Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/76/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava - samosudca JUDr. Ján Gallo, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.08.2013, v trestnej veci obžalovaného K. M. , takto

rozhodol:

Obžalovaný K. M.Á. nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom X., časť X. I. Č.. XX, bez prihlásenia F. Č.. XX, okr. Rožňava, nezamestnaný,

J e v i n n ý,

že v presne nezistený deň v mesiaci november 2012 v obci Rochovce, okr. Rožňava, prišiel k rodinnému č. 122, pomocou rebríka vyšiel na povalu rodinného domu, z ktorej sa dostal do obytných priestorov domu tak, že vylomil dvere, vedúce z povaly, následne vykopol 4 ks interiérových dverí a odcudzil 2 ks fotoaparátov a 1 ks tmavohnedý kožuch, čím spôsobil škodu odcudzením vecí vo výške najmenej 40,- Eur a poškodením dverí škodu vo výške najmenej 120,- Eur pre W. Y.,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

č í m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa ,, /2005 Z.z. v znení s poukazom na , a súd ho za to

o d s u d z u j e :

Podľa s použitím ,, k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa ods.l súd ukladá obvinenému povinnosť uhradiť poškodenej W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - Š., Ž. Č.. XXX/XX škodu vo výške 160,- Eur (jednostošesťdesiat Eur).

Podľa súd poškodenú so zbytkom nároku na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občianskoprávnych.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonaním dokazovaní zistil skutkový stav tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný prokurátor v Rožňave podal obžalobu na K. M. pre prečin porušovania domovej slobody podľa , v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa , na tom skutkovom základe, ako je to popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd pôvodne vo veci rozhodol trestným rozkazom a to tak, že zmenil právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, jeho konanie kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa ,, , o čom boli zo strany súdu upozornení obžalovaný ako aj prokurátor. Okresný prokurátor proti trestnému rozkazu podal odpor s odôvodnením, že nesúhlasí s právnou kvalifikáciou skutku podľa , a navrhol uznať obžalovaného vinným podľa obžaloby.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle o možnosti urobiť vyhlásenie o vine , vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku kladného mu za vinu, tak, ako je popísaný v trestnom rozkaze, teda ktorý súd mieni kvalifikovať podľa ustanovenia ,, . Po jeho vyhlásení kladne zodpovedal aj na otázky uvedené v ,,,, . Okresný prokurátor navrhol neprijať vyhlásenie obžalovaného o vine , pretože trvá na kvalifikácii konania obžalovaného podľa obžaloby.

Súd vyhlásenie obžalovaného o vine uznesením prijal, keďže nie sú dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach v obžalobe a nie je potreba vykonania kontradiktórneho hlavného pojednávania a vzhľadom na toto vyhlásenie, dokazovanie spáchania skutku kladeného mu za vinu nevykonal, vykonal len dokazovanie ohľadom majúceho sa uložiť trestu.

Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z jeho výpovede z prípravného konania, kde sa k spáchaniu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a ktorý je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, v celom rozsahu priznal, teda popísaným spôsobom odcudzil vnikol do rodinného domu, kde následne odcudzil veci uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Jeho doznanie je v súlade aj s ďalšími dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní. Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že úmyselným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného tým, že prekonal násilím preukážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu v úmysle zmocniť sa cudzích vecí. Na rozdiel od obžaloby súd toto jeho konanie kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa ,, , ide o prísnejšiu právnu kvalifikáciu, o čom procesné strany boli aj zákonne poučené, teda o možnosti navrhnúť v určenej lehote nové dôkazy.

Súd konanie obžalovaného kvalifikoval prísnejšou právnou kvalifikáciou, vychádzajúc z týchto úvah.

Záver o zavinení páchateľa sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu, ktoré vyplynú z dokazovania. Zavinenie je potrebné vyvodiť zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný, nevynímajúc konanie páchateľa, vrátane aj jeho priznania. V posudzovanej veci zavinenie obžalovaného spočíva v skutočnosti, že neoprávnene vnikol do rodinného domu tak, že pomocou rebríka vyšiel na jeho povalu, kde vylomil dvere, vedúce z povaly do obytných priestorov domu, prekonaním jeho uzamknutia, za použitia sily. Konal teda s dopredu premysleným úmyslom a vedomosťou, že zmocniť sa cudzích vecí nachádzajúcich sa v rodinnom dome bude možné len neoprávneným vniknutím do tohto objektu a to za použitia sily a prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu do domu, a následne svoj úmysel aj realizoval.

Podľa na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

Podľa stanoviska trestného kolégia Najvyššieho súdu SR je potrebné ustanovenie vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti, ako zákonného znaku trestného činu. Ak je táto konkrétna okolnosť aj okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie v osobitnej časti obsahuje dve (alebo viac) samostatných skutkových podstát trestného činu. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov základných skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne, bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Len pri aplikácii tohto ustanovenia osobitnej časti , ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu. Keďže ide o ten istý čin - skutok a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu.

Podľa sa páchateľ potrestá, keď neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá a tento čin spácha závažnejším spôsobom konania.

Podľa závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného činu vlámaním.

Z uvedeného vyplýva, že znak „vlámaním“ je totožný so znakmi skutkovej podstaty ustanovenia , podľa ktorého sa postihuje páchateľ, ktorý si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocní a tento čin spácha vlámaním.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že tá istá okolnosť „vlámanie“ je okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody podľa a zároveň je zákonným znakom ako súčasť základnej skutkovej podstaty iného trestného činu, v danom prípade krádeže podľa a preto v takomto prípade, aj keď ide o alternatívu jednočinného súbehu, môže byť tá istá okolnosť použitá kvalifikačne len raz. Z vyššie uvedených dôvodov súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa ,, .

Súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval podľa zásad uvedených v a nasl. .

Obžalovaný v mieste bydliska je hodnotený všeobecne, býva v rodinnom dome so svojou družkou a dcérou družky. Doposiaľ bol 3-krát súdne trestaný. Naposledy v roku 1998, v dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil a hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený. V posledných dvanástich rokoch trestaný nebol.

K trestnej činnosti sa doznal, túto ľutoval, čo súd hodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle .

Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na bezúhonný život obžalovaného v posledných rokoch, na to, že k trestnej činnosti sa doznal, túto úprimne oľutoval, mal za to, že trest uložený na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu zabezpečí jeho prevýchovu a nápravu.

Súd podľa uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej W. Y. škodu vo výške 160,- Eur, za ktorú zodpovedá v zmysle ods.l Obč.zák.

Keďže poškodená si uplatnila vyššiu škodu, o ktorej je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania, súd ju v zmysle so zbytkom odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2). obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2) príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.