Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/310/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň, a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, zastúpený: JUDr. Stanislav Fekete, advokát, Námestie sv. Egídia 42/97, Poprad, proti žalovanému: Rozhlas a televízia, Slovenska so sídlom Mýtna 1, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, o ochranu dobrej povesti, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania žalovanému tak, ako budú ustálené v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Žalobca svojou žalobou, doručenou súdu dňa 13.9.2010, pôvodne žiadal, aby súd vydal tento rozsudok: „Žalovaný je povinný sa zdržať akýchkoľvek zásahov do dobrej povesti žalobcu, ktoré spočívajú najmä v odvysielaní reprízy publicistickej relácie TEST magazín - Test letnej bryndze zo dňa 2.6.2010 a v umiestnení obrazovo-zvukového záznamu publicistickej relácie TEST magazín - Test letnej bryndze na internetovej stránke žalovaného www.stv.sk <http://www.stv.sk>. Žalovaný je povinný v rámci najbližšieho vysielania relácie TEST Magazín, a ak program TEST Magazín už nie je predmetom pravidelného vysielania žalovaného, do piatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku v rovnakom vysielacom čase, v akom bol TEST Magazín vysielaný, odvysielať bez sprievodnej hudby a doplňujúceho komentára nižšie uvedený text ospravedlnenia tak, že text ospravedlnenia bude odvysielaný v čitateľnej písomnej a súčasne i v čítanej podobe, a to v dobe minimálnej dĺžke trvania troch minút: s textom o s p r a v e d l n e n i a :„Slovenská televízia sa ospravedlňuje obchodnej spoločnosti Tatranská mliekareň, a.s., výrobcovi produktu TAMI - Tatranská bryndza plnotučná, v súvislosti s reláciou TEST magazín - test letných bryndzi, odvysielanou dňa 2.6.2010, za nepravdivé tvrdenie, že produkt Tatranská bryndza obsahuje 3 % ovčej hrudky a že je preto medzi testovanými bryndzami „rekordérom“ s najhorším výsledkom. Slovenská televízia sa ospravedlňuje za to, že pri spracovaní reportáže vychádzala z výsledkov laboratórnych testov,

pri ktorých bola použitá metóda, ktorá bola v čase odvysielania reportáže vydaná v rozpore so zákonom, a hoci o tom mala vedomosť, výsledky vykonaného testu vydávala za hodnoverné. Slovenská televízia sa ospravedlňuje za neprofesionálny prístup tvorcov relácie TEST Magazín, ktorí ju spracovali tendenčne a neobjektívne, hodnotili bryndzové produkty na základe výsledkov nehodnoverného laboratórneho testu, pričom nedali možnosť vyjadriť sa k vykonanému testu dotknutým osobám, vrátane spoločnosti Tatranská mliekareň, a.s. Slovenská televízia z uvedených dôvodov vyslovuje ľútosť nad svojim konaním, ktorým poškodila dobrú povesť spoločnosti Tatranská mliekareň, a.s. a jej produktu TAMI - Tatranská bryndza plnotučná medzi spotrebiteľmi a obchodnými partnermi.“ Ďalej žalovaný

žiadal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 30.000,- EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Na pojednávaní dňa 4.7.2012 žalobca navrhol súdu podľa ust. zmenu petitu žaloby a predložil nový text ospravedlnenia, ktoré bolo súčasťou pôvodného petitu v znení:

„Rozhlas a televízia Slovenska sa ospravedlňuje obchodnej spoločnosti Tatranská mliekareň, a.s., distribútorovi produktu TAMI - Tatranská bryndza plnotučná, v súvislosti s reláciou TEST magazín

- test letných bryndzi, odvysielanou dňa 2.6.2010, za nepravdivé skutkové tvrdenia resp. nesprávne hodnotiace úsudky:

1. „Rekord dosiahla TAMI - Tatranská bryndza plnotučná, v ktorej boli len tri % ovčieho syru ....... Možno však takýto výrobok ešte nazývať bryndza?“

2. „Takúto bryndzu by som nazvala, že je falšovaná.“

3. „V týchto osemnástich vzorkách bryndze boli jednak bryndze zo Slovenska, jednak zo zahraničia a tieto bryndze nevyhovujú Potravinovému kódexu. To znamená, že nedodržujú 50% ovčieho hrudkového syra.“

4. „Aké sú výsledky testu? ... So známkou nedostatočne skončili: ........ Tatranská bryndza plnotučná.“

Rozhlas a televízia Slovenska sa ospravedlňuje za to, že pri spracovaní reportáže vychádzala z výsledkov laboratórnych testov, pri ktorých bola použitá metóda, ktorá bola v čase odvysielania reportáže vydaná v rozpore so zákonom, ahoci o tom mala vedomosť, výsledky vykonaného testu vydávala za hodnoverné.

