Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-1T/140/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom v trestnej veci obžalovaného L.. B.. Y. N., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom I. W. I. O., X. U.. Č.. XXXX/X, trestne stíhaného na slobode pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa , 2005 Z. z. (ďalej len „") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 13. augusta 2013 t a k t o

rozhodol:

Obžalovaný: L.. B.. Y. N. T. O. Á. H. M. , nar. XX.XX.XXXX v N., okres N., trvale bytom I. W. I. O., X. U.. Č.. XXXX/X, podnikateľ, na slobode,

sa podľa , , (ďalej len “)

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, -13 zo dňa 05.03.2008, doručená Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 06.03.2008, pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa ods. l, ods. 2 písm. b) , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od 01.01.2005 do 31.12.2005 a za mesiac január 2006 v Novom Meste nad Váhom ako štatutárny orgán spoločnosti SALVIAFARM VITAE, a.s., Nové Mesto nad Váhom z vymeriavacieho základu zrazil svojim zamestnancom poistné o sumu 387.877,-Sk, ktoré neodviedol Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín i napriek tomu, že uvedená povinnosť mu vyplýva z ust. o sociálnom poistení v platnom znení, pričom na vyplatenie v danom období mal finančné prostriedky,

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa súd odkazuje poškodeného Sociálnu poisťovňu pobočku Trenčín, Jilemnického č. 3760, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie proti obžalovanému L.. B.. Y.R.M. N. trestné konanie pod sp. zn. na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom -

13 zo dňa 05.03.2008 pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa , na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

V predmetnej veci vydal dňa 07.04.2008 trestný rozkaz. Trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný v zákonnej lehote podal proti trestnému rozkazu odpor. V nadväznosti na podaný odpor súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.01.2009 obžalovaný L.. B.. Y.R.M. N. vyhlásil, že je nevinný. Z obsahu výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že spoločnosť bola rentabilná a v roku 2005 začala naberať dych. V apríli 2005 firmu obsadila SBS, ale nevie z akého dôvodu. Od 24.04.2005 nebol vpustený do firmy, firemné doklady získali rôzne a boli odovzdané asi po dvoch mesiacoch a nevie, či boli doklady odovzdané kompletné. Polícii odovzdali, čo mali k dispozícii a upozorňovali ju, že účtovníctvo nie je kompletné. Z toho sa robil znalecký posudok. Finančné prostriedky sa vždy rozdeľovali a rozhodovalo sa o nich spoločne. Keby dokončili rok 2005, neboli by bývali žiadne problémy, ale boli by zisky. Uviedol, že sa necíti byť vinný ako osoba, podľa neho zodpovednosť bola kolektívna ako štatutárneho orgánu. Nemal úmysel poškodiť štát ani sám sa neobohatil. Predsedom predstavenstva bolo od založenia spoločnosti do 31.05.2002 a figuruje tam doteraz. Bol ním teda aj v roku 2005. Za to sa k tomu stavia tak, že preberá poštu, inak, by sa na to mohol „vykašľať“, nemal možnosť zvolať nič a nikoho, lebo všetko sa to rozutekalo. Účtovníctvo vo firme robila pani N.. Mesačné výkazy poistné podpisoval. V roku 2005 reagoval na každý jeden list, ktorý firma dostala, a robí tak až dodnes, čo príde do p.o.boxu, lebo na Mnešickej ulici firma nie je. Po obsadení, od 24.04.2005, požičiaval do firmy peniaze, snažili sa firmu rozbehnúť, ale bolo to stále provizórium. Potom už firma nemala peniaze, len také náhodné z toho čo sa niečo podarilo predať, čo už bolo vyrobené. Veľa sa netvorilo. Keby sedel na mieste a stalo by sa, že sa neodvádza odvody, brali by to na seba ako predstavenstvo. Od apríla 2005 sa nedalo o ničom rozhodovať, už sa len podávali hlásenia a podpisovali sa. Firma SALVIAFARM VITAE nepodnikala vo vlastných priestoroch, prenajímateľ bola spoločnosť Nodinob Real. Spoločnosť SALVIAFARM VITAE mala v tomto období pred obsadením 60-70 pracovníkov. Zamestnanci dostávali po obsadení firmy zálohy a len malé percento pracovníkov pracovalo, ktorý by oživenie výroby mohli po návrate naštartovať. Faktúry vystavené odberateľom mali najdlhšiu lehotu splatnosti 90 dní. Nevie uviesť, kedy naposledy firma obdržala z týchto faktúr peniaze. Spoločnosť SALVIAFARM VITAE bol 100% vlastníkom Nodinob Real. Vlastníkom priestorov, kde boli v prenájme, bol spoločnosť Nodinob Real. 99% výroby sa nedala vyrábať mimo priestorov, ktoré museli opustiť. Z obsahu výsluchu svedka O. N. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že bola v pracovnom pomere vo firme od roku 1999 do 30.06.2005. K obdobiu roku 2005 a januára 2006 uviedla, že vo firme SALVIAFARM VITAE pracovala do konca júna 2005. V období keď odchádzala, boli tam nejaké nezrovnalosti ohľadne sociálnej poisťovne, ale nebolo z čoho platiť, pretože firma nepracovala, nič sa nevyrábalo, dobiehali nejaké zostatky pre firmy a pre hlavné firmy sa nerobilo, lebo v priestoroch SALVIAFARM VITAE zostali všetky prístroje zariadenia, takže sa neprodukovalo. Preto nejaký príjem peňazí nebol. Pár ľudí zostalo, čo tam pracovali, asi im bola mzda riadne vyplatená. S odstupom času si už viac nepamätá, lebo stále pracuje s číslami, lebo účtovníctvo robí odvtedy už v tretej firme. Ďalej z jej výpovede vyplynulo, že mala prístup k účtom, internet bankingu. Obžalovaný o všetko vedel, teda koľko je prostriedkov, koľko je na účte, mal všetky podpisové práva, všetko musel vždycky podpísať. Nevie koľko sa dlhovalo, keď odchádzala. Čo sa po jej odchode dialo, nevie povedať. Pani M. bola mzdová účtovníčka a pripravovala výkazy. Dala jej podklady za zamestnancov a svedkyňa odvádzala cez systém sociálnej poisťovne na internete za zamestnancov. Úhradu mala na starosti svedkyňa a obžalovaný vždy odsúhlasil aká čiastka sa má uhradiť. Vždy nejaká časť peňazí išla sociálnej poisťovni každý mesiac, ale nevie povedať koľko. Každý deň sa obžalovanému predkladali materiály a videl pohľadávky a záväzky, každý deň kontroloval a rozhodoval koľko peňazí sa pošle. Nikdy nenastala v roku 2005 situácia, že stav na účte bol vyšší ako záväzky. Išlo o určenie priority, čo sa vlastne uhradí, koľko a komu. Nevie aký stav bol na účte ku dňu keď odchádzala z firmy. Svedkyňa dostával mzdu na účet a posledný mesiac alebo dva, dostala peniaze na ruku. Podpisovala prevzatie mzdy, dostala aj výplatnú pásku a na výplatnej páske za šiesty mesiac obsahoval údaj o odvodoch. Podklady pre odvody pripravovala pre externú účtovníčku pani N.. K zmene režimu výplaty z účtu na ruku nevie prečo došlo. Pripravovala podklady na účtovanie, nahadzovala do systému pohľadávky a záväzky, mala na starosti platby záväzkov a mala účet na internet banking a chodila s príkazmi do banky, ktoré podpísal obžalovaný a fyzicky robila pokladňu. Svedkyňa do počítača faktúry zaevidovala a pani N. ich zaúčtovala. Každé ráno predkladala stavy o účtoch obžalovanému a tak obžalovaný mal prehľad o účtoch. Spoločnosť mala dva účty a to Tatabanke a Slovenskej sporiteľni. Na poradách sa zúčastňovali vedúci z výrobného úseku, obchodného úseku, zahraničného úseku. Nevie presne kto bol ďalším členom predstavenstva. Osobne sa svedkyňa

