Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/103/2007

Potvrdené rozhodnutím 2Co/224/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. L. XXX/XX, A., proti žalovanému N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX C., zastúpenému JUDr. Ing. Bernardom Pekárom, PhD., Kukučínova 24, Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 08.08.2013 č.k. 2C 103/2007 - 331takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu: R. S., nar. X.X.XXXX, bytom W. L. XXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému: N. V., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX C., práv. zastúpený advokátom JUDr. Ing. Bernardom Pekárom, PhD., Kukučínova 24, Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že R. S., W.. X.X.XXXX, C..Č.. XXXXXX/XXXX, F. W. L. XXX/XX, XXX XX A., je výlučným vlastníkom parcely CKN 263/4, trvalé trávne porasty, o výmere 488 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. C..

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojim podaním domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti EKN 4693 zapísanej na LV č. XXX v k.ú. C. o výmere 466 m2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je závetným dedičom po R. Š., W.. X.X.XXXX, ktorý dňa 25.10.2000 urobil na Notárskom úrade v Bardejove závet do notárskej zápisnice č. N 240/2000, Nz 209/2000, v ktorom celý svoj majetok zanechal žalobcovi. R. Š. zomrel v C. H. X.X.XXXX a vo výpise LV XXX z tohto obdobia sa ako jeho nehnuteľný majetok v k.ú. C. uvádza okrem iného aj parc. č. 4693 o výmere 466 m2, ktorej spoluvlastníkom v podiele 2/30 bol R. S., otec žalobcu, ktorý zomrel 20.8.2002. Osvedčenie o dedičstve v prospech žalobcu bolo vyhotovené notárom dňa 23.4.2004 pod sp. zn. D 47/01, , a právoplatnosť nadobudlo dňa 11.5.2004. Jeho kontrolou žalobca zistil, že súpis aktív dedičstva neobsahuje parc. č. 4693. Žalobca ďalej zistil, že Správa katastra Bardejov uskutočnila zmenu na LV XXX a pod č. 33 prečiarkla pôvodný zápis. Číslo zmeny

- 24/2001. Žalobca preto požiadal Okresný súd Bardejov o uskutočnenie nápravy v tejto veci. Súd na základe relevantných dôkazov žalobcovi vyhovel a dňa 23.9.2005 bola vyhotovená doložka o vykonaní opravy, ktorá tvorí prílohu osvedčenia o dedičstve. Žalobca zistil, že v čase spracovania podkladov pre dedičské konanie po nebohom R. Š.C., E. W. podal dňa 12.4.2001 na Notárskom úrade Hurbanova 18 v Bardejove návrh na vydanie osvedčenia, že je na základe vydržania vlastníkom nehnuteľnosti - EKN 4693, orná pôda, o výmere 466 m2, LV XXX, k.ú. C.. Konal tak pravdepodobne preto, že nevedel o závetnom dedičovi a nemal vedomosť o súvisiacich listinných dôkazoch k tejto parcele. Na základe tohto osvedčenia, sp. zn. N 195/2001, Nz 175/2001, v ktorom okrem iného E. W. uvádza, že túto nehnuteľnosť v celosti a nerušene užíval a užíva, čo sa nezakladalo na pravde, sa stal jej vlastníkom. Správa katastra v Bardejove uskutočnila zápis vlastníctva k predmetnej parcele v prospech E. W. napriek skutočnosti, že ako spoluvlastník na LV XXX pod B3/1 bol vedený R. S. v podiele 2/30. V skutočnosti E. W. predmetnú parcelu nikdy neužíval, čo dokazuje zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzavretá medzi nájomcom PD Magura Zborov a prenajímateľom R. Š. zo dňa 3.2.2000, ktorou neskôr menovaný prenajal parcely, medzi ktorými je uvedená aj parc. č. 4693. Taktiež vo výpise pre vlastníkov vyhotovenom ROEP v k.ú. C. zo dňa 12.9.1997 je na str. 9 ako vlastník parc. 4693 uvedený Jozef

Šurkala. Žalobca zistil, že dňa 7.8.2001 bola uzavretá kúpna zmluva medzi E. W. ako predávajúcim a N. V. F. M. XX ako kupujúcim. Správe katastra bola doručená kúpna zmluva dňa 8.8.2001 a dňa 3.9.2001 bolo vydané rozhodnutie o povolení návrhu na vklad pod č. V 2048/2001 zapísanej pod položkou výkazu zmien v.z. 35/2001. Na skutočnosť, že postup vo veci prevodu vlastníctva parcely č. 4693 nie je v súlade so zákonom, žalobca písomne upozornil E. W. E. N. V. s cieľom zosúladiť vlastníctvo k tejto parcele so zákonom. Na pokus o zmier E. W. E. E. N. V. nereagovali. Dňa 31.3.2007 bola Správou katastra vypracovaná odpoveď na sťažnosť žalobcu, ktorá potvrdzuje, že táto sťažnosť bola opodstatnená a došlo k porušeniu zákona zo strany Správy katastra.

K návrhu žalobcu sa v podaní zo dňa 13.6.2007 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že okolnosti uvádzané žalobcom o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti mu nie sú známe a dozvedel sa o nich až zo žaloby. Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2001 uzatvorenej s E. W., ktorý svoje vlastnícke právo riadne preukázal LV č. XXX. Správa katastra vydala dňa 3.9.2001 rozhodnutie o povolení vkladu pod č. V 2048/2001.

Z výpisu z pozemkovej knihy (čl. 283 a 313) súd zistil, že T. Š. nadobudol spoluvlastnícky podiel na mpč. 2246, roľa, o výmere 468 m2, vedenej v záp. č. 2, k.ú. C., vo výške 18/30 titulom kúpnej zmluvy uzavretej s M. Š. C.. V. v roku 1929 a vo výške 10/30 titulom dedenia po R. Š. v roku 1939. T. Š. mal teda spoluvlastnícky podiel vo výške 28/30. Podiel vo výške 2/30 nadobudol M. Š. a to titulom dedenia po R. Š. v roku 1939.

Z notárskej zápisnice spísanej dňa 13.12.1973, sp. zn. N 1765/73, Nz 1535/73 a registrovanej na Štátnom notárstve v Bardejove dňa 12.2.1974 pod č. R I 70/74 (čl. 168) vyplýva, že T. Š. (W.. XXXX) spolu so svojou manželkou A. darovali nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C. vedené v záp. č. 2, medzi ktoré patrila aj parcela mpč. 2246 v podiele 28/30, svojmu synovi, R. Š. (W.. XXXX), za protihodnotu spočívajúcu v poskytnutí doživotnej opatery. S prevodom nehnuteľnosti súhlasil aj MNV v C. v rozhodnutí zo dňa 28.12.1973.

Z výpisu ROEP pre k.ú. C. zo dňa 12.9.1997 (čl. 21) týkajúceho sa R. Š. vyplýva, že menovaný bol vlastníkom parc. č. 2246 o výmere 468 m2 zapísanej pod PKV č. 2. Tejto parcele zodpovedala v evidencii EKN parc. č. 4693. K zmene číslovania došlo podľa žalobcu po realizácii ROEP.

V testamente spísanom vo forme notárskej zápisnice č. N 240/2000, Nz 209/2000, dňa 25.10.2000 notárom, JUDr. Jánom Hamarom, poručiteľ - R. Š. (W.. XXXX, A.. X.X.XXXX) odkázal celý svoj majetok, veci hnuteľné i nehnuteľné R. S. (W.. XXXX). Súd sa ďalej oboznámil s Osvedčením o dedičstve zo dňa 23.4.2004, sp. zn. D 47/01, a Doložkou o vykonaní opravy zo dňa 23.9.2005, v ktorej notárka, JUDr. Ľudmila Hošíková, opravila súpis aktív a pasív dedičstva tak, že do LV č. XXX zahrnula aj spoluvlastnícky podiel poručiteľa - R. Š. k parc. č. 4693 vo výške 28/30. Tento podiel nadobudol žalobca.

Z čiastočného výpisu z LV č. XXX, k.ú. C., zo dňa 28.3.2001 (čl. 77) vyplýva, že R. Š.G. (W.. XXXX) bol spoluvlastníkom parc. EKN 4693, orná pôda o výmere 466 m2 s podielom vo výške 28/30 a M. Š. ďalším spoluvlastníkom s podielom vo výške 2/30.