Rozhlas a televízia Slovenska sa ospravedlňuje za neprofesionálny a neobjektívny prístup tvorcov relácie TEST Magazín, ktorí:

1. posudzovali bryndzové výrobky vyrobené v SR a výrobky vyrobené v inom členskom štáte EÚ z hľadiska obsahu ovčej hrudky v bryndzi výlučne podľa kritérií stanovených právnymi predpismi SR,

2. hodnotili bryndzové produkty na základe výsledkov nehodnoverného laboratórneho testu a

3. nedali možnosť vyjadriť sa k vykonanému testu dotknutým osobám, vrátane spoločnosti Tatranská mliekareň, a.s.

Rozhlas a televízia Slovenska z uvedených dôvodov vyslovuje ľútosť nad svojim konaním, ktorým poškodila dobrú povesť spoločnosti Tatranská mliekareň, a.s. a jej produktu TAMI - Tatranská bryndza plnotučná medzi spotrebiteľmi, odbornou verejnosťou a obchodnými partnermi.“

Nakoľko žalobca (navrhovateľ) po začatí konania zmenil svoju žalobu (návrh), súd zmenu petitu v žalobe pripustil uznesením zo dňa 4.7.2012 č.k. -119.

Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie prehratím relácie na pojednávaní 7.2.2011, výsluchom účastníkov a svedkov (M.. M. L., V.. O.. M.. B. K., V.., T.. P. W., O.., T.. M. L., režisér a producent programu, M.. M. C., R., T. E. R..

Na pojednávaní dňa 7.2.2011 predniesol právny zástupca navrhovateľa, že zotrváva na návrhu tak, ako bol tento podaný 13.9.2010. Právne zdôvodnil návrh ) , keď odporca mal nepravdivo uverejniť informácie o navrhovateľovi, keď v relácii dňa 2.6.2010 informoval o testoch bryndze, ktorý vykonal u viacerých výrobcov, pričom vo vzťahu k navrhovateľovi uviedol údaje nepravdivé. Použil metódu, ktorá nie hodnoverne zhodnotila kvalitu bryndze u respondentov. Metóda vykazovala značné nepresnosti. O týchto skutočnostiach informoval odporca až v závere relácie a nedal navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, pričom výsledky uverejnené zasiahli do

dobrej povesti navrhovateľa, hlavne údaj o tom, že navrhovateľ je rekordérom v nedodržaní kvality svojho výrobku. Tvrdil, že údaje uvedené na obale výrobku navrhovateľa sú pravdivé, naopak závery odvysielanej relácie sú nesprávne.

Štatutárny zástupca navrhovateľ T.. Ľ. Z. vypovedal, že bryndza, ktorá bola predmetom relácie a ktorú testoval Štátny veterinárny ústav v Dolnom Kubíne je poľským výrobkom, pričom si aj oni dali otestovať produkt v Dolnom Kubíne. Ale výsledky v čase výsluchu nemali.

PZO taktiež zotrval na vyjadrení, ktoré zaslal 5.11.2010, kde žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť s odôvodnením, že v relácii neboli uvedené nepravdivé údaje, výsledky, ktoré zverejnili vykonalo štátne veterinárne pracovisko v Dolnom Kubíne, certifikovaná inštitúcia, publikovaná aj vo vestníku. Odchýlka, ktorú navrhovateľ namieta, predstavuje 0,45 %, čo je požadovanému 50 % podielu bryndze absolútne irelevantný údaj. STV je svojím postavením povinná všeobecne informovať verejnosť o skutočnostiach vyskytujúcich sa v spoločnosti, ktoré môžu byť aj niektorým subjektom nepríjemné. V záujme ochrany spotrebiteľov má odhaľovať nedostatky.