zúčastňovala porád. Výplatný termín bol k 10. dňu nasledujúceho mesiaca. V apríli 2005 dala firma Nodinob Real na úhradu nájomného, ktoré sa neuhradilo. Obžalovanému následne jedného dňa zakázali vstup do firmy. Následne asi mesiac sa pracovalo, ale potom ani zamestnanci nemohli vstúpiť do firmy. Účtovné doklady sa zobrali, týkajúce sa pokladne a aktuálneho mesiace a veľa vecí tam zostalo. Neskôr sa vybavilo, že jedného dňa si boli pre doklady, naložili si to auta, nekontrolovali ich čo si berú. Nerobili sa súpis ničoho. Či to bolo všetko nevie, lebo spätne to nekontrolovala. Svedkyni sa nezdalo, že by niečo chýbalo s políc. Podľa svedkyne sa asi nerobila kontrola účtovníctva. Zaviezlo sa to zrejme pani N. do firmy. Okrem obžalovaného nikto iný nerozhodoval o použití finančných prostriedkov. Iný členovia predstavenstva o tom nerozhodovali. Prítomných si obžalovaný samozrejme vypočul. Obžalovaný k výpovedi svedkyni uviedol, že každý deň bola porada, boli tam riaditelia, doniesli si napísané čo potrebujú. Všetci spoločne povedali, čo asi treba zaplatiť. Dohoda bola spoločná všetkých a potom to podpísal. Nie je pravda, že direktívne rozhodoval. Vždy rozmýšľali spoločne o to čo im horí. Peniaze vždy chýbali. Keby mali peniaze nebol by problém rozhodovať. Bol naštartovaný rok 2005, vtedy by to bývalo ináč. Svedkyňa k vyjadreniu obžalovaného uviedla, že to bolo tak ako uviedol obžalovaný, všetci rozhodovali a obžalovaný nakoniec podpísal, čo sa bude uhrádzať. Z obsahu výsluchu znalkyne R.. F.Z. N. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že posudok robila podrobne a či boli podklady úplné však posúdiť nevie. Snažila sa dať obraz o tom ako sa veci v spoločnosti mali. Spoločnosť mala v máji 2005 krízové obdobie, ale snažili si ju riešiť provizóriom. Prostriedky, ktoré mali k dispozícii boli použité na mzdy, nákupy phm, úhrady materiálu, úhrady faktúr. Keď neboli peniaze, začali sa život t točiť hotovostnými úhradami. Spoločnosť mala dve pokladne. Jednu, na ktorú prijímala platby od svojich obchodných zástupcov, a druhú pokladňu, na ktorú prichádzali, ale aj odchádzali z nej peniaze. Obžalovaný tam vložil prostriedky, keď bola pokladňa v mínuse. Podľa nej účtovníctvo bolo nekompletné, ale čo bolo príčinou, nevie povedať. Nedá sa jednoznačne povedať, či by úhrada odvodov spôsobila rýchlejší kolaps spoločnosti. Určite sa obžalovaný snažil „hasiť“, č najviac horelo. Podľa jej názoru 80% spoločností ráno rozhoduje, čo uhradí, lebo finančný život je v našom štáte nedisciplinovaný. Podľa znalkyne spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov, aby uhradila poisťovni jej pohľadávky aj za cenu, že neuhradí iné záväzky, pričom je pravda, že spoločnosť bola zadlžená. V októbri 2005 boli bankové účty exekúciu zablokované. Pokladňa sa vyčerpala pred 01.01.2006. Z doplňujúceho výsluchu znalkyne vyplynulo, že účtovná evidencia nebol dôveryhodne vedená, ale nevie prečo. Účtovné výkazy predkladané daňovému úradu a účtovné doklady, ktoré boli predložené znalcovi vykazovali iné údaje, preto spravila prehľad príjmov a výdavkov na pokladni, kde zdokladovala aké doklady sa tam skutočne nachádzali, aké výsledky a zostatky na účtoch zostávali a tým, že každý jeden doklady vzala do ruky, zistila, že účtovníctvo nemalo doklady, nemalo ich účtované, použilo jedno číslo na dve veci, preto dôveryhodnosť účtovníctva a výrok aké peniaze, ktorý deň firma mala, sa nedá spraviť. Faktom je, že spoločnosť mala peniaze, ale narábala s peniazmi nie tým spôsobom ako mala, čo dokazuje účet peňazí na ceste. Obeh peňazí nebol dôsledne účtovne zachytávaný. Podľa znalkyne bežný človek nemohol zistiť, že účtovníctvo nebolo vedené správne, až ten, kto vie čítať vo výkazoch. Znalkyňa ďalej uviedla, že pri skúmaní dokladov nedokázala zistiť, či 705 tis. Sk, ktoré obžalovaný vložil do spoločnosti, či ich získal úhradou zahraničných faktúr, premenil ich, a vložil ich, čo znamená, že to nebola jeho pôžička, ale peniaze, ktoré patrili spoločnosti za úhradu faktúr, ale nevkladal ich v mene odberateľov, ale vkladal ich vo svojom mene, ale ďalšie absurdné bolo, že účet pohľadávok vykazoval mínusový stav, akoby bol preplatený, čo nie je normálne. Keď by vedela zodpovedne povedať a posúdiť na základe účtovných dokladov, na základe nejakej zmluvy o pôžičke, že tých 705 tis. Sk vložil obžalovaný ako svoju pôžičku, mohla by záväzne povedať, že spoločnosť by nemala peniaze z toho titulu, že by sa jej pokladňa dostala do mínusu. Tieto vklady obžalovaného sa dostávali na zaúčtovanie len vtedy, keď pokladňa bude v mínuse. Dostávali duálne číslo s nejakým iným číslom, ktoré už bolo prvotne dané. To svedčí o tom, že doklady tam boli dávané, aby pokladňa mínus nemala. Ak by tam tie peniaze neboli, pokladňa by bola v mínuse. Kde boli peniaze zobraté, nevie povedať z titulu, že neboli prijaté eurá na eurovú pokladňu, bol neporiadok na účte peniaze na ceste. Ťažko je povedať výrok pravdy. Jedine, keby doklady boli k dispozícii a celé účtovníctvo by sa spravilo od znova, vzali by sa do úvahy aké pohľadávky boli, aké sa zaplatili, aké záväzky boli, aké sa zaplatili, čo sa vydalo, vtedy by snáď obraz bol reálny, ale nevie, či by sa potom mali brať do úvahy duálne doklady. Spoločnosť v roku 2004 bola v predĺžení. Prvé peniaze vložil obžalovaný v šiestom mesiaci 30 tis. Sk a pozrela si účet v Tatra banke, SLSP a pokladni. V šiestom mesiaci by nestačilo na úhradu odvodov za zamestnancov. K 30.06.2005 bol stav na pokladni 30 637,- Sk. Znalkyňa uviedla, že peniaze v spoločnosti boli na to, aby sa odvody uhrádzali, uprednostnili sa iné platby, ktoré súviseli s činnosťou spoločnosti a nebolo to niečo, čo by nesúviselo s činnosťou spoločnosti a nezabezpečovalo by to reálny chod spoločnosti.

