v hmotnej núdzi vo výške 146,9 € a u nového zamestnávateľa v mesiaci október a november 2011 mu bola vyplatená mzda spolu v čistom 3.890,64 €, z čoho vyplynul jeho priemerný mesačný čistý príjem od 1.1.2011 do rozhodnutia súdu 7.250 €, čo bolo v priemere o 3.900 € viac, ako bol jeho príjem v čase predchádzajúcej úpravy výživného.

Voči uvedenému rozsudku otec maloletého podal prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. -257 zo dňa 27.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.10.2012, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2012, vo výroku o dlžnom výživnom a zrušil rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od 1.2.2012 do budúcna, o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

V zmysle pokynov Krajského súdu v Košiciach súd prvého stupňa následne doplnil dokazovanie vo veci za obdobie od 1.2.2012 a v uvedenom konaní otec dieťaťa prostredníctvom vtedajšej právnej zástupkyne doručil súdu dňa 27.11.2012 návrh na schválenie rodičovskej dohody, v zmysle ktorej rodičia navrhovali zvýšiť výživné z jeho strany na maloletého za obdobie od 1.2.2012 do 30.11.2012 zo sumy 165,97 € na sumu 500 € mesačne a za obdobie od 1.12.2012 do budúcna na sumu 400 € mesačne; matka maloletého prostredníctvom právnej zástupkyne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.12.2012 žiadala taktiež súd o schválenie rodičovskej dohody o zvýšení výživného od 1.2.2012 do 31.12.2012 na 500 € mesačne a od 1.1.2013 do budúcna na 400 € mesačne.

Na následnom pojednávaní konanom vo veci dňa 23.1.2013 matka už nesúhlasila s vyššie uvedenou rodičovskou dohodou, resp. súhlasila s touto dohodou len za obdobie od 1.2.2012 do 31.12.2012

o zvýšení výživného na sumu 500,- € mesačne, nesúhlasila však s rodičovskou dohodou o zvýšení výživného od 1.3.2013 do budúcna na sumu 400 € mesačne, naopak výživné za uvedené obdobie navrhovala určiť v sume 700 € mesačne, čo zdôvodňovala tým, že otec k jej rukám mal stále platiť len pôvodne súdom určené výživné 165,97 €, inými formami na úhradu potrieb syna v novo vymedzenom spornom období neprispieval, so synom sa prestal kontaktovať, prestal prispievať ďalšími formami na úhradu potrieb maloletého, podľa vedomostí matky sa mal v júni alebo v júli 2012 zamestnať u nového zamestnávateľa v spoločnosti L. C. X..H..E.., kde mal dosahovať priemerný mesačný čistý príjem podľa tvrdení matky 3.000 € a mal predať pôvodne vlastnený rodinný dom a kúpiť si nový, o 100 % drahší, rodinný dom. Právna zástupkyňa otca prítomná na pojednávaní o zmene vlastníctva rodinného domu otcom vedomosti nemala, neakceptovala návrh matky na zvýšenie výživného od 1.1.2013 do budúcna na sumu 700 € mesačne zo strany otca na maloletého a mala za to, že príjem otca bol totožný s príjmom, z ktorého súd vychádzal pri predchádzajúcom zvýšení výživného.

Dokazovaním súdu bolo zároveň zistené, že otec maloletého v spoločnosti X. M. F. X., X..H..E.., L. M. XXX bol zamestnaný od 1.10.2011 do 30.4.2012, pracovný pomer bol s ním rozviazaný dohodou podľa ust. na žiadosť zamestnanca (t.j. otca) a jeho priemerný mesačný čistý príjem v roku 2012 v mesiacoch január - apríl v tejto spoločnosti bol 2.647,70 €, keďže v apríli 2012 mu bolo spolu vyplatených 4.790,20 € a v mesiacoch október 2011 až marec 2012 mu bola vyplatená čistá mzda po cca 1.940 €. Od 1.5.2012 sa otec dieťaťa zamestnal v spoločnosti L. C. X. X..H..E.., S. XX, W., kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 4.167,35 €.

