Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_1T-76-2013.pdf
PDF · 80.71 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/76/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava - samosudca JUDr. Ján Gallo, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.08.2013, v trestnej veci obžalovaného K. M. , takto
rozhodol:
Obžalovaný K. M.Á. nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom X., časť X. I. Č.. XX, bez prihlásenia F. Č.. XX, okr. Rožňava, nezamestnaný,
J e v i n n ý,
že v presne nezistený deň v mesiaci november 2012 v obci Rochovce, okr. Rožňava, prišiel k rodinnému č. 122, pomocou rebríka vyšiel na povalu rodinného domu, z ktorej sa dostal do obytných priestorov domu tak, že vylomil dvere, vedúce z povaly, následne vykopol 4 ks interiérových dverí a odcudzil 2 ks fotoaparátov a 1 ks tmavohnedý kožuch, čím spôsobil škodu odcudzením vecí vo výške najmenej 40,- Eur a poškodením dverí škodu vo výške najmenej 120,- Eur pre W. Y.,
t e d a
neoprávnene vnikol do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
č í m s p á c h a l
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/,b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 246/2012 Z.z. s poukazom na § 138 písm.e/ Trestného zákona, a súd ho za to
o d s u d z u j e :
Podľa § 194 ods.2 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2,3, § 36 písm.l/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Trestného zákona mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa § 50 ods.1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods.l Trestného poriadku súd ukladá obvinenému povinnosť uhradiť poškodenej W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - Š., Ž. Č.. XXX/XX škodu vo výške 160,- Eur (jednostošesťdesiat Eur).
Podľa § 288 ods.2 Trestného poriadku súd poškodenú so zbytkom nároku na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občianskoprávnych.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonaním dokazovaní zistil skutkový stav tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Okresný prokurátor v Rožňave podal obžalobu na K. M. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.b/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd pôvodne vo veci rozhodol trestným rozkazom a to tak, že zmenil právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, jeho konanie kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/,b/ Trestného zákona, o čom boli zo strany súdu upozornení obžalovaný ako aj prokurátor. Okresný prokurátor proti trestnému rozkazu podal odpor s odôvodnením, že nesúhlasí s právnou kvalifikáciou skutku podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona a navrhol uznať obžalovaného vinným podľa obžaloby.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť vyhlásenie o vine , vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku kladného mu za vinu, tak, ako je popísaný v trestnom rozkaze, teda ktorý súd mieni kvalifikovať podľa ustanovenia § 194 ods.1,2 písm.a/,b/ Trestného zákona. Po jeho vyhlásení kladne zodpovedal aj na otázky uvedené v § 333 ods.3 písm.c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku. Okresný prokurátor navrhol neprijať vyhlásenie obžalovaného o vine , pretože trvá na kvalifikácii konania obžalovaného podľa obžaloby.
Súd vyhlásenie obžalovaného o vine uznesením prijal, keďže nie sú dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach v obžalobe a nie je potreba vykonania kontradiktórneho hlavného pojednávania a vzhľadom na toto vyhlásenie, dokazovanie spáchania skutku kladeného mu za vinu nevykonal, vykonal len dokazovanie ohľadom majúceho sa uložiť trestu.
Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z jeho výpovede z prípravného konania, kde sa k spáchaniu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a ktorý je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, v celom rozsahu priznal, teda popísaným spôsobom odcudzil vnikol do rodinného domu, kde následne odcudzil veci uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Jeho doznanie je v súlade aj s ďalšími dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní. Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že úmyselným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného tým, že prekonal násilím preukážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu v úmysle zmocniť sa cudzích vecí. Na rozdiel od obžaloby súd toto jeho konanie kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/,b/ Trestného zákona, ide o prísnejšiu právnu kvalifikáciu, o čom procesné strany boli aj zákonne poučené, teda o možnosti navrhnúť v určenej lehote nové dôkazy.
Súd konanie obžalovaného kvalifikoval prísnejšou právnou kvalifikáciou, vychádzajúc z týchto úvah.
Záver o zavinení páchateľa sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu, ktoré vyplynú z dokazovania. Zavinenie je potrebné vyvodiť zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný, nevynímajúc konanie páchateľa, vrátane aj jeho priznania. V posudzovanej veci zavinenie obžalovaného spočíva v skutočnosti, že neoprávnene vnikol do rodinného domu tak, že pomocou rebríka vyšiel na jeho povalu, kde vylomil dvere, vedúce z povaly do obytných priestorov domu, prekonaním jeho uzamknutia, za použitia sily. Konal teda s dopredu premysleným úmyslom a vedomosťou, že zmocniť sa cudzích vecí nachádzajúcich sa v rodinnom dome bude možné len neoprávneným vniknutím do tohto objektu a to za použitia sily a prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu do domu, a následne svoj úmysel aj realizoval.
Podľa § 38 ods.1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
Podľa stanoviska trestného kolégia Najvyššieho súdu SR je potrebné ustanovenie § 38 ods.1 Trestného zákona vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti, ako zákonného znaku trestného činu. Ak je táto konkrétna okolnosť aj okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie v osobitnej časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných skutkových podstát trestného činu. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov základných skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne, bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Len pri aplikácii tohto ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu. Keďže ide o ten istý čin - skutok a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu.
Podľa § 194 ods.2 písm.a/ Trestného zákona sa páchateľ potrestá, keď neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá a tento čin spácha závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm.e/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného činu vlámaním.
Z uvedeného vyplýva, že znak „vlámaním“ je totožný so znakmi skutkovej podstaty ustanovenia § 212 ods.2 písm.a/ Trestného zákona , podľa ktorého sa postihuje páchateľ, ktorý si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocní a tento čin spácha vlámaním.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že tá istá okolnosť „vlámanie“ je okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.2 písm.a/ Trestného zákona a zároveň je zákonným znakom ako súčasť základnej skutkovej podstaty iného trestného činu, v danom prípade krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/ Trestného zákona a preto v takomto prípade, aj keď ide o alternatívu jednočinného súbehu, môže byť tá istá okolnosť použitá kvalifikačne len raz. Z vyššie uvedených dôvodov súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/,b/ Trestného zákona.
Súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval podľa zásad uvedených v § 34 a nasl. Trestného zákona.
Obžalovaný v mieste bydliska je hodnotený všeobecne, býva v rodinnom dome so svojou družkou a dcérou družky. Doposiaľ bol 3-krát súdne trestaný. Naposledy v roku 1998, v dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil a hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený. V posledných dvanástich rokoch trestaný nebol.
K trestnej činnosti sa doznal, túto ľutoval, čo súd hodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.l/ Trestného zákona.
Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na bezúhonný život obžalovaného v posledných rokoch, na to, že k trestnej činnosti sa doznal, túto úprimne oľutoval, mal za to, že trest uložený na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu zabezpečí jeho prevýchovu a nápravu.
Súd podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej W. Y. škodu vo výške 160,- Eur, za ktorú zodpovedá v zmysle § 420 ods.l Obč.zák.
Keďže poškodená si uplatnila vyššiu škodu, o ktorej je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania, súd ju v zmysle § 288 ods.2 Trestného poriadku so zbytkom odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2). obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2) príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.