Na pojednávaní dňa 5.10.2011 vypovedal svedok V.. O.. M.. B. K., V.., že sa opätovne oboznámil s odvysielanou reláciou a zotrváva na stanovisku, ktoré súdu zaslal. Po opätovnom opozretí relácie konštatuje, že v relácii bola hodnotená jednak kvalita bryndze a jej kontrola, pomenovanie subjektov, ktoré boli kontrolované a bolo v nej odvysielané stanovisko laboratória. Podstatu metódy, ktorou bola vykonaná kontrola alebo analýza bryndze, zdôvodňuje tak, že v čase keď bola relácia odvysielaná, vykonával kontrolu Štátny veterinárny ústav v Dolnom Kubíne metódou, ktorá bola akreditovaná a validovaná. V tom čase používaná metóda vykazovala určitú chybovosť, ako každá analytická metóda. Na jeho podnet bola zavedená aj iná metóda, ktorú vykonávajú aj rakúske laboratóriá vo Viedni. Metóda, ktorou vyhotovili test bryndzí, nevykazovala podstatnú chybovosť. Ale následne zaviedli aj iný spôsob vykonávania kontroly. V súčasnosti používajú novozvolenú metódu aj na posúdenie novo zamrazenej bryndze, pričom sa nevykazujú žiadne rozdiely.

Svedok objasnil, že pri zohriatí mlieka na 50-68 stupňov Celzia pri spomínanej metóde dochádza k deštrukcii bielkovín, metódy však dokážu determinovať alebo určiť nukleove kyseliny, ktoré sú predstaviteľmi jednotlivých proteínov. Svedok potvrdil, že pri testovaní bryndzí boli použité obidve metódy. Súdu objasnil, že na Slovensku sa vyrába syr z pasterizovaného aj nepasterizovaného mlieka a použité metódy kontroly musia zvažovať túto skutočnosť. Svedok ďalej potvrdzuje, že v testovanom výrobku navrhovateľa nebola vykázaná prítomnosť ovčej hrudky v syre. Termín detekčný limit zachytáva najnižšie množstvo ovčieho syra v hrudke. Na otázku PZN, či to zodpovedá termínu odchýlka merania, svedok potvrdil, že nerobí v analytike, ale vo všeobecnosti by to malo znamenať, že prístroj zachytí najnižšiu a najvyššiu hodnotu proteínu a z toho urobí odchýlku. V čase vykonávania testov bolo akreditované len pracovisko v Dolnom Kubíne.

Na pojednávaní dňa 19.12.2011 svedok T.. P. W., O..vypovedal ešte pred kladením otázok, že navrhovateľ ho požiadal o zaslanie určitých listinných podkladov s odkazom na Zákon o slobodnom prístupe k informáciám a že mu bol zaslaný protokol o skúškach č. 7093/10, ktorým bol vykonaný test bryndzí, ktoré boli predmetom odvysielanej relácie. Pri hodnotení bryndzí bola použitá katiovo- výmenná chromatografia separácie parakapa kazeínov s UV detekciou. Jednalo sa o akreditovanú metódu. Jednalo sa o metódu vyvinutú vo Viedni a potvrdil, že v relácii odzneté prezentovanie kvality bryndze bolo správne, logicky správne. Následne si dali vyhotoviť aj stanovisko Slovenskej národnej akreditačnej služby dňa 17.6.2010. Na záver relácie odznelo stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva, ktoré spochybnilo túto metódu. SAS rozhodla, že metóda pre hodnotenie bryndze je správna. Svedok potvrdil, že pasterizácia nemá vplyv na pokles parakapa kazeínov a teda ani na výsledok hodnotenia.

Súd na návrh PZN predkladá protokol 7093/2010, žiada vysvetliť poznámku čo znamená „vzorky mimo limit“, svedok vypovedá, že sa jedná o hlboko poddimenzovaný, uvedenej na obale 25 % a namerané sú 3 %. Svedok objasnil, že navrhovateľ si dal robiť testy aj vo Viedni, o výsledku týchto testov ho však neinformoval, predpokladá, že pokiaľ by boli nesprávne, bol by o tom informoval. Odchýlka merania je neistota merania a sezónna variabilita markerov. Svedok na otázku súdu aby ľudsky vysvetlil podstatu kladených otázok PZN, súdu objasňuje, že navrhovateľ by mal mať stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva k odborne kladeným otázkam.