Matka maloletého bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach od 14.2.2012 do 30.9.2012 a boli jej vyplácané rodinné prídavky vo výške 67,62 € mesačne od 1.1.2012 do trvanie podmienok. Zároveň matka tvrdila, že jej rodina hradila rozdiel medzi príjmami a výdavkami z pôvodných úspor, ktoré sa už v tom čase mali minúť (t.j. k 23.1.2013, kedy súd vo veci opätovne rozhodoval), manžel matky bol v mesiacoch január - apríl 2012 zamestnancom firmy Q. X. X..H..E.. W., u ktorého dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 839,88 € a od 1.5.2012 do 31.7.2012 bol zamestnancom firmy H., X..H..E.. O., následne od 7.8.2012 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Matka maloletého od 1.10.2012 do 31.10.2012 bola zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti P. X., X..H..E.. W., za čo jej bola vyplatená odmena 1.600 €.

Ďalej súd z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v W. zo dňa 11.1.2013 zistil, že partnerka otca maloletého (matka maloletého P.) bola v roku 2012 poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 194,70 € mesačne a boli jej vyplácané rodinné prídavky na maloletého vo výške po 22,54 € mesačne.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd rozsudkom sp. zn. -320 zo dňa 23.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2013, schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. -39 zo dňa 23.10.2006 tak, že zvýšil výživné zo strany otca na maloletého P. za obdobie od 1.2.2012 do 31.12.2012 zo sumy 5.000 Sk, t.j. 165,97 €, na sumu 500 € mesačne, vyčíslil dlžné výživné za obdobie od 1.2.2012 do 31.12.2012 a v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého za obdobie od 1.1.2013 do budúcna vylúčil na samostatné konanie.

Súd následne vykonal ďalšie dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Ako už bolo konštatované aj v predchádzajúcich rozhodnutiach súdu vo veci, vyživovacia povinnosť otca voči maloletému P. bola pôvodne upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 23.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť čo do výroku o úprave výkonu rodičovských práva a povinností dňa 12.12.2006, ktorým rozsudkom bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého P. sumou 5.000 Sk a na výživu jeho v tom čase ešte maloletého brata P. taktiež sumou 5.000 Sk, pričom pri tejto úprave výživného súd vychádzal zo zistení, že matka detí v tom čase bola pracovníčkou spoločnosti Y. D. X. X..H..E.., u ktorého zamestnávateľa dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 75.061 Sk, otec detí bol zamestnancom spoločnosti W. X..H..E.. X. X. Q. W., u ktorého zamestnávateľa dosahoval

priemerný mesačný čistý príjem 100.472 Sk a pokiaľ ide o výdavky na strane matky sa prihliadalo na jej tvrdenie, že spolu s deťmi mala výdavky na stravovanie mesačne 10.000 Sk, za bývanie a služby spojené s bývaním vynakladala 10.000 Sk mesačne, za upratovací servis 2.000 Sk mesačne, za opatrovateľské služby na jednu opatrovateľku 4.000 Sk mesačne a na druhú opatrovateľku podľa potreby 1.150 Sk mesačne a pokiaľ ide o maloletého P. ten v tom čase navštevoval materskú škôlku, kde mu matka hradila mesačný poplatok 1.000 Sk, za kurz anglického jazyka 700 Sk a za hokejovú prípravku 400 Sk mesačne, jeho zdravotný stav bol dobrý a na jeho ošatenie matka vynakladala okolo 7.000 Sk mesačne, zároveň matka splácala hypotéku 14.000 Sk mesačne a dve pôžičky spolu v sume 3.000 Sk mesačne, pokiaľ ide o výdavky na strane otca, ten platil za podnájom v W. 4.120 Sk, za stravu okolo 10.000 Sk mesačne, za oblečenie 10.000 Sk mesačne, na dopravu využíval služobné vozidlo a splácal dve stavebné sporenia vo výške 4.970 Sk mesačne, za životné poistenie pre seba 3.040 Sk mesačne, za životné poistenie matky detí 1.380 Sk mesačne, za životné poistenie v tom čase maloletého P. 600 Sk a maloletého P. 940 Sk mesačne, každému zo synov uhrádzal za lyžiarsky oddiel po 1.200 Sk mesačne, kompletnú lyžiarsku výstroj a niekedy im zakupoval i oblečenie.

