Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_71Ek-848-2024.pdf
PDF · 98.34 KB
No categories available
71Ek/848/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX, XXX XX C., 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 8 081,24 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lucia Baničová, so sídlom exekútorského úradu Paulínska 17, 917 01 Trnava, IČO: 37 926 179, pod sp. zn. XXXXX XXX/XX, o návrhu povinného 1/ na zastavenie exekúcie a o návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného 1/ na zastavenie exekúcie žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a .
III. Súd návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
IV. Súd nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného 2/ na zastavenie exekúcie žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa opätovným návrhom na výkon exekúcie v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK“) doručeným súdu dňa 30.04.2024 domáhal od povinného 1/ a povinného 2/ (ďalej aj ako ,,povinní“) vymoženia pohľadávky vo výške 8 081,24 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Senica č. k. Cb141/96-42 zo dňa 28.08.1996, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 12.10.1996.
2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ECLI: A.:F.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Lucia Baničová, so sídlom exekútorského úradu Paulínska 17, 917 01 Trnava, IČO: 37 926 179, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie č. k. XXXXX XXX/XX – X zo dňa 05.06.2024 bolo povinnému v 1. rade a povinnému v 2. rade doručené v totožný deň, a to dňa 10.06.2024. Návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie bol uložený na poštovú prepravu dňa 24.06.2024 (podacie číslo: H.) a doručený poverenému súdnemu exekútorovi dňa 26.06.2024 a návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie bol uložený na poštovú prepravu dňa 24.06.2024 (podacie číslo: H.) a doručený poverenému súdnemu exekútorovi dňa 26.06.2024, t. j. v uvedenom prípade má každý z podaných návrhov na zastavenie exekúcie odkladný účinok v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený sa k jednotlivým návrhom na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 03.07.2024.
4. Povinný 1/ sa v podanom návrhu na zastavenie exekúcie domáha jej zastavenia v plnom rozsahu, uvádzajúc, že nie je pasívne vecne legitimovanou osobou vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke, keď exekučné konanie sa vedie na podklade rozsudku Okresného súdu Senica č. CB141/96-42 zo dňa 28.08.1996, ktorého účastníkom však nebol. V tejto súvislosti uviedol, že žiaden záväzok voči oprávnenému nemôže mať. Taktiež má za to, že ani samotný oprávnený nebol účastníkom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Vo vzťahu k samotnému exekučnému titulu a k vymáhanej povinnosti upriamil pozornosť na skutočnosť, že exekučným titulom priznané plnenie neobsahuje menovú jednotku EURO, ale slovenskú korunu (SKK), ktorá však zanikla, následkom čoho aj pohľadávka oprávneného sa stala nevymáhateľnou. Za nesprávne označil v tejto súvislosti nielen plnenie priznané exekučným titulom, ale taktiež aj trovy exekúcie súdneho exekútora. Povinný ďalej okrajovo poukázal na neprimeranú výšku vymáhanej povinnosti v rovine jej úžerníckej povahy, z ktorej mala Slovenská sporiteľňa, a. s., resp. jej právny nástupca (pozn. Slovenská konsolidačná, a.s.) ťažiť neprimerane vysoký zisk využitím slabosti či tiesne druhej strany. Záverom dodal, že skutočný dlžník zomrel, a tým záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy zanikol.
5. V prípade povinného 2/, je potrebné uviesť, že ním vznesené námietky sú nielen obsahovo, ale i formálne totožné s námietkami povinného 1/, nakoľko ide o identické podania, majúce rozličnosť danú v len časti označenia podávajúcej osoby a podpisu.
