Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15CoP-41-2024.pdf
PDF · 117.87 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/41/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľa G.. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Marekom Hroudom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, 040 01 Košice, proti odporkyni F.. G.. B.H. Q., F.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, X., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne voči rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. 84Pc/12/2023 - 73 zo dňa 12. decembra 2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Návrhom navrhovateľa zo dňa 31.07.2023 navrhovateľ žiadal, aby súd rozviedol ich manželstvo s odporkyňou. V návrhu uviedol, že manželia uzatvorili manželstvo v roku XXXX, z ich manželstva pochádza plnoletá dcéra. Obidvaja manželia spoločne nežijú, ich manželstvo nie je v súlade so Zákonom o rodine.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozsudkom pod č. k. 84Pc/12/2023 - 73 dňa 12. decembra rozhodol tak, že:
„Manželstvo účastníkov konania D. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a B. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O. I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonal dokazovanie zisťovaním stanoviska manželky, lustráciou manželov v Sociálnej poisťovni, obsahom pripojeného spisu 84Pc/11/2023 o určenie výživného na plnoletú dcéru zo strany otca a výsluchom účastníkov a zistil skutočný stav veci. S navrhovaným rozvodom manželstva manželka nesúhlasí, pričom argumentuje tým, že niet pochýb o tom, že sa manželstvo aktuálne nachádza v určitej, nie však v neprekonateľnej kríze, ku ktorej došlo
výlučne zavinením navrhovateľa. Nie je pravdou, že by sa manželovi nejakým spôsobom vyhrážala, uviedla, že navrhovateľ má známosť s inou ženou, čo manželka považuje za dôvod podania návrhu na rozvod. Namieta miestnu príslušnosť súdu, pričom argumentuje tým, že ich spoločné bydlisko bolo v X.. K predmetnému vyjadreniu bolo pripojené ďalej vyjadrenie manželky z 05.11.2023, z ktorého súd zistil, že manžel sa dlhodobo počas celej doby trvania manželstva finančne nepodieľal na chode domácnosti, na výživu dcéry neprispieval. Podľa názoru manželky je neskutočne lenivý a lakomý a manželka má za to, že manželov psychický zdravotný stav si vyžaduje jej opateru a zásah už nielen psychológa ale aj psychiatra a z uvedeného dôvodu potrebuje starostlivosť manželky, a preto s podaným návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí.
4. K podanej námietke miestnej príslušnosti reagoval súd prvej inštancie k tomu, aby uvedenej námietke nevyhovel a ďalej konal. Vo vyjadrení z 28.11.2023 navrhovateľ uviedol, že ku dňu podania návrhu 31.07.2023 žili manželia v spoločnej domácnosti, a to na S. XXXX/X v O. A. U. . Z vyjadrenia manželky z 24.11.2023 súd zistil, že táto uvádza, že účastníci konania ku podanému návrhu nežili v spoločnej domácnosti na žiadnej adrese. Manželka aktuálne býva v X. a manželia majú byt v O.. Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní XX.XX.XXXX súd zistil, že ku dňu podania návrhu žili s manželkou pod jednou strechou na S. ulici v O.. Tým pádom súd prvej inštancie námietke miestnej príslušnosti nevyhovel a konal ďalej. Z výpovede manželky na pojednávaní 12.12.2023 k predmetu konania uviedla, že ona má zato, že v súčasnosti v manželstve je ťažká situácia, ale nie neriešiteľná, preto nesúhlasí s rozvodom manželstva.
5. Súd prvej inštancie po posúdení skutkového stavu a všetkých zhromaždených dôkazov v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine zistil, že manželia od nástupu dcéry do základnej školy, čo bolo pred trinástimi rokmi, žili na S. ulici v O.. Posúdením všetkých uvedených skutočností, najmä vezmúc do úvahy pracovné väzby manželov a školskú dochádzku dcéry mal za preukázané, že posledným spoločným bydliskom bola S. v O.. Po zvážení všetkých zistených skutočností a zabezpečení všetkých uvádzaných dôkazov dospel k záveru, že skutočný stav veci potrebný na posúdenie miestnej príslušnosti je zistený dostačujúco.
6. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný, trvalý rozvrat manželstva podľa názoru súdu prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za jednoznačne a nadovšetky pochybnosti preukázané, že vzťahy manželov sú dlhodobo rozvrátené do takej miery, že v súčasnosti nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia a obnovenie plnenia spoločenského účelu ich manželstva. Súd má za to, že problémy v manželstve existujú dlhodobo a manželom sa doposiaľ nepodarilo tento stav zmeniť a na obnove vzájomných vzťahov pracovať. Pri posudzovaní stavu manželstva vychádzal súd prvej inštancie z návrhu navrhovateľa a jeho výpovede z 12.12.2023, ako aj z písomného podania manželky z 05.11.2023 a z jej výpovede na pojednávaní. Má za to, že na strane manžela neexistuje žiadna vôľa v manželstve zotrvať a pracovať na odstránení problémov, ktoré v manželstve pretrvávajú, od septembra 2023 nezdieľa s manželkou spoločnú domácnosť, má iný partnerský vzťah a s touto družkou v súčasnosti zdieľa spoločnú domácnosť. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že ak jeden z manželov odmieta na náprave vzťahov pracovať a v tomto svetle aj navštíviť manželskú poradňu alebo vyhľadať inú pomoc, je zbytočne ho do takéhoto konania mútiť, pretože ak chýba vnútorná motivácia pre takéto konanie, ďalšie odročenie pojednávania, prípadne prerušenie konania je neefektívne. Na strane manželky súd vychádzal z jej vyjadrenia z 05.11.2023, ako aj na pojednávaní. Manželka sama v predmetnom vyjadrení jasne explicitne uvádza, že manželia spolu nežijú, nie sú si verní, vzájomne sa nerešpektujú, a to ani svoju dôstojnosť, nepomáhajú si, nestarajú sa o spoločné dieťa, ktoré je medzi časom dospelé a študuje v zahraničí v P. republike. Zo zhodných tvrdení manželov mal súd jednoznačne preukázané, že vo vzájomnom vzťahu sa vytratila náklonnosť, rešpekt a vôľa prispôsobovať sa druhému partnerovi v záujme zachovania vzťahu. O hĺbke rozvratu manželstva podľa názoru súdu svedčí aj pevné rozhodnutie manžela rozviesť sa, ktoré nespochybnili ani varianty ponúknuté mu súdom v rámci priebehu konania, za účelom poskytnutia času na zváženie si svojho rozhodnutia. K argumentom manželky, že súd nemôže poskytnúť právnu ochranu konaniu manžela, ktoré sa prieči dobrým mravom. Súd uvádza, že Zákon o rodine je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, a teda súd je povinný sa spravovať ustanoveniami Zákona o rodine, ktoré upravujú rozvod manželstva a pred ktorými nemôže uprednostniť ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré regulujú iné právne vzťahy. Zároveň súd rozhodol aj o trovách konania.
III. Odvolanie odporkyne a vyjadrenia k odvolaniu
7. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie odporkyňa zo dňa 15.01.2024, v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné zistenie skutkového stavu ohľadom možnosti obnovy manželstva, dokonca spísaná zápisnica neobsahuje správne zaprotokolované skutočnosti, čo namietala osobitným podaním zo dňa 15.01.2024. Mestskému súdu záležalo na superrýchlom pojednávaní. Počas pojednávania sa mal možnosť navrhovateľ vyjadriť k otázkam, napríklad aj v sexuálnej oblasti, ona takúto možnosť nemala. Navrhovateľ ju pred uzavretím manželstva neinformoval o svojom zdravotnom stave, čo považuje za dôvodné. Mestský súd rovnako nevenoval žiadnu pozornosť ani predneseným informáciám o dovolenkách, ktoré absolvovali spolu, pričom popísala priebeh niektorých dovoleniek v S., v W., v S.. Rovnako súd prvej inštancii nevenoval pozornosť hodnoteniu súčasného spôsobu života navrhovateľa so svojou družkou u svojich kamarátov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odporkyňa za to, že súd prvej inštancie nevykonal všetky potrebné dôkazy a zároveň z ďalších dodaných informácií a upresnení je zrejmé, že navrhovateľ okrem odbornej pomoci potrebuje aj jej podporu a pomoc. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a súčasne navrhuje vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. K podanému odvolaniu priložila kópie zmlúv o dovolenkách, resp. zdravotné záznamy o ošetrení navrhovateľa.