Ako už bolo uvedené vyššie, medzičasom matka maloletého uzavrela nové manželstvo s P.. H. P. dňa 28.6.2008 a z tohto manželstva jej pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi Y., A.. X.X.XXXX a otcovi medzičasom pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému P. P., A.. XX.X.XXXX.

Zo správy Geodetického a kartografického ústavu zo dňa 1.4.2013 súd zistil, že otec je v okrese L., katastrálne územie L., výlučným vlastníkom dvoch záhrad, jednej o výmere XXX P., T. E. Q. XXX P. a je podielovým spoluvlastníkom v podiele X/XX N. E. Q. XXX P. + XXX P. + XXX P. + XXX P. + XXX P., matka maloletého je výlučnou vlastníčkou rodinného domu a záhrady v okrese O. G., katastrálne územie U.Ž. P..

Zo správy firmy P. X. X..H..E.. W. zo dňa 15.4.2013 súd zistil, že matka u nich vykonávala práce len na základe už vyššie spomínanej dohody o vykonaní práce v mesiacoch október a november 2012, neskôr pre nich práce nevykonávala.

Otec maloletého bol naposledy zamestnaný v spoločnosti L. C. X. X..H..E.. W. od 1.5.2012 do 31.1.2013, kedy pracovný pomer bol ukončený podľa dohodou, ako vyplýva zo správy uvedenej spoločnosti zo dňa 21.6.2013, pracovný pomer bol skončený na základe dohody ale táto bola iniciovaná spoločnosťou L. z dôvodu nového usporiadania organizačnej štruktúry a preto otcovi bolo vyplatené odstupné vo výške 5.500 €, z opisov mzdových listov otca z tejto spoločnosti vyplýva jeho priemerný mesačný čistý príjem 4.155,20 € a vyplatené odstupné mu bolo vyplatené vo výške 1- mesačnej mzdy.

Lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne u otca nový zamestnávateľ po 31.1.2013 zistený nebol a u matky ako posledný zamestnávateľ bola zistená už spomínaná spoločnosť P. X. X..H..E.., ďalší zamestnávateľ u nej zistený nebol, u matky syna otca bol zistený zamestnávateľ spoločnosť S. F. X. X..H..E.. od 1.7.2006 a u manžela matky ako jeho posledný zamestnávateľ spoločnosť H. X..H..E.. od 1.5.2012 do 31.7.2012.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že matka maloletého je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.1.2013 a sú jej vyplácané rodinné prídavky na plnoletého P., maloletého P. a maloletého Y. spolu vo výške 69,30 €, dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke ani rodičovský príspevok jej vyplácané nie sú.

Z potvrdenia spoločnosti H., X..H..E.. O. vyplýva, že manžel matky bol v tejto spoločnosti zamestnaný v mesiacoch máj, jún, júl 2012 a dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 283,33 €, pracovný pomer bol skončený dohodou podľa ku dňu 31.7.2012. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 14.8.2012 bol manžel matky zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.8.2012.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. súd zistil, že partnerka otca, matka ich maloletého syna P., je na materskej dovolenke s dieťaťom, rodičovský príspevok v roku 2013, poberala do 30.6.2013 a bol jej vyplácaný vo výške po 199,60 €, dávky v hmotnej núdze nikdy nepoberala ani nepoberá, zároveň sú jej vyplácané rodinné prídavky na maloletého.

Zo Živnostenského registra SR súd zistil, že otec dieťaťa ako podnikateľský subjekt ukončil činnosť 17.7.2010, manžel matky ako podnikateľský subjekt ukončil činnosť 11.5.2011, matka ani priateľka otca v tomto registri vedené neboli a nie sú.

Otec, matka, manžel matky a priateľka otca nie sú vedení v obchodnom registri.