Z notárskej zápisnice vyhotovenej dňa 11.10.2000 notárom JUDr. Jánom Hamarom, sp. zn. N 199/2000, Nz 190/2000, vyplýva, že došlo k vydržaniu spoluvlastníckeho podielu k parc. č. 4693, orná pôda, o výmere 466 m2, pod B1 v 2/30 patriaceho M. Š., a jeho nadobúdateľom sa stal R. S. (W.. XXXX). V osvedčení sa uvádza, že pôvodný vlastník, M. Š. C.. V., darovala v roku 1935 túto nehnuteľnosť T. Š., ktorý ju v roku 1963 daroval svojmu synovi R. Š. (W.. XXXX) a tento ju zase v roku 1973 odpredal R. S. (W.. XXXX). Keďže sa pôvodné zmluvy nezachovali, prípadne neboli zapísané do pozemkovej knihy, vznikol nesúlad medzi evidenciou nehnuteľnosti a užívacím stavom. Podkladom pre vydanie osvedčenia boli vyhlásenia svedkov R. Š., R. R. E. S. A. ako aj potvrdenie Obecného úradu v C.. Podľa potvrdenia obecného úradu mala M. Š. C.. V., A.. XX.X.XXXX, syna T. Š. E. M. Š.. Osvedčenie o vydržaní bolo zapísané do katastra dňa 9.5.2001. Podľa žalobcu mala byť predmetná parcela súčasťou darovacej zmluvy zo dňa 16.11.2001 uzavretej medzi R. S. (W.. XXXX) a jeho synom R. S. (W.. XXXX).

Z dedičského spisu po neb. M. Š. súd zistil, že po menovanej zostali 3 deti: neb. E. Š., ktorá zomrela slobodná a bezdetná, neb. A. Š., ktorá zomrela ako dieťa a syn T. Š.G..

Podľa Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva č. N 195/2001, Nz 175/2001, vo forme notárskej zápisnice vyhotovenej dňa 12.4.2001 notárkou, JUDr. Martou Vaľkovou, E. W. (W.. XXXX), nadobudol parc. EKN 4693 orná pôda o výmere 466 m2, zapísanej pod B1 na meno M. Š.G. v 2/30- inách a pod B2 na meno R. Š. v 28/30-inách zameranej geometrickým plánom č. 33530386-68/2001 zo dňa 15.3.2001 ako parc. CKN 263/4, trvalý trávny porast, o výmere 488 m2. E. W. túto nehnuteľnosť odkúpil od právneho predchodcu R. Š., t.j. od jeho otca, T. Š.. Svedkovia, ktorí potvrdili túto skutočnosť boli S. V. E. S. A.. Osvedčenie o vydržaní bolo zapísané Správou katastra dňa 31.5.2001 pod položkou výkazu zmien 24/2001.

Správa katastra Bardejov uskutočnila zmenu na LV č. XXX, k.ú. C. (čl. 15), kde v časti A - majetková podstata prečiarkla pod č. 33 pôvodný zápis - parc. č. 4693, orná pôda o výmere 466 m2 (číslo zmeny 24/2001). V súčasnosti je ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. C., uvedený R. S. (W.. XXXX).

Z dedičského spisu Okresného súdu Bardejov, zn. , súd zistil, že S. V. zomrel dňa 18.6.2004 a z dedičského spisu tunajšieho súdu zn. , zistil, že E. W. zomrel dňa 23.7.2007.

Súd sa oboznámil aj s kúpnou zmluvou uzavretou dňa 7.8.2001 medzi žalovaným a E. W., predmetom ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX - parc. č. 263/4, trvalé trávnaté porasty (t.t.p.), o výmere 488 m2.

Okresný úrad v Bardejove, odbor životného prostredia vydal dňa 12.4.2002 na základe návrhu N. V. vydal rozhodnutie o umiestnení stavby „Rekreačná chata - Regetovka“ na parc. KN 263/4 v k.ú. C.. Na základe rozhodnutia Okresného úradu Bardejov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, zo dňa 28.6.2002 bola na základe žiadosti N. V. natrvalo odňatá poľnohospodárska pôda z poľnohospodárskeho pôdneho fondu za účelom výstavby rekreačnej chaty na parc. KN č. 263/4, t.t.p., o výmere 488 m2, vo vlastníctve žiadateľa.

Z predloženého geometrického plánu na oddelenie parcely pre majetkovoprávne vysporiadnie č. 242- GS-387-93 vyhotovenom spoločnosťou GEOSPOL dňa 5.2.1994 (čl. 75) vyplýva, že zlúčením parc. č. 2246 o výmere 426 m2 (zapísaná v PKV č. 2) a časťou parc. č. 2247 s výmerou 62 m2 došlo k vytvoreniu parc. CKN č. 263/4 o výmere 488 m2, t.t.p., ktorej vlastníkom má byť E. W. spolu s manželkou. Nie je však zrejmé k akému právnemu úkonu bol tento geometrický plán vypracovaný.

Z vyjadrenia Správy katastra Bardejov zo dňa 21.3.2007 (čl. 93) vyplýva, že jej bolo doručené osvedčenie, sp. zn. Nz 190/2000, podľa ktorého bol vydržaný podiel na LV č. XXX pod B1 v podiele 2/30 po nebohom M. Š. na meno R. S. (W.. XXXX). Toto osvedčenie o vydržaní bolo zapísané dňa 9.5.2001 pod položkou v.z. 23/01. Správa katastra osvedčenie sp. zn. Nz 175/2001 (vydržanie nehnuteľnosti E. W.) nemala zapísať, ale vrátiť vyhotoviteľovi práve z dôvodu, že na LV č. XXX pod B3/1 bol ako spoluvlastník vedený R. S..

Správa katastra Bardejov v liste zo dňa 1.2.2006 adresovanom žalobcovi skonštatovala rozpor právnych listín a preto na LV č. XXX, na ktorom je evidovaná nehnuteľnosť EKN č. 4693 na základe geometrického plánu premietnutá do registra CKN pod č. 263/4 a vyznačila poznámku podľa

Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že zotrváva na dôvodoch, ktoré sú uvedené v písomne vypracovanej žalobe. Sporná parcela pôvodne patrila ako výlučnému vlastníkovi R. Š., ktorý urobil závet dňa 25.10.2000, formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Bardejove, u notára JUDr. Jána Hamaru. Tento závet znel tak, že celý svoj majetok, veci hnuteľné, nehnuteľné, majetkové práva prechádzajúce dedičskou postupnosťou porúča pre prípad svojej smrti žalobcovi. R. Š. bol nepopierateľne výlučným vlastníkom tejto parcely 4693 o čom svedčí aj list vlastníctva zo dňa 24.5.2001, ktorý súdu predložil spolu so žalobou a z ktorého vyplýva, že R. Š. bol podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v podiele 28/30. Pôvodný podielový spoluvlastník, teda pán R. Š., mal uzavretú aj nájomnú zmluvu s Poľnohospodárskym družstvom „Magura“ Zborov, z ktorej vyplýva, že tento podiel bol týmto družstvom užívaný. V dedičskom konaní, ktoré sa po neb. R. Š. (A. H. X.X.XXXX) viedlo u notárky JUDr. Ľudmily Hošíkovej, bol prejednaný všetok nehnuteľný majetok, ktorý v čase smrti patril poručiteľovi. Dňa 23.9.2005 vydala notárka zarážku o vykonaní opravy, kde okrem iného správne zahrnula do dedičstva

aj parcelu 4693, ornú pôdu o výmere 466 m2. Po tom čo bolo osvedčenie o dedičstve doručené na Správu katastra, žalobca zistil, že nedošlo k zápisu jeho vlastníctva k spornej parcele z dôvodu, že predpokladane tam bol zapísaný už iný vlastník a to E. W.. E. W. sa v notárskej zápisnici vyhlásil za podielového spoluvlastníka tejto nehnuteľnosti a to na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva zo dňa 12.4.2001. Žalobca si nepamätá a ani nevie o tom, aby túto parcelu pán W., ktorý nepochádza z obce C., niekedy užíval. Zistil, že táto parcela susedí s parcelou, na ktorej má pán Noga postavenú chatu. Notárka JUDr. Vaľková, ktorá vydávala osvedčenie, nebrala na vedomie existenciu ďalšieho podielového spoluvlastníka a to otca žalobcu, R. S. (W.. XXXX). Vyporiadaval sa podiel M. Š. E. R. Š., pričom v návrhu E. W. na vydanie osvedčenia sa konštatuje, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo s právnym predchodcom R. Š.. Žiaden takýto dôkaz však notárke nebol predložený. Pokiaľ ide o svedkov, ktorí vydali čestné prehlásenie, tak S. A. bol súčasne svedkom aj starostom obce, teda podpisoval za obec C. predmetné potvrdenie. Žalobca sa opakovane snažil o to, aby Správa katastra Bardejov prešetrila správnosť zápisov, pričom dňa 21.3.2007 mu bol doručený list zo Správy katastra Bardejov, kde bolo uvedené, že jeho sťažnosť je síce opodstatnená, ale nie je možné vrátiť zápis do pôvodného stavu a to z dôvodu, že už došlo k prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi E. W. E. N. V., ktorej vklad bol povolený pod číslom V 2048/2001. Žalovaný sa nechce dohodnúť z dôvodu, že túto nehnuteľnosť kúpil od pána W. a neponúkol ani žiadne iné riešenie. Žalobca písomne vyzýval aj pána W. na uvedenie veci do správnosti, avšak menovaný na jeho list neodpovedal.

