Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21P-37-2013.pdf
PDF · 86.93 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/37/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Dušanom Pagáčom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
X. Q., nar. XX.XX.XXXX
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky E. Q., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX a otca X. Q., rod. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, zast. JUDr. Danielom Malikom, advokátom so sídlom Martin, Rázusova 4213/3, o návrhu navrhovateľov: 1/ O. Q., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Z. XX a 2/ X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.J., Z. XX, o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, t a k t o
rozhodol:
I. Maloletý X. Q., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti
O. Q., nar. XX.XX.XXXX a X. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú povinní zabezpečovať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého, a v bežných veciach ho zastupovať a spravovať jeho majetok, s účinnosťou od 01.03.2013.
II. Matka E. Q. je povinná platiť O. Q. L. X. Q. výživné na
maloletého X. Q., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, podľa osobitného predpisu, vždy vopred do 20-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od 01.03.2013.
III. Otec X. Q., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť O. Q. a X.
Q. výživné na maloletého X. Q., nar. XX.XX.XXXX vo výške 150,- €
mesačne vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od 01.03.2013.
IV. Matka E. Q. je povinná zaplatiť O. Q. L. X. Q. dlh na
výživnom za obdobie od 01.03.2013 do 31.07.2013, vo výške 133,68 € do
30.10.2013.
V. Otec X. Q., nar. XX.XX.XXXX je povinný zaplatiť O. Q. a X.
Q. dlh na výživnom na maloletého X. Q., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od
01.03.2013 do 31.07.2013, vo výške 750,- € do 30.10.2013.
VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 12P/132/2011 -43 zo dňa
24.10.2011 a rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 9C/48/2009 -21 zo dňa
09.04.2009, a to v časti o úprave práv a povinností vo vzťahu k maloletému X.
Q., nar. XX.XX.XXXX.
VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.04.2013 sa navrhovatelia domáhali, aby súd zveril maloletého do ich náhradnej osobnej starostlivosti a rodičov zaviazal na platenie výživného, ktoré zodpovedajú ich majetkovým možnostiam a schopnostiam.
Navrhovatelia dôvodili, že od februára 2013 je mal. dieťa v ich starostlivosti, pretože podmienky na bývanie v domácnosti s matkou sú stiesnené, v jednom dome žijú 4 rodiny a mal. žil skoro 4 roky s matkou v jednej malej miestnosti. Vnuk mal podľa ich vyjadrenia k nim odísť bývať a nemá záujem sa vrátiť späť k matke, má vytvorené vhodné podmienky na prípravu na vyučovanie, na oddych a sebarealizáciu. Otec sa o dieťa nemôže starať, pretože pracuje v Nemecku a pracovná zmluva mu vyprší až v júni 2014, na Slovensko chodí každé dva týždne na víkendy. Otec má s mal. veľmi dobrý vzťah. Návrh odôvodnili tým, že u starých rodičov má mal. vhodné životné podmienky a sám má záujem žiť s nimi v spoločnej domácnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, rodičov, kolízneho opatrovníka, maloletého a oboznámim sa s návrhom, so správou kolízneho opatrovníka zo dňa 09.07.2013, zárobkovými a majetkovými pomermi na strane rodičov a navrhovateľov, oboznámením sa s pripojenými spismi 22P/137/2013 , 9C/48/2009 a 12P/132/2011 . Rodičia na pojednávaní súhlasili so zverením syna do osobnej starostlivosti starých rodičov, kolízny opatrovník odporučil vyhovieť návrhu. Maloletý sa vyjadril, že chce bývať u navrhovateľov.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine (ďalej len ZR) náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletých dieťaťom a inou osobou, môžu vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinností vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 44 ods. 3 písm. a) ZR náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len náhradná osobná starostlivosť).
Podľa § 45 ods. 1 ZR ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 ZR pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 ZR v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 ZR osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa, spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 6 ZR rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Osobitným zákonom podľa § 62 ods. 3 ZR je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých predpisov v platnom znení (ďalej len zákon), konkrétne § 2 písm. c) , v ktorom sú určené sumy životného minima osobitne pre plnoletú fyzickú osobu, pre ďalšie spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, pre zaopatrené neplnoleté dieťa a pre nezaopatrené dieťa. Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona sa sumy upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, pričom podľa ods. 6 ich ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Do 30.6.2013 predstavuje minimálne výživné sumu 26,65,- Eur. S účinnosťou od 01.07.2013 sa zvyšuje minimálne výživné na sumu 27,13 Eur.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že sú splnené všetky zákonné podmienky, aby bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Bolo zistené, že dieťa žije u starých rodičov od februára 2013. S matkou maloletý bývať nechce. Otec pracuje dlhodobo v Nemecku. Súd prioritne skúmal, aké sú možnosti otca vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa. Z dokazovania mal však zistené, že otec pracuje dlhodobo v zahraničí, nejde o krátkodobé-časovo ohraničené pracovné príležitosti, a preto by nedokázal zabezpečiť riadnu osobnú starostlivosť o dieťa. Súd pri rozhodovaní vyhádzal aj zo zhodných tvrdení navrhovateľov, rodičov ako i z vyjadrenia dieťaťa o tom, že chce bývať so starými rodičmi. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z príjmu u matky, ktorého výška je limitovaná sumou invalidného dôchodku vo výške 120 Eur mesačne; matka ďalej poberá príspevok na rozvedenú manželku v sume 100 Eur. Preto pri stanovení výšky výživného, ktoré bude platiť matka ustálil na minimálnej zákonnej výške, čo zodpovedá možnostiam a schopnostiam matky vzhľadom na jej terajší príjem a s ohľadom na výdavky spojené s bývaním. Pri stanovení výšky výživného u otca navrhovateľka súhlasila s výškou výživného, ktorú bude platiť otec v sume 150 Eur mesačne na maloletého.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP , a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 OSP - konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo (§ 204 ods. 1 OSP ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP ).