Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-69-2013.pdf
PDF · 101.89 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/69/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom, v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., IČO: 26429705, Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi Z. O., nar. XX.X.XXXX, Y. XX, XXX XX N. Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 414,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia zmenkovej sumy 414,- eur spolu s 0,25 % denným úrokom zo sumy 464,- eur od 19.9.2010 do 16.1.2011 v sume 139,20 eur a 0,25 % denným úrokom zo sumy 414,- eur od 17.1.2011 do zaplatenia, 6 % ročným úrokom zo sumy 464,- eur od 3.12.2010 do 16.1.2011 v sume 3,44 eur a zo sumy 414,- eur od 17.1.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1,55 eur a náhrady trov konania. Nároky uplatnil podľa článku 4. ods. 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Navrhovateľ uplatnené nároky odôvodnil tým, že je indosatárom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca 8.3.2010 na zmenkovú sumu 464,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od 19.9.2010; uviedol, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a ako miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa - t.j. spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava (ďalej tiež aj ako „indosant“). Ďalej uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom odporca doposiaľ na zmenkovú sumu zaplatil 50,00 eur a na úroky 0,00 eur, pričom keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ označil -X- XC/XX/XXXX
a predložil originál zmenky, plnomocenstvo udelené jeho právnemu zástupcovi, kópiu výpisu navrhovateľa z príslušného registra, v ktorom je navrhovateľ zapísaný a kópiu osvedčenia jeho právneho zástupcu pre daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 121 O.s.p., netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
Podľa čl. 19. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.
Podľa bodu (13) „preambuly“ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pojmy "zjavne neopodstatnené" v kontexte zamietnutia pohľadávky a "neprípustné" v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.
Z predloženej zmenky vyplýva, že zmenka bola dňa 8.3.2010 vystavená tak, ako je uvedené v podanom návrhu, pričom však všetky údaje (vrátane zmenkovej sumy, zmenkového úroku a obdobia, od ktorého mala byť zmenková suma úročená) okrem údajov o vystaviteľovi, mieste vystavenia, dátumu vystavenia a č. zmenky boli vopred predtlačené; išlo pritom o vystavenie vlastnej zmenky. Z predloženej zmenky tiež vyplýva, že došlo k jej indosovaniu. Zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“, čo v zmysle § 77 ods. 1 v spojení s § 46 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zbavovalo v danom prípade spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako prvého zmenkového veriteľa a osobu, ktorá zmenku indosovala (je teda indosant), povinnosti na zachovanie postihových práv dať urobiť protest - toto právo (urobiť protest) však menovaná spoločnosť napriek tomu mohla využiť. Vo vzťahu k tomu, vychádzajúc zo skutočností uvádzaných samotným navrhovateľom v bode 8.1. návrhu na začatie konania je zrejmé, že k indosovaniu zmenky došlo po uplynutí lehoty na protest („indosant predložil zmenku k zaplateniu“, keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou“) - navrhovateľ /indosatár/ teda nijako nespomína svoj postup ohľadne /napriek doložky v zmenke „bez protestu“/ stále daného práva protestu pre neplatenie, z čoho možno vyvodiť, a súd to považuje vyššie uvedeným za preukázané, s poukazom na hore uvedené formulácie v návrhu, jedine to, že k indosovaniu zmenky došlo až po uplynutí lehoty na protest, v dôsledku čoho indosament dotknutej zmenky má v zmysle § 77 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. len účinky obyčajného postúpenia.