Otec maloletého je od 1.2.2013 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. a úradom práce mu neboli a nie sú vyplácané dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, toho času o takúto dávku ani úrad práce nepožiadal. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky W. zo dňa 28.2.2013 vyplýva, že otec maloletého nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, keďže v období troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený po dobu najmenej dvoch rokov.

Z výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 16.4.2013 vyplýva, že partnerka otca je vlastníčkou rodinného domu v okrese W. G., E. W.-P..Č.. Q., ktorý nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 21.1.2013. Maloletý P. v školskom roku 2012/2013 ukončil návštevu 7. ročníka, matka mu v škole hradí poplatok ZRPŠ cca 20 € ročne, na obedy v školskej jedálni už maloletý nechodieva, matka varí doma každý deň, hradí mu štandardné výdavky na učebné pomôcky a v rámci školy sa maloletý venuje floorbalu, za čo matka hradí štvrťročný poplatok 50 €, v čase letných prázdnin v roku 2013 bol v letnom tábore, za čo mu matka uhradila poplatok 200 € za týždeň, za mobilný telefón mu matka hradí poplatok 20-30 € mesačne a poskytuje maloletému denné vreckové 3-5 €, maloletý v spornom období navštevoval kurz nemeckého jazyka a anglického jazyka, v súvislosti s čím mu matka uhradila v januári tohto roka 30 €, vo februári spolu 60 €, v marci 90 €, v apríli 30 €, v máji 162 €, čo dokladovala potvrdeniami, ďalej preukázala, že maloletému kúpila v spornom období bicykel BMX za 377 €, zakúpila mu náhradné diely za starší horský bicykel, ktorý mu pred 3-4 rokmi spätne kúpil otec, poukázala na zvýšené výdavky na dieťa v súvislosti s obliekaním, keďže za posledných 10 mesiacov narástol o cca 50 cm, čo si vyžiadalo kompletnú výmenu šatníka a obuvi a ďalej poukázala na vysoké výdavky na stravovanie maloletého, ktorý je v období intenzívneho rastu, dokladovala výdavky na výuku snowboardu maloletého v januári 2013 spolu 58 €, k čomu upresnila, že tejto výuke sa maloletý venoval v čase 4-dňového pobytu rodiny v S., rovnako sa tejto výuke venoval aj maloletý Y. a pobyt rodinu stál 1.000 - 1.500 €, snowboarding sa maloletý učil z dôvodu, že sa plánoval tejto činnosti venovať počas pobytu rodiny v čase jarných prázdnin v S. T., náklady na ktorý pobyt odhadla na 2.500 - 3.000 €, pokladničnými dokladmi matka príkladmo zdokladovala aj ďalšie výdavky na maloletého pokiaľ ide napríklad o jeho oblečenie, športovú obuv a pod. Pokiaľ ide o potreby maloletého matka poukázala taktiež na to, že za plánovanú dovolenku tohto roku uhradila za maloletého poplatok 800 €.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 24.7.2013 matka vo svojej výpovedi zdôvodňovala jej návrh na zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého P. na sumu 700 € mesačne tým, že podľa jej názoru otec dieťaťa má nadštandardné príjmy, znížili sa mu výdavky na P., keďže napriek upravenému styku s dieťaťom každý druhý víkend od začiatku roka 2013 s maloletým bol len 2x, je slobodný, nemá záväzky, nič nevlastní, nemá náklady na bývanie, pričom výživné na P. bolo naposledy stanovené v čase, keď tento navštevoval materskú škôlku a odvtedy sa jeho potreby výrazne zvýšili, matka poukázala na to, že ich spoločný syn mal vysoké náklady na svoje potreby už v čase, keď s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti a ona sa snaží tento vysoký životný štandard dieťaťu udržať aj naďalej, ďalej uviedla, že ona ani jej manžel nemajú žiadne príjmy, sú stále vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, svoje výdavky hradia zo svojich úspor, ktoré si vytvorili v minulosti v čase, keď boli zamestnaní vo farmaceutických firmách (v januári 2013 súdu uviedla, že k uvedenému obdobiu sa im tieto úspory už minuli, ako je uvedené vyššie) a tieto úspory v júli 2013 odhadla vo výške 20.000-30.000 €. Pokiaľ ide o zdravotný stav matky, táto sama vo svojej výpovedi uviedla, že nemá zdravotné problémy, ktoré by jej bránili riadne sa zamestnať.