6. Oprávnený vo väzbe na povinnými podané návrhy na zastavenie exekúcie uviedol nasledovné stanovisko, cit: ,,1. Povinní podali návrhy na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a,b,d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“). 2. Exekúcia 382EX 318/24 je vedená na podklade exekučného titulu – Rozsudok sp.zn. Cb141/96-42 zo dňa 28.8.1996, vykonateľný dňa 12.10.1996 vydaný Okresným súdom Senica. V zmysle predmetného rozhodnutia súdu bol žalovaný v 1. rade - I. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (a žalovaná v 2. rade – J. E., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX) povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 271 455,60 Sk s 22% úrokom z omeškania od 11.1.1996 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 10 856,- Sk, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 3. V zmysle § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zodpovedá dedič za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. 4. Povinní sa stali v zmysle Uznesenia Okresného súdu Senica č.k. 3D/59/2018-70 zo dňa 3.12.2018, právoplatného dňa 28.12.2018 právnymi nástupcami zomrelého: I. E., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. Ako vyplýva z uvedeného smrťou žalovaného v 1. rade - I. E., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX nedošlo k zániku vymáhanej pohľadávky ako tvrdia povinní. 5. Predmetná pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní A. XXX/XXXX súdnou exekútorkou JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD.. Nakoľko išlo v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZOUNEK“) o starú exekúciu, súdna exekútorka dňa 28.2.2024 vydala Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a následne dňa 3.4.2024 Oznámenie o ukončení exekučného konania, v ktorom uviedla, že dňa 27.03.2024 došlo k ukončeniu exekučného konania. V zmysle ust. § 9 ZOUNEK podal oprávnený opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 30.4.2024. 6. Oprávnený dodáva, že v pôvodnej starej exekúcii bola spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. ako právny nástupca po pôvodnom veriteľovi Slovenskej sporiteľni, a.s. aj oprávneným ako je zrejmé z uvedených rozhodnutí súdnej exekútorky ako aj spisovej dokumentácie k exekúcii EX 360/1999. 7. Tvrdenia povinných o nemožnosti plnenia záväzku z dôvodu zániku meny Sk považujeme za irelevantné. 8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že: - pohľadávka uplatnená návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.4.2024 nezanikla a je opatrená právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, - je preukázaná a nepochybná aktívna legitimácia oprávneného – Slovenskej konsolidačnej, a.s. ako aj pasívna legitimácia oboch povinných, - povinní sú právnymi nástupcami pôvodného dlžníka – žalovaného v 1. rade. 9. Oprávnený má za to, že návrhy povinných na zastavenie exekúcie XXXXX XXX/XX sú účelové a neopodstatnené, nakoľko exekúcia je oprávnená a nebol naplnený žiaden z dôvodov na jej zastavenie v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a,b,d) Exekučného poriadku.“.
7. Poverený súdny exekútor sa k jednotlivým návrhom na zastavenie exekúcie priamo nevyjadril. Uviedol však, že trovy exekúcie sú súladné so zákonom.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak:
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutie neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
14. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako ,,Vyhláška“), odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie.
15. Podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie.
16. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.
17. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
18. Úvodom považuje súd za nevyhnutné uviesť, že predmetné exekučné konanie je vedené voči dvom osobám povinným, ktoré na samostatných listinách doručili poverenému súdnemu exekútorovi obsahovo a formálne identické podanie, označené ako návrh na zastavenie exekúcie, pričom dôsledne vykonanou komparáciou týchto podaní je zrejmé, že jediným a výlučne odlišným prvkom je podpis na týchto listinách. Z uvedeného dôvodu preto súd pristúpil k vyhodnoteniu týchto návrhov na zastavenie
exekúcie v podobe vyhotovenia jedného rozhodnutia (uznesenia), avšak za stavu zodpovedajúcemu rozhodovania samostatnými výrokovými vetami vo väzbe na ten-ktorý návrh na zastavenie exekúcie.
19. Povinní v poradí za prvý dôvod pre zastavenie exekúcie súdom vnímajú absenciu legitimity účastníkov predmetného exekučného konania, keď na jednej strane výrazným spôsobom spochybňujú postavenie oprávneného a súbežne pritom poukazujú na absenciu pasívnej vecne legitimácie na ich strane, uvádzajúc pritom, že pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní zanikla smrťou pôvodného dlžníka, resp. dlžníkov. Vo väzbe na uvedené preto súd uvádza, že skutkové tvrdenia uvádzané povinnými nie sú správne, resp. vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k osobe oprávnenej súd uvádza, že exekučným titulom – rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. Cb141/96-42 zo dňa 28.08.1996, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 12.10.1996, bola osobe I. E. a osobe J. E., ručiteľka, uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi Slovenská sporiteľňa, a. s., sumu vo výške 271 455,60 Sk s úrokom z omeškania vo výške 22% ročne z uvedenej sumy od 11.01.1996 do zaplatenia, a súčasne uhradiť trovy konania vo výške 10 856,00 Sk. Oprávnený svoje postavenie aktívne vecne legitimovaného subjektu pre účely domáhania sa uspokojenia tejto pohľadávky odvodil v konaní pred vydaním poverenia na výkon exekúcie tým, že k návrhu na výkon exekúcie zo dňa 30.04.2024 predložil Oznámenie o ukončení starej exekúcie vydané podľa ustanovenia § 8 ods. 3 ZoUNEK, z obsahu ktorého vyplýva, že o postavení Slovenskej konsolidačnej, a.s., ako oprávneného, už bolo právoplatne rozhodnuté v skôr začatej exekúcii, ktorá bola po naplnení zákonom stanovených predpokladov právoplatne zastavená. Existencia aktívnej vecnej legitimácie na strane oprávneného ďalej vyplynula aj na základe ním predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2000, uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653, ako cedentom (postupcom) a Slovenskou konsolidačnou, a.s., IČO: 35 776 005, v postavení cesionára (postupníka), pričom súčasťou uvedenej zmluvnej dokumentácie bola aj príloha, ktorá preukazuje postúpenie konkrétneho nároku, vymáhaného v predmetnom exekučnom konaní. Na základe uvedeného, má súd za to, že otázku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného už posúdil konajúci súd aj v čase pred vydaním poverenia na výkon exekúcie ako jednu z kľúčových náležitostí, ktorej nesplnenie by navodzovalo stav zodpovedajúci zamietnutiu návrhu na výkon exekúcie.
