Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14P-20-2013.pdf
PDF · 87.01 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/20/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci navrhovateľky: J. nar. Q. bytom XXX XX U. XXX. proti odporcovi: S. XXX XX G. G. XXX/XXB, . rodičia malol. detí: J. T. XX.I. XXXX a F. nar. XX.S. XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k malol. deťom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania a to navrhovateľky: J. nar. XX.XX.XXXX odporcu S. nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C. zväzok XX,. ročník XXXX. strana XX, por. č. XX, r o z v á d z a.
Súd na čas po rozvode maloletú J. nar. XX.XX.XXXX a maloletého F. nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej J. a maloletého F. každému sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa, určené v ustanovení § 2, písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Styk otca s maloletými deťmi súd neurčuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Dlh otcovi na výživnom na maloleté deti nevznikol.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa s návrhom zo dňa 10.júla 2013 domáhala o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k malol. deťom, ktoré pochádzajú z tohto manželského vzťahu. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa s odporcom zoznámili v júni 2001 a v októbri 2001 sa zosobášili. 30.marca 2002 sa im narodila dcérka J. Ich manželstvo bolo normálne, ale po pár rokoch sa začínali hádky, ktoré sa snažili riešiť. Od roku 2011 boli ich hádky stále a obaja si boli vedomí, že ich manželstvo sa nedá zachrániť. 22.decembra 2011 sa definitívne rozišli, navrhovateľka s dcérou išla ku svojim rodičom a odporca do C. Počas tohto obdobia odporca istý čas pravidelne navštevoval dcéru a aj materiálne prispieval na jej výchovu. Toho času má navrhovateľka iného partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Uviedla, že otcom maloletého Zoltána nie je jej manžel, ale práve tento nový priateľ. Na to bol informovaný aj odporca, že kým nebudú rozvedený, ona nemôže uzavrieť nové manželstvo a dieťa bude matrikované na jeho meno. Po narodení malol F. navrhovateľka prosila odporcu, aby sa oficiálne zriekol dieťaťa. Prosbu odporca dostal aj v doporučenom liste, ktorý aj prebral, avšak odpoveď navrhovateľka nedostala. Ďalej navrhovateľka uviedla, že od jesene 2012 v nijakej forme nevie s odporcom komunikovať, nezaujíma sa ani o ch spoločnú dcéru, naposledy ju videl v auguste 2012, keď ho dcérka navštívila v nemocnici,
kde sa dostal kvôli neúspešnej samovražde. Dcére odporca nevolá, na internete ju nehľadá, ani na narodeniny je nezablahoželal. Od marca 2013 posiela na výživu malol dcére po 26 eur, doteraz trikrát. Preto požiadala o rozvod ich manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k malol. deťom.
Odporca sa k podanému návrhu vyjadril. Na pojednávaní dňa 9.augusta 2013 sa vyjadril, že mali síce nezhody, ale príčinu rozvratu vidí najmä v tom, že on je katolik a manželka prešla na moslimskú vieru. Asi od roku 2011 sa snažil tento jej postoj pochopiť, ale nevedel sa s tým zmieriť. Uviedol, že má priateľku, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. Jeho finančná situácia je veľmi zlá. S manželkou mali spoločný podnájom v Komárne, ale po týchto častých nehodách manželka opustila domácnosť aj s deťmi, keď sa odsťahovala k svojim rodičom. Vlani mal dcéru u seba na týždeň, a keď ju mal odovzdať, tak psychicky to nezvládol, až mal myšlienky na samovraždu, na čo doložil do spisu kópiu lekárskej prepúšťacej správy. Od marca prispieva na dcéru sumou 25 € mesačne po dohode s manželkou. Na syna neprispieva, hoci je v rodnom liste zapísaný ako otec, skutočne biologickým otcom nie je a v tomto smere hodlá podať návrh na zapretie otcovstva. Na styku s maloletou dcérou sa vedia dohodnúť s navrhovateľkou a preto nežiada súdom upraviť ich styk. Nakoľko sú ich vzťahy vážne narušené a trvalo rozvrátené a niet žiadneho predpokladu, že by mohlo plniť svoj spoločenský účel, účastníci konania zhodne navrhli súdu ich manželstvo rozviesť.
Kolízna opatrovníčka maloletých detí navrhla deti zveriť do starostlivosti a výchovy matky a určiť výživné podľa schopností rodičov.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 a 2 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania a kolíznej opatrovníčky a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: sobášnym listom, rodnými listami maloletých, potvrdením Obecného úradu Topoľníky o trvalom pobyte odporcu z 3.júla 2013 a trvalom pobyte a majetkových pomeroch navrhovateľky z 19.júla 2013, potvrdením Obecného úradu Svätý Peter o prechodnom pobyte odporcu z 22.júla 2013, správou zo šetrenia ÚPSVaR z 24.júla 2013, lekárskou prepúšťacou správou Všeobecnej nemocnice Komárno z 21.augusta 2012, potvrdením UPSVaR o poberaní prídavku na dieťa za roky 2012 a 2013 matkou zo 6.augusta 2013. Následne, v súlade s § 167 O. s. p. a v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. súd vyhlásil na pojednávaní dňa 9.augusta 2013 dokazovanie za skončené.
V danom prípade súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľka, ale aj odporca o návrhu na rozvod manželstva už viackrát uvažovali. Pre neustále pretrvávajúce hádky navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, a obaja sa zhodne vyjadrili, že nežijú v spoločnej domácnosti už vyše dvoch rokov a v žiadnom prípade sa nechce vrátiť navrhovateľka k odporcovi, a teda nie je možné obnoviť ich manželské spolužitie. Preto zhodne navrhli, že je v záujme detí ukončiť ich manželstvo rozvodom. Príčinu rozvratu tohto manželského vzťahu súd vidí v ľahostajnosti oboch partnerov k druhému partnerovi ako aj ich nezáujmu k budovaniu spoločnej domácnosti. Nakoľko nie je možné túto partnerskú nezhodu zvrátiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd na čas po rozvode rozhodol aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom, ktoré zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ne bude i naďalej riadne starať a vychovávať. Otca zaviazal na platenie ich výživy v minimálnom zákonom ustanovenom rozsahu, a to každému maloletému dieťaťu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa, určené v ustanovení § 2, písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Ohľadne styku otca s maloletými deťmi súd neurčil časové vymedzenie, nakoľko sa rodičia maloletých detí zhodne vyjadrili, že sa budú vedieť dohodnúť bezproblémov na základe vzájomnej dohody rodičov, ktoré zhodne tvrdili aj počas celého súdneho konania.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Účastníci konania, po vyhlásení rozsudku a jeho krátkom odvodnení na pojednávaní, na ktorom boli prítomní, po poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva odvolania. S poukazom na ust. § 157 ods. 3 O.s.p. súd v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia uviedol len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol vo veci.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie o rozvod a okolnosti prípadu ani pomery účastníkov neodôvodňujú ich priznanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci tohto práva výslovne vzdali.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.