Súdu je zároveň z jeho činnosti, osobitne z činnosti v exekučných konaniach (ale aj zo skutočností zistených súdom v súvislosti s konaním o obdobných návrhoch navrhovateľa v iných veciach, podaných súdu tiež dňa 28.3.2013), ako aj z verejne sprístupneného výpisu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá bola prvým zmenkovým veriteľom, z obchodného -X- XC/XX/XXXX
registra známe, že činnosť menovanej spoločnosti v značnej miere predstavuje poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, ktoré boli zabezpečované zmenkami, pričom v činnosti súdu neboli zriedkavé prípady, naopak v zásade to bolo pravidlom, že pri uplatňovaní práv spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. bolo zistené, že osoby konajúce v mene uvedenej spoločnosti vypisovali zmluvy tak, aby aj v prípade, že úver nebol poskytovaný na účel podnikania či obchodnej činnosti alebo výkon zamestnania dlžníka, boli v zmluvách zaznačené práve takéto účely poskytovania úveru, resp. ak bolo zistené, že dlžník podniká na základe živnostenského alebo aj iného oprávnenia, boli jeho údaje v zmluve uvedené iba s uvedením príslušného identifikačného čísla za účelom navodenia dojmu, že ide výlučne o obchodnoprávny vzťah. Rovnako je súdu z jeho činnosti známe, že po preukázaní v príslušných konaniach skutočnej povahy právneho vzťahu (zabezpečeného zmenkou) ako spotrebiteľského, spadajúceho pod úpravu zákona č. 258/2001 Z.z., medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a tým-ktorým dlžníkom, bolo zrejmé, že menovaná spoločnosť (v období kedy vystavil zmenku aj odporca) prijala od dlžníkov na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru zmenky vyplnené v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. ((v znení účinnom od 1.1.2008 /t.j. aj v čase vystavenia v tomto konaní predloženej zmenky/ - „V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.“)).
Treba zdôrazniť, že skutočnosť, že v danom prípade bola zmenka vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ju napriek tomu prijala, vyplýva z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/350/2011 zo dňa 3.8.2011, ktorým súd zastavil exekučné konanie vedené na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného vzhľadom na uplatnenie nárokov právnym predchodcom navrhovateľa z tu predloženej zmenky v rozhodcovskom konaní, z ktorého uznesenia vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 8.3.2010 (deň vystavenia zmenky) zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca odporcovi úver vo výške 300,- eur - zmenka však bola vystavená na 464,- eur.
Z vyššie uvedených dôvodov, s poukazom na v danom prípade zrejmé účinky indosamentu ako len obyčajného postúpenia tak, ako je uvedené vyššie (za súčasného priamo zo zmenky zrejmého rozporu výšky úroku požadovaného zo zmenkovej sumy /0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne tak s dobrými mravmi, ako aj s ich užším vymedzením - so zásadami poctivého obchodného styku), ako aj vzhľadom na to, že v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 je súd z úradnej povinnosti povinný skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa, vyzval súd v zmysle článku 4. bod 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 navrhovateľa na uvedenie konkrétneho právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená (zmluvy alebo iného právneho aktu) s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými zmluvnými stranami, ako aj na samotné -X- XC/XX/XXXX
zaslanie právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená. Zároveň v príslušnom tlačive súd navrhovateľa poučil, že ak návrh nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote (do 31.5.2013) súd návrh zamietne v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 861/2007.
Navrhovateľ požadované skutočnosti neoznámil a listiny nepredložil; prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu 28.5.2013 uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, predložil súdu originál zmenky, zmenkové informácie preniesol presne do návrhu a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť, ďalej že si uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky, že disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámce už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť, že vzhľadom na uvedené nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku. Ďalej uviedol, že správne vyplneným tlačivom uplatnil pohľadávku, ktorá vyjadruje zmenkové nároky, na preukázanie vzniku zmenkových nárokov predložil súdu originál platnej zmenky, zmenka obsahuje všetky dostatočne jasné a primerané informácie o vyčíslenej pohľadávke, ktorú uplatňuje, ako aj že prípustnosť uplatneného nároku je daná platnosťou zmenky, a tiež, že doplnenie alebo oprava tlačiva na uplatnenie pohľadávky preto nesúvisí s prípustnosťou uplatneného nároku.