8. Odvolanie podala odporkyňa aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručené súdu prvej inštancie 23.01.2024, v ktorom právny zástupca uviedol, že k podanému odvolaniu odporkyňu viedlo presvedčenie, že v prejednávanej veci neboli splnené procesné podmienky, okrem toho nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie jej znemožnil ako strane, aby mohla uskutočniť jej prislúchajúce procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Preto namieta, že v konaní rozhodoval nesprávne obsadený súd a taktiež si myslí, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okrem toho neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namieta, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nazdáva sa, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a v neposlednom rade si dovoľuje vysloviť názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného, podľa jej názoru v prejednávanej veci sú prípustné odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP a uplatňuje si vzhľadom na predmet konania aj odvolací dôvod podľa § 5 § 62 ods. 1 CMP. V odvolaní ďalej uviedla, že konal a rozhodoval miestne nepríslušný súd, ako už kvalifikovane vzniesla námietku nedostatku miestnej príslušnosti počas konania, pričom argumentovala tými istými dôvodmi, ktoré uviedla jednak vo vyjadrení počas konania, ako aj na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Neboli splnené procesné podmienky na prejednanie tejto veci a rozhodnutie o nej konajúcim súdom. V konaní prezentovala, že celá rodina donedávna chodili každým rokom v lete na spoločné rodinné dovolenky. Ďalej uviedla, že manželove narodeniny oslávili 24. júna 2023 s dcérou a povedal, že je veľmi šťastný, následne potom čo už odišiel od nich, chodil k nim na obedy, boli na dovolenke v N. doline. Z týchto tvrdení vôbec nevyplýva, že by ich manželstvo sa nachádzalo tak v dlhotrvajúcej a neprekonateľnej kríze. Navrhla v konaní ako dokazovanie výsluch svedkov, a to dcéry, ako aj svedkov Y. F. a U. F.. Nazdáva sa, že takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako bolo uvedené súdom prvej inštancie, nezodpovedá ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP a z uvedených dôvodov má za to, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné. Pre úplnosť si dovolila vysloviť názor, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou procesných záruk zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva s poukazom na článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. So zreteľom na uvedené v prejednávanom prípade je daný dôvod aj podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), aj podľa písm. b) CSP. Ďalej argumentuje opätovne tým, že navrhla vypočuť dcéru ako svedkyňu. Poukazuje na dôvod odvolací v zmysle ustanovenia § 205 ods. 1 písm. e) CSP. S poukazom na uvedené zastáva názor, že daný odvolací dôvod vymedzený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je tu daný. Zároveň poukázala na to, že sa nazdáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. I napriek uvedeným námietkam vzhliadol súd prvej inštancie dôvody na pozitívne rozhodnutie o podanom návrhu. Argumentovala tým, že je daný dôvod aj v zmysle