Ak by uhrádzali odvody, vznikol by iný záväzok, ktorý by nebola zaplatila, išlo by o to, čo mu dávala prednosť. Firma určite nebola schopná platiť všetky svoje záväzky. Znalkyňa sa nevie vyjadriť, či pred júnom 2005, či bola spoločnosť schopná platiť hrubé mzdy, z dôvodu neporiadku v účtovníctve. Nevie posúdiť, či predložené účtovníctvo bolo kompletné. Z obsahu výsluchu svedka F. N. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nevie, či boli peniaze. Vždy mali sumy v hotovosti v pokladni a na bankových účtov. Na porade prebrali, aké sú záväzky (dodávateľom a inštitúciám) a pohľadávky a čo sa všetko bude uhrádzať. Obžalovaný po porade s ostatnými nariadil čo treba platiť. Porád sa zúčastňovali vedúci výroby pán M., pani N. za ekonomický úsek, ktorej pomáhala s prípravnou pokladne a stavov účtov. Stav bol v písomnej podobe, ktoré každé ráno pripravili informácie dostal obžalovaný. Rozhodovanie čo sa uhradí bolo v kompetencií obžalovaného a výrobárov, ak išlo o urgentné veci z výroby. Ako externý pracovník sa nezúčastnila všetkých porád, len niektorých a to asi 3 - 4. Do apríla 2004 sa syn obžalovaného nezúčastňoval porád ani sprostredkovane cez svojho človeka. O tom nemá vedomosť. Kritériom pre úhrady bol dátum splatnosti. Materiálové faktúry boli smerodajné, inak by sa zastavila výroba, ak by neboli zaplatené. Podklady pre rozhodovanie čo zaplatiť dávala výroba a ekonomické oddelenie. Na poradách, na ktorých bola, bol obžalovaný. Podľa svedkyne rozhodovanie bolo v záujme zabezpečenia výroby, ostatné vždy mal odklad, pokiaľ neboli urgentné. Obžalovaný vedel o tom, že treba zaplatiť zdravotnú aj sociálnu poisťovňu. Asi nebola pri poradách, kde sa o odvodoch rozhodovalo. Podľa svedkyne sa snažil obžalovaný zabezpečiť výrobné veci. Nemal úmysel uviesť firmu do krachu. Pre SALVIAFARM VITAE pracovala externe ako ekonómka na základe mandátnej zmluvy v rokoch asi 2004 - 2006 a do jej kompetencie spadalo zúčtovanie odberateľských a dodávateľských faktúr, bankových výpisov, pokladne, pokladničnej hotovosti. S ňou však nenakladala. Príkazy na úhradu v banke podpisoval obžalovaný a nikto iný. Výkazy pre sociálnu poisťovňu 2005 a 2006 pripravovala svedkyňa, spracovala mzdy a na základe toho výkazy, ktoré sa zaslali poštou poisťovni. Spoluprácu ukončili po dohode z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a stalo sa to v polovici roku 2006. Firma bola z priestorov vyhodená a účtovníctvo zostalo v Mnešickej ulici. Krátko boli na Trenčianskej ulici, kde chodila účtovať. Neskôr si účtovníctvo vzal obžalovaný na Lubinu. Podľa svedkyne sa účtovníctvo v roku 2005 vysťahovalo všetko. Mandátnu zmluvu so vedkyňou podpisoval obžalovaný. Podľa svedkyne, ak by spoločnosť zaplatila odvody a mzdy, nemala by spoločnosť z čoho kupovať materiál, bolo to potrebné postupne platiť. Pán M. neavizoval urgentné úhrady pravidelne. Na účtoch nebolo dostatok finančných prostriedkov, aby uhradili všetko. Obžalovaný k výpovedi svedkyni uviedol, že každý deň bola porada a na nej povedali čo potrebujú a kolektívne rozhodli. Z obsahu výsluchu svedka V.. Y. Š. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že za Sociálnu poisťovňu, pobočka Trenčín uplatňuje náhradu škody vo výške 401 229,- Sk, čo je po prepočte konverzným kurzom 13 318,36 Eur za obdobie od januára 2005 do decembra 2005 a január 2006. Vychádzala z mesačných výkazov miezd zamestnancov. Splatnosť poistného je posledný deň v nasledujúcom mesiaci, ak nemali vyslovene určený termín výplaty. Spoločnosť bola vyzvaná na úhradu 07.09.2006 prvý krát a bola zasielaná do vlastných rúk a druhá v roku 2007 z 27.09.2007. Z obsahu výsluchu svedka V. J. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že čo sa týka odvodov nevie nič uviesť. Vyjadrovala sa k obsadeniu firmy v apríli 2005. Uviedla, že firma dovtedy fungovala. Z obsahu výsluchu svedka W. Š. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že čo sa týka skutku nevie sa vyjadriť, lebo zo spoločnosti SALVIAFARM odišla v roku 2002. Od roku 2002 pracoval v Bratislave. Nechodila na porady do SALVIAFARM VITAE. Do roku 2002 pracovala vo firme SALVIAFARM a.s., kde robila obchodnú riaditeľku. Obžalovaný uviedol, že svedkyňa sa nezúčastňovala porád. Z obsahu výsluchu svedka V.. F. N. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že vykonával právne služby pre obžalovaného, ktorý ho oslobodil od povinnosti mlčanlivosti, pričom s odstupom času si nie je istý dátumami. Robili pre obžalovaného na paušál, ak mal problém, poskytli mu právne služby. Nezaoberali sa ekonomickou časťou, odvodmi. Platby voči zamestnancom platil čestne. Potvrdil, že ochranka zamedzila prístupu do budovy obžalovaného aj svedkovi. Bolo to zo dňa na deň. Zamedzili pokračovaniu výroby, dali si svojich ľudí na bránu a nemohli vojsť. Keď nemal obžalovaný finančné prostriedky a prístup k účtom, právna pomoc skončila a nevie potom čo sa dialo. Do apríla 2005 podľa svedka fungovala tak, že zamestnanci chodili do práce, mali prácu, ale odvodom sa nevie vyjadriť. K zasahovaniu syna obžalovaného do fungovania firmy uviedol, že jednal vždy s obžalovaným, ktorý bol jeho šéfom. Jeden krát jednal s N. mladším a jednalo sa o tom, že chceli zostať v budove. Z obsahu výsluchu svedka W. G. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nebol zamestnancom Salvia ani ničoho, bol vlastníkom, akcionárom spoločnosti Nodinob Real, a.s., ktorá prakticky, ktorá aj