Svedok, S. A., W.. XXXX, pri svojom výsluchu uviedol, že v roku 2001 bol starostom obce C., v mene ktorej vydával potvrdenie pre E. W.. Takéto potvrdenie vydal na základe informácií, ktoré mal od E. W. a jednak na základe toho, že sa kedysi rozprával s R. Š. o tom, že by bolo dobré určitú časť jeho pozemku vybagrovať, aby tam bola lepšia cesta k chatám, pričom R. Š. mu na to uviedol, že tú časť pozemku už nevlastní, pretože jeho otec ju už mal v minulosti predať E. W.. Nepamätá si, v ktorom roku to malo byť. Tento rozhovor o pozemku sa viedol asi rok pred jeho smrťou. Svedok uviedol, že je presvedčený o tom, že rozhovor sa viedol o parcele, ktorá je predmetom tohto konania. Pokiaľ v potvrdení zo dňa 12.4.2001 uviedol, že R. Š. zomrel a nemal priamych právnych nástupcov, mal na mysli tú skutočnosť, že vedel o tom, že menovaný zomrel slobodný, nemal manželku a deti, o ostatných dedičov sa nezaujímal. V čase keď obec vydávala potvrdenie bol oboznámený s vlastníckym vzťahom k parcele a v tom čase bol zavedený list vlastníctva na meno R. Š.. Pozemok, ku ktorému vydával potvrdenie, je pozemok nad chatou E. W.. Vie o tom, že tento pozemok užíval E. W. a chatu tam mal postavanú medzi prvými. Nie vždy ho užíval, ale raz za čas ho pokosil. V roku 2001, keď vydával potvrdenie, hranice medzi pozemkami neboli oplotené a vyčlenené. Nevedel sa však vyjadriť ku skutočnostiam, od ktorého roku mohol E. W. tie parcely užívať, ale pravdepodobne od vtedy, kedy začal stavať chatu. R. Š. túto parcelu neužíval. Skutočnosti, ktoré boli predmetom potvrdenia boli prejednané na obecnom zastupiteľstve dňa 29.3.2008.

Žalobca sa vyjadril k výpovedi svedka, S. A., a uviedol, že takéto parcely sa skutočne nachádzajú nad chatou E. W., avšak menovaný reálne túto parcelu nikdy neužíval. Keď sa udáva, že ju neužíval vlastník a to R. Š., tak tomu bolo len z toho dôvodu, že mal uzavretú nájomnú zmluvu s poľnohospodárskym družstvom. Neexistuje žiaden dôkaz o tom, aby pán Š. odpredal parcelu, ktorá je predmetom tohto konania E. W.. Okrem toho v čase, keď sa vydávalo potvrdenie Obecného úradu C., tak na podiel vo výške 2/30 bol ako spoluvlastník zapísaný R. S. a teda tam nebol zapísaný len R. Š.G. ako výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti. Zarážajúcou skutočnosťou je aj to, že ak táto parcela mala byť odpredaná, prečo ešte počas života R. Š. neprišiel E. W. za ním s tým, aby sa táto parcela vyporiadavala, pričom už o dva mesiace po jeho smrti sa táto parcela začala vyvlastňovať.

V nájomnej zmluve č. R/2000 uzavretej dňa 3.2.2000 R. Š. prenajal pozemky, ku ktorým mal preukázané vlastníctvo na základe dedičského rozhodnutia D 503/97, , Poľnohospodárskemu družstvu „Magura“ Zborov. Z vyššie cit. dedičského spisu súd zistil, že predmetom dedenia boli nehnuteľnosti v k.ú. C. zapísané v záp. č. 6 a záp. č. 55 vo vlastníctve M. Š. C.. V.. Predmetom prenájmu teda nebola parcela č. 2246 zapísaná v záp. č. 2.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 21.1.2009 uviedol, že E. W. nadobudol podiel, ktorý bol predmetnom osvedčenia spornej nehnuteľnosti, po svojom otcovi R., ktorý mal podiel k tejto nehnuteľnosti získať od T. Š., s ktorým mal uzavrieť kúpnu zmluvu. Na základe tejto okolnosti je potrebné považovať už samotného E. W. za vlastníka. Jeho klientovi svedčí vlastnícke právo a to kúpna zmluva, ktorá je účinná. Ak žalobca poukazuje na oznámenie správy katastra, ktoré je z marca roku 2007, tak považuje za potrebné uviesť, že správa katastra sa vyjadruje len k zápisu podielu 2/30

v prospech pána Š. a nejde o skúmanie celkového zápisu, titulu osvedčenia, ktorým bol ako vlastník zapísaný dnes už nebohý E. W.. Nie je mu zrejmé, prečo správa katastra postupovala tak, že keď v apríli roku 2001 bolo vydané osvedčenie v prospech E. W. a neskôr bola uzavretá kúpna zmluva (teda ďalší titul smerujúci k prevodu vlastníckeho práva z E. W. na jeho klienta) a následne dedičské konanie po R. Š. bolo ukončené až v roku 2004. Sporná parcela sa v tomto rozhodnutí neobjavila a až v roku 2005 dochádza k zápisu určitého podielu v prospech dediča po R. Š., pričom správa katastra podľa jeho názoru už nerešpektovala zapísané vlastnícke právo žalovaného. Právny zástupca žalovaného sa nevedel vyjadriť ku skutočnosti, prečo Správa katastra Bardejov vypracovala na LV číslo XXX (výpis zo dňa 3.4.2006) poznámku, že podľa § 71 ods. 1 kat. zákona sa údaje o vlastníctve nesmú používať a ich hodnovernosť bola vyvrátená, je tam poznámka číslo Z 1783/2005. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že ak by sa aj preskúmavala nájomná zmluva s PD Magura Zborov, tak z tejto zmluvy nie je zrejmé, či došlo k užívaniu tejto spornej nehnuteľnosti zo strany nájomcu, prípadne v akom rozsahu sa táto nehnuteľnosť užívala, v akom rozsahu a kto mal oprávnenie ako užívať, aké osoby boli oprávnené užívať, akým spôsobom sa užívala táto nehnuteľnosť a či vôbec nedošlo len k formálnemu aktu zo strany poľnohospodárskeho subjektu, aby mohol dokladovať nejaký stav týkajúci sa určitej výmery nehnuteľnosti, ktorý bol potrebný, z dôvodu dotácii poskytovaných štátom.

Žalobca nesúhlasil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že správa katastra sa vo svojej odpovedi na jeho sťažnosť vyjadrovala k správnosti postupu pri zápise podielu 2/30 na LV číslo XXX, k.ú. C., po neb. M. Š., ktorý mal vydržať R. S.. Uviedol, že správa katastra zaujala stanovisko k zápisu celého osvedčenia vydaného dňa 12.4.2001 v prospech E. W.. V blízkosti spornej parcely, ktorá je predmetom tohto konania, mal E. W. postavenú chatu, nevie však komu môže v súčasnosti vlastnícky patriť. Podľa jeho názoru R. Š. daň z nehnuteľností obci neodvádzal a to z dôvodu, že spornú nehnuteľnosť prenajal poľnohospodárskemu subjektu a tento bol potom povinný daň z nehnuteľnosti zaplatiť. Má vedomosť o tom, že viacerí, ktorí užívajú chaty vedľa tejto nehnuteľnosti, prechádzali cez spornú parcelu, ktorá je predmetom tohto konania.

Podľa oznámenia Obecného úradu C. zo dňa 6.2.2009 (čl. 165) bol platiteľom dane zo spornej nehnuteľnosti od roku 1993 do 2003 E. W. a od roku 2004 N. V..

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.3.2009 okrem skôr tvrdených skutočností uviedol, že z dôvodu uzatvorenia zaopatrovacej zmluvy je vylúčené, aby T. Š. parcelu č. 4693 predal E. W., nakoľko od roku 1974 bol vlastníkom tejto parcely R. Š., L. T. Š.. Ak by došlo k predaju predmetnej parcely E. W., tak by tento predaj musel byť zadokumentovaný v listinných materiáloch Správy katastra v Bardejove a musel by o tom vedieť žalobcov otec, ktorý bol od roku 2000 jej spolumajiteľom. Navyše všetci vlastníci nehnuteľností boli po vykonaní ROEP vyrozumení o možnosti podať námietky v prípade zistených nepresností. E. W. však žiadny doklad o vlastníctve spornej nehnuteľnosti nepredložil a ani sa nedomáhal vlastníckeho práva k tejto parcele za života R. Š. resp. R. S.. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že spornú parcelu užívalo družstvo na základe nájomnej zmluvy len z dôvodu dotácii uviedol, že dotácie pre družstvo na obhospodarovanie trvale trávnatých porastov je pre vlastníkov parcely bezpredmetná.