Na pojednávaní dňa 2.4.2012 svedok T.. M. L., režisér a producent programu Test magazín vypovedal, že 10 rokov pripravuje reláciu Test magazín. Reláciu produkuje Asociácia spotrebiteľov Slovenska za účelom ochrany a informovania spotrebiteľov. Jej cieľom je eliminovať vplyv reklamy a dávať verejnosti pravdivý obraz o skutočných vlastnostiach produktov a výrobkov, ktoré sú predmetom reklamy. Predmetom relácie bola bryndza, ako produkt slovenskej výroby, tradičný produkt a účelom bolo preveriť kvalitu tohto jedinečného slovenského výrobku. Realizovali to cez Štátnu veterinárnu správu v Bratislave v spolupráci s laboratóriom Štátneho veterinárneho ústavu v Dolnom Kubíne. Vzorky bryndze získali z obchodnej siete aby výsledok testu bol objektívny, teda vzorky nebrali od výrobcov. V rámci výroby relácie sa vyhotovovali laboratórne protokoly o skúškach a tieto sa spracovali na základe medzinárodnej stupnice, výsledkom čoho bolo ohodnotenie jednotlivých druhov bryndze predávanej na Slovensku. Podstatou tejto stupnice bol obsah ovčej sušiny, t. j. ovčieho mlieka, resp. syra v bryndzi a hodnotenie sa robilo od: „dobré, priemerné až po nedostatočné“. Nedostatočné dostávala bryndza, ktorá nedosiahla ani 50% ovčej hrudky. Text uvedený v závere relácie, ktorý malo poskytnúť Ministerstvo pôdohospodárstva SR si svedok už nepamätal, kto ho poskytol, nepamätá si už presne meno, štátna tajomníčka alebo generálna riaditeľka sekcie ministerstva, ktorá žiadala aby stanovisko ministerstva uverejnili, pričom žiaľ stanovisko bolo uverejnené takým spôsobom, že metóda použitá pri hodnotení bryndze bola spochybnená, hoci v čase vyhodnocovania testov platil postup, ktorý dodržalo aj laboratórium. Riaditeľka laboratória bola predtým štátnou tajomníčkou, resp. takú funkciu zastávala ako zastávala pracovníčka Ministerstva pôdohospodárstva SR, ktorá stanovisko vydala. Svedok mal dojem, že medzi týmito dvoma ženami sa prejavovala nevraživosť.

Na otázku či táto metóda použitá pri hodnotení bryndze je ešte platná, a či došlo aj k zníženiu limitu ovčej hrudky, svedok vypovedal, že do súčasnosti nedošlo k žiadnej zmene pôvodne stanovených limitov. Platí to až do súčasnosti, rovnako nevyšlo vo vestníku žiadne nové usmernenie týkajúce sa testovania bryndze metódou HPLCDAD. Na otázku PZN, akú sledovanosť mala odvysielaná relácia, svedok vypovedal, že 5,9% podiel na trhu. Otázku interpretácie protokolu o skúškach svedok vypovedal, že nebola potrebná žiadna interpretácia, nakoľko už pred tvorbou relácie to konzultovali s pracovníkmi ŠVS. Hodnotenie vykonali tak, že uviedli konkrétny výrobok, napr. tatranská, uviedli logo vykonaného testu, hodnotenie, ktoré ešte doplnili obsahom ovčej sušiny v bryndzi. Pri hodnotení dostali z obchodnej sieti vzorky, dostali protokoly, kde bola uvedená skúška a konkrétne dosiahnuté čísla. V týchto testoch bolo uvedené rozpätie ovčej sušiny v bryndzi. Svedok sa necítil odborníkom na bryndzu, súdu však objasnil, že každý týždeň robia testy na rôzne druhy výrobkov predávaných v obchodoch tak, aby spotrebiteľ dostal pravdivé informácie o ich kvalite. Na otázku či niektoré testované výrobky pochádzali z iných štátov, svedok potvrdil, že áno. Bryndza predávaná pod názvom „tatranská bryndza“ od výrobcu v Kežmarku, je vlastne vyrábaná v Poľsku. Na otázku PZN, ako sa svedok vysporiadal s predpismi EÚ a na Slovensku, a to s ohľadom na to, že medzi testovanými výrobkami bola bryndza pochádzajúca z Poľska, a či sa na takýto výrobok vzťahujú kritériá potravinového kódexu platného na Slovensku, svedok vypovedal, že zmyslom relácie bolo informovať slovenského diváka o tom, čo si v skutočnosti kupuje, keď kupuje bryndzu. Chceli poukázať na to, že názov bryndza by mali obsahovať produkty, ktoré obsahujú aspoň 50 % ovčej sušiny, pričom z testu vyplynulo, že mnohé tieto produkty označené ako bryndza, takýto podiel ovčej hrudky neobsahujú, ale obsahujú kravské mlieko. Bežný spotrebiteľ nesleduje údaje uverejňované vo vestníku a s ohlasov na internete pochopil, že spotrebitelia boli šokovaní z toho, aký podiel kravského mlieka obsahuje bryndza.