Otec maloletého vo výpovedi na tom istom pojednávaní konanom 24.7.2013 uviedol, že neboli mu priznané dávky v hmotnej núdze, keďže zisťovaním jeho pomerov bolo zistené, že je vlastníkom záhrad v katastrálnom území L., on sám v súčasnosti nemá žiadne príjmy, svoje potreby hradí doposiaľ z toho, čo mu zostalo z vyplateného odstupného a z poslednej mzdy za január 2013, z ktorých peňazí k uvedenému dátumu mal ešte okolo 2.000 €, v spornom období býval v byte matky maloletého P. A. L. Č.. XX Q. W., kde hradil poplatky za energie 250 € mesačne a matka maloletého P. hradila ostatné platby

vo výške okolo 700 € pokiaľ ide o náklady na bývanie, čo zdôvodňoval tým, že bývali v byte v centre W., kde sú vysoké náklady na bývanie. Doplnil, že v novembri 2012 predal rodinný dom, ktorý vlastnil, za 177.000 €, z ktorých 130.000 € použil na vyrovnanie hypotéky, ktorú si vzal na jeho kúpu, keďže pôvodne rodičia maloletého P. spolu vlastnili rodinný dom Q. O. a ten on prenechal matke maloletého, riešil si preto svoju bytovú otázku a keďže pracoval v W., kúpil byt v blízkosti, ktorý sa cenou rovnal bytu priamo v W., z dôvodu nákladov na tento dom, vrátane úhrady hypotéky, 1.100 € mesačne a na súdom stanovené výživné na jeho dve deti finančná situácia mu neumožňovala, aby tento dom si ponechal vo vlastníctve, preto pristúpil k spomínanému predaju, po vyrovnaní hypotéky v sume 130.000 € mu zostala „suma 40.000 €“, ktorú použil postupne na bežné potreby, sumu si neodložil, keďže nepredpokladal, že dôjde k ukončeniu jeho pracovného pomeru v spoločnosti L., iné nehnuteľnosti okrem vyššie uvedených záhrad nevlastní, tvrdil, že s matkou maloletého P. nehospodária spoločne, táto po ukončení materskej dovolenky nastúpila do pracovného pomeru a podľa jeho vedomostí dosahovala v tomto hrubý príjem okolo 3.000 € mesačne, doplnil, že, ako vyplýva aj z výpisu z katastra nehnuteľností, matka maloletého P. kúpila dom blízko W. v časti Q., na ktorej kúpe sa on sám finančné nepodieľal, nevedel uviesť cenu tohto domu, opätovne uviedol, že s matkou maloletého spoločne nehospodária, (pričom právna zástupkyňa matky namietala časovú následnosť medzi predajom rodinného domu otca a následnou kúpou rodinného domu matkou maloletého P.), otec doplnil, že v prevažnej miere sa on, maloletý P. a matka dieťaťa zdržiavajú v W. na adrese L. J. Č.. XX, v rodinnom dome matky maloletého P. sa zdržiavajú len občas, keďže na dome prebiehajú dokončovacie práce, pripustil, že v čase, keď mu z predaja jeho rodinného domu zostalo spomínaných 40.000 €, určitou čiastkou sa podieľal na týchto dokončovacích prácach, v súčasnosti však už tak vzhľadom na svoju finančnú situáciu nerobí, k minutiu sumy 40.000 € z predaja rodinného domu upresnil, že v čase zamestnania v spoločnosti L. si zvykol na určitý životný štandard, takže si spolu s matkou maloletého P. dopriali rôzne aktivity, oblečenie a pod., toho času však už siedmy mesiac žije z vyššie uvedených úspor, pokiaľ ide o jeho príspevky v minulosti na dokončovacie práce na dome matky maloletého P. tieto zdôvodnil tým, že síce spoločne s matkou maloletého P. nehospodária, ale zdieľajú spoločnú domácnosť, do budúcna plánujú túto domácnosť zdieľať aj v rodinnom dome kúpenom matkou maloletého P. a preto prispel na uvedené práce.