keď ju súd zapísal, v stredisku cenných papierov nebola nikdy zapísaná a ktorú X.. N. zamietla túto firmu, vyhlásila konkurz a predala. Podľa svedka, že prišiel o akcie, nebolo legálne. Bolo to v roku 2005. Firma bola vlastníctvom nehnuteľností na Mnešickej ulici. K spoločnosti SALVIAFARM VITAE sa svedok nevedel vyjadriť. Akcie Nodinob Real a.s. kúpil od X.. Q. ako fyzická osoba. Bol jediný akcionár. Kúpa bola vzájomná, stretli sa u obžalovaného, mladšieho N. nepoznal. Chcela sa ich zbaviť, lebo sa chcela venovať svojmu doktorskému remeslu. Z obsahu výsluchu svedka B. E. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že o skutku nevie v podstate nič, lebo sa to týka jesene 2005, kedy s obžalovaným už neprichádzal do styku. V mesiacoch január až apríl 2005 pracoval s X.. N. mladším. Nevie, pre ktorú firmu pracoval, lebo viackrát menil zamestnanie. Každopádne pracoval v Mnešiciach. SALVIAFARM VITAE nebola sama schopná fungovať, lebo nemala dostatočné finančné zdroje. Prevažne bola financovaná zo zdravých firiem, predovšetkým Salvia Holding. Svedok zastupoval záujmy tých, čo poskytovali pôžičky SALVIAFARM VITAE, zaujímal sa ako sú investície chránené. Ak boli nejaké peniaze vkladané, boli zrejme vkladané zmluvami o pôžičke. Nebol členom predstavenstva SALVIAFARM VITAE, preto nemal dosah na riadenie tejto spoločnosti. Obžalovaný bol predsedom predstavenstva a niečo nariaďovať mu mohlo len zhromaždenie akcionárov. Nechodieval za obžalovaným. V určitom období chodievala za ním pani Š., lebo svedok s obžalovaným v tom čase nemal dobré vzťahy. Spoločnosť SALVIAFARM VITAE neriadil ani sám ani za iného. Svedok uviedol, že nedával striktné príkazy, ak dával nejaké pôžičky, boli na konkrétne účely a mohol dávať len odporúčania. Ak zmluvy o pôžičky boli, mali by byť v účtovníctve. Sám si na zmluvy nepamätá. Pamätá si, že im bolo zabránené v prístupe do areálu, zamestnancom firiem, ktoré tam pôsobili. Ak bol v tom čase zamestnancom Salvia Holding, čo pravdepodobne bol, tak v tom prípade Salvia Holding mala sídlo na Mnešickej. Zároveň sa staral o iné firmy S. N.H.M., ktoré mali sídlo na Mnešickej 11. Bolo ich viacero. Nepamätá sa aké bolo zloženie akcionárov SALVIAFARM VITAE. Nezasahoval do riadenia SALVIAFARM VITAE direktívnym spôsobom. Mohol akurát konzultovať a doporučovať. Spoločnosť SALVIAFARM VITAE bola finančne podvyživená, aby mohla plniť priebežne svoje záväzky a ak dostala finančné dotácie od externých spoločností, mohli byť účelovo viazané na konkrétny účel a nemohli byť použité na iný účel. V akom rozsahu a ktoré čiastky a kedy, to nevedel svedok uviesť. Spoločnosť nedisponovala dostatočným prevádzkovým kapitálom. Podľa jeho odhadu spoločnosti chýbalo mesačne približne 100 000,- Sk. Podľa názoru svedka sa spoločnosť pohybovala v dileme, že ak nezaplatí jedno, nebude mať na iné. Musela voliť menšie zlo. Ak bol štát krátený, bol krátený v dobrej viere, že ak zaplatí tomuto dodávateľovi, dostane suroviny a môže ďalej vyrábať. Ďalej k odvodom uviedol, že to vo firmách to fungovalo tak, že mzdy sa vypočítali, vypočítali sa odvody a keďže nebolo peňazí, zaplatili sa mzdy. Čo sa pamätá, tak finančné prostriedky v tejto spoločnosti boli vynakladané v súlade s podnikateľským plánom, a boli vynakladané tak aby sa udržala výroba a spoločnosť prežila. Nemal pocit, že sa spoločnosť tuneluje. Spoločnosť bola finančne podvyživená a jej výrobný program ju neutiahol. Chod spoločnosti SALVIAFARM VITAE monitoroval ako zástupca veriteľa. Ďalej uviedol, že sedeli v jednej budove, a keď niečo potreboval zbehol k pani Š. a opačne. Nedovolí si tvrdiť, že bol v kontakte so spoločnosťou SALVIAFARM VITAE denne. Staral sa o pôžičky, ktoré boli tejto spoločnosti poskytnuté a zisťoval ako funguje celá spoločnosť z kontroly účtovníctva a výkazov. S obžalovaným komunikoval, zrejme ohľadne pôžičiek, ktoré boli spoločnosti SALVIAFARM VITAE poskytované. Čo sa týka chodu firmy, tento nekontroloval, teda, čo vyrábajú, kedy vyrábajú a komu, lebo nie je obchodník, ale ekonóm a po mesiaci sa mohol pozrieť do výsledovky a potom mohol odhadovať nejaké vývojové trendy. Chod spoločnosti si zabezpečovala spoločnosť sama, mala na to predstavenstvo, manažment. Čo sa týka faktúr a pohľadávok, mohlo sa stať, že spoločnosť dostala účelovú pôžičku, že uhradia konkrétnu vec, ale či k takému konkrétnemu prípadu došlo, nevie, ale nevylučuje to. Pani Š. pracovala v spoločnosti SALVIAFARM VITAE ako ekonómka. Ak zasahoval do finančných tokov, tak len tých čo sa týkali poskytnutých pôžičiek. Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že styk bol veľmi pravidelný, lebo chodil na ich porady k synovi a svedkovi, kontrola bola pravidelná, lebo pani Š.R. bola povolávaná každý deň bez jeho vedomia, za jeho chrbtom, a nikdy nebol informovaný o čo sa jednalo. Nie je pravda, že nikto nezasahovali do chodu firmy. Obžalovaný sa staral o drobné veci a veľké investície išli od svedka. Z obsahu výsluchu svedka N. Š. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ku skutku sa nevie vyjadriť, lebo ukončila pracovný pomer vo firme SALVIAFARM VITAE v septembri 2004 a odvtedy nemala kontakt s nikým z tejto firmy. Nepamätá sa kto do jej funkcie po nej nastupoval, bola to mladá slečna, ktorá mala viesť dokumentáciu. Účtovníctvo viedla pani N.. Svedkyňu riadil obžalovaný, bol jej priamym nadriadeným. Za pánom E. v súvislosti so spoločnosťou SALVIAFARM VITAE nechodila a nehovorila o účtovníctve. Predtým robila vo firme SALVIAFARM, ktorú riadil obžalovaný a za pánom E. išla, len keď ju obžalovaný poslal.