Súd si je vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, avšak s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nemôže neprihliadať na to, že, konkrétne v prípade spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá bola pôvodným zmenkovým veriteľom, podľa názoru súdu (vychádzajúc zo skutočností známych mu z celej jeho činnosti) vznikla určitá „prax“ (v rámci zmluvných vzťahov a následne v súvislosti s uplatňovaním nárokov z nich), v dôsledku ktorej dochádza podľa názoru súdu k využívaniu zmenkových inštitútov (v súvislosti s úverovými vzťahmi) de facto v neprospech druhej strany, ktorá vstupuje do týchto zmluvných vzťahov s uvedenou spoločnosťou. Samotná formálnosť zmenkového práva nemôže byť preto ani v danom prípade základným a jediným argumentačným podkladom, z ktorého by súd pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal. Práve preto v záujme zabránenia prípadného zneužitia zmenkového práva len s ohľadom na jeho formálnosť (napr. v kontexte § 17 zákona č. 191/1950 Zb.) a v záujme plného splnenia povinnosti súdu v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah (pričom pochybnosť o skutočnom účele úveru v tomto konkrétnom prípade bola dôvodne vyvodená súdom už v uznesení sp. zn. 7Er/350/2011 z
3.8.2011), a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa - k čomu je súd v danom prípade napriek formálnosti zmenkového práva povinný o to viac nielen vzhľadom na skutočnosti známe mu z jeho činnosti v iných konaniach týkajúcich sa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (osobitne /vzhľadom na čas vystavenia zmenky predloženej v tomto konaní/ prijímania z jej strany zmeniek, ktoré neboli vyplnené v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom po 1.1.2008) ale aj vzhľadom na z obsahu samotného návrhu vyvodený čas indosovania zmenky a účinky takéhoto indosamentu ako obyčajného postúpenia, vyzval súd navrhovateľa v zmysle článku 4. bod 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 na uvedenie konkrétneho právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená (zmluvy alebo iného právneho aktu) s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými zmluvnými stranami, ako aj na samotné zaslanie právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená, pričom navrhovateľa zároveň v príslušnom -X- XC/XX/XXXX
tlačive súd poučil, že ak návrh nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote (do 31.5.2013) súd návrh zamietne v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 861/2007. Na to navrhovateľ reagoval ako je uvedené vyššie.
Súd je toho názoru, že ak vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu (ako je uvedené vyššie), uvedúc mu výslovne, že je povinnosťou súdu v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa, pričom zmenka bola navrhovateľovi indosovaná spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., kde jestvujú zrejmé indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku a druhou zmluvnou stranou minimálne mohol byť spotrebiteľ, ktoré skutočnosti navrhovateľovi nielen môžu, ale vzhľadom na osobu jeho právneho zástupcu (ktorý práve aj spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zastupuje aj v mnohých exekučných konaniach, kde exekučným titulom boli rozhodcovské rozsudky vychádzajúce zo zmeniek, kde súdy žiadosti o udelenie poverení zamietali a aj zastavovali exekučné konania aj s ohľadom na neprijateľnosť samotných zmluvných podmienok) nepochybne sú taktiež zrejmé, nie je možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi pri takomto spôsobe uplatňovania jeho práv (ako v tomto konaní) a akceptovať jeho tvrdenia, že nemá iné údaje alebo listiny k dispozícii aby mohol zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku (totiž osobitne s poukazom na poslednú vetu vo vyššie uvedenom texte citovaného ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. navrhovateľ bol povinný preskúmať, s ohľadom na samotný predmet činnosti subjektu, zo strany ktorého mu zmenka bola indosovaná, či je zmenka v súlade s ustanoveniami právnych predpisov upravujúcimi spotrebiteľské právne vzťahy).