Z dôkazov vykonaných v konaní od podania predmetného návrhu matkou ďalej vyplynulo, že matka spolu s terajším manželom boli konateľmi a spoločníkmi spoločnosti H. X..H..E.. do 28.9.2010, kedy spoločnosť previedli na staršieho syna účastníkov P., ktorý v tom čase bol študentom gymnázia, k prevodu matka vo svojej výpovedi pred súdom v apríli tohto roka uviedla, že spoločnosť previedli na syna z dôvodu, že táto bola stratová, spoločnosť sa venovala a venuje výdaju zdravotníckych pomôcok, pričom v čase prevodu spoločnosti manžel matky, podľa jej tvrdení, pracoval vo farmaceutickej firme, čo bolo v rozpore s predmetom činnosti firmy H., ktorá kolízia záujmov viedla údajne i k následnému prepusteniu jej manžela zo zamestnania, čo bolo taktiež dôvodom prevodu firmy na syna, ktorý v tom čase mal 18 rokov, spoločnosť má výdajňu zdravotníckych potrieb v O., inú výdajňu zatiaľ nemá, tvrdila, že spoločnosť riadi syn aj napriek tomu, že naďalej žije dlhodobo v W., kde popri štúdiu sa venuje aj finančnému poradenstvu, pripustila, že synovi s činnosťou ona a jej manžel vypomáhajú, poprela, že by ona s manželom mali z tejto spoločnosti nejaké príjmy, tvrdila, že starší syn účastníkov jej a jej terajšej rodine finančne nevypomáha, naopak uviedla, že ona tomuto synovi účastníkov poskytuje okolo 100-200 € mesačne, pričom v letnom semestri školského roka 2012/2013 sa štúdiu nevenoval, od septembra 2013 opätovne má začať študovať.

Rodina matky naďalej býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve matky, spolu s manželom splácajú hypotéku po 400 € mesačne a za energie súvisiace s bývaním uhrádzajú okolo 250 € mesačne, rodina má k dispozícii auto, ktoré im údajne požičal starší syn účastníkov P..

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že rozsudkom zo dňa 18.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2013, bola zrušená vyživovacia povinnosť navrhovateľa (t.j. otca maloletého) voči staršiemu synovi účastníkov P. Č., A.. XX.X.XXXX, určená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 23.10.2006, z odôvodnenia ktorého rozsudku vyplýva, že odporca (t.j. starší syn účastníkov) síce bol v čase rozhodovania súdu študentom vysokej školy, avšak dňa 29.9.2010 sa stal jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti H. X..H..E.. Q. O., zároveň pracoval ako finančný poradca, bol evidovaný pod reg. č. XXXXXX, bol zapísaný v registri agentov a finančných poradcov A. W. X., teda hlavne schopný živiť sa vlastnou prácou. Z daňového priznania spoločnosti H. X..H..E.. za rok 2011 súd zistil, že spoločnosť dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 2.262,53 €. Návrh na vykonanie dôkazu vyžiadaním daňového priznania uvedenej

spoločnosti za rok 2012 súd zamietol z dôvodu, že tento dôkaz je pre predmet konania nepodstatný a nemá preň žiadnu výpovednú hodnotu, keďže, ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, táto spoločnosť je spoločnosťou dospelého syna účastníkov, ktorý je jej jediným spoločníkom a konateľom a ktorá skutočnosť bola vlastne jedných z dôvod, pre ktorý došlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti otca voči tomuto staršiemu synovi účastníkov, z uvedeného teda súd vyvodil, že táto spoločnosť pokiaľ ide o posudzovanie vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletému P. a to ani pokiaľ ide o hodnotenie pomerov na strane matky nie je významnou.

