Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/158/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35937874, proti povinnému: K. Y., s.r.o., so sídlom F. C. 351, IČO: 36295701, o vymoženie 17.353,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. -37 zo dňa 7. februára 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Ex. por. pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal s poukazom na § 203 Ex. por. V posudzovanej exekučnej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný dňa 11.04.2000. K zisteniu dôvodov na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného a podaniu podnetu na zastavenie exekúcie došlo až dňa 13.08.2012, čo je doba viac ako 12 rokov. Súd prvého stupňa dôvodil, že oprávnený v čase podania návrhu na začatie exekúcie ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že majetok povinného nebude stačiť ani na úhradu trov exekúcie a exekúcia bude zastavená pre nemajetnosť povinného o viac ako 12 rokov, a preto mu povinnosť nahradiť trovy exekúcie neuložil. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť ani povinnému, pretože dôvodom na zastavenie exekúcie je jeho nemajetnosť. Súd prvého stupňa poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. -16 zo dňa 16.12.2008, v ktorom tvrdí, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. Ide o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie nástupca pôvodne povereného súdneho exekútora, podľa ktorého právny názor súdu prvého stupňa nie je správny. Návrh na zastavenie exekúcie podal súdny exekútor v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por., t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa neskúmal dôvody výmazu povinného v intenciách uznesení Najvyššieho súdu SR, sp. zn. a , t. j. na základe čoho došlo k výmazu povinného z obchodného registra. Ak došlo z dôvodu, že povinný nemal majetok na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, resp. správcu konkurznej podstaty prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por., teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nie podľa § 57 ods. 2. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách exekúcie nepostupoval podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR vo veci, sp. zn. , že ak došlo k zániku povinného ex offo (výmazom z obchodného registra) o trovách exekúcie je potrebné na základe analógie procesného práva postupovať podľa § 203 ods. 2 Ex. por. Žiadal, aby odvolací zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu nástupcu súdneho exekútora nebolo podané.

Odvolací súd vec preskúmal podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa

Výrok súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 11.04.2000, keď bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (veta prvá ustanovenia § 36 ods. 2 Ex. por.). Súd prvého stupňa poverením č. 5305 001874 zo dňa 12.05.2000 poveril súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho vykonaním exekúcie na vymoženie 17.353,12 eur s príslušenstvom, a to na podklade platobných výmerov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Topoľčany, č. 1030/1999 zo dňa 01.06.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.1999 a vykonateľnosť dňa 03.07.1999, č. 9084/1999 zo dňa 28.07.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.08.1999 a vykonateľnosť dňa 03.09.1999, č. 9010/2000 zo dňa 14.02.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2000 a vykonateľnosť dňa 15.03.2000. Následne napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. pre nemajetnosť povinného. Predmetným uznesením zároveň nástupcovi pôvodne povereného súdneho exekútora trovy exekúcie nepriznal, nakoľko oprávnený v čase podania návrhu na začatie exekúcie nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že majetok povinného nebude stačiť ani na úhradu trov exekúcie a povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť ani povinnému, pre jeho nemajetnosť.

Podľa § 235 ods. 2 Ex. por., exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť a priznať len v súlade s č. 46 ods. 4 SR v spojení s SR, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesný poriadkoch.

Odvolací súd interpretáciou ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom ku dňu začatiu exekučného konania v nadväznosti § 235 ods. 2 Ex. por. dospel k záveru, že súdny exekútor nemá nárok na trovy exekúcie. V danej exekučnej veci nie je splnený predpoklad pre uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002. Do ustanovenia bol ods. 2 zavedený s účinnosťou od 01.02.2002, ktorý však v preskúmavanej veci nie je možné použiť.

Z ustanovenia § 203 Ex. por. takto vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému. Podstatné však v prejednávanej veci je to, že súd má možnosť a nie povinnosť zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie. Predpokladom pre uloženie takejto povinnosti je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia.

V náväznosti na tú skutočnosť, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený exekútorovi dňa 11.04.2000 domáhal vymoženia svojej pohľadávky a exekúcia bola zastavená pre neprípustnosť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. (absencia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ a § 203 ods. 2 v Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002 týkajúca sa zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného), na základe žiadosti nástupcu pôvodne povereného súdneho exekútora, ktorá došla súdu prvého stupňa dňa 13.08.2012, to znamená takmer 12 rokov a päť mesiacov po podaní návrhu, nemožno následne uzatvoriť, že by oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti na strane povinného.

Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie potvrdil ako vecne správne podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.