Žalobca na pojednávaní konanom dňa 17.3.2009 uviedol, že na vydržanie je potrebná vydržacia doba aspoň 10 rokov, pričom sa tvrdí, že žalovaný mal nehnuteľnosť užívať od roku 1993. Vydané osvedčenie o jeho vlastníckom práve bolo v roku 2000, to znamená, že ani neprebehla vydržacia doba, ktorá je potrebná na to, aby došlo k určeniu vlastníckeho práva. Navyše v tom roku až do svojej smrti bol ako konkrétny vlastník evidovaný pán Š. a nemohol byť v žiadnom prípade vlastníkom E. W., ktorý túto nehnuteľnosť ani neužíval a ak ju aj začal užívať, tak to bolo až po smrti R. Š. t.j. po tom, čo si dal realizovať predmetné osvedčenie o svojom vlastníctve.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v nájomnej zmluve, ktorá bola súdu predložená a ktorú uzatváral pán Š. nie je jasná špecifikácia nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto nájomnej zmluvy. Od roku 1993 nemohlo dochádzať k nejakým duálnym platbám dane z nehnuteľnosti, pretože, ako vyplýva z oznámenia Obecného úradu C., daň z nehnuteľností platil žalobca, E. W..

Z geometrického plánu č. 33530386-68/2001 zo dňa 15.3.2001 vyhotovenom E.. F. (čl. 176) vyplýva, že parcela č. EKN 4693 o výmere 466 m2 zapísaná na LV XXX, k.ú. C., bola identifikovaná ako parcela CKN č. 263/4 o výmere 488 m2. Plocha parc. EKN 4693 sa upravila na skutočný stav t.j. 488 m2. Z LV

č. XXX, k.ú. C., vyplýva, že parc. č. 263/4 bola zapísaná pod pol. v.z. 24/2001. Pod rovnakým číslom položky výkazu zmien bola vyčiarknutá parc. č. EKN 4693 z LV XXX.

Žalobca na pojednávaní konanom dňa 22.9.2009 uviedol, že osvedčenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti KN 4693 v prípade pána W. a v prípade jeho otca dával v oboch prípadoch ten istý človek, ktorý vo veci pôsobil ako svedok a ktorý v tom čase vykonával funkciu starostu obce C.. V prípade osvedčenia vydržania predmetu sporu v podiele 2/30 jeho otcom pôsobil ako svedok R. Š., ktorý bol priamym príbuzným M. Š.. Pokiaľ pán W. platil daň za predmetnú nehnuteľnosť, obec takúto daň nemala prijať, pretože za túto parcelu platilo daň aj Poľnohospodárske družstvo Zborov. Žalobca predložil súdu fotografie (čl. 190 a 191), ktoré vyhotovil a ktoré preukazujú, že pán W. pozemok neužíval, keďže nie je odstránený starý plot tvoriaci hranicu predmetu sporu s priamo susediacou parcelou, na ktorej je viditeľná stavba patriaca E. W.. V opačnom prípade by bol tento plot odstránil.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 22.9.2009 poukázal na opodstatnenosť samého osvedčovania v predmetnej časti vo výške 2/30 v prospech otca žalobcu, ktorý v samotnej obci nebýval, napriek tomu si dal osvedčiť tieto nehnuteľnosti, súčasťou ktorých bola aj časť predmetu sporu.

Poľnohospodárskeho družstva „Magura“ Zborov vo svojom vyjadrení zo dňa 9.10.2009 (čl. 192) uviedlo, že platilo daň z nehnuteľnosti za parc. EKN 4693 od roku 1997, vrátane roku 2001.

Z oznámenia Obecného úradu C. zo dňa 9.4.2010 (čl. 208) vyplýva, že za obdobie rokov 1997 až 2001 platilo daň z nehnuteľnosti za parc. EKN 4693, k.ú. C., predtým mpč. 2246 Poľnohospodárske družstvo Magura Zborov a od roku 2002.

Žalobca súdu krátkou cestou predložil mapu - rozdelenie produkčného bloku Poľnohospodárskeho družstva Zborov pre k.ú. C. (čl. 203), z ktorého podľa tvrdenia žalobcu vyplýva, že predmetná parcela označená pod číslom 1 je súčasťou produkčného bloku, a teda že ju v roku 2004 malo družstvo stále v užívaní. Naopak parcela, na ktorej je postavená chata pána W. bola vyňatá z predmetného produkčného bloku.

Z výsluchu svedka, R. H., W.. X.XX.XXXX, na pojednávaní konanom dňa 10.3.2010 súd zistil, že osobne pozná oboch účastníkov, žalobcu z videnia a so žalovaným je v priateľskom vzťahu. Obaja sú členmi TJ Štart Bardejov. Pána W., ktorý bol takisto členom TJ Štart Bardejov, poznal dlhé roky. Poznal aj R. Š., ale len z videnia. Svedok identifikoval z leteckého snímku predmet sporu, chatu pána W., dom pána Š., dolné parcely pána W. a jeho vlastnú chatu. Svedok uviedol, že hoci je jeho chata vzdialenejšia od predmetu sporu, pomerne často chodil do chaty C., ktorá je hneď oproti chate pána W.. Je presvedčený o tom, že predmet sporu patrí pánovi W., ktorý sa aj tváril, že mu patrí. Horná parcela a aj dolné parcely boli pokosené súčasne, avšak pána W. nikdy nevidel kosiť. Medzi parcelou, ktorá je predmetom sporu a parcelou pána W., na ktorej má chatu, nikdy nebolo oplotenie. Pozemok pána W. bol upravený, mal tam ovocné stromy a ríbezle a predmet sporu bola obyčajná lúka. Nevedel uviesť, prečo nebola rovnako upravená aj táto lúka. Svedok navštevoval pána W. na jeho chate dávno pred rokom 1990. Dolné parcely sú spolu s parcelou, na ktorej je postavená chata, ohraničené živým plotom. Tento živý plot po oboch stranách končí v miestach, kde leží hranica medzi hornou parcelou, ktorá je predmetom sporu a parcelou, na ktorej mal pán W. postavenú chatu. Bolo to tak vždy odkedy navštevoval pána W.. Po nahliadnutí do fotografie predloženej žalobcom (čl. 190) svedok uviedol, že má zato, že plot (drevený plot výške asi 70 cm od zeme, ktorý je zachytený na jednotlivých kovových stojanoch) tam stojí odjakživa. Pána W. sa nikdy nepýtal prečo tam ten plot stojí a v podstate sa o tomto ani nikdy osobitne nebavili.

Žalobca predložil súdu letecký snímok (čl. 204) s číselným vyjadrením jednotlivých parciel na ktorej pod číslom 1 bol označený predmet sporu a pod číslami 2a, 2b, boli označené parcely, ktorých podielovou spoluvlastníčkou je L. S., W.. XX.X.XXXX.

Svedkyňa L. S., uviedla, že predmet sporu pozná, nakoľko tam chodí od detstva. Okolo roku 1995 sa stala podielovou spoluvlastníčkou uvedených parciel titulom kúpnej zmluvy uzavretej s R. Š.. Pôvodne kúpila asi 22 árov a po vykonaní ROEP-ky zistila, že má len 5 árov. Následne po vykonanom meraní je predmet jej podielového spoluvlastníctva asi 8 árov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti predmetu sporu. Nepamätá si, aby ho niekto kosil a ani pána W. nikdy nevidela kosiť tento pozemok. Nevie sa vyjadriť, či to bolo pokosené alebo nie, iba vie to, že tam nikdy nevidela výkon nejakej činnosti. Medzi predmetom

sporu a pozemkom, kde má pán W. postavenú chatu, stojí drevený plot, ale nevie odkedy tam je. Vie o tom, že pred rokom 2001 táto parcela patrila pánovi Š.. Nemala vedomosť o tom, aby bola niekoho iného.

Svedok, K.. U. T., W.. XX.X.XXXX, na pojednávaní konanom dňa 26.5.2010 uviedol, že žalobcu pozná asi 12 rokov a žalovaného, s ktorým má kamarátsky vzťah, 20 rokov. Pred 13 rokmi začal stavať chatu a o rok nato ju dokončil. O konkrétnych parcelách sa s pánom W. nikdy nebavil, avšak ten mu povedal, že pozemky okolo jeho chaty mu patria. Nikdy sa nebavili o tom ako nadobudol vlastnícke právo k parcele, ktorá sa nachádza nad parcelou, na ktorej má chatu. Svedok videl, že parcelu, ktorá je predmetom sporu, pán W. so svojim synom kosil. Nepamätá si, aby bol medzi pozemkom, na ktorom je postavená chata pána W. a nehnuteľnosťou nad týmto pozemkom drevený plot, ale nevylučuje to. Na hornej parcele neboli ovocné stromy či ovocné kry. Nevedel povedať, či živý plot, ktorý mal pán W. na pozemku, kde mal postavenú chatu, zasahoval aj do vyššej parcely.

Uznesením zo dňa 6.10.2010, súd pripustil zmenu žaloby v znení: Určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom CKN 263/4, o výmere 488 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. C..

Žalobca na pojednávaní konanom dňa 6.10.2010 uviedol, že rozdiel medzi EKN 4693 zapísanej na LV č. 229, k.ú. C., a CKN 263/4 zapísanej na LV č. XXX, k.ú. C., je približne 22 m2. Tento rozdiel bol na CKN parcelu pridelený z vedľajšej parcely, ktorej vlastníka nepozná. Bolo to vykonané pri zameraní, výsledkom čoho bol vyhotovený geometrický plán.