Z obsahu výsluchu svedka Ľ. N. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že spoločnosť SALVIAFARM VITAE uvedená v obžalobe mu nič nehovorí. V roku 2005 svedok pracoval v Emerson Elektric Slovakia, kde pracoval od roku 2003. Zo spoločnosti Salvia, od S. N., odchádzal niekedy v roku 2001 alebo 2002. V roku 2005 nepracoval pre ňu na základe žiadnej zmluvy. V roku 2001 alebo 2002 sa písomne vzdal funkcie člena predstavenstva. Z obsahu výsluchu svedka Ľ. M. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že mu nie je známe, ani nemá vedomosť, či bolo, malo byť alebo nebolo odvedené poistné. Vo firme SALVIAFARM VITAE pracoval ako technický riaditeľ, staral sa o technickú časť, teda čo sa týka strojov, zariadenia a vozového parku. K obdobiu od 01.01.2005 do vysťahovania s priestorov na Mnešickej ulici, sa zúčastňoval porád vedenia, na ktorom sa zúčastňovalo asi sedem ľudí a obžalovaný. Porád sa menovite zúčastňovali pán G. za materiálno technické zabezpečenie, pán Z., ktorý mal na starosti preklady, pán W., ktorý mal na starosti obchodné záležitosti, za výrobu asi pani X.. Tiež pani N.R.Š., ale nie na každej, len keď bolo treba. Na porady chodieval aj pán X.. B.. Porady boli viac menej v réžii obžalovaného a riešili sa ekonomicko-výrobné záležitosti. Vždy to bolo o rozdeľovaní peňazí, ktorých bolo vždy menej ako bola požiadavka. Určovali sa priority, čo je najschodnejšie, čo je treba zaplatiť. Vždy bola medzi nimi debata o potrebách a potom sa určili priority, na základe ktorých sa peniaze rozdelili. Vždy sa rozdeľovali peniaze podľa možností. K obsadeniu areálu svedok uviedol, že SBS riadila firma Nodinob Real a zakázali vstup všetkým do objektu. Rokovalo sa, aby sa mohli dostať aspoň k skladovým zásobám. Po tom si odsúhlasili odvoz skladových zásob. Následne jeden z nemeckých zákazníkov sa informoval po obsadení, či je možné dokončiť jednu zákazu, ktorú súrne potreboval. Tak sa rokovalo s pani B., ktorá zamestnancov na tri dni vpustila za nejakú sumu do areálu, aby zákazku dokončili a následne zákazku dokončili. Na poradách padlo slovo aj o odvodoch, ale či to bolo v roku 2005 si nespomína. Ale spomína si, že na poradách sa viac krát riešila otázka odvodov. Pani Š. uviedla, že je potreba odviesť odvody, ostatní na to nereagovali, bol to argument, že to bolo treba odviesť, peňazí však bolo vždy menej. A to bolo v období roku 2004, ale v roku 2005 tam ona už nepracovala. Z obsahu výsluchu svedka O. Z. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že keďže bol zamestnaný na oddelení zahraničného obchodu, o skutku nevie nič, lebo nebol o takýchto veciach informovaný. Z jeho výpovede vyplynulo, že pred rokom 2005 bol členom predstavenstva spoločnosti SALVIAFARM VITAE a do konca apríla roku 2005 bol členom dozornej rady, pričom označil svoje členstvo za formálne s tým, že sa nezúčastňoval na zasadnutí a práci v tejto funkcii nezúčastňoval. Ani sa nedostával k materiálom týchto orgánov, bola to len formálna záležitosť. Boli nejaké porady, ale to boli porady vedenia, na ktorých sa zúčastnil asi dva razy. Vtedy tam sedel a počúval. Boli tam vedúci pracovníci spoločnosti aj zo strany organizácie X.. S. N. a z ich. Ani nevie dôvod prečo tam bol, len pasívne sedel a počúval. Aktívne sa nezúčastňoval. Bol tam obžalovaný, obchodná riaditeľka Š.Á., ekonomická riaditeľka Š. a on. Po rokoch však nevie posúdiť, ktorej firmy sa porady týkali. Na poradách, ktorých sa svedok zúčastnil, mal hlavné slovo pán S. N.. Obžalovaný s S. N. mali rozdielne predstavy. Nevedel sa vyjadriť k otázke plnenia odvodových povinností. Vedel sa vyjadriť k vyplácaniu miezd, ktoré boli vyplácané na čas a neboli s tým problémy. Uskutočňovali sa okrem toho aj operatívne porady. Na operatívnych poradách sa riešili okrem iných vecí aj otázky úhrad, ale nevie kto konkrétne povedal zaplatiť - nezaplatiť, vyjadrovali sa k tomu hlavne vedúci pracovníci. Svedok si spomína, že každý pracovník si doniesol papier s finančnými požiadavkami, ktoré sa potom vyhodnocovali. Z obsahu výsluchu svedka J. B. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že bol zamestnaný v spoločnosti SALVIAFARM VITAE ako asistent obžalovaného. Nemal možnosť ovplyvňovať tok finančných prostriedkov. Ak finančné prostriedky neboli odvedené, nepozná dôvod. Zúčastňoval sa asi na 70% operatívnych poradách, ktorých sa zúčastňovali zástupcovia výroby, marketingu. Prvým bodom bolo rozdeľovanie finančných prostriedkov. Na začiatku porady ekonomická riaditeľka pani O. oboznámila stav finančných prostriedkov, ktorými spoločnosť disponovala. Ako prvá si dávala požiadavku, aké prostriedky potrebuje na dane a odvody a potom jednotlivý riaditelia si dávali svoje požiadavky na finančné prostriedky, aby mohli zabezpečovať chod firmy. Do tohto svedok nemohol zasahovať. Robieval z porád zápisy. K požiadavkám sa vyjadrovali všetci a určovali sa tak priority. Čo najviac horelo, na to išli prostriedky, aby bol zabezpečený chod spoločnosti. Na poradách sa zúčastňovali ekonomická riaditeľka pani Š., obchodná riaditeľka pani Š. a pán W., bol tam pán M., riaditeľ výroby, aby mal zabezpečený chod výroby. O odvodoch rozhodoval vždycky obžalovaný, ale vždycky to bolo po porade, na základe kolektívneho názoru. Svedok uviedol, že keď nastúpil do spoločnosti, vtedy už spoločnosť SALVIAFARM VITAE bola odstavená od finančných tokov firmy Salvia, dovtedy to do veľkej miery financoval S. N.. Firma si musela na svoj chod zarobiť sama. Podľa svedka sa obžalovaný ako jediný snažil zachrániť spoločnosť. Z firmy boli násilne vyvedení, neboli do firmy vpustení a nebolo možné potom vyrábať. Asistentom bol v roku 2004, 2005, ale presne si to nepamätá. Končil niekedy v