Na otázku PZN či má svedok vedomosť o tom, že by normy EÚ obsahovali definíciu, čo má bryndza obsahovať, svedok vypovedal, že regionálne výrobky si má chrániť každý štát. EÚ pozná, za akých podmienok možno označiť slovenský špecifický výrobok bryndza, tak ako to je aj v iných štátoch, šampanské Francúzi, tokajské Maďari, atď. Aj keď túto otázku svedok nekonzultoval s právnikom alebo právnym oddelením odporcu potvrdil, že boli uverejnené reakcie na túto reláciu v tom smere, že pokiaľ bryndza obsahuje len 3 % ovčej sušiny, v regáloch obchodu by mal byť takýto produkt umiestnený medzi tvarohom. Svedok potvrdil, že reakcie divákov boli v tom smere, že títo si mysleli, že bryndza je 100 % ovčie mlieko. Boli prekvapení možnosťou len 50 % ovčieho mlieka. Poukazuje aj na zdravotné hľadisko tohto produktu, keď mnohí spotrebitelia sú alergickí na kravské mlieko. Poukazuje na špecifické vlastnosti ovčieho mlieka, ktoré obsahuje probiotické baktérie, ktoré kravské mlieko neobsahuje a nemôže ani nahradiť. Na otázku PZN prečo upútavka, resp. stanovisko MPSR bolo uverejnené až po rozlúčke moderátora s divákmi, svedok vypovedal, že to bolo na základe rozhodnutia odporcu a keby záležalo od svedka, toto stanovisko by tam nebolo uverejnené, nakoľko ho považuje za zmätočné. Na otázku PZN, prečo sa neumožnilo vyjadriť v relácii jednotlivým výrobcom bryndze, svedok vypovedal, že

sa nejedná o investigatívnu reláciu, je to informačná relácia pre spotrebiteľov a nikdy nedávajú možnosť vyjadrovať sa výrobcom prezentovaných výrobkov.

Na pojednávaní dňa 4.7.2012 svedkyňa M.. M. C. potvrdila, že videla reláciu, ktorá je predmetom konania. V tom čase pracovala v komisii pre kontrolu živočíšnych komodít v Bruseli. V tom čase, ako vedúca odboru hygieny potravín v Poprade, kontrolovali distribúciu produktov. Podľa výpovede svedkyne, navrhovateľ neporušil legislatívu, nakoľko netvrdil, že uvádza na trh výrobok, ktorý je registrovaný v Bruseli ako slovenská bryndza. Tatranská bryndza je výrobok zmiešaný, vyrábaný v Poľsku a distribuovaný v SR. Po zhliadnutí reportáže vypovedala, že príspevok bol neodborne pripravený a mal negatívny vplyv na diváka. Profesne ostala v šoku, nakoľko v relácii sa neprezentovalo odborné stanovisko, bol uvedený nález laboratória v Dolnom Kubíne a aj použitá metodika bola nevyhovujúca a nedostatočná, Z toho dôvodu, že mlieko bolo prevarené a výsledky sú skreslené, nedajú sa dostatočne dokázať. Do dnešného dňa táto metóda nebola verifikovaná ako správna, nakoľko sa vo svete nerobí rutinne. Akreditovaná metóda je schválenie metódy a zavedenie metódy do praxe a verifikácia je overenie takejto metódy v praxi. Použitá metóda v čase hodnotenia nebola verifikovaná. Odchýlka 15 % je podľa svedkyne vysoká, t. j. že zavádza spotrebiteľa. Podhodnocuje alebo nadhodnocuje hodnotený výrobok. Svedkyňa vypovedala, že ju zarazilo porovnávanie jednotlivých produktov bryndze, označené ako letná, zimná, tatranská, pričom takéto porovnávanie nie je možné, nakoľko ide o rozdielnosť obdobia, regiónu a tým aj výsledkov meraní.