U. W., W.. X.X.XXXX, na pojednávaní konanom dňa 27.10.2010 uviedol, že vie o ktorý pozemok sa jedná. Ide o pozemok, ktorý sa nachádza nad pozemkom, kde mali postavenú chatu. V roku 1984 sa vrátil z vojny. Keďže mali problémy s televíznym signálom na chate, v roku 1986 sa rozhodli, že postavia stožiar na televíziu. Na parcele, kde stojí chata nebolo žiadne vyhovujúce miesto a preto sa rozhodli postaviť to na parcele, ktorú vtedy vlastnil pán Š.G.. Jedná sa o starého pána Š.. Jeho otec si bol vedomý, že sa jedná o pozemok starého pána Š., a preto ho oslovil s ponukou na odkúpenie tohto pozemku. Sám bol svedkom toho ako spolu hovorili o kúpe tohto pozemku, pričom starý pán Š. súhlasil a povedal, že musí ísť ešte na družstvo za účelom zabezpečenia tohto prevodu. Nevie o čo sa presne jednalo, či išlo o vyňatie tohto pozemku alebo bol potrebný nejaký súhlas. Po asi 2 mesiacoch mu otec povedal, že tento pozemok kúpil od pána Š. a následne na to postavili stožiar. Na tom pozemku posadili slivky, ktoré by tam tiež mali byť. Svedkov otec dovolil pánovi Š., aby si nakosené seno odvážal pre vlastné potreby, pričom na uvedenom pozemku kosil svedok spolu s otcom. Nevie prečo jeho otec nebol vedený ako vlastník sporného pozemku. V období od kúpy tohto pozemku od pána Š. do jeho predaja, tento pozemok neobhospodaroval nikto iný okrem jeho otca. Svedok po zhliadnutí fotografie na čl. 190 spoznal stromy, ktoré spolu s otcom zasadili a rovnako poukázal na to, že naľavo od plota vidno spomínaný stožiar. Drevený plot, ktorý je postavený medzi oboma pozemkami neodstránili, nakoľko im nevadil, keďže z druhej strany mali voľný prístup. S tým pozemkom nemali žiadne špeciálne plány. Niekedy v roku 1989

- 1990, keď už obidve susediace parcely boli v ich vlastníctve, rezali smreky, ktoré rástli na parcele, na ktorej sa nachádza chata, jeden smrek spadol na časť plota a polámal ho. Následne odstránili celú časť plota od chaty až po cestu. Plot má železné stĺpy, ktoré sú zabetónované a tým pádom tvoria nejaké ihly, aby sa zemina nezvážala na chatu. Časť dreveného plota zase drží stĺpiky v rovine. Nikdy neboli zo strany Šurkalu resp. členov jeho rodiny vyzývaní, aby čokoľvek čo na pozemku postavili odstránili alebo aby ho prestali obhospodarovať. So Š. mali výborné vzťahy. Stará pani Š. zomrela ešte pred pánom Š.. Svedok ďalej uviedol, že S. A. bol starostom a už nežije. S. V. bol obyvateľ C. a rovnako už nežije. V. je v C. viac. Sú tam asi 3 domy a pravdepodobne žili viacerí V. s krstným menom S., ale keďže C. nie je veľká obec, určite ho poznal. Nikdy sa s nimi ohľadne vyšného pozemku nebavil. Vie však, že boli u notárky Vaľkovej ohľadne osvedčenia vrchného pozemku. Pán Š.G. vtedy už asi nežil. Jeho otec sa trápil ohľadne toho, že musí preukazovať niečo čo je jeho a musí si zháňať svedkov. Nevie prečo jeho otec predal tento pozemok bezprostredne po vydaní osvedčenia. On s predajom pozemku a chaty nesúhlasil. Kúpiť to sám nechcel, pretože by bolo potrebné vyplácať 4 súrodencov.

Žalobca na pojednávaní okrem iného poukázal na skutočnosť že chata bola predaná až 4 roky po predaji vyšného pozemku.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 27.10.2010, č.k. -292, žalobu zamietol s odôvodnením, že právny predchodca žalovaného E. W. nadobudol od R. Š. vlastnícke právo k predmetu sporu, ktoré však právne nevysporiadal. Vydržacia doba pre E. W. začala plynúť v roku 1986 (bez presnejšej časovej

špecifikácie) a táto doba uplynula po 10 rokoch v roku 1996, t.j. pred smrťou R. Š.. V čase svojej smrti teda R. Š. nebol vlastníkom predmetu sporu a nemohol predmet sporu platne darovať žalobcovi. Vo svojom závete zároveň bližšie neidentifikoval to, čo odkazuje žalobcovi, bez toho, aby bolo preukázané, že tým myslel aj predmet sporu. Z tejto písomnosti nemožno odvodzovať vlastnícky nárok žalobcu. Žalobca pred smrťou R. Š. nemal k predmetu sporu žiaden vzťah, nemohol teda predpokladať, že R. Š. nie je jeho vlastníkom. Dedičstvo po ňom získal žalobca ako celok na základe výpisov z príslušných evidencií, v rámci ktorých nebola realizovaná zmena vlastníka v tomto prípade. Keďže zápis v katastri nehnuteľností, prípadne v inej evidencii je záväzný len ak sa nepreukáže opak, čo sa potvrdilo v tomto prípade a v čase prevodu vlastníckeho práva k predmetu sporu z E. W. na žalobcu, bol E. W. vlastníkom predmetu zmluvného prevodu, súd žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že otec žalobcu nemohol na základe osvedčenia nadobudnúť 2/30 predmetu sporu, keďže v danom čase bol preukázateľne vlastníkom celej parcely E. W..

Proti cit. rozsudku podal žalobca včas odvolanie.

Krajský súd v Prešove svojim uznesením zo dňa 30.4.2012, č.k. -247, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že úlohou prvostupňového súdu bude ustáliť, či boli splnené všetky podmienky vydržania. Súd musí mať nepochybne zistené, aký bol právny titul pre vstup právneho predchodcu žalovaného do držby spornej nehnuteľnosti a v ktorom období k nemu došlo. Zakladať nadobudnutie vlastníctva vydržaním len titulom dlhotrvajúcej držby nemalo a nemá oporu v právnej úprave. Ďalej musí byť zistené z akých pôvodných nehnuteľností vznikla parcela, ktorá je predmetom sporu s tým, že naliehavý právny záujem na žiadanom určení môže byt eventuálne priznaný v závislosti od výsledkom dokazovania v rozsahu, ktorý zodpovedá nehnuteľnosti vlastnícky pôvodne patriacej jeho právnemu predchodcovi.

Zo zrovnávacieho protokolu parciel I. vypracovanom v rámci ROEP pre k.ú. C. spoločnosťou Progres CAD Engineering s.r.o. súd zistil, že parcela mpč. 2246 zapísaná v PKV č. 2, k.ú. C., bola prečíslovaná na parc. č. 4693 s výmerou 468 m2.

Podľa oznámenia Správy katastra Bardejov (čl. 273) parcele EKN 4610, ktorá sa nachádza v susedstve parc. EKN 4693, zodpovedá parc. mpč. 2240, zapísanej v PKV č. 64. Na výzvu súdu akému právnemu úkonu tvoril podklad geometrický plán -93 vyhotovenom spoločnosťou GEOSPOL dňa 5.2.1994 správa katastra uviedla, že eviduje všetky geometrické plány, ale nie všetky sú zapísané v registri CKN. Do registra sa zapíšu iba na žiadosť vlastníka, alebo ako súčasť právneho úkonu.

Z notárskej zápisnice č. N 432/77, Nz 463/77, spísanej na Štátnom notárstve v Bardejove dňa 20.6.1977 a zaregistrovanej pod č. R I 281/77 (čl. 282) súd zistil, že R. Š. (W.. XXXX) predal parcelu zameranú geometrickým plánom SG Bardejov č. 762-0474-75 pod EN 900/2 o výmere 400 m2, ktorá bola vytvorená z parcely mpč. 2246, vedenej v PKV č. 2, E. W. (W.. XXXX) a jeho manželke Y.. Podľa Výkazu plôch k uvedenému geometrickému plánu bola parcela EKN 900/2 vytvorená z parcely EKN 900, ktorú obhospodarovalo JRD Dujava C.. Z LV č. XX, k.ú. C., súd zistil, že parc. EKN 900/2 zodpovedá parc. CKN 264 a CKN 265 (čl. 294).