decembri 2005. Notárovi X. niesol do úschovy nájomné zmluvy, bolo o tom vystavené nejaké potvrdenie od notára. Týkali sa objektu v Mnešiciach. Nevie kto bol nájomcom a prenajímateľom, lebo v tom areály bolo niekoľko firiem. Do úschovy ich zaniesol na základe výsledkov z porady. Bol ich aj vyzdvihnúť u notára, ale u notára už neboli. Povedal mu to notár. Nepamätá si dôvod, prečo ich nemá. Nepovedal, kto ich vybral. Túto skutočnosť oznámil obžalovanému, obžalovaný reagoval prekvapene. Počul na porade, že doklady prevzala E. B.. Podľa svedka išlo pre firmu o dôležité dokumenty. Z doplňujúcej výpovede svedka vyplynulo, že doklady vkladal u notára X. v mene spoločnosti SALVIAFARM VITAE, ale niečo sa týkalo Nodinob Real. Doklady preberal pán X., spísal protokol, asi ju čítal, išlo o zápisnicu o notárskej úschove. Dostal o tom aj nejaký doklad. Doklady ale nevyberal. Zamestnancom Nodinob Realu nebol. V minulosti nezastupoval na základe plnej moci spoločnosť Nodinob Real. Z obsahu výsluchu svedka W. X. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ku skutku sa nevie vyjadriť. Svedok uviedol, že mu do notárskej úschovy boli uložené pánom B. listiny týkajúce sa spoločnosti Nodinob Real. Listiny boli vydané Nodinob Real E. B., W. K., Ž., ktorí predložili výpis z obchodného registra spoločnosti Nodinob Real, ktorej boli členmi predstavenstva. Listiny Nodinob Realu vkladal pán B. za Nodinob Real. Z výpovede svedka W. B. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ku skutku nevie nič. Svedok sa vo svojej výpovedi vyjadril, že pracoval v spoločnosti SALVIAFARM VITAE a bolo to 7-8 rokov dozadu a bol zodpovedná osoba za kvalitu. Zúčastňoval sa operatívnych porád spoločnosti v rokoch 2005 a 2006. Riešili sa na nich záväzky, odvody a pod. Zúčastňovali sa obžalovaný, ekonómka, Š. W., Z.. Viac si nespomína pre odstup rokov, možno niekoho zabudol. Riešili sa aj finančné a ekonomické záležitosti, ale do detailov si to nepamätá, určite boli predmetom porady. O tom, čo sa zaplatí alebo nezaplatí, nevie kto rozhodoval, vie, že sa o tom na poradách hovorilo. Závery porady sa určite plnili. Uviedol, že obžalovaného si vždy vážil a snažil sa pre firmu veľa spraviť. Potvrdil, že bol predsedom dozornej rady v inkriminovanom období. Keď dostal výpoveď v spoločnosti, skončil aj túto funkciu. Nepamätá si, že by sa zúčastňoval nejakým spôsobom na jej činnosti. Z výpovede svedka B. G. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nemal o ňom informácie a nemal k tomu prístup. Vyjadril sa k obsadeniu spoločnosti SALVIAFARM VITAE. Uviedol, že ráno po príchode do práce boli brány firmy zatvorené, nikto ich nikam nepustil, nikto im neposkytol žiadne informácie. Až postupne sa k nim dostali nejaké informácie. V spoločnosti SALVIAFARM VITAE pracoval na obchodnom úseku. Mal na starosti predaj, priamy predaj na konsignačné sklady a materiálno technické zabezpečenie. Nevedel sa vyjadriť, či išlo o riadiacu funkciu, podriadeného nemal, takže ťažko sa mu je k tomu vyjadriť. V roku 2005 pracoval v tejto firme. Bol tam aj začiatkom roka 2006. Do ekonomickej stránky nevidel. Nevedel aké platby prichádzajú a odchádzajú. Pripravoval však zoznam najnutnejších platieb, aby zabezpečili chod spoločnosti, čo sa týka materiálového zabezpečenia. Ak boli nejaké financie, platilo sa. Finančná situácia nebola taká, aby sa mohlo všetko platiť. Zoznam odovzdával obžalovanému. Čo sa týka výplat, tie bývali načas. Tie najsúrnejšie platby, vždy riešil aspoň čiastočnou platbou, aby ich dodávatelia úplne neodpísali. Spoločnosť mala druhy tovarov, ktoré boli vysokoobrátkové a tovary, ktoré také neboli. Nevedel sa vyjadriť, prečo neboli peniaze v spoločnosti. Podľa svedka na činnosti spoločnosti sa podpísalo i obsadenie firmy. Po obsadení spoločnosti výroba bežala s veľkými problémami. Prečo neboli odvody uhrádzané sa nevie vyjadriť. Nevedel sa vyjadriť, či sa S. N. nejako podieľal na riadený spoločnosti SALVIAFARM VITAE. Svedok chodil na porady. S. N. sa na poradách veľmi sporadicky objavoval. Nepamätá sa, či niekoho vysielal na tieto porady. Po obsadení spoločnosti nedodávali tovar do siete lekární Citypharma, ktorú vlastnil S. N.. Pred obsadením dodávali do tejto siete tovary. Nešlo o bezvýznamného zákazníka. Dodávali sa hlavne roztoky. Svedok uviedol, že pripravoval a odovzdával obžalovanému zoznam faktúr týkajúcich sa materiálno technického zabezpečenia. Vždy mu bolo povedané, ktoré z faktúr na zozname boli uhradené. Zoznam mu vracal obžalovaný alebo ekonómka pani Š.Č. s vyznačením, ktoré faktúry boli uhradené a v akej sume, aby vedel upozorniť dodávateľov, že došlo k úhrade. Súrnosť posudzoval asi obžalovaný s pani Š.. K účasti S. N. na poradách uviedol, že táto účasť bola pred obsadením. Po obsadení už nie. Sám sa priamo zodpovedal obžalovanému. Osobu V. X. pozná. Nepamätá si, či sa zúčastňoval týchto porád. Nevie, čí bol zamestnancom. Istý čas sa pohyboval v ich firme, ale či bol ich zamestnancom alebo zamestnancom S. N., to nevie. B. E.F.G. pozná, vie, že pracoval u S. N., ale nevie, či sa zúčastňoval ich porád. Na poradách, ktorých sa svedok zúčastňoval, tam ho nevidel. Svedok sa zúčastňoval výrobných operatívnych porád. Porád vyššej úrovne (napr. predstavenstva )sa nezúčastňoval. V. X. pracoval u S. N. na pozícii marketingu. U obžalovaného nevie, či pracoval. Pohyboval sa vo firme SALVIAFARM VITAE, ale či bol jej zamestnancom nevie. Čo sa týka faktúr materiálno technického zabezpečenia, uviedol, že