PZO kládla otázku svedkyni či pozná vestník č. 9/09, potvrdila, že áno a či táto metóda uverejnená vo vestníku bola v tom čase správna, svedkyňa vypovedala, že nie, nakoľko podľa jej názoru je nedostatočná. Na otázku, či pri ostatných preverovaných typoch bryndze boli výsledky nesprávne, podhodnotené alebo nadhodnotené, nakoľko z jedného testovania vyšli vykázané hodnoty, svedkyňa vypovedala, že nepresný údaj u tatranskej bryndze bol z toho dôvodu, že jediná bola z pasterizovaného mlieka a ostatné boli z nepasterizovaného mlieka. Na otázku, či údaj uvedený na obale tatranskej bryndze potvrdzujúci ovčiu hrudku od 20 do 30 % zodpovedá realite a percentuálne vyjadruje odchýlky, svedkyňa vypovedala, že laboratórium v Dolnom Kubíne nemohlo hodnoverne overiť obsah ovčej hrudky v tatranskej bryndzi z toho dôvodu, že táto sa vyrába z pasterizovaného mlieka a teda použitá metóda nebola vhodná. Podľa jej tvrdenie celá legislatíva okolo tejto metódy je nevyhovujúca. V roku 2010 bol podaný návrh na MPSR na doplnenie tejto metódy, čo nebolo do dnešného dňa vykonané. Na otázku, či svedkyňa nemá prepojenie na navrhovateľa, či v súčasnosti figuruje v nejakom vzťahu k navrhovateľovi, nakoľko podľa výpisu z OR je jej meno uvedené v dozornej rade, svedkyňa potvrdila, že od 15.6.2012 figuruje v dozornej rade.

Svedok T.. M. A., R.. vypovedal, že metóda HPLC použitá pri hodnotení bryndze nemá vypovedaciu schopnosť, nakoľko nezohľadňuje obsah a štruktúru obsiahnutú v bryndzi, ale len bielkovinovú frakciu, ktorá môže byť pozmenená zo surovín, ktoré môžu variovať. Svedok vypovedal, že navrhovateľ ho oslovil v januári, aby dal stanovisko k tejto metóde. K posúdeniu metódy však nedošlo. Potvrdil, že metóda hodnotenia bryndze v relácii bola akreditovanou metódou. Navrhovateľ ho oslovil v januári 2012 pričom hodnotenie nemohli urobiť, pričom nemali k dispozícii validačné protokoly, ktoré sú súčasťou akreditácie. Svedok nebol schopný zodpovedať otázku, či metóda použitá pri hodnotení kvality bryndze a navrhol súdu, na to vypočuť audítora zo SNAS, ktorá akreditovala túto metódu. Svedok potvrdil, že ním vykonanou metódou izoelektrickej fokusácie boli výsledky testu bryndze navrhovateľa nie dobré, hodnotenie okolo 80 % kravskej hrudky.

Na pojednávaní dňa 20.5.2013 svedok T. E. R. vypovedal, že on zodpovedá za proces akreditácie laboratórií, pamätá si na prípad, ktorý je predmetom konania, keď dostali žiadosť o rozšírenie akreditácie, ktorú už laboratóriá mali udelenú. Akreditovali metódu, ktorú si zaviedlo laboratórium vykonávajúce posudzovanie kvality bryndze

že on zodpovedá za proces akreditácie laboratórií, pamätá si na prípad, ktorý je predmetom konania, kde dostali žiadosť o rozšírenie akreditácie, ktorú už laboratóriá mali udelenú. Akreditovali metódu, ktorú si zaviedlo laboratórium vykonávajúce posudzovanie kvality bryndze. Bola zostavená skupina, ktorej cieľom bolo posúdenie spôsobilosti laboratória vykonávať takúto skúšku. Ďalej vypovedá, že príslušné laboratórium bolo povinné urobiť validáciu keďže sa nejednalo o štandardnú metódu upravenú v záväznom predpise ešte predtým než požiadalo o akreditáciu.