Žalovaný pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 6.5.2013 uviedol, že sám predávajúci - E. W. ho oslovil s tým, že chce predať pozemok a teda či o neho nemá záujem. Na otázku súdu či bližšie skúmal vlastnícke vzťahy týkajúce sa predmetnej parcely pred uzavretím kúpnej zmluvy, najmä ohľadom osoby predávajúceho, uviedol, že videl ako sa E. W. staral o predmetnú parcelu a obhospodaroval ju, čo mu potvrdili mi to aj svedkovia - pán Y., H., T. a iní. Pred uzavretím kúpnej zmluvy nezisťoval v príslušnej evidencii nehnuteľnosti okolnosti, za akých E. W. nadobudol spornú parcelu. Nakoľko sa cíti byť vlastníkom predmetu sporu neakceptoval ponuku žalobcu na mimosúdnu dohodu. Mal zato, že ak niekto hospodári na nejakej parcele a má od nej list vlastníctva, je vlastníkom. Žalovaný pred uzavretím kúpnej zmluvy nemal vedomosti o listinách z ktorých vyplývalo vlastníctvo otca žalobcu k predmetu sporu v 2/30 a R. Š. U. 28/30.

Svedok, Y. Y., W.. XX.X.XXXX, na pojednávaní dňa 24.7.2013 uviedol, že žalobcu pozná ako kolegu z poľovníckeho združenia. V susedstve žalovaného má firmu. Približne 200 m vzdušnou čiarou má oproti predmetu sporu chatu, na ktorú dostal stavebné povolanie v roku 2001. V blízkosti vlastní ďalší pozemok, na ktorom je servis lyží, ktorý prevádzkuje od roku 1994. Počas sezóny trávi čas v C. od konca novembra

do konca marca dennodenne, inak počas víkendov. Poznal R. Š., ako aj deti pána W.. Niekedy k nim zašiel na návštevu. Nikdy neskúmal vlastnícke vzťahy a ani sa ohľadom toho nerozprával s E. W., či s inými osobami. To, že predmet sporu patrí E. W. usudzoval z toho, že tento udržiaval okolie chaty a to už od času kedy prišiel do obce. Do Regetovky prišiel už v čase keď mal pán W. postavenú chatu a preto si myslel, že pozemky tvoria jeden celok. Nevedel uviesť, či aj iná osoba vykonávala činnosti na predmete sporu, avšak nevylúčil to, keďže predmet sporu nie je oplotený. Po smrti pána W. tam už nevidel nikoho. Rovnako nevidel, aby pozemok obhospodaroval R. Š.. Svedok si nespomínal ani na to, žeby predmet sporu kosilo družstvo.

Svedkyňa, Y. L., W.. XX.X.XXXX, na pojednávaní z toho istého dňa uviedla, že v C. vyrástla a pozná danú oblasť. Rovnako poznala R. Š. ako aj E. W.. Jej krstnou mamou bola A. Š., Y. R. Š.. Predmet sporu patril Š., najprv A. a potom R.. Nevedela uviesť akým spôsobom prešlo vlastníctvo zo A. Š. W. R. Š.. Na pozemku nič nesadili a kosili ho podľa potreby, dvakrát resp. trikrát. Svedkyňa uviedla, že keď išla k ich pozemku, ktorý bol vzdialený od parcely Š. asi tak 50 m, tak vždy prechádzala okolo tejto parcely. Prestala tam chodiť cca 20 rokov dozadu po tom, čo svoju parcelu dali do nájmu. Pána W. nevidela vykonávať žiadnu činnosť na predmete sporu.

Svedkyňa, E. H., W.. XX.X.XXXX, na tom istom pojednávaní uviedla, že sa narodila v C., potom odišla do Bardejova, kde bola 30 rokov a posledných 10 rokov žije v C.. Aj keď žila v Bardejove, do C. chodila každý víkend, pretože tam žili jej rodiča. V blízkosti spornej parcely mali svoju parcelu, na ktorej gazdovali a preto okolo predmetu sporu často prechádzala. Predmet sporu pozná veľmi dobre, nakoľko boli susedmi Š. a vždy ho registrovala ako vlastníctvo Š.. E. W. tam nikdy nevidela nič robiť a ani sa s ním o ňom nerozprávala, ani s nikým iným. Svedkyňa ďalej uviedla, že časť ich pozemku si prisvojil E. W. tým spôsobom, že bez upozornenia postavil plot, pričom zabral viac ako polovicu ich pozemku. Neskôr mala o pozemok záujem sesternica svedkyne, ktorá si na vymeranie parcely prizvala geodéta. E. W. musel následne svoj plot posunúť resp. odstrániť z ich pozemku. Od R. Š. vie, že E. W. ho žiadal o povolenie na postavenie stožiara pre príjem televízneho signálu na jeho pozemku, ktorý je predmetom sporu, pretože si postavil chatu na hranici jeho vlastníctva a vlastníctva R. Š.. On mu to povolil, pričom E. W. si ho postavil tak, že ho ukotvil lanami, o ktoré R. Š. vždy zavadil, keď kosil. Družstvo tam nekosilo.

Žalobca na záver poukázal na výpoveď pána W. mladšieho, ktorý hovoril, že pýtali od pána Š. súhlas na výstavbu stožiara a dokonca keď sa pán Š. pri kosení naň zlostil, ponúkli mu, že okolo pätiek stožiara mu vykosia. Tým pádom ich tam niekto mohol vidieť kosiť a oni sa mohli tváriť ako vlastníci. Sporná parcela 4693 stále patrila pánovi Š. a aj keď ju dal do užívania PD Magura Zborov, chodil z nej občas odkosovať pre svojho koňa. Ak by sporná parcela bola vo vlastníctve pána W., tak nad jeho chatou by sa už v súčasnosti nenachádzal plot a pozemky by spojil, aby sa mu ľahšie udržiavali a kvôli lepšiemu prístupu k parcele. Taktiež z východnej strany pred chatou má svoj pozemok ohraničený živým plotom, ktorý by pokračoval ďalej ak by mu sporná parcela patrila. Ešte 9.5.2001 podľa LV XXX je na spornú parcelu vedený ako vlastník parcely R. Š. s podielom 28/30 a R. S. s podielom 2/30. Daná parcela ešte v roku 2004 bola súčasťou produkčného bloku, ktoré by malo užívať poľnohospodárske družstvo. Minimálne od roku 2001 je predmet sporu neudržiavaný.

Právny zástupca žalovaného na záver konania uviedol, že nakoľko žalovaný ako kupujúci nadobudol od E. W. ako predávajúceho pozemok, ktorý je podľa geometrického plánu 242-65-387-93, ktorý mal byť totožný s pozemkom, ktorý žalobca uvádza, že je predmetom sporu a žalovaný sa s tým stotožňuje, nadobudol dobromyseľne, berúc do úvahy, že správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva k predmetnému pozemku na základe osvedčenia o vydržaní č. N 195/2001. Žalovaný nepovažuje za spravodlivé, aby o toto vlastnícke právo prišiel. To ak si nejakým spôsobom E. W. nevysporiadal vlastnícke práva k danému pozemku tak ako mal. resp. mohol neoprávňuje žalobcu ho o toto vlastnícke právo ukrátiť, pretože chráni dobromyseľnosť. V dôsledku straty vlastníckeho práva by žalovaný utrpel škodu, ktorú by si od predávajúceho nemohol vymáhať, pretože je mŕtvy. Nakoľko tu boli aj rozpory vo výpovediach, je ťažko posúdiť kto v skutočnosti daný pozemok aj obhospodaroval a teda mohol aj reálne vydržať. Preto žiadal, aby súd žalobu zamietol, pretože ani žalobca jednoznačne nepreukázal a nevyvrátil, že sa E. W. nestaral o daný pozemok v čase kedy sa oň mohol starať.

Podľa (ďalej len „OSP“) Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa Listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) účinného od 1.12.1995 do 30.11.2000 V notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

Notárske osvedčenie o vydržaní musí podľa Notárskeho poriadku <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=482026&FragmentId2=3904987>účinného od 1.12.2000 (novela ) obsahovať a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa , <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3344069&FragmentId2=3977889> najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby (k vyhláseniu je účastník povinný doložiť 1. vyjadrenie osôb, ktorým do vydržania svedčilo vlastnícke právo alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá ku vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady a 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá ku vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady), b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa (ďalej len „“) Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa účinného od 1.4.1983 - 30.6.1988 Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Podľa účinného od 1.7.1969 - 31.12.1982 k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

Podľa Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

0/1964 Zb. v pôvodnom znení vydržanie neupravil. Preto bolo potrebné vychádzať z toho, že po 1.4.1964 nebolo možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním, a to ani vtedy, ak vydržacia doba začala plynúť pred 1.4.1964, t.j. za účinnosti

predchádzajúceho občianskeho kódexu. Ak k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním došlo najneskoršie 31.3.1964, po nadobudnutí účinnosti mohla byť táto skutočnosť len deklarovaná. Účinky zloženej právnej skutočnosti (skutkovej podstaty vydržania) nastúpili automaticky v dobe ich prípustnosti. Po vydaní (účinnosť 1.4.1983), ktorým bol novelizovaný , bolo vydržanie upravené takto: a) nadobudnutie v prospech právnických osôb vôbec neumožňoval, b) nadobudnutie v prospech fyzických osôb sa vylučovalo vo vzťahu k veciam v súkromnom vlastníctve vrátane pozemkov, k veciam z majetku v socialistickom vlastníctve alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Na základe uvedeného zákona platilo, že nepretržitou 10-ročnou držbou pozemku vydržala fyzická osoba vlastnícke právo k pozemku alebo jeho časti pre štát a sama nadobudla právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku (pozri v znení platnom do vydania ). Tento právny účinok nastúpil nezávisle od ľudského vedomia a na jeho vznik nebol potrebný právny úkon ani vedomosť o jeho vzniku. súčasne zaviedol princíp započítateľnosti doby držby pred jeho účinnosťou (aj keď držba nebola upravená), vydržacia doba však neskončila skôr než za 1 rok po jeho účinnosti, t.j. 31.3.1984 (pozri ).