Od začiatku sporného obdobia, teda od 1.1.2013, doposiaľ otec na úhradu potrieb maloletého prispieva a prispieval pôvodne súdom určeným výživným vo výške po 165,97 €, ďalšími formami na úhradu potrieb tohto dieťaťa neprispel.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia. Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca na maloletého za obdobie od 1.1.2013, keďže dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, avšak ňou navrhovaná výška výživného za uvedené obdobie dôvodnou nebola. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo zistených pomerov účastníkov pri zhodnotení podstatných kvalifikovaných zmien, ktoré tu nastali od času poslednej úpravy výživného, k čomu súd poznamenáva, že za prvé dva mesiace roka 2013 ide o v zásade rovnaké pomery z ktorých súd vychádzal pri rozhodnutí vo veci - v rozsudku zo dňa 23.1.2013, ako to je uvedené vyššie, kedy pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého, ktorými potrebami boli, aj v súčasnosti sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako aj potreby súvisiace s jeho vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, kde na strane matky súd zároveň zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti z jej strany formou osobnej starostlivosti o maloletého a prihliadal aj na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určovaným na úhradu potrieb tohto dieťaťa, pričom zároveň zohľadnil obdobne ako pri uvedenom predchádzajúcom rozhodnutí zmenu pomerov, ktorá tu nastala od pôvodnej úpravy výživného v roku 2006 predovšetkým na strane maloletého, ktorý v súčasnosti je žiakom 2. stupňa základnej školy, pričom v čase pôvodnej úpravy výživného bol dieťaťom v útlom veku navštevujúcim materskú škôlku, čiže medzičasom došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa tým, že prešlo na 1. stupeň základnej školy a následne na 2. stupeň základnej školy, obdobne súd zohľadnil i zmeny pomerov, ktoré nastali na stranách oboch rodičov, na strane matky zohľadnil to, že táto sa vydala, žije v spoločnej domácnosti s manželom a z manželstva jej pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi Y., A.. X.X.XXXX, k uvedenému súd dopĺňa, že i keď matka a jej manžel sú evidovaný na úrade práce, ich spoločné náklady na bývanie, ako i ďalšie náklady vrátane voľno-časových aktivít a dovoleniek od začiatku sporného obdobia sú hradené z úspor, ktoré v súčasnosti majú ešte vo výške cca 20.000 - 30.000 €, (čo matka presne vyšpecifikovať nevedela), pričom tieto úspory ako matka uviedla vo svojej výpovedi 24.7.2013 rodina stále má, aj keď to v januári 2013 matka tvrdila, že už tieto úspory boli nimi minuté, z uvedeného súd teda vyvodzuje, že finančná situácia matky, pokiaľ ide o hodnotenie vyživovacej povinnosti voči maloletému P., je postačujúca na úhradu potrieb dieťaťa pomernou časťou z jej strany, zároveň súd na strane matky zohľadnil to, že táto bezdôvodne prispieva na potreby staršieho syna účastníkov sumou 100 - 200 € mesačne napriek tomu, že vyživovacia povinnosť rodičov tomuto dieťaťu zanikla, ako to vyplýva z právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu, k 1.8.2012, k čomu súd len upresňuje, že aj keď v predmetnom rozhodnutí bola posudzovaná len vyživovacia povinnosť otca voči tomuto dospelému synovi účastníkov, keďže bol konštatovaný zánik tejto vyživovacej povinnosti práve z dôvodu schopnosti syna účastníkov uživiť sa vlastnou prácou, jednoznačne to preukazuje i zánik vyživovacej povinnosti matky voči tomuto dieťaťu a to tým skôr, že, ako vyplynulo z výpovede matky, starší syn účastníkov rodine matky vypomáha napr. zapožičiavaním svojho motorového vozidla; pre úplnosť teda súd poznamenáva, že dospel k záveru, že finančná situácia na strane matky zodpovedná situácii pokiaľ šlo o príjmy matky v čase ostatnej úpravy výživného pri rozhodovaní súdu v roku 2006, kedy súd vychádzal z jej mesačného čistého príjmu 75.061 Sk (t.j. v prepočte 2.491 €), teda vzhľadom na uvedené súd nemohol prihliadnuť k tomu, že matka v súčasnosti nemá žiaden reálny príjem, zároveň súd prihliadol aj k zníženiu výdavkov na strane matky, napr. na opatrovateľky, ktoré v čase predchádzajúcej úpravy výživného platila, na upratovací servis, ktorý v tom čase hradila a prihliadol taktiež k zníženiu jej výdavkov na bývanie, ktoré v čase predchádzajúcej úpravy výživného tieto matka udávala vo výške 10.000 Sk (t.j. 331 €), v súčasnosti tieto udáva vo výške 250 €, pričom zároveň súd poukazuje na to, že v konečnom dôsledku dochádza k podstatnému poklesu takýchto odôvodnených výdavkov matky na náklady na bývanie, keďže táto sa medzičasom vydala a na tieto náklady je povinný primeranou časťou prispievať aj jej manžel a to nielen za seba, ale pomerne aj za ich spoločného syna Y.; obdobne súd zohľadnil podstatnú kvalifikovanú zmenu pomerov, ktorá nastala na strane otca maloletého, ktorému medzičasom taktiež pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi P., A.. XX.X.XXXX, zároveň súd zohľadnil podstatné kvalifikované zmeny pomerov na strane otca, ktoré spočívajú v tom, že za prvé dva mesiace tohto kalendárneho roka jeho priemerný mesačný čistý príjem v porovnaní s