20. V rovine pasívnej vecnej legitimácie na strane povinných a v kontexte zániku dlhu smrťou pôvodného dlžníka či dlžníkov, teda osôb, v neprospech ktorých bol exekučný titul vydaný, je potrebné uviesť, že zo strany povinných dochádza k nesprávnej interpretácii ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 575, § 579), ktoré pojednávajú o zániku záväzku z titulu nemožnosti plnenia alebo z dôvodu smrti dlžníka, keď pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní vznikla z titulu úverovej zmluvy, teda zo záväzkového vzťahu, pri ktorom nie je jej plnenie obmedzené na osobu dlžníka, pričom smrťou dlžníka dlh nezaniká, ale prechádza na právneho nástupcu, resp. nástupcov. Vo svetle právneho nástupníctva k pohľadávke priznanej exekučným titulom súd dáva do pozornosti uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. 3D/59/2018, Dnot 105/2018 zo dňa 03.12.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2018 (priložené oprávneným k návrhu na výkon exekúcie), v rámci ktorého boli pred notárom prejednávajúcim dedičstvo po neb. I. E., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, vyporiadané majetkové hodnoty tým spôsobom, že dedičmi po uvedenom poručiteľovi sa stali aj osoby povinné, a to v rozsahu ustanovenom v § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v kontexte nadobudnutia majetkových hodnôt enumerovaných v uznesení vydanom v dedičskom konaní. Inými slovami preto vyjadrené, námietka povinných o absencii pasívnej vecnej legitimácie nie je správna, keď na základe uznesenia o prechode práv a povinností nadobudli majetkové hodnoty po poručiteľovi, následkom čoho zodpovedajú do výšky nadobudnutého dedičstva aj za dlhy, ktoré mal poručiteľ v okamihu smrti.
21. Pokiaľ ide o tvrdenie povinných k zániku vymáhanej pohľadávky z dôvodu, že exekučným titulom priznané plnenie je vyjadrené v takej menovej jednotke, ktorá v súčasnej dobe neexistuje z dôvodu vstupu Slovenskej republiky do Eurozóny počnúc dňom 01.01.2009, následkom čoho sa platidlom na území SR stala mena EURO, je potrebné uviesť, že nástupom novej menovej jednotky bol stanovený pevný konverzný kurz ako veličina slúžiaca na budúcu transformáciu dovtedy zaužívanej slovenskej koruny na EURO (1 € = 30,1260 SKK). Takto nastavený postup prepočítania menovej jednotky však slúži na prepočítanie menovej jednotky do jej aktuálnej podoby. Skutočnosť, že exekučný titul zo dňa 28.08.1996 obsahuje menu SKK a upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa XXXXX XXX/XX zo dňa 05.06.2024 menu EURO, však nie je žiadnym dôvodom, ktorý by viedol k zániku dlhu voči oprávnenému či nemožnosti domáhať sa jeho uspokojenia.