mu boli faktúry doručené z pošty, potvrdil, či sú správne, či sú dodržané dohodnuté ceny a potom ich odovzdával obžalovanému a potom sa mu od neho alebo od pani Š.R.W. dostali nazad. Z výpovede svedka Š. W. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že od januára 2005 do leta 2005 pracoval ako obchodný riaditeľ, čo sa týka obžaloby spoločnosť bola odstrihnutá od reálnych zdrojov, od výrobného zariadenia, od možnosti vykonávať svoje podnikateľské aktivity a teda aj od finančných zdrojov. Situácia nebola jednoduchá, začínala sa zlepšovať. Zásah do firmy prišiel v období, keď začala mať zaujímavú perspektívu, prišla o veľké zákazky, ktoré boli kontrahované, boli podpísané zmluvy, bol na ceste reálny materiál, ktorý sa mal vyrábať pre určité firmy. Spoločnosť SALVIAFARM VITAE bola farmaceutická firma, ktorá bola viazaná na schválené priestory a technológie a keď nemal k nm prístup, jednoducho nemohla vyrábať. Museli sa odsťahovať, bol to provizórny stav, dochádzalo k vyskladneniu hotových existujúcich výrobkov. Bola to agónia. Postoj obžalovaného bol taký, že sa tou firmou žil. Jedno mu to nebolo. Snažil sa situáciu riešiť. Čo sa týka roku 2005, nezaregistroval meškanie miezd. Faktúry dodávateľom boli platené priebežne na základe dohôd. Odstrihnutie od zdrojov znamenalo zastavenie finančných tokov. Následne išlo len o dopredaj skladových zásob. Vysťahovanie bol kľúčový problém, lebo pokiaľ ide o farmaceutickú firmu, je viazaná na schválené priestory a nemôže vyrábať inde. K dôvodom vysťahovania uviedol, že išlo o majetkové spory z minulých rokov. Pani B. bola asistentkou obžalovaného. Bola niečo ako splnomocnená majiteľmi areálu na výkon niečo ako funkcie konateľa. Po vysťahovaní bola jej činnosť v záujme druhej strany, spoločnosti, ktorá prevzala areál, dá sa povedať, že proti spoločnosti SALVIAFARM VITAE. K osobe pán E. uviedol, že ho pozná z distribučnej spoločnosti Salvia Slovakia ako ekonomického riaditeľa. V tomto období s ním neprišiel do kontaktu. V spoločnosti SALVIAFARM VITAE sa zúčastňoval svedok operatívnych porád. Pán E. sa ich nezúčastňoval. K osobe V. X. uviedol, že bol riaditeľom divízie distribúcia Salvia Slovakia. Bol nejaký čas pracovníkom SALVIAFARM VITAE, ale to bolo pred rokom 2005. Nemá informáciu, či zasahoval do riadenia spoločnosti SALVIAFARM VITAE. Zastavenie dodávok Mercku a do Poľska boli likvidačné, lebo firma nemohla vyrábať. Do kompetencie obchodného riaditeľa spadal predaj vlastných produktov, ktoré sa vyrábali pod vlastnou značkou, získavanie zákaziek vo forme práce vo mzde, kde sa vyrábalo pre iné firmy. Čo sa týka mechanizmu platenie faktúr a odvodov a pod. uviedol, že vedúci pracovníci komunikovali so svojimi partnermi a boli určité priority, veci potrebné pre zabezpečenie výroby. Výplaty boli vždy načas. Komunikácia s poisťovňami a daňovým úradmi patrila do kompetencie ekonomickej riaditeľky pani Š.I.Č. a potom pani N.. Vždy dostali informáciu od ekonomickej riaditeľky o určitom balíku peňazí, ktorý je k dispozícii a ktorý sa má rozdeliť v rámci zabezpečenia výroby a obchodu. Bývali informácie o tom, že sa blížia termíny a potrebujú prostriedky na výplaty alebo DPH, čo oznámila ekonomická riaditeľka. Túto informáciu mala podľa svedka z výpisu z účtu. Pokiaľ niečo horelo, tak sa to riešilo prednostným spôsobom. Dozorná rada v prvom štvrťroku 2005 sa neschádzala. Následne bol členom predstavenstva. Zo spoločnosti SALVIAFARM VITAE odišiel niekedy začiatkom júna 2005 a vtedy požiadal o zrušenie členstva v predstavenstve. V tom čase neprebehlo žiadne zasadnute predstavenstva. Zúčastňoval sa denných operatívnych porád. Z výpovede svedka T. W. ku skutku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaného pozná dlhé roky ako seriózneho pána, ktorý si vždy stál za tým, čo povedal, a všetky skutky, ktoré konal, konal s dobrým úmyslom a pomáhal veľa ľuďom. Čo sa týka skutku nevedel sa k nemu vyjadriť. K obdobiu od 01.01.2005 do 31.12.2005 a januáru 2006 sa vyjadril, že pracoval v spoločnosti RONCOR Moravské Lieskové. Vtedy už nepracoval u S. N.. Z jeho štruktúr vypadol v roku 2001 a potom sa tam pohyboval ešte v roku 2003 alebo 2004. K roku 2004 uviedol, že nie je si vedomý, že by bol účastný nejakých porád SALVIAFARM VITAE. Nevie aké vzťahy boli medzi otcom a synom. Boli tam nejaké finančné väzby, ale nevedel sa vyjadriť. Niekedy začiatkom roku 2004 alebo v polovici roku 2004 definitívne skončil svoje pôsobenie. K obsadeniu SALVIAFARM VITAE sa nevedel vyjadriť. U S. N. pracoval na viacerých funkciách a naposledy mal na starosti lekárne. Svedok W.. S. N. odmietol na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu, že je synom obžalovaného. Ďalej boli vykonané ďalšie listinné a obrazové dôkazy tak ako to je uvedené v jednotlivých zápisniciach o hlavnom pojednávaní. Obžalovaný nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený. Podľa Správy Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor všeobecnej vnútornej správy, obžalovaný nebol doposiaľ postihnutý za priestupky. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