časom ostatnej úpravy výživného, ktorý dosahoval príjem 5.472 Sk, (t.j. 3.335 €), bol vyšší v priemere o 815 €, pre upresnenie súd dopĺňa, že uvedený príjem otca zohľadnil nielen za mesiac január, keďže k skončeniu pracovného pomeru otca došlo k 31.1.2013 ale aj za mesiac február 2013, keďže pri skončení tohto pracovného pomeru otcovi bolo vyplatené odstupné vo výške jednomesačnej mzdy, teda takýto príjem mu zohľadnil aj za mesiac február 2013, následne na strane otca súd prihliadol k tomu, že sa stal evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nedosahoval a nedosahuje žiaden príjem, avšak rovnako, ako na strane matky, súd zohľadnil potencionalitu jeho príjmov, keďže otec má bohaté pracovné skúsenosti, má vzdelanie, jeho zdravotný stav obdobne ako aj zdravotný stav matky, im obom umožňuje riadne sa zamestnať, čiže pokiaľ ide o potencionalitu príjmov otca, súd dospel k záveru, že otec od 1.3.2013 je schopný dosahovať príjem aspoň vo výške v akej ho dosahoval v čase predchádzajúcej úpravy výživného v roku 2006 po zohľadnení ktorej potencionálnej výšky príjmov a pribudnutia mu ďalšej vyživovacej povinnosti, od 1.3.2011 do budúcna súd zvýšil výšku výživného na maloletého P. tak, ako je stanovené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom zároveň na strane otca taktiež zohľadnil tú skutočnosť, že otec žije v spoločnej domácnosti s matkou maloletého P., s ktorou sa spoločne podieľajú na nákladoch na ich spoločnú domácnosť, čím dochádza obdobne ako u matky k zníženiu týchto výdavkov otca maloletého P.. Súd zohľadnil u oboch rodičov zánik ich vyživovacej povinnosti k ich staršiemu synovi P. k 1.8.2012. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že stanovené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletého bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.1.2013, do 31.7.2013 k vzniku dlžného výživného vo výške 838,21 € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 5.000 Sk, t.j. 165,97 €) a novo určeným výživným za mesiace január a február 2013 po 500 €, čo je rozdiel 334,03 € mesačne za dva mesiace je spolu 668,06 € a rozdiel medzi týmto pôvodne určeným výživným a novostanoveným výživným od 1.3.2013 do budúcna po 200 € mesačne, čo je rozdiel 34,03 € mesačne za 5 mesiacov od marca 2013 do júla 2013 vrátane, čo je spolu 170,15 €), ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).