ustanovenia 365 ods. 1 písm. e), g) a h) CSP. V závere uvádza v odvolaní, že pokiaľ sa dovoláva ustanovenia § 62 ods. 1 CMP s tým, že aj v zmysle tohto zákonného ustanovenia je možné dospieť k dôvodnosti k jej podanému odvolaniu. Mala na mysli skutočnosť, na ktorú už vyššie poukázala, že v prejednávanej veci ide o taký typ konania, v ktorom platí takzvaná vyšetrovacia zásada, čo znamená toľko, že súd má zistiť nie skutkový, ale skutočný stav veci. Z týchto podstatných dôvodov navrhuje rozsudok z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 391 ods. 1 CSP zrušiť a súčasne vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 05.03.2024, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením odporkyne o tom, že súd sa nevysporiadal s otázkou miestnej príslušnosti, ako aj, že nevykonal dokazovania lustráciou pobytu manželov. Navrhovateľ sa stotožnil s názorom súdu o tom, že je tu daná miestna príslušnosť Mestského súdu Košice a je toho názoru, že súd zabezpečil dostatočnú dôkaznú bázu pre ustálenie tohto tvrdenia a že zhromaždené dôkazy vyhodnotil správne. V bode III vyjadrenia uviedol, že je to charakteristické pre odporkyňu, že ak sa veci vyvíjajú v jej neprospech, hľadá vinníka v iných. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní z 12.12.2023, súd pojednával hodinu aj 15 minút, kde sa nerozhodovalo o úprave práv a povinností k maloletým, ale čisto o rozvode. Počas tohto času sa súd zaoberal podľa názoru navrhovateľa detailným výsluchom tak navrhovateľa, ako aj odporkyne a hodnotením predložených dôkazov. Odporkyňa sa súd snažila aj snaží presviedčať, že navrhovateľ trpí bližšie neurčenou psychickou chorobou, že sa mal v minulosti vyhrážať samovraždou a v odvolaní navyše uviedla nepravdivé informácie o zdravotnom stave navrhovateľa. Navrhovateľ o svojej údajnej impotencii sa dozvedel od odporkyne prvýkrát z mailu, ktorý mu poslala 14.01.2024. Navrhovateľ absolútne odmieta tvrdenie odporkyne o jeho psychickom a fyzickom zdravotnom stave ako nepravdivé a účelové. Spoločné trávenie času na dovolenkách navrhovateľ vyhľadával výhradne pre prítomnosť dcéry Y. a nie pre prítomnosť odporkyne, nakoľko dcéra je už dospelá, má svoje záujmy, práve dovolenka je spôsob, ako s ňou môže navrhovateľ stráviť viac času. Navrhovateľ na svoju dcéru veľmi rád, cíti vzájomné puto a zároveň nechce dcére odopierať možnosť stráviť čas s oboma jej rodičmi naraz v kruhu rodiny. Navrhovateľ začiatkom leta 2023 povedal svojej dcére o zámere rozviesť sa s jej matkou. Plánoval to urobiť potom, čo Y. odíde študovať do W.. V závere vyjadrenia sa navrhovateľ vyjadril, že sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj odôvodnením vo všetkých bodoch. Manželstvo navrhovateľa a odporkyne je dlhodobo a trvalo rozvrátené z dôvodu úplného rozvratu manželov. Nemá vôľu naďalej v tomto záväzku zotrvať a vkladať ďalší čas, energiu do niečoho, čo reálne dávno skončilo. Odmieta tvrdenia odporkyne o jeho psychických a fyzických problémoch. Navrhovateľ nepopiera skutočnosti uvádzané odporkyňou ohľadom času stráveného spoločne ako rodina s dcérou Annamáriou, však za tento čas je vďačný výhradne pre prítomnosti dcéry. Navrhovateľ a odporkyňa už nežijú v spoločnej domácnosti a zároveň má navrhovateľ iný partnerský vzťah, ktorý má záujem rozvíjať.
10. K podanému vyjadreniu k odvolaniu odporkyne sa písomným stanoviskom prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila odporkyňa podaním zo dňa 18.03.2024, v ktorom opätovne zdôraznila tie isté skutočnosti, ktoré boli uvádzané v dôvodoch odvolania a argumentovala súčasne, že žiada odvolací súd, aby o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku o podanom odvolaní bola aj elektronickými prostriedkami vyrozumená prostredníctvom jej právneho zástupcu.