22. V poradí ďalšou námietkou pre zastavenie exekúcie má byť neprimerane vysoký vymáhaný nárok v kontexte úžery, v rámci ktorej povinní odkazujú na nezákonný spôsob dosahovania zisku právnym predchodcom oprávneného a aj samotným oprávneným. Preskúmaním tvrdenia povinných, obzvlášť v rovine nimi deklarovaného vysokého úroku z omeškania v sume 51 846,96 eur, je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že súčasťou vymáhaného nároku je aj príslušenstvo pohľadávky, najmä v podobe úroku z omeškania vo výške 22% ročne zo sumy 9 010,67 eur od 11.01.1996 do 30.09.2000 a úroku z omeškania vo výške 22% ročne zo sumy 8 081,24 eur počítaného od 01.10.2000 do zaplatenia. V tejto súvislosti je však nevyhnutné uviesť, že úrok z omeškania predstavuje najfrekventovanejšie používaný nástroj veriteľa, ktorého využitie je spojené s omeškaním zo strany dlžníka, a to v prípadoch jeho omeškania s plnením peňažného záväzku až do jeho úplného zaplatenia. Práve okamih zaplatenia dlhu v jeho čiastočnom alebo v úplnom rozsahu vyjadruje mieru určujúcu hranicu rastu úroku z omeškania, teda jeho finálnej výšky. V prejednávanej veci má súd za preukázané, že uvedený úrok z omeškania je v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslený v súlade s exekučným titulom a čiastočným plnením zo strany právnych predchodcov osôb povinných. Jeho výšku ku dňu vyhotovenia upovedomenia o začatí exekúcie (pozn. ku dňu 05.06.2024) však nemožno označiť za úžernícku, keď úrok z omeškania sa vyznačuje prvkom jeho kontinuálneho rastu, kedy v poradí posledný úrok z omeškania pokrýva obdobie takmer 24 kalendárnych rokov omeškania s plnením peňažného záväzku. V zásade to znamená, že povinnými vnímaná vysoká čiastka úroku z omeškania je výsledkom nesplatenia zostávajúcej časti dlhu (istiny), pre ktorú je príznačný jej nárast až do okamihu úplného zaplatenia istiny. Na dôvažok možno exemplárne uviesť, že uhradením celej istiny dochádza ku kapitalizovaniu úroku z omeškania, čo má za následok odvrátenia jeho ďalšieho vývoja v podobe jeho nárastu.
23. K námietke povinných o nesprávne uplatnenej výške trov exekúcie súdnym exekútorom, súd uvádza, že poverený súdny exekútor v súlade s Vyhláškou pristúpil k riadnemu uplatneniu si trov exekúcie, ktoré mu patria v súlade s ustanovením § 7 ods. 1, 2 Vyhlášky a § 22 ods. 1, 2 Vyhlášky, keď výška trov exekúcie pri splnení vymáhanej povinnosti v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie zodpovedá sume 10% z celkovej výšky vymáhaného nároku (§ 7 ods. 2 Vyhlášky) a príslušného nároku na náhradu hotových výdavkov v sume 50,00 eur + 20% DPH (§ 22 ods. 2 Vyhlášky). Rovnako to platí aj pre trovy exekúcie počítané pre prípad splnenia vymáhanej povinnosti po uplynutí lehoty 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a to z titulu uplatnenia zákonom stanovenej odmeny v rozsahu 20% z celkovej výšky vymáhanej povinnosti (§ 7 ods. 1 Vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov v rozsahu 100,00 eur + 20% DPH (§ 22 ods. 1 Vyhlášky).
24. S ohľadom na vyššie uvedené, preto súd rozhodol tak, že jednotlivé návrhy povinného 1/ na zastavenie exekúcie a povinného 2/ na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že povinní nepreukázali žiadne dôvody zakladajúce dôvodnosť zastavenia exekúcie súdom, keď právne nástupníctvo vo vzťahu k osobe oprávnenej a k postaveniu povinných bolo predmetom prieskumnej činnosti súdu už v období pred vydaním poverenia na výkon exekúcie, pričom postavenie oprávneného je založené na zmluve o postúpení pohľadávky medzi oprávneným ako právnym nástupcom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom (cedentom) a kedy pasívna vecná legitimácia na strane povinných vyplýva z uznesenia o právnom nástupníctve po poručiteľovi, v neprospech ktorého bol exekučný titul vydaný, a to z titulu nadobudnutia majetkových hodnôt z dedičstva. Rovnako dospel súd k záveru o nedôvodnosti podaných návrhov na zastavenie exekúcie z dôvodu námietky vznesenej vo vzťahu k uvedeniu meny SKK v exekučnom titule či k potencionálnej úžernej povahe vymáhaného nároku, keď prechodom na menu EURO bol zavedený pevný konverzný kurz v záujme zachovania menovej hodnoty výšky pohľadávky a kedy exekučným titulom priznaný úrok z omeškania vyčíslený v upovedomení o začatí exekúcie je demonštráciou jeho nárastu za takmer 24 kalendárnych rokov z dôvodu neuspokojenia výšky istiny priznanej exekučným titulom v jej celom rozsahu. (výrok I. a III. tohto rozhodnutia)
25. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
28. Nakoľko žiaden z účastníkov konania si trovy v súvislosti s jednotlivými návrhmi na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd žiadnemu z účastníkov konania trovy nepriznal. (výrok II. a IV. tohto rozhodnutia)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.