Súčasná úprava vydržania zavedená obnovila od 1.1.1992 tradičné dôsledky spojené s vydržaním, zrušila obmedzenie jeho použitia, najmä obmedzenie predmetov spôsobilých na vydržanie fyzickou osobou a vylúčenie vydržania právnickou osobou. Podľa možno do vydržacej doby podľa započítať aj dobu držby uskutočnenej pred 1.1.1992 (t. j. pred novelizáciou ), a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci nespôsobilej byť predmetom vydržania pred týmto dňom, príp. tiež ak ide o vydržanie subjektom nespôsobilým vydržať vlastnícke právo (t. j. právnickou osobou).

Základnou podmienkou vydržania je držba veci, pričom môže ísť len o oprávnenú držbu. Oprávnenosť držby sa posudzuje so zreteľom na ustanovenie , t.j. držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí ako vlastníkovi (nestačí detencia, t. j. nakladanie s vecou ako s cudzou). Dobrá viera oprávneného držiteľa sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. To neznamená, že taký titul musí byť daný; postačí, že je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka (Ro NS ČR z 27. 4. 2006, sp. zn. ). Pokiaľ sa držiteľ chopil držby nehnuteľnosti na základe zmluvy o jej prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v dobe, keď zákon takú registráciu vyžadoval, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti (Uz NS ČR z 18. 10. 2005, sp. zn. ). Oprávnená držba môže spočívať v omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba nemôže spočívať v takom omyle držiteľa, ktorému sa tento mohol pri bežnej opatrnosti vyhnúť. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný, t.j. ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať. Ospravedlniteľným omylom výnimočne môže byť aj právny omyl, ktorého podstata spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych následkov určitých právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný.

V konaní bolo preukázané, že predmet sporu zodpovedá parcele EKN 4693 (predtým mpč. 2246), k.ú. Regetovka, čo vyplýva zo zrovnávacieho protokolu vyhotoveného pri spracovaní ROEP-ky pre k.ú. C. a z geometrického plánu č. 33530386-68/2001 zo dňa 15.3.2001 vyhotoveného E.. F. pre účely predaja tejto parcely. Okrem toho zo spisu nevyplýva, aby geometrický plán č. -93 vyhotovený spoločnosťou GEOSPOL dňa 5.2.1994, podľa ktorého parcela CKN 263/4 vznikla spojením časti mpč. 2246 o výmere 426 m2 a mpč. 2247 o výmere 62 m2, bol podkladom pre určitý právny úkon, ktorý by mal vplyv na zmenu vlastníckych vzťahov k spornej parcele.

V priebehu konania sa objavil rozpor týkajúci sa času počiatku vydržacej doby ako aj osoby, od ktorej sa mal sporný pozemok nadobudnúť. V notárskej zápisnici osvedčenia o vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva E. W. resp. v listinách tvoriacich podklad pre toto osvedčenie sa totiž uvádza, že menovaný mal kúpiť sporný pozemok od T. Š. okolo roku 1975, pričom jeho syn U. W. na pojednávaní tvrdil, že jeho otec kúpil pozemok od R. Š. v roku 1986. Ak by sa aj E. W. ujal držby nehnuteľnosti v rokoch 1975-76 oprávnene, mohol tento pozemok vydržať len do vlastníctva štátu a jemu samotnému by vzniklo len právo na uzavretie zmluvy o osobnom užívaní pozemku. E. W. však takúto zmluvu neuzavrel a po 1.1.1992 si ani nemohol uplatniť právo na uzavretie kúpnej zmluvy podľa , keďže rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania v tomto prípade chýba. Zároveň je potrebné podotknúť, že tak v roku 1975, ako aj v roku 1986, sa na účinnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyžadovala jej registrácia na štátnom notárstve. Vlastnícke právo teda prechádzalo až na základe tejto registrácie. V danom prípade zmluva o prevode nehnuteľnosti (kúpna zmluva) nielenže nebola zaregistrovaná na štátnom notárstve, ale ani vyhotovená v písomnej forme.

Ďalej je potrebné upriamiť pozornosť aj na to, že k vyhotoveniu osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva E. W. došlo len niečo vyše 3 mesiacov po smrti R. Š., ktorému dovtedy svedčil zápis v katastri nehnuteľnosti. Natíska sa otázka, či dôvodom prečo nedošlo k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva pred smrťou R. Š. bola skutočnosť, že pre vydanie takéhoto osvedčenia sa vyžadovalo okrem iného aj predloženie vyjadrenia osôb, ktorým do vydržania svedčilo vlastnícke právo, t.j. v tomto prípade najmä R. Š.. Navyše notárska zápisnica N 195/2001, Nz 175/2001, zo dňa 12.4.2001 neobsahuje ani údaj o dni, ktorým mal E. W. nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Okrem toho sa v predmetnom osvedčení vôbec nebral do úvahy spoluvlastnícky podiel M. Š. a nespomína sa v ňom ani právny titul, na základe ktorého mal E. W. nadobudnúť tento menšinový podiel. V potvrdení obecného úradu a čestného vyhlásenia S. V. sa iba uvádza, že menovaný sa v minulosti vysťahoval do USA pričom jeho pobyt nie je známy.

Zároveň je potrebné uviesť, že do 30.11.2000 existovala možnosť vydania osvedčenia o držbe (podľa o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam). V rámci neho musel navrhovateľ uviesť podstatné okolnosti na preukázanie oprávnenej držby, vyjadrenie obecného úradu a dvoch vo veci nezaujatých osôb znalých miestnych pomerov. Oznámenie, ktoré na základe toho notár vyhotovil, muselo byť zverejnené v obci a na notárskom úrade. Jeho časťou bola aj výzva, aby každý, kto sa cítil byť návrhom dotknutý vo svojich právach, podal do 60 dní odo dňa zverejnenia svoje námietky. Až potom smel notár vydať osvedčenie, na základe ktorého sa navrhovateľ zapísal do katastra "za vlastníka". Vydržacia doba desať rokov začala plynúť až vtedy, čo sa uviedol v poznámke aj v liste vlastníctva. Uvedenú alternatívu smerujúcu k osvedčeniu vlastníckeho práva však E. W. nevyužil.

Vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti môže na základe návrhu oprávneného držiteľa potvrdiť svojím rozhodnutím i správny orgán v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/ Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=12957> o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Postup správneho orgánu podrobne upravuje citovaného zákona <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=620189&FragmentId2=620208>. Z obsahu spisu vyplýva, že v obci Regetovka prebehla ROEP-ka, kde si E. W. takisto mohol uplatniť svoje vlastnícke právo, čo však neurobil.

T. Š. ešte v roku 1974 zaopatrovacou zmluvou previedol svoj majetok na R. Š. a preto sa v dedičské konanie po T. Š.G. zastavilo, keďže ku dňu smrti už nemal žiadny majetok. Nie je pravdepodobné, aby o rok neskôr si nebol vedomý uzavretia takejto zmluvy, ktorou sa zbavil všetkého majetku, a že by z nevedomosti resp. omylu predal spoluvlastnícky podiel k parc. č. 2246 E. W..

Výpovede svedkov H., T. sa odvolávajú len na tvrdenia E. W. o tom, že mu sporný pozemok patrí, avšak nepoznajú bližšie podrobnosti o právnom titule, na základe ktorého mal túto nehnuteľnosť nadobudnúť. Hodnovernosť ich výpovede znižuje aj fakt, že so žalovaným boli priatelia. Takisto sa rozchádzajú výpovede svedkov navrhnutých oboma stranami o tom, kto predmetnú parcelu obhospodaroval. Ak by aj E. W. občas pokosil pozemok nachádzajúci sa nad jeho chatou, nemožno z takého konania vyvodiť záver, že uvedený pozemok obhospodaroval pre svoje potreby a aby bol z právneho hľadiska

jeho držiteľom, najmä oprávneným držiteľom. Súčasne je potrebné dodať, že nadobudnutie vlastníctva vydržaním len titulom dlhotrvajúcej držby nemalo a nemá oporu v právnej úprave. Z výpovede svedkyne E. H. E. U. W. vyplýva, že E. W. sa v roku 1986 zaujímal o spornú parcelu z dôvodu potreby osadenia stožiara na príjem televízneho signálu. Za tým účelom žiadal R. Š. o povolenie na jeho postavenie. Ak by sporná parcela mala byť jeho vlastníctvom od roku 1975, tak by o také povolenie určite nežiadal. Držbu E. W. ďalej spochybňuje aj skutočnosť, že v rozmedzí rokov 1997 - 2001 platilo daň z predmetnej nehnuteľnosti miestne družstvo.