11. K vyjadreniu manželky k podanému vyjadreniu manžela sa vyjadril právny zástupca manžela podaním zo dňa 23.04.2024 a reagoval na obsah vyjadrenia k jeho vyjadreniu. Nestotožnil sa s nepodloženými tvrdeniami. V prvom rade sa stotožnil s názorom súdu v tom, že je tu daná miestna príslušnosť mestského súdu a je toho názoru, že súd zabezpečil dostatočnú dôkaznú bázu pre ustálenie tohto tvrdenia a že zhromaždené dôkazy vyhodnotil správne. Zároveň sa nestotožnil s nepodloženými tvrdeniami odporkyne o jeho zdravotnom stave. Odmieta tvrdenia o odporkyne ako nepravdivé a účelové. Subjektívne sa cíti výborne po fyzickej aj psychickej stránke. Navrhovateľ popiera tvrdenia odporkyne o tom, že by sa mal k nej chodievať stravovať a absolútne odmieta tvrdenie o tom, že mal mať údajne nezáujem o intímne zblíženie s ňou. Navrhovateľ už roky nemá akýkoľvek úmysel intímne sa zbližovať s odporkyňou. Odporkyňa vo svojom vyjadrení navrhuje výsluch dcéry Y., navrhovateľ vyjadruje nesúhlas s písomným vyjadrením dcéry, nakoľko má dôvodné obavy ohľadom autentickosti stanoviska dcéry v prípade, že by ho poskytovala písomne. Navrhovateľ sa obáva, že by matka manipulovala s výpoveďou ich spoločnej dcéry. V prípade, že by súd považoval za potrebné oboznámiť sa so stanoviskom dospelej dcéry, navrhovateľ žiadal, aby bol vykonaný ústny výsluch priamo na
pojednávaní pred súdom. Odporkyňa tvrdí existenciu mailu z 27.11.2023, ktorý jej mal údajne zaslať navrhovateľ. Navrhovateľ popiera, že by takýto mail zaslal. Odporkyňa tvrdí existenciu zdravotnej dokumentácie vedenej u P.. Q.. Navrhovateľ tohto lekára nepozná, keďže nikdy nebol psychiatrom vyšetrovaný, nie je mu jasné, ako môže odporkyňa údajne mať informácie o nejaké zdravotnej dokumentácii. Navrhovateľ odmieta všetky tvrdenia odporkyne, zároveň uviedol, že doteraz nepredložila žiaden relevantný dôkaz, ktorým by ktorékoľvek svoje tvrdenie preukázala. Na záver poukázal na to, že aj zo všetkých písomných podaní predložených v tomto konaní je zjavné, že vzťah manželov je trvalo a vážne rozvrátený a manželstvo už neplní svoj účel a zároveň nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia sa nevedia zhodnúť prakticky na ničom. Aj preto navrhovateľ vnímal obzvlášť posledné roky manželstva ako veľmi ťaživé a podal návrh na rozvod. V závere uviedol, že odporkyňa sa však iba jednoducho nedokáže zmieriť s realitou, a preto fabuluje.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas v zmysle ustanovenia § 362 ods. 1 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech, resp. prospech bolo vydané rozhodnutie podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku po zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky preto, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože nebol dôvod na jeho zmenu. K uvedenému záveru dospel odvolací súd aj z toho dôvodu, že odporkyňa podala odvolanie, čo sa týka dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP.
13. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil existenciu dôvodov na rozhodnutie o rozvode manželstva s tým, že vyhodnotil existenciu uvedených dôvodov v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine.
14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania. Manželka s návrhom nesúhlasí a tvrdí, že má záujem manželstvo zachovať.
16. Po preskúmaní odvolacích námietok odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Manželka nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva a tvrdí v podanom odvolaní, že rozvrat manželstva nie je taký ako sa javí. Má za to, že nie sú dané podstatné dôvody na rozvod jeho manželstva. Verí v záchranu manželstva. Poukázala na spoločné dovolenky a ich život.
18. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že tieto podmienky sú splnené s poukazom na to, že manželia majú problémy vo svojom manželstve dlhšiu dobu, pričom vznikali vo viacerých oblastiach ich každodenného spolužitia a vedenia spoločnej domácnosti. Z podaní
navrhovateľa vyplynulo, že trvalé bydlisko má v O.. Na svojom rozhodnutí neobnoviť manželské spolužitie nechce nič zmeniť a rozhodol sa odsťahovať zo spoločnej domácnosti od manželky a ukončiť formálny zväzok manželstva. Manželia nevedú spoločnú domácnosť, spolu nehospodária ani intímne nežijú.
19. Podľa § 18 zákona číslo 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len „ZoR“), sú manželia si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
20. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť spolu, byť si verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov čo sa môže logicky premietnuť do rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.
21. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú ako manželia a nejde o určitú nevyhnutnú dobu, prípadne závažné dôvody. Povinnosť žiť spolu neznamená totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo. Navrhovateľ odmieta akékoľvek obnovenie manželského spolužitia aj napriek tomu, že manželka má záujem o obnovenie spolužitia. Aj napriek týmto tvrdeným snahám manželky, navrhovateľ sa odmieta vrátiť do spoločnej domácnosti a odmieta žiť spoločne pričom ani od podania návrhu sa nič nezmenilo na jeho postoji.
22. Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť. Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie ustanovení o výživnom. Pokiaľ odvolateľka poukazuje na manželove zdravotné problémy a obavy z budúcnosti po rozvode manželstva, je potrebné poukázať na to, že manželia si vzájomne nepomáhajú a manžel spoločnú domácnosť opustil s úmyslom trvale žiť inde. Postoj manžela k manželke je odmietavý, nemá záujem žiť s manželkou. Aj napriek obavám manželky o budúcnosť manžela nie je možné ho donútiť prostredníctvom súdu obnoviť spolužitie a zamietnuť návrh na rozvod manželstva.
23. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
24. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.
25. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.
26. Odvolateľka v podanom odvolaní poukazuje na situáciu, ktorá nastane po rozvode manželstva, a to na zdravotný stav manžela. V odvolaní však nevyvracia zistené relevantné skutočnosti, ktoré boli súdom skúmané pre prijatie záveru o rozpade manželstva. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o rodine. Nežijú spoločne, netvoria trvalé životné spoločenstvo. Manželia spolu nežijú ako rodina, spoločne nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Všetky vyššie uvedené zistenia preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Spoločné žitie manželov
je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale i majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami. Nie je možné prostredníctvom rodinného práva, vytvoriť zabezpečenie a kvalitu ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne. Odvolací súd vníma životnú situáciu manželky, ale manželstvo účastníkov je nefunkčné a na vytvorenie a pretrvávanie spoločného zväzku sa vyžaduje dobrovoľnosť oboch manželov. Na zachovanie manželstva nestačí len snaha jedného z manželov, pretože dané manželstvo naozaj dlhodobo neplní žiadnu zo spoločenských funkcií. Odvolací súd zdôrazňuje, že snaha manželky v rámci konania, ako aj po podaní odvolania nevedie podľa odvolacieho súdu k obnove spolužitia s manželom, ktorého vo svojich vyjadreniach dehonestuje, posudzuje ako impotenta, resp. ako psychicky chorého človeka. Pokiaľ by svoje snahy o obnovu spolužitia myslela skutočne vážne, mala by svoje vyjadrenia nasmerovať úplne iným smerom. Odvolací súd je však toho názoru, že v tomto konkrétnom prípade akákoľvek snaha odvolateľky navrhovateľa k zmene názoru nepresvedčí. Aj to je dôvod prečo sa odvolací súd so záverom súdu prvej inštancie stotožnil.
27. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah manželov sa rozpadol. Vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu však manželia dlhodobo neplnia svoje základné manželské povinnosti, uvedené v § 18 a 19 Zákona o rodine, spolu nežijú a vzájomne si nepomáhajú. Odvolací súd aj napriek tvrdeniam odvolateľky a jej nesúhlasu s rozvodom manželstva, považuje skutočný stav v danej veci za dostatočný pre zistenie nemožnosti obnovenia manželského spolužitia. Súdom boli zistené rozhodné a relevantné skutočnosti, ktoré signalizujú kvalifikovaný rozvrat manželstva. Aj odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie zistené a definované.
28. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a tiež v závislom výroku o trovách konania.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).