V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase vystavenia zmenky spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania - účel poskytnutého úveru pritom možno zistiť iba z príslušných zmluvných dokumentov (napr. či je v nich povolanie, podnikanie či zamestnanie náležite špecifikované alebo iba uvedené všeobecne za účelom obídenia prísnejšej - spotrebiteľskej - právnej úpravy), ktorými bol založený právny vzťah, ktorý v tomto konaní predložená zmenka mala zabezpečiť; zároveň treba poukázať aj na ustanovenie § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase vystavenia zmenky (na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo /pozn.: dokonca/ právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti), v zmysle ktorého taktiež možno vyvodiť to, že len podrobným preskúmaním zmluvných dokumentov zakladajúcich právny vzťah, v súvislosti s ktorým bola zmenka vystavená možno vyvodiť záver, či išlo alebo nešlo v danom prípade o spotrebiteľský právny vzťah, čo však navrhovateľ súdu svojim postupom v zmysle podania doručeného súdu 28.5.2013 neumožnil.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti (a znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. účinným v čase vystavenia zmenky) má súd za to, že, osobitne v dôsledku postupu navrhovateľa, ktorý po výzve súdu danej mu podľa článku 4. ods. 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 návrh nedoplnil a nepredložil požadované listiny, v dôsledku čoho nie je možné náležite preskúmať dôvodnosť a oprávnenosť návrhom uplatnených nárokov (čo práve kvôli formálnosti zmenkového práva, na ktorej navrhovateľ napriek ustanoveniam § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. účinným v čase vystavenia zmenky zotrváva, za takého stavu znemožňuje súdu už v tomto štádiu konania //aj s poukazom na -X- XC/XX/XXXX
účinky indosamentu zmenky podľa § 20 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., vzhľadom na jeho vyššie zistený čas vyplývajúci priamo z podaného návrhu, podľa názoru súdu pritom za súčasného stavu bez potreby osobitných námietok zo strany odporcu - i keď samotná zmenka je stále platná// riadnym posúdením a preskúmaním samotného zmluvného vzťahu a jeho podmienok zabezpečiť spravodlivú ochranu prípadných odôvodnených práv navrhovateľa tak, aby súčasne s tým nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov odporcu), že v danom prípade ide zo strany navrhovateľa o uplatňovanie práva takým spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho súd podaný návrh hodnotí ako neprípustný, pričom v zásade takýto výkon práva, takéto uplatňovanie práva, ani nemôže požívať právnu ochranu.
Preto súd podľa čl. 4. ods. 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 navrhovateľom podaný návrh zamietol.
V Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 nie je uvedené akou konkrétnou formou rozhodnutia (rozsudok, uznesenie) rozhodne súd, ak zamieta návrh podľa čl. 4. ods. 4. uvedeného nariadenia. Najbližšia úprava v O.s.p. je pritom obsiahnutá v § 43 O.s.p. upravujúcom odmietnutie návrhu na začatie konania v prípade, ak navrhovateľ ani v lehote určenej mu súdom neodstráni vady návrhu na začatie konania. Vzhľadom na znenie slovenskej verzie vyššie uvedeného nariadenia a v poslednej vete jeho čl. 4. ods. 4 výslovne vyjadrené „zamietnutie“ návrhu, súd napriek tomu, že v danom prípade v podstate nejde o meritórne rozhodnutie, zvolil ako formu rozhodnutia, vzhľadom na výrok o „zamietnutí“, rozsudok.
Podaním doručeným súdu dňa 14.6.2013 oznámilo svoj vstup do tohto konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré uvedeným podaním súčasne uplatnilo nárok na náhradu trov konania.
O náhrade trov konania účastníkov, ako aj vedľajšieho účastníka, však súd nerozhodoval, a to z dôvodu, že v tomto štádiu konania súd rozhodol o zamietnutí návrhu z dôvodu jeho nedoplnenia a jeho neprípustnosti ako je uvedené vyššie, teda iba z procesných dôvodov, z čoho je podľa súdu zrejmé, že v tomto štádiu rozhodovania odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi účelne vynaložené trovy ešte ani nemohli vzniknúť; u navrhovateľa vzhľadom na výsledok tohto konania niet dôvodu na priznanie náhrady trov. Obdobne aj podľa § 43 O.s.p. ak súd odmietne návrh na začatie konania, taktiež v rozhodnutí o odmietnutí nerozhoduje o trovách účastníkov.
Podľa bodu (26) „preambuly“ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, akýkoľvek odkaz v tomto nariadení na opravný prostriedok by mal zahŕňať všetky možné opravné prostriedky v rámci vnútroštátneho práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
-X- XC/XX/XXXX
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
g) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.