Z vyššie uvedených skutočností má súd za to, že v prípade vydržania spornej nehnuteľnosti E. W. tu chýba dobromyseľnosť ako jeden zo základných predpokladov potrebných na vydržanie vlastníckeho práva.

Z textu SR vyplýva, že majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Ak vznikne situácia, že predávajúci, ako nevlastník veci, ďalej prevedie vlastnícke právo na kupujúceho, jedná sa o neplatný právny úkon. V čase prevodu predávajúci nie je vlastníkom a preto nemôže previesť viac práv ako sám má. Ak sa jedná o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a bol povolený vklad do katastra na základe absolútne neplatného právneho úkonu je daný len modus t.j. spôsob nadobudnutia

- vkladom do katastra, ale chýba titulus, čiže platne uzavretá zmluva - právny dôvod nadobudnutia. Nemôže sa tak uplatniť námietka nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere.

Ohľadom existencie práv k nehnuteľnostiam platí vyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej údaje zapísané v katastri nehnuteľností sa považujú za platné, kým sa nepreukáže opak. Kupujúci, ktorý nadobudol vec od nevlastníka, nemôže namietať len tým, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti od predávajúceho ako výlučného a neobmedzeného vlastníka podľa údajov na liste vlastníctva evidovaných v katastri nehnuteľností. Mal by vynaložiť náležitú starostlivosť a preveriť si titul nadobudnutia predávajúceho, ktorý bol v danom prípade neplatný. Preto ak predávajúcemu nesvedčí v čase ďalšieho prevodu aprobovane nadobudnutý vlastnícky titul, nemôže previesť viac práv ako má sám. V takom prípade síce nadobudnutiu nehnuteľnosti a samotnému prevodu je daný modus - rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľností, ale chýba titulus - platne uzavretá zmluva medzi scudziteľom a nadobúdateľom ex tunc. (Uznesenie Ústavného súdu SR z 10.02.2010, sp.zn. -11, Rozsudok NS ČR z 23. 2. 2006, sp. zn. ).

Napriek tomu, že N. V. mohol byť resp. bol dobromyseľný pri uzavieraní kúpnej zmluvy s E. W., ak ale predávajúci nenadobudol vlastnícke právo k pozemku, nemôže teda ani žalovaný nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a to ani vydržaním. Od nevlastníka totiž nemožno nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, aj keď nadobúdateľ vychádza zo zápisu v katastri nehnuteľností označujúceho prevodcu za vlastníka tejto nehnuteľnosti. V jeho prípade navyše neuplynula zákonná 10 ročná lehota pre vydržanie vlastníckeho práva, v prípade, ak by nadobudol predmet sporu ako dobromyseľný, že mu vlastnícky patrí.

Nakoľko predmetom konania bola spornosť vydržania vlastníckeho práva v prospech E. W. súd sa nezaoberal preskúmavaním toho, či boli splnené podmienky vydržania spoluvlastníckeho podielu M. Š. k parc. EKN 4693, orná pôda, o výmere 466 m2, zapísanej na LV XXX, k.ú. C., vo výške 2/30 v prospech R. S., W.. XXXX, ktorého vlastníckeho právo bolo osvedčené notárskou zápisnicou č. N 199/2000, Nz 190/2000, vyhotovenou dňa 11.10.2000 JUDr. Jánom Hamarom. V tomto prípade vychádzal z evidencie katastra pre zápisom vlastníckeho práva v prospech E. W..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že E. W. nenadobudol vlastnícke právo k parc. CKN 263/4, t.t.p., o výmere 488 m2, zapísanej na LV XXX, k.ú. C., vydržaním, nakoľko skutočnosti uvádzané v osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva boli vyvrátené. Vyššie menovaný, keďže nebol vlastníkom tejto nehnuteľnosti, nemohol následne platne previesť vlastníctvo ďalej na žalovaného. Podľa obsahu závetu pôvodného vlastníka uvedenej nehnuteľnosti a na základe vydržania spoluvlastníckeho podielu sa vlastníkom spornej nehnuteľnosti stal žalobca.

Námietky žalovaného nemali vplyv na preukázanie vlastníckeho nároku žalovaného, keďže ten, hoc aj dobromyseľný, nemohol za tak krátky čas nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu. Kúpnu zmluvu uzavrel s nevlastníkom a tá je teda neplatná, resp. na jej základe nemohlo platne prejsť vlastnícke právo z kupujúceho na žalovaného. Navyše žiaden z žalovaným navrhnutých svedkov a ani sám žalovaný

nepreukázali zákonné predpoklady na to, aby predávajúci E. W. v súlade s platnou právnou úpravou mohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu. Naopak, samotným výsluchom jeho syna bolo preukázané, že sa jeho otec necítil byť vlastníkom predmetu sporu, keď žiadal nebohého Š. o povolenie postaviť si na predmete sporu stožiar na televízne vysielanie. Pričom k tomuto malo dôjsť už v čase, kedy mal byť E. W. podľa jeho vyhlásenia pred notárom, dobromyseľný v tom, že mu predmet sporu patrí. To zásadne vylučuje splnenie podmienok pre vydanie platného osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k predmetu sporu. Navyše svedecké výpovede, najmä výsluchy svedkýň na poslednom pojednávaní vo veci jednoznačne preukázali, že vlastníkom predmetu sporu bol R. Š. a tak ho v okolí vnímali všetci, ktorí v čase rozhodnom pre údajné vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k predmetu sporu, mohli hodnoverne o týchto vzťahoch vypovedať.

Súd zamietol ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a to výsluchom dcéry E. W., pretože tento dôkaz bol účelový, podaný 6 rokov po začatí konania, s cieľom predĺžiť toto konanie. Pokiaľ by výpoveď navrhovanej svedkyne bola podstatná, nepochybne by s takýmto návrhom žalovaný, zastúpený advokátom, vyrukoval už skôr. Navyše v konaní bol vypočutý aj brat navrhovanej svedkyne a ten veľmi podrobne popísal všetky okolnosti súvisiace a potrebné pre rozhodnutie súdu, pričom z jeho výpovede súd zistil nedobromyseľnosť jeho otca. Vlastnícke právo žalobcu bolo jednoznačne preukázané aj inými nezúčastnenými svedkami.

Naliehavý právny záujem žalobcu spočíva v zosúladení právneho stavu, so zapísaným stavom v katastri nehnuteľností, ktoré sú odlišné. Súd v tomto konaní ako predbežnú otázku vyriešil neplatnosť notárskeho osvedčenia právneho predchodcu žalovaného o vydržaní vlastníckeho práva k predmetu sporu, pričom ustálená judikatúra vyšších súdov túto možnosť pripúšťa a súd je oprávnený pri určovacej žalobe, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, skúmať aj takúto notársku zápisnicu pre účely rozhodovania o určovacej žalobe. Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia na rozdiel od spisovania právnych úkonov je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pred vydaním osvedčenia notár nezasahuje do deja, účastníkov nepoučuje na to, či obsah nastavajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie neprieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje záznam o ním tvrdených skutočnostiach by ho malo viesť k tomu, aby ním realizované vyhlásenie zodpovedalo právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon bol vykonaný, akým spôsobom a kedy sa tak stalo. Pravdivosť toho, čo sa osvedčuje platí dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Vzhľadom na povahu osvedčenia vydávaného notárom a zo samotnej podstaty činnosti notára, spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností je zrejmé, že žaloba o neplatnosť osvedčenia vydaného notárom neprichádza do úvahy. Notársky poriadok preto ani nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe, tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť osvedčenia. Rovnako ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenie, ktoré by umožňovalo dotknutej osobe domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho úkonu. Uvedené však neznamená, žeby nebolo možné zaoberať sa správnosťou a úplnosťou notárskych zápisníc ako prejudiciálnou otázkou. Súd v tejto veci konštatuje, že v mnohých prípadoch známych zo súdnej praxe v minulosti, bolo zistené, že inštitút vydržania prostredníctvom osvedčenia bol zneužitý Dôvodne preto nasledovala novela Notárskeho poriadku vykonaná účinná od 1.12.2000 v , čím sa spresnili podmienky, za ktorých notár mohol formou notárskej zápisnice vydať osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo o vydržaní zodpovedajúceho vecného bremena. Súd v tejto veci konštatuje, že žalovaný nepreukázal a neuniesol tak dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia , podľa ktorého účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Preto bolo jedinou možnosťou žalobcu obrátiť sa na súd s žalobou o určenie vlastníckeho práva.

Žalobca preukázal listinnými dôkazmi aktívnu legitimáciu, pretože vlastnícke právo nadobudol na základe dedičských rozhodnutí po R. Š., resp. svojom otcovi. Pasívne legitimovaný bol správne žalovaný, pretože tomu v čase vyhlásenia rozsudku svedčí zápis vlastníckeho práva k predmetu sporu v katastri nehnuteľností.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( )

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.