* * * * *

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, že v priebehu tohto trestného konania vedeného proti obžalovanému bolo preukázané, že Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín, neboli uhradené odvody za zamestnancov spoločnosti SALVIAFARM VITAE, a.s. Obžaloba kládla za vinu obžalovanému, že ako štatutárny orgán spoločnosti SALVIAFAM VITAE, a.s. v období od 01.01.2005 do 31.12.2005, vrátene mesiaca január 2006, zrazil zamestnancom sumu 387 877,- Sk, ktoré neodviedol Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín, hoci, mal v danom období finančné prostriedky na vyplatenie, čím mal spáchať zločin neodvedenia dane a poistného podľa , . Bolo preukázané výpismi z obchodného registra spoločnosti SALVIAFARM VITAE, a.s. i výpoveďou obžalovaného, že obžalovaný bol v inkriminovanom období predsedom predstavenstva tejto spoločnosti. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že spoločnosť bola v roku 2004 predlžená (znalkyňa R.. F. N.), nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu všetkých svojich záväzkov a táto situácia sa opakovala aj v roku 2005. V apríli 2005 došlo k obsadeniu výrobných a administratívnych priestorov spoločnosti SALVIAFARM VITAE súkromnou bezpečnostnou službou za súčasného zákazu vstupu nich zamestnancom do tejto spoločnosti. Uvedené skutočnosti vyplynuli z výpovede samotného obžalovaného, znalkyne R.. F. N., svedkov O. N., F. N., Ľ. M., O. Z., J. B., W. B., B.O.Y. G. a Š. W.. Následne, najmä z výpovede obžalovaného a svedkov Š.G. W., Ľ. M., B. G., vyplynulo, že o úhradách záväzkov sa rozhodovalo na operatívnych pracovných poradách, na ktorých sa preberali potreby jednotlivých úsekov. Na základe týchto záverov následne boli uhrádzané záväzky, ktoré mali súvis so zabezpečením ďalšieho chodu spoločnosti. Na základe toho je opodstatnený záver, že rozhodnutie o tom, čo bude zaplatené (či faktúry, mzdy, odvody) bolo nie výsledkom svojvoľného rozhodovania obžalovaného ako člena štatutárneho orgánu spoločnosti SALVIAFARM VITAE, a.s., ale bolo výsledkom rozhodovacieho procesu založeného na poznatkoch o aktuálnych potrebách spoločnosti, ktoré boli prednášané jednotlivými vedúcimi úsekov (ekonomického, výrobného, obchodného, materiálno technického zabezpečenia) tak, aby bol zabezpečený ďalší ekonomický chod spoločnosti. I keď podľa znalkyne R.. F. N. peniaze v spoločnosti boli na to, aby sa odvody uhrádzali, na strane jednej, ale na strane druhej uprednostnili iné platby, ktoré súviseli s činnosťou spoločnosti. Nešlo pri tom o niečo, čo by nesúviselo s činnosťou spoločnosti a nezabezpečovalo by reálny chod spoločnosti. Znalkyňa tiež potvrdila, že ak by uhrádzala spoločnosť odvody, vznikol by iný záväzok, ktorý by nebola spoločnosť schopná zaplatiť. Tieto jej závery korešpondujú aj s výpoveďami svedkov. Je zrejmé, že spoločnosť SALVIAFARM VITAE, a.s. určite nebola schopná platiť všetky svoje záväzky riadne a včas. Z dokazovania tiež vyplynulo, že finančné prostriedky, ktoré neboli použité na zaplatenie odvodov, boli použité na zabezpečenie chodu spoločnosti a nie na iné účely, ktoré by niesli znaky obohatenia. Z dokazovania vyplynulo, že v danom prípade nedošlo k obohateniu ani spoločnosti ani samotného obžalovaného, ale prostriedky boli ďalej použité na zabezpečenie chodu spoločnosti, ktorá bola finančne „podvyživená“. Pri posudzovaní situácie v roku 2005 a januára 2006 treba vziať do úvahy, že zásadným spôsobom do podnikateľského života spoločnosti zasiahlo obsadenie (pre súd z neznámych dôvodov, ktoré sa nepodarilo zistiť vykonaným dokazovaním) administratívnych a výrobných priestorov spoločnosti SALVIAFARM VITAE, nevpustenie vedenia a zamestnancov do nich, čím spoločnosť prišla o výrobné prostriedky a možnosti viazané na schválené priestory a postupy v oblasti farmaceutiky, dôsledkom čoho je podľa názoru súd následný ekonomický a finančný prepad spoločnosti. Následne spoločnosť podľa výpovedí obžalovaného i viacerých svedkov fungovala len v provizóriu, keď nevyrábala, dopredávala len zásoby. Bez významu nie je ani skutočnosť, že spoločnosť mala od októbra 2005 exekútorom zablokované účty v bankách a spoločnosť vykonávala úhrady len cez pokladne. Takisto z výpovede znalkyne R.. F. N. vyplynulo, že nie je isté, či mala pri spracovávaní znaleckého posudku úplné účtovníctvo spoločnosti, ktoré by podľa súdu dalo konkrétnu odpoveď na otázku, či spoločnosť mala reálne k dispozícii v jednotlivých obdobiach dostatočné finančné prostriedky na výplatu hrubých miezd zamestnancov a na otázku, či spoločnosť mohla odvádzať v období uvedenom v obžalobe poistné bez vážneho ohrozenia chodu spoločnosti, či by výroba bola ohrozená a nemohla by v ďalšej činnosti pokračovať. Za danej situácie nemožno preto konštatovať, že po formálnej stránke a materiálnej boli naplnené všetky zákonné znaky zločin neodvedenia dane a poistného podľa , , predovšetkým jeho subjektívna stránka, teda zavinenie obžalovaného v podobe úmyslu. Zamestnávateľa možno trestnoprávne postihnúť za trestný čin neodvedenia dne a poistného len vtedy, ak reálne zrazil zo mzdy zamestnanca povinné platby, úmyselne ich neodviedol a zadovážil sebe alebo inému neoprávnený prospech. Podľa názoru súdu motiváciou obžalovaného k nerovnakému alebo nerovnomernému uspokojovaniu veriteľov bola tá skutočnosť, že dal prednosť úhradám zabezpečujúcim chod spoločnosti a mzdy zamestnancom (tieto boli zamestnancom uhrádzané) z dôvodu, že sa spoliehal a veril, že sa ekonomická a finančná situácia spoločnosti zlepší a pri zachovaní zamestnanosti v spoločnosti bude

môcť uhradiť aj ostatné svoje záväzky, teda aj odvody. Súd sa tiež zaoberal aj otázkou, či konanie obžalovaného nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa alebo trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa . I v prípade týchto dvoch trestných činov je súd názoru, že absentuje subjektívna stránka pre naplnenie zákonných znakov týchto trestných činov.

Výsledky samotného dokazovania nevyzneli jednoznačne a dôkazy nesvedčia k vyvodeniu bezpečného záveru, že žalovaný skutok sa stal tak ako je kladený obžalovanému za vinu obžalobou. Záver o vine obžalovaného musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach. Ustanovenie , obsahuje základnú zásadu trestného konania, a to zásadu prezumpcie neviny. Každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie, sa považuje za nevinného, dokiaľ vina nie je právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vyslovená. Prezumpcia neviny vyjadruje objektívnu právnu situáciu. Zo zásady prezumpcie neviny vyplývajú základné pravidlá, ktoré súd musí v plnom rozsahu rešpektovať. Jedná sa najmä o zásadu, že obžalovanému musí byť vina preukázaná, teda nie je úlohou obžalovaného preukazovať svoju nevinu, je len jeho právom predkladať a navrhovať dôkazy o svojej nevine. Ďalšou zásadou je zásada „in dubio pro reo“, teda že v prípade, ak po skutočne dôslednom uskutočnení a preskúmaní dôkazov existujú pochybnosti o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Ďalším princípom je princíp, podľa ktorého nedokázaná vina má rovnaký význam ako dokázaná nevina. V danom prípade súd nemal dostatok spoľahlivých dôkazov, na základe ktorých by mohol s istotou vysloviť, že skutok sa stal tak ako bol žalovaný a spáchal ho obžalovaný. V tomto smere sú tu dôkazy, ktoré svedčia rovnakou mierou v prospech (výpovede svedkov O. N., F. N., Ľ. M., O.F.X. Z., J. B., W. B., B. G. a Š. W.) i neprospech obžalovaného (výpoveď svedkyne V.. Y. Š., znalkyne R.. F.Y.Ž. N. a závery jej znaleckého posudku) a tak súd nemá inú možnosť, ako rešpektovať základnú zásadu trestného práva v pochybnostiach prospech obžalovaného a obžalovaného spod obžaloby s poukazom na oslobodiť z dôvodu, že nebolo preukázané, že obžalovaný žalovaný skutok spáchal.

Vzhľadom na oslobodzujúci výrok, súd poškodenú Sociálnu poisťovňu, pobočka Trenčín, odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomnom podanom odvolaní je treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /, / a to v neprospech i v prospech obžalovaného /, /. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka / /. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného / /. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca / /. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli / /.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody / /, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / /. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci / /. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.