Na otázku PZN, či má vedomosť akým spôsobom bola metóda laboratória v Dolnom Kubíne validovaná, svedok vypovedal, že laboratórium použilo pri vyhotovovaní testov metódu prevzatú zo zahraničia, ktorá bola publikovaná v renomovanom časopise, aj keď sa táto metóda vzťahovala na posudzovanie kozieho mlieka, využili ju na posudzovanie kravského a ovčieho mlieka, preto bola potrebná validácia tejto metódy, nakoľko táto metóda u nás ešte nebola zavedená na posudzovanie bielkovín - kazeinátov.

Na otázku Súdu, aby sa svedok vyjadril, aký pocit mal po odvysielaní relácie s hľadiska hodnovernosti, svedok vypovedal, že do bryndze sa dáva kravské mlieko, v Poľsku sa vyrába len z ovčieho mlieka, nakoľko u nás bola taká istá tradícia. Ďalej prednáša, že patrí tiež k milovníkom bryndze, vie, že aj v súčasnosti sú viacerí výrobcovia bryndze, ktorí vyrábajú bryndzu nielen z ovčieho syra a je pomerne ťažké zistiť tieto praktiky a preto sám sa zúčastnil aj na získavaní informácií na odhaľovanie možností týchto falšovaní. Svedok vyhodnotil predmetnú reláciu ako populárno - náučnú, nakoľko odborné posudzovanie tejto oblasti by bolo veľmi náročné pre laickú verejnosť.

Svedok nevie, či sa metóda používa v iných krajinách, ale táto metóda je použiteľná na vyhodnocovanie kazeinátov. Poukazuje na to, že je to otázka cenová, miešanie drahších a lacnejších syrov, u nás je to bryndza miešaná s kravským syrom ale vyhodnocuje, že táto metóda je použiteľná na vyhodnotenie kvality mliečnych produktov.

PZN kladie otázku či sa svedok stotožňuje s tvrdením, že metóda HPLC nezohľadňuje obsah resp. celkovú štruktúru obsiahnutú v bryndzi ale len bielkovinovú frakciu.

Svedok vypovedá, že s tým súhlasí, problém vidí len v tom, že čo je to syr. Vypovedá, že závisí od kvality syra, či už ovčieho alebo kravského, kedy sa táto metóda dá bez problémov využiť, horšie je to v prípade, keď sa falšujú tieto syry. Prednáša, že v súčasnosti dochádza aj k falšovaniu syrov a k miešaniu syrov dochádza k falšovaniu konečného výrobku.

Falšovaním je napr. keď má byť použitého 50 % ovčieho syra, použije sa len 30 %. Je možné falšovať aj surovinu na výrobu konečného výrobku. Na otázka súdu na svedka: či po vzhliadnutí relácie test bryndze publikované ohodnotenie jednotlivých produktov bolo možné chápať hodnoverne.

Svedok vypovedá, že boli pri tomto hodnotení použité analýzy, ktoré vykonal Štátny veterinárny ústav v Dolnom Kubíne. Vypovedá tak, že z vykonaného hodnotenia tohto laboratória vyplynulo, že len 1 až 2 bryndze zodpovedali kritériu hodnotenia výrobku ako bryndza. Svedok ďalej prednáša, že vyhodnotenie test magazínu vo výške 3%, je veľmi ťažké povedať, že sa spravila chyba pri analýze. Na otázku PZN, či táto metóda použitá pri hodnotení bryndze zohľadňuje použitie syridla, svedok odpovedal, že bryndza má byť vyrobená z ovčieho syra, najmä z ovčích kazeinátov. Ak sa použije syridlo, ktoré umožní vyrobenie syra, dá sa hovoriť o falšovaní. Možno povedať, že takýto postup možno považovať za falšovanie samotnej suroviny na výrobu bryndze. Na otázku PZN, či má vedomosť o tom, že určité veterinárne správy využívajú túto metódu na ukladanie sankcií pri nedodržaní normy, svedok odpovedá, že vie že sa využíva aj iná forma posudzovania kvality bryndze, opäť pripomína, že problém nastáva vtedy, keď sa falšujú aj suroviny. Svedok nemá vedomosť o tom či veterinárne správy používajú túto metódu .

Na otázku zástupca odporcu, či pri hodnotení bryndze, ktorá dosiahla 3% ovčej hrudky, dá sa považovať výsledok za objektívny aj napriek všetkým skutočnostiam, ktoré svedok uviedol, svedok odpovedal, že pri tomto hodnotení, ktoré vykázalo 3 % podielu ovčej hrudky, považuje výsledok vykonaný laboratóriom za objektívny, nakoľko laboratórium malo zabezpečený výkon analýz na vysokej úrovni.

Podľa (Ďalej len „“) právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.

(2) Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav, možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

(3) Odsek 2 platí primerane a pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

Z vykonaného dokazovania, najmä zo svedeckých výpovedí, mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko údaje uvedené v odvysielanej relácii, ktorá je predmetom konania, odzneli pravdivé informácie a žalobu zamietol. Jednalo sa o reláciu informačnú, ktorá mala za cieľ informovať o výsledkoch testov potravín, vykonaných relevantnou inštitúciou. Výpoveď svedkyne C., ako členky dozornej rady navrhovateľa, súd považoval za zaujatú.

V záverečnom vyjadrení právného zástupcu navrhovateľa sa odvolával navrhovateľ aj na a d Z.z., v zmysle ktorého vysielateľ je povinný zabezpečiť všestrannosť informácií a zároveň pluralitu v rámci vysielanej programovej služby a objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov, ako aj zo všeobecnej prevenčnej povinnosti predchádzať možným škodám v zmysle .

Podľa o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách (ďalej len Zákon), ak bol vo vysielaní odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej osobe alebo o fyzickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne určiť, táto právnická osoba alebo fyzická osoba má bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu právo požadovať odvysielanie opravy bezplatne. Vysielateľ je povinný na žiadosť tejto osoby opravu uverejniť.

Podľa § 21 ods. 3,4 Zákona, žiadosť o odvysielanie opravy musí mať písomnú formu a musí sa doručiť vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov, inak právo na odvysielanie opravy zaniká. Zo žiadosti o odvysielanie opravy musí byť zrejmé, v čom spočíva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy; súčasťou žiadosti je návrh znenia opravy.

Podľa § 21 ods. 7 Zákona, vysielateľ je povinný odvysielať opravu do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy.

Podľa § 21 ods. 9 písm. e) Zákona, vysielateľ nie je povinný odvysielať opravu, ak môže preukázať pravdivosť údaja, ktorého oprava sa požaduje.

Podľa § 21 ods. 10 Zákona, ak vysielateľ neodvysiela opravu vôbec alebo nedodrží podmienky podľa odsekov 5 až 8, o povinnosti odvysielať opravu rozhodne súd na návrh osoby, ktorá o opravu žiadala.

Podľa § 21 ods. 11 Zákona, ak osoba, ktorá o opravu žiadala, nepodá návrh podľa odseku 10 do 15 dní po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 7, právo na odvysielanie opravy zaniká.

Súd skúmal tiež, či boli splnené hmotnoprávne lehoty (i) na podanie žiadosti o odvysielanie opravy, (ii) lehoty v ktorej bol vysielateľ povinný odvysielať opravu a (iii) lehoty na podanie žaloby o povinnosti odvysielať opravu.

Žiadosť o odvysielanie opravy musí byť doručená vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov, inak právo na odvysielanie opravy zaniká. Táto lehota je lehotou objektívnou a najneskôr v jej posledný deň musí byť žiadosť doručená adresátovi. Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie tejto povinnosti, nárok navrhovateľa na odvysielanie ním požadovanej opravy teda preklúziou zanikol.

Odporca v záverečnom vyjadrení poukázal na ,2 a ochrany dobrej povesti čl. 19 ods. l , pri ktorom neustanovuje žiadnu možnosť obmedzenia tohto základného práva, hoci v určitých prípadoch môže mať prednosť aj sloboda prejavu, ale len za predpokladu, že je vyslovená v dobrej viere bez snahy poškodiť osobu, na ktorú sa tento prejav vzťahuje.

Podľa článku 26 ods. 1,2 ústavného v platnom znení (ďalej len SR), sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

V danom prípade išlo pri vysielaní relácie Test Magazín o poskytovanie informácii v dobrej viere, bez snahy poškodiť navrhovateľa - išlo o informovanie verejnosti o zložení a kvalite potravín, čo možno považovať za vec verejného záujmu. Preto súd žalobu aj v časti nemajetkovej ujmy 30.000 eur zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom

Okresného súdu Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané a datované, v dostatočnom počte rovnopisov) a náležitosti podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup sudu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odôvodnenie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že ( )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